Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214220012
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214220012.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

navrhovateľky B. Č., Q. M.N., H.. X.XX.XXXX, trvale bývajúcej N. E., H. V. E. Č.. X, zastúpenej JUDr.
Mariannou Lechmanovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 20, proti
odporcovi Z. Č., H.. X.X.XXXX, trvale bývajúcemu N. E.P., H. V. E. Č.. X, zastúpenému JUDr. Michalom
Hvozdom,advokátomAdvokátskejkanceláriesosídlomnaTyršovomnábrežíč.5vKošiciachavprávnej
veci starostlivosti súdu o maloleté deti Č., Z., H.. X.XX.XXXX B. B. M., H.. XX.X.XXXX, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9,
Košice, detí rodičov B. Č., Q. M., H.. X.XX.XXXX, trvale bývajúcej N. E., H. V. E. Č.. X, zastúpenej

JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 20,
a Z. Č., H.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho N. E., H. V. E. Č.. X, zastúpeného JUDr. Michalom Hvozdom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Tyršovom nábreží č. 5 v Košiciach, v konaní o rozvode
manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po
rozvode takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 10.7.2014 podanie, ktorým žiadala o rozvedenie
manželstva trvajúceho od Q. XX.X.XXXX, z ktorého majú syna Z. Č. B. K. B. M. Č., keďže manželstvo
nefunguje od roku 2009, zároveň žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko bola na
materskej dovolenke.
Vzhľadom na to, že uvedené podanie nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania, súd uznesením
sp. zn. 23P 192/2014 zo dňa 15.7.2014 vyzval navrhovateľku na doplnenie podania a odstránenie vád.
Následne navrhovateľka dňa 30.7.2014 doručila súdu návrh, ktorým žiadala o rozvedenie manželstva

účastníkov,ozverenieobochmaloletýchdetíúčastníkovdojejosobnejstarostlivosti,zaviazanieodporcu
prispievať na výživu každého z detí po 300 Eur mesačne, určiť právo odporcu na stretávanie sa s
deťmi neobmedzene, ktorý návrh odôvodnila tým, že s odporcom žili v jednej domácnosti, ona bola na
rodičovskej dovolenke, odporca pracoval N. V.. K.. K. E., mala za to, že rozpad manželstva nastal v
roku 2009, kedy mala nehodu, pri ktorej bola imobilná, odvtedy sa od nej odporca dištancoval, nemal
o ňu záujem, ani jej nepomáhal, pomoc dostala od svojej matky, v tom čase žili u svokrovcov, kde
žili 5 rokov, následne sa odsťahovali do odporcovho bytu na základe ich dohody, počas spolužitia „to

nefungovalo“ aj napriek narodeniu druhého syna, ona sa snažila manželstvo zachrániť, o čo odporca
nemal záujem, vzájomne sa odcudzili, mala za to, že odporca bol chladný, odmeraný, staral sa iba o
staršieho syna, väčšinu času trávil u svojich rodičov, nevedeli spolu vzájomne komunikovať, neplnili si
manželsképovinnosti,malazato,žeodporcanatombolpsychickyazdravotnezle,zčohomalobviňovaťju, dôvodiac tým, že „vrieska“, chodil sa liečiť k psychiatričke, pričom narušenú psychiku mal mať odmala
a nie z nej, počas tehotenstva v roku 2013 ju stále ignoroval, neprispieval jej peniazmi, peniaze nedáva
od roku 2009, mal byť zmanipulovaný svojimi rodičmi a mal zmanipulovať aj ich staršieho syna, ona žila

z rodičovského príspevku, odporca jej dával na synov 150 Eur, odporca bol chorobne šetrný a skúpy, z
našetrených peňazí si kúpil auto, pozemok na stavbu domu, býval nerozhodný, domácnosť užívali tak,
že ona s mladším synom bola v jednej izbe a odporca so starším synom v druhej.

Odporca cestou svojho právneho zástupcu doručil súdu dňa 27.8.2014 vyjadrenie k návrhu

navrhovateľky, v ktorom s rozvodom manželstva účastníkov súhlasil, na čas po rozvode navrhoval
zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti oboch rodičov, aby sa v starostlivosti o detí striedali
týždenne, potvrdil, že žili v jednej domácnosti, namietal tvrdenie navrhovateľky, že by sa jej nesnažil
pomáhať s rekonvalescenciou, tvrdil opak, že sa jej snažil pomáhať zo všetkých síl a chápal jej frustráciu
z úrazu, keď na neho neustále kričala, v tom čase prišla do domácnosti aj matka navrhovateľky,
ktorá pomáhala navrhovateľke zvládať jednotlivé úkony, nakoľko odporca musel pracovať, pričom

navrhovateľku pravidelne vozieval na rehabilitácie, i keď pripustil, že od uvedeného začali ich vzájomné
vzťahy „ochladzovať“, nakoľko navrhovateľka sa mala cítiť v spoločnosti svojej matky lepšie ako v
spoločnosti odporcu; odsťahovaním sa z dovtedy vedenej spoločnej domácnosti u rodičov odporcu
očakával zlepšenie vzájomných vzťahov manželov, keďže mali začať žiť „vo svojom“ a oddelene od
rodičov, k čomu ale nedošlo, poukázal na svoju starostlivosť o oboch synov, ktorých má oboch rád;

v dôsledku popísaných hádok a stresu v rodine bol v septembri až novembri 2013 práceneschopný
pre stredne ťažkú depresiu, na ktorú sa liečil aj v čase podávania vyjadrenia, mal za to, že tento
jeho stav navrhovateľka zneužívala, vyhrážala sa mu, že skončí na psychiatrii a stratí svojprávnosť,
osočovala ho a nebola mu oporou; poukázal na to, že vždy túžil mať rodinu, chcel a chce sa o svoje deti
starať po všetkých stránkach, práve uspokojovanie potrieb rodiny a navrhovateľky ho viedli aj k práci

v nadčasoch, mal za to, že navrhovateľka nemala dostatočný záujem o zabezpečovanie materiálneho
chodu domácnosti, keď po ukončení materskej dovolenky nenastúpila do práce s odôvodnením, že si
robila autoškolu, v tom čase plánovali výstavbu rodinného domu, poukázal tiež na to, že maloletý Z.
nechce byť cez prázdniny v Košiciach, preto v čase prázdnin sa on s maloletým zdržiaval v E. u rodičov
odporcu, ktorým v takýchto situáciách prispieval na chod domácnosti sumou 200 Eur, tvrdil, že Z. sa

nechcel stýkať s matkou navrhovateľkou a že táto neprejavovala o maloletého Z. záujem, nebola v
E.Q., pričom on navštevoval týždenne maloletého B. M., brával ho so sebou do E. práve z dôvodu, aby
súrodenci boli spolu, potvrdil, že je šetrným, ale nie preto, že bol chamtivým, ale preto, že prostriedky
používa na úhradu nákladov za byt, hradí úrazové poistenie detí, prispieva im na úspory a nechce sa
bezdôvodne zadlžovať, poprel tvrdenie navrhovateľky, že by v prípade, keď bola zamestnanou dávala

celý svoj príjem na chod domácnosti poukazujúc na to, že on robil nákupy potravín, vybavoval stavebné
povolenie a príspevok navrhovateľky do domácnosti bol cca 50 až 70 eur mesačne pri jej príjme cca
360 Eur mesačne, ktoré výdavky navrhovateľky na domácnosť sa pochopiteľne zvýšili v roku 2013 kvôli
presťahovaniu sa do domácnosti v Košiciach a poukázal na rozdielne názory manželov na výchovu detí.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa
22.9.2014 poukázal na záujem rodičov zúčastniť sa na ponúknutých konzultáciách na Referáte
poradenskopsychologických služieb za účelom dospenia k vzájomnej rodičovskej dohode vo veci úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, preto si vyhradil právo vyjadrenia sa po ukončení
spolupráce s RFPS.

Navrhovateľke bolo uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 192/2014 zo dňa 7.8.2014 priznané
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keďže navrhovateľka bola na rodičovskej dovolenke a jej
príjmom bol iba rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavky na maloleté deti.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, znaleckým
dokazovaním, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo M. XX.X.XXXX, toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Z. Č. E. - K. Z.. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve maloleté deti, Z., H.. X.XX.XXXX B. M.

B., H.. XX.X.XXXX, žiaden z manželov okrem týchto dvoch detí nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.
Obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, majú ukončené stredné školy s
maturitou, u oboch ide o manželstvo prvé, ich predmanželská známosť trvala po dobu 2 rokov, dôvodom
uzavretia manželstva boli ich spoločné rozhodnutie založiť si rodinu, aj vzájomná citová náklonnosť.Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke s maloletým B. M. a poberá rodičovský príspevok od
1.8.2013, aktuálne vo výške po 203,20 Eur. Sú jej vyplácané rodinné prídavky po 47,04 Eur mesačne.

Odporca je zamestnancom V.. K.. K., K..Q..X.. E. a dosahuje od 1.1.2014 doposiaľ priemerný mesačný
čistý príjem 1.160,04 Eur.

Maloletý Z. bol v školskom roku 2014/2015 žiakom 2. ročníka základnej školy.

Maloletý B. M. je v celodennej starostlivosti matky.

Rodičia bývajú v 2-izbovom byte odporcu.

Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že po uzavretí manželstva účastníci bývali v spoločnej domácnosti

v byte odporcu, následne, potom, čo sa rozhodli pre stavbu rodinného domu, sa presťahovali k
rodičom odporcu, u ktorých bývali po dobu 5 rokov, počas ktorého obdobia medzi nimi začali vznikať
určité nezhody, čo navrhovateľka zdôvodňovala zásahmi svokrovcov do ich spolužitia. Následne sa
vzájomne dohodli na presťahovaní sa späť do Košíc do bytu odporcu, avšak následne na výzvu odporcu
navrhovateľka so synom Z. bývala po dobu 3 až 4 mesiacov v domácnosti u svojich rodičov, na tej istej

adreseakobolbytodporcuaodporcajehobytprenajal,prenájomukončilažnanaliehanienavrhovateľky
a potom, keď byt bol daný do poriadku, vrátili sa späť do spoločnej domácnosti, kedy, tvrdila, že odporca
väčšinu času trávieval u svojich rodičov, kam brával stále častejšie aj staršieho syna Z. a ona ostávala
sama v domácnosti, čo medzi nimi viedlo následne k opätovným nezhodám. V spoločnej domácnosti
bývajú doposiaľ, s výnimkou letných prázdnin, ktoré otec s Z. väčšinou trávi u svojich rodičov. Odkedy

je na materskej dovolenke s ich druhým dieťaťom, náklady na bývanie a náklady staršieho syna v
škole hradí odporca, keďže ona na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Navrhovateľka vo svojej
výpovediuviedla,žeakootecjeodporcazodpovednýk obomdeťom, nakupujevšetkopotrebnéapotom
čo podala predmetný návrh, snažila sa s odporcom komunikovať za účelom zachovania manželstva v
záujme maloletých detí.

Odporca vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní v novembri 2014 potvrdil, že účastníci sa
spoločne dohodli na stavbe rodinného domu, z dôvodu čoho sa rozhodli bývať v domácnosti u jeho
rodičov a po dvoch rokoch takéhoto bývania kúpili pozemok v obci E., kde bývali jeho rodičia a vtedy
začalo medzi účastníkmi dochádzať k nezhodám pri riešení úplne bežných záležitostí, keďže on má

za to, že ak sa venuje stavbe ich spoločného rodinného domu, navrhovateľka by sa mala podieľať
na zabezpečovaní bežných potrieb okolo dieťaťa a domácnosti, ako príklad uviedol, že ak potreboval
niečo vybaviť, očakával, že dieťa napr. do škôlky odnesie navrhovateľka, ale takéto situácie mali
vyvolávať neustále problémy medzi účastníkmi, namietal, že keď pracoval s kamarátmi na stavbe domu,
navrhovateľka sa nikdy neprišla opýtať, či chlapi pri stavbe niečo nepotrebujú, čo opätovne viedlo

k nedorozumeniam, poukázal na to, že navrhovateľka absolvovala vodičský kurz, dostala vodičské
oprávnenie, ale nešoférovala, čo jej vytýkal, keďže šoférovaním mohla riešiť mnohé problémy, ako boli
návštevy u lekárov, doprava maloletého do škôlky v susednej obci a pod., čo znovu vyvolávalo medzi
nimi hádky a nedorozumenia, tieto problémy ho viedli k vzniku zdravotných problémov a následne sa
vzájomne rozhodli na opätovnom presťahovaní sa do Košíc, spočiatku navrhovateľka odišla do Košíc

so starším synom, bývala u svojich rodičov po dobu 3 až 4 mesiacov a on sa liečil v dôsledku stresu a
následne práve z dôvodu týchto zdravotných problémov trávil leto 2014 prevažne u svojich rodičov, vtedy
navrhovateľka podala návrh na rozvod, čo ho opätovne rozrušilo a viedlo k opätovnému zhoršeniu jeho
zdravotného stavu; ich spolužitie hodnotil ako nefunkčné dôvodiac opakovane tým, že navrhovateľka
neustále „vrieska“, nevedia vzájomne komunikovať, neustále sa hádajú aj pre maličkosti v bežnom

živote, medzi nimi dochádzalo následne k nezhodám pri kontaktovaní sa s maloletými deťmi, samotný
odporca uviedol, že po skončení leta 2014 účastníci opätovne začali žiť v spoločnom byte, v spoločnej
domácnosti, on chodil riadne do práce, i keď na víkendy väčšinou od piatku odchádzal i s maloletým Z.
k svojim rodičom, čím rešpektoval aj vôľu dieťaťa, ktoré sa pobytu u starých rodičov dožadovalo.

Na uvedenom pojednávaní odporca navrhoval zveriť maloletého Z. do jeho osobnej starostlivosti a
maloletého B. M. do osobnej starostlivosti matky dôvodiac tým, že maloletý Z. sa ho neustále dožaduje,
tým, že po jeho príchode domov z práce o 18 až 18,30 sa stáva, že navrhovateľka z domácnostiodchádza, späť sa vracia okolo 5 hod. ráno, že sa stalo v prípade, keď maloletý Z. ochorel, že
navrhovateľka s M. odišla a starostlivosť o choré dieťa musel zabezpečovať on sám.

Anijedenzúčastníkovokremtýchtodvochmaloletýchdetíďalšievyživovaciepovinnostinemá.Účastníci
sú spoluvlastníkmi pozemku a auta, odporca má vo výlučnom vlastníctve dvojizbový byt v Košiciach.

Účastníci na tom istom pojednávaní uviedli, že spoločne intímne nežili spätne po dobu jedného roka a
obaja vyjadrili neochotu obnoviť manželské spolužitie.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní v novembri 2014 poukázala na dlhodobú spoluprácu s touto
rodinou s tým, že účastníci absolvovali spoluprácu s Referátom poradensko-psychologických služieb a
dospeli k ústnej dohode o zverení oboch maloletých detí do starostlivosti matky, o určení výživného zo
strany otca a o úprave styku otca s maloletými deťmi.

Vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov, sú nariadil vo veci uznesením sp. zn. 23P 192/2014 zo dňa
4.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2014, znalecké dokazovanie a vypracovaním
znaleckéhoposudkupoverilPhDr.ĽudmiluCapovú,ktoráznalkyňanáslednedoručilasúdudňa6.4.2015
znalecký posudok vypracovaný S. Č.. X/XXXX, zo záverov ktorého posudku vyplýva, že Z. nevylučuje
svoju matku zo svojej blízkosti, má však k nej mierne odmietavý postoj a skôr zdržanlivý vzťah, čo

spôsobilo predovšetkým matkino správanie sa voči nemu a predovšetkým voči otcovi dieťaťa, čo
maloletý vníma veľmi intenzívne a kriticky, citlivo dieťa prežíva najmä to, že matka neustále všetko rieši
len krikom, nedokáže ho počúvať pokiaľ jej chce niečo vysvetliť, nedáva mu priestor na vlastný názor.
Vzťah maloletého Z. s otcom je taký, že dieťa nevylučuje otca zo svojej blízkosti, k otcovi má pozitívny
vzťah a intenzívnu citovú väzbu, otca má veľmi rád, rešpektuje ho, rozumie si s ním, vníma najmä to,

ako sa otec k nemu správa, že má pre neho čas aj pochopenie, učí sa s ním, pomáha mu s úlohami,
dokáže mu vysvetliť pokiaľ niečomu nerozumie s rozvahou a kľudom, na rozdiel od matky, otec podľa
Z. akceptuje jeho názory, nájde si na neho čas, vypočuje si ho vždy, pokiaľ ho o to Z. požiada.

Maloletý B. M. v čase vyšetrenia mal 1,5 roka veku, šlo o malé dieťa, ktoré nevedelo rozprávať, ani

verbálne odpovedať na žiadne otázky, jeho vzťah k matke preto znalkyňa mohla posúdiť len z fyzického
pozorovania správania sa dieťaťa v matkinej prítomnosti, v ktorej sa cítil príjemne, bol pokojný, neplakal,
túlil sa k matke, prejavoval voči nej pozitívne emócie, obdobne pri svojom otcovi bol uvoľnený, usmieval
sa na otca, čo bolo prejavom toho, že svojho otca pozná, nevníma ho ako neznámu osobu, sedel mu na
kolenách, občas ho potiahol za rukáv, aby si vynútil jeho pozornosť, keď otec odpovedal napr. na otázky

znalkyne, aj voči otcovi maloletý prejavoval pozitívne emócie, neplakal v jeho prítomnosti, na otca bol
zvyknutý a nezabudol na neho napriek tomu, že nebol s ním v každodennom kontakte ako s matkou.
V čase znaleckého dokazovania znalkyňa zaznamenala skôr odmietavý postoj maloletého Z. voči
matke, nezaznamenala negatívny postoj ani k jednému z rodičov. Z. odmietavý postoj k matke vyplýval
predovšetkým z jej reagovania na všetko, čo sa jej nepozdávalo a nezodpovedalo jej predstavám v

súvislosti napr. s písaním domácich úloh s Z., pokiaľ mu niečo nešlo, alebo napísal nesprávne, jej reakcie
boli v podobe kriku, slovného nevhodného osočovania, ktoré prechádzalo až do fyzických atakov, zopár
úderov po hlave, šlo pritom o prejav jej neschopnosti korigovať svoje emotívne reagovanie, chýbala jej
trpezlivosť pri pomáhaní synovi s úlohami, svojim nekontrolovateľným správaním vytvárala napätie, na
ktoré Z. reagoval svojim odmietavým postojom voči nej, ktorý postoj v poslednej dobe bol znásobený aj

tým, že ju začínal vnímať kriticky aj v jej správaní voči jeho osobe, ku ktorému má Z. pozitívny vzťah a
takéto prejavy správania ho citovo zraňovali, preto začínal uprednostňovať otcovu spoločnosť a odmietal
byť s matkou, to sa prejavilo aj v čase posledných letných prázdnin 2014, kedy bol celé prázdniny s
otcom u starých rodičov.
Vzhľadom na vek maloletého B. M. nebolo možné vyhodnotiť alebo hovoriť o ovplyvňovaní dieťaťa

voči tomu-ktorému z rodičov, u maloletého Z. konštatovala znalkyňa, že dieťa nie je priamo negatívne
ovplyvňované vo vzťahu k matke ďalšou osobou, nepriamo je maloletý ovplyvňovaný samotným
správaním sa matky, ako to už je uvedené vyššie.
K osobnostným predpokladom matky pre výchovu maloletých detí konštatovala, že u matky ide
o nevyhradený typ s optimistickým ladením, bez porúch v afektívnom obraze, integrovanú, bez

psychickej stigmatizácie, v čase znaleckého dokazovania v jej osobnostnej štruktúre neboli prítomné
tzv. klasifikované kontraindikácie, znalkyňa zaznamenala absenciu primeranej sebareflexie, matka
bola málo sebakritická a nepripúšťala si žiadne zlyhanie vo vzťahovej oblasti, jej emočná regulácia
bola narušená v jej prežívaní, doznievali negatívne emócie z nenaplneného vzťahu v manželskom apartnerskom spolužití, jej aktuálne citové prežívanie spôsobovalo zdroj emočného napätia, vyvolávajúci
u nej na jednej strane citlivosť na vlastnú osobu, na strane druhej snahu presadiť vlastný názor, najmä
v súvislosti s rozvodom manželstva a zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, matka ako

rodič síce, podľa názoru znalkyne, sa dokáže postarať o maloletých synov, chýba jej však trpezlivosť a
rozvážnosť, čo je najmä pri výchove maloletých detí obzvlášť dôležité a nutné, nie je prístupná žiadnym
kompromisom, čo sťažuje výrazne partnerské spolužitie a negatívne vplýva aj na citové prežívanie detí,
má pocit, že všetko musí spĺňať jej predstavy, nie je schopná počúvať názory druhých, ktoré nechce
vôbec akceptovať, v reagovaní je prchká, koná často unáhlene, pod vplyvom aktuálnych emócií, chýba

jej racionálny a vyvážený prístup k riešeniu vzniknutých problémov a toto jej správanie vyvoláva dojem
ešte osobnostne nezrelého jedinca, ktorý skôr túži po voľnosti a nie po zodpovednosti za výchovu detí.
K osobnostným predpokladom otca pre výchovu detí uviedla znalkyňa, že osobnostný profil
hereditárneho aspektu približuje ho ako nekonfliktného jedinca, ktorý nevyhľadáva spoločnosť, skôr si
vytvára tzv. psychologickú vzdialenosť medzi sebou a okolím, jeho emotívne prežívanie je ovplyvňované
najmä situačnou citovou nevyváženosťou, ktorá vyplýva z pretrvávajúcich partnerských konfliktov

a krachujúceho manželského spolužitia, rád pomáha iným bez zvyšných dôvodov, je starostlivý a
zodpovedný najmä voči maloletým synom, ktorým chce vytvoriť stabilné rodinné zázemie, jeho aktuálna
osobnosť je bez porúch v afektívnom obraze, integrovaná bez psychickej stigmatizácie, v čase
znaleckého dokazovania v jeho osobnostnej štruktúre neboli prítomné klasifikované kontraindikácie,
znalkyňa zaznamenala absenciu primeranej sebareflexie, keďže nepripúšťa si žiadne zlyhanie vo

vzťahovej oblasti, jeho emočná regulácia nie je síce narušená, zameriava sa však najmä na vlastné
pocity a snahu po vlastnom pohľade na danú pretrvávajúcu situáciu tak, ako ju vníma on zo svojho
pohľadu, otec ako rodič sa dokáže postarať o maloletých synov, ku ktorým má pozitívny vzťah, je
pomerne empatický v prístupe k potrebám maloletého Z., dokáže mu pomáhať s úlohami, učením s
dostatočnou dávkou trpezlivosti a schopnosti vysvetľovať učivo tak, aby ho pochopil a správne sa ho

naučil, v konaní a reagovaní je rozvážny, dokáže racionálne zhodnotiť svoje reálne možnosti ako rodič,
otec maloletých synov nemá tendenciu za každú cenu sa presadiť, rešpektuje, akceptuje názory iných
najmä vtedy, keď je to v prospech riešenia problému.
U oboch rodičov konštatovala znalkyňa, že ide o zníženú toleranciu na psychickú záťaž a kompaktnú
osobnosť bez patologických symptómov, bez klasifikovaných kontraindikácií, o absenciu primeranej

sebareflexie, emocionálnu vzájomnú naviazanosť na maloletých synov, záujem o zverenie detí do
osobnej starostlivosti, pričom ich osobnostné profily v praktickom živote sa môžu vzájomne dopĺňať
pri výchove a starostlivosti o synov, pokiaľ by dokázali obnoviť manželské spolužitie najmä s ohľadom
na svojich synov, oboch rodičov poukázala znalkyňa na ich schopnosť pre zvládnutie starostlivosti o
maloletých synov z pozitívneho i negatívneho pohľadu, to čo je pozitívne v prístupe k výchove u otca,

sa dá skĺbiť s pozitívnymi schopnosťami na praktický život, ktorými disponuje matka a práve pre tieto
ich schopnosti by bolo vhodnejšie, aby sa na výchove a starostlivosti o deti podieľali obaja rodičia.
Na otázku, ktorému z rodičov by doporučovala zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti, znalkyňa
opätovne poukázala na to, že obidvaja synovia sú vo veku, kedy prítomnosť rodičov je pre ich psychický
vývin veľmi dôležitá, absencia rodičov sa môže neskôr negatívne prejaviť vo vzťahovej oblasti, ktorá už v

čase vyšetrení nebola dostatočne vyvážená a naplnená. Konštatovala, že matka pri podávaní návrhu na
rozvod konala viac pod vplyvom negatívnych emócií (rozhodla sa tak v lete, kedy bol otec s Z. u svojich
rodičov) a ona prežívala pocit istého osobnostného a partnerského sklamania, šlo u nej o unáhlené
konanie, ktoré konanie je negatívnou črtou do jej osobnostného profilu, na ktorú črtu môžu doplatiť v
súčasnosti maloletí synovia účastníkov a preto poukázala na to, že je vhodnejšie dať tomu istý potrebný

čas, nekonať unáhlene pri takomto závažnom rozhodnutí, ktoré by mohlo mať dopad na celú rodinu.
V čase šetrení Z. s otcom býval u jeho rodičov, otec ho denne vozil do školy do Košíc, B. M. bol so
svojou matkou, bol v jej celodennej starostlivosti, žili v byte odporcu, kontakt otca s B. M. tendenčne
obmedzovala matka, ktorá cielene chcela dosiahnuť postupné citové odcudzenie maloletého k otcovi,
ako aj odcudzenie maloletého B. M. vo vzťahu k staršiemu bratovi.

Znalkyňa upozornila otca na potrebu uvedomenia si, že s ohľadom na fyzický vek maloletého B. M.
nebolo možné aktuálne jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca a upozornila matku na potrebu
uvedomenia si, že svojim správaním a prístupom k maloletému Z. zapríčiňuje odmietavý postoj, ktorý
voči nej v tom čase dieťa malo a pre ktoré správanie sa matky maloletý v tom čase uprednostňoval
spoločnosť svojho otca, zdôraznila, že ak takáto situácia bude pretrvávať, obaja rodičia oberú svojich

synov o ich prirodzený súrodenecký vzťah a citovú vzájomnú spätosť.
Ďalej znalkyňa zdôraznila, že rozdelenie súrodencov rodičmi navrhovanou úpravou styku, ktorá by
predstavovala akúsi čiastočnú formu striedavej starostlivosti, pre deti nie je vhodnou formou.Poukázala na potrebu apelovať na oboch rodičov, aby svoje rozhodnutie dobre zvážili, nespravili niečo,
čo neskôr budú obaja ľutovať, najmä kvôli maloletým synom.
Zdôraznila, že ich manželské a partnerské problémy sa dajú riešiť aj pomocou konzultácie, odbornej

pomoci, manželskej poradne a u sexuológa, napriek ich v čase vyšetrení odmietavému postoju k obnove
spolužitia, ktoré ich stanovisko v tom čase bolo skôr vzájomným dokazovaním si „kto z koho“.
Poukázala na povinnosť rodičov v prvom rade si uvedomiť potreby ich synov, na to, čo deti naviac
potrebujú a čo postrádajú - to je ukotvenie na rodinu, pevné rodinné zázemie a istotu, rodičovskú lásku.
Poukázala na potrebu uvedomenia si na strane navrhovateľky, že žiadne manželské spolužitie nemôže

fungovať bez vzájomných kompromisov a partnerskej úcty, opätovne ako v čase diagnostického
interview apelovala na navrhovateľku, aby sa naučila ovládať a korigovať svoje emóci, za účelom
obmedzenia svojej prchkosti, tvrdohlavosti, trvania na svojom aj v prípadoch, keď nemá pravdu, u
odporcu apelovala na potrebu uvedomenia si, že žiaden problém sa nerieši únikom od zodpovednosti
a on ako otec rodiny a muž, má byť príkladom pre synov, preto má problémy riešiť a nerezignovať len
preto, že takto je to pohodlnejšie, mal by byť viac akčným, nemal by neustále ustupovať, odôvodňovať

to tým, že navrhovateľka len „vrieska“, má dať jasne najavo svoj postoj, či návrh na riešenie problému
a následne ho navrhovateľka začne rešpektovať ako svojho partnera, ktorý má v rodine čo povedať, aj
ako muža, ktorý vie presadiť sa aj pri jej prchkej povahe.
Zdôraznila, že v danom prípade je vhodnejšie dať obom manželom šancu, aby nepodľahli manželskej
kríze, ktorá sa dá prekonať, napr. aj tzv. dočasnou odlukou na 6 mesiacov, prípadne pokúsiť sa o

prekonanie manželskej krízy ešte do nástupu navrhovateľky do práce, využiť možnosť v tom čase
blížiacich sa letných prázdnin na ich spoločné prežitie ako kompletnej rodiny na spoločnej dovolenke,
nie u starých rodičov, umožniť deťom neobmedzený časový priestor, spolužitie ako súrodencov.

Za uvedený znalecký posudok uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 23P 192/2014 zo dňa 10.4.2015, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2015, bola znalkyni priznaná odmena spolu vo výške 341,92 Eur, ktorá
jej bola predbežne vyplatená zo štátnych prostriedkov.

Kolízny opatrovník vzhľadom na závery vo veci vypracovaného znaleckého posudku doporučoval
rodičom zúčastniť sa manželskej poradne za účelom obnovenia manželského spolužitia.

Odporca cestou jeho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 4.5.2015
nesúhlasil so stanoviskom znalkyne o potrebe účastníkov pokúsiť sa doriešiť manželskú krízu, žiadal
zveriť maloletého Z. do jeho osobnej starostlivosti s právom dieťa zastupovať, spravovať jeho majetok,
zveriť maloletého B. M. do osobnej starostlivosti navrhovateľky s jej právom maloletého zastupovať a

spravovať jeho majetok, upraviť styk toho-ktorého rodiča s druhým dieťaťom.

Kolízny opatrovník vykonal rozhovor s oboma rodičmi dňa 28.4.2015, opakovane im odporúčal zúčastniť
sa konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb, ktorú spoluprácu rodičia odmietli a
prezentovali zhodné stanoviská k rozvodu manželstva a predniesli rodičovskú dohodu, v rámci ktorej

súhlasili so zverením Z. do osobnej starostlivosti otca a B. M. do osobnej starostlivosti matky, navrhli
upraviť styk otca s B. M. každý nepárny víkend od piatka 15,00 hod. do nedele do 17,00 hod. a dva
týždne v mesiaci júl, dva týždne v mesiaci august, upraviť styk matky s maloletým Z. každý párny víkend
od piatka od 15,00 hod. do nedele do 17,00 hod., v čase párneho týždňa sa rodičia dohodli na úprave
styku matky s Z. každú stredu od 15,00 hod. do 17,00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok

od 15 hod. do 17 hod. a upraviť výšku výživného zo strany otca na maloletého B. M. vo výške 200 Eur
mesačne a zo strany matky na maloletého Z. vo výške 50 Eur mesačne.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 22.7.2015 účastníci prostredníctvom svojich právnych zástupcov
naďalej prejavovali vôľu manželské spolužitie neobnoviť, trvali na rozvedení ich manželstva a žiadali o

schválenie ich rodičovskej dohody tak, ako ju predniesli u kolízneho opatrovníka.
Kolízny opatrovník v prípade rozvedenia manželstva doporučil schváliť rodičovskú dohodu účastníkov.

Podľa čl. 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok
všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.

Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.
(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať
navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných
veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého
manžela.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19..

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s
maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
osobnej starostlivosti.

(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh v celom rozsahu zamietol,
keďže dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady
pre rozvedenie manželstva účastníkov. Účastníci si musia v prvom rade uvedomiť, že súd nie je

povinný manželstvo rozviesť, k takémuto rozhodnutiu súd pristupuje len vtedy, keď, ako vyplýva z
citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a
trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.
V danom prípade z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že tento predpoklad pre rozvedenie

manželstva v danom prípade nie je splnený, naopak, v tomto konkrétnom prípade jednoznačne možno
od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia a je úplne nesporným, že manželstvo môže
plniť svoj spoločenský účel.
Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že medzi manželmi síce existujú isté nezhody, ktoré
ale, ako vyplýva aj zo záverov vo veci vypracovaného znaleckého posudku, je možné jednoznačne

riešiť, a to riešiť ich predovšetkým v záujme maloletých detí z tohto manželstva pochádzajúcich a k
spokojnosti oboch manželov, keďže terajší stav ich vzájomných vzťahov je iba odzrkadlením ich síce
existujúcich povahových odlišností, ktoré ale zároveň, ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku, v
konečnom dôsledku sú vlastnosťami, v ktorých sa vzájomne môžu a sú schopní vzájomne dopĺňať. Ani
z výpovedí samotných účastníkov na súdnom pojednávaní nevyplynuli žiadne tak závažné dôvody ich

nedorozumení, ktoré by preukazovali hlbokú a nenapraviteľnú rozvrátenosť ich vzájomných vzťahov.
Obaja manželia si musia uvedomiť, čo je prvoradou úlohou manželstva a aké povinnosti z manželstva
manželom vyplývajú. Prvoradou úlohou manželstva je spoločná starostlivosť o deti a vytváranie
zdravého harmonického a trvalého rodinného prostredia tak, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia
§ 1 ods. 2 a § 18 veta 2 Zákona o rodine a povinnosťami manželov je žiť spolu, byť si vernými,

vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a spoločne sa starať o deti. Obaja si teda musia
uvedomiť, že len preto, že sa v živote a v spolužití vyskytnú problematickejšie obdobia, takéto stavy
sa neriešia útekom. Ako zdôraznila aj znalkyňa v znaleckom posudku, problémom sa manželia a tým
skôr, ak sú už rodičmi, musia postaviť zodpovedne, sledujúc najlepší záujem maloletých detí, ktorým
jednoznačne je vyrastanie v úplnej, kompletnej, harmonickej rodine. Akonáhle sa rodičia stali rodičmi,

musia ustúpiť z tvrdohlavého jednostranného bezdôvodného presadzovania len svojich záujmov a
svojich predstáv, musia sa naučiť spoločne primerane komunikovať, ovládať svoje emócie a naučiť sa
niesť zodpovednosť, už nielen za seba, ale predovšetkým za svoje maloleté deti. V žiadnom prípade z
pohľadu Zákona o rodine nie je možné akceptovať snahu účastníkov riešiť svoju manželskú krízu navyše
ešte i roztrhnutím súrodeneckých väzieb medzi maloletými Z. a B. M.. Obaja manželia sú povinní urobiť

všetko pre zachovanie manželstva, rodinného zázemia detí a zachovanie a rozvíjanie súrodeneckých
väzieb svojich maloletých detí, sú preto povinní využiť odporúčania znalkyne, ktoré uviedla v záveroch
ňou vypracovaného znaleckého posudku a využiť aj odbornú pomoc, či už prostredníctvom Referátu
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo formou iného nimi
zvoleného odborného poradenstva.

Vzhľadom na všetko uvedené teda súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že vzhľadom na
osobnostné charakteristiky rodičov, ich predpoklady pre výchovu detí, ich terajšie vzájomné vzťahy, je
možné očakávať pri aspoň čiastočnej snahe zo strany každého z nich, obnovenie ich manželského
spolužitia. Terajší stav vo vzájomných vzťahoch účastníkov, súd vyhodnotil iba ako momentálneproblematickejšie obdobie, súvisiace so vznikom problémov, ktoré prináša bežný život rodiny, súvisiace
s obmedzeným množstvom finančných prostriedkov, keďže navrhovateľka je na materskej dovolenke s
druhým dieťaťom účastníkov, so záťažou, ktorú na seba vzali rozhodnutím sa stavať spoločný rodinný

dom, čo sa premietlo do zvýraznenia ich povahových odlišností, predovšetkým sa premietlo do nie
celkom korigovaného správanie sa na strane navrhovateľky, ktorá, ako bola upozornená aj znalkyňou,
sa musí naučiť svoje emócie ovládať, keďže sa stala matkou, tieto sa musí naučiť ovládať predovšetkým
pokiaľ ide o jej výchovné vplývanie na staršieho syna účastníkov.
Pri rešpektovaní odporúčaní znalkyne je reálny predpoklad ozdravenia a konsolidovania vzájomných

vzťahov oboch účastníkov ako manželov, i ako rodičov maloletých detí.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd
však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo
pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie

trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).