Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/414/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212236326
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212236326.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej vo veci žalobcu G. U. T. C. AG, G. XXC,
XXXX N., Q., IČO: CHE-100.023.266, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova
8, proti žalovanému U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom O., E. P., o zaplatenie 841,57 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 29C 9/2013-45 z 20.1.2014 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalobcovi náhradu trov

konania nepriznáva.

Rozhodol tak o žalobe, ktorú dňa 14.12.2012 podal právny predchodca terajšieho žalobcu (F. s.r.o.)
a domáhal sa ňou od žalovaného zaplatenia 841,57 € s prísl. (pozostávajúcej z neuhradenej časti
úveru vo výške 572,19 €, dohodnutej zmluvnej pokuty a odkúpených poplatkov) na tom skutkovom
základe, že jeho právny predchodca (spoločnosť I. C. M., a.s.) so žalovaným uzavreli dňa 13.7.2007
úverovú zmluvu č. 2050451 o poskytnutí rýchlej pôžičky v sume 20 000,-Sk, so splátkami po 1 147,-

Sk, s počtom splátok 24, ktorú mu žalovaný nevrátil. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že úverová
zmluvu č. 2050451 nebola účastníkmi podpísaná, preto bola medzi nimi uzavretá len ústna zmluva
o pôžičke. Konštatoval, že pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere je podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch obligatórna písomná forma, ktorá v danom prípade chýbala, preto je táto
zmluva neplatná, a neplatné sú aj v nej dohodnuté „sankčné úroky“, úroky z poskytnutého úveru, ako
aj zmluvná pokuta. Žalobcovi preto mohlo vzniknúť len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorého výška však nie je zrejmá, pretože žalobca nepredložil žiaden dôkaz o výške uhradených splátok

zo strany žalovaného a dôkaz o tom, na úhradu ktorých nákladov boli tieto splátky započítané. Ďalej súd
uviedol, že žalobca (spoločnosť PH. s.r.o., pozn. odvolacieho súdu) síce predložil zmluvu o postúpení
pohľadávok z 12.9.2011 (postupcom bola spoločnosť I. C. M., a.s. a postupníkom F. X., s.r.o), ale
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy mal byť rozpis pohľadávok, ktoré boli na žalobcu (spoločnosť F. X.
s.r.o.) postúpené, a ktoré mali byť uvedené v Prílohe 1 - preberací protokol, ktorý síce predložený bol, ale
odvoláva sa na zoznam pohľadávok obsiahnutý na nosiči, na ktorom sú aktuálne údaje o pohľadávkach
k 1.9.2011, a tento nosič súdu predložený nebol. Nie je preto zrejmé, pohľadávky ktorých dlžníkov a v

akej výške boli na žalobcu (spoločnosť F. X. s.r.o.) predmetnou zmluvou postúpené, a či medzi nimi bola
aj pohľadávka proti žalovanému. Po právnom posúdení veci podľa § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4,
5 zákona č. 258/2001 Z.z., § 40 ods. 3, § 451 ods. 1, 2, § 456 , § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
súd dospel k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a preto žalobu zamietol. O trováchkonania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý si uplatňoval náhradu trov konania, ale v
konaní úspech nemal, náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p., lebo bol toho názoru, že rozsudok súdu prvého stupňa je založený na nesprávnych
a neúplných skutkových záveroch a na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že predložil spolu
s návrhom na vydanie platobného rozkazu aj Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2011 a
oznámenie o postúpení pohľadávok z 30.9.2011, ktoré adresoval žalovanému. Podľa ustálenej súdnej

judikatúry predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky z 30.9.2011 postačuje bez ďalšieho na
preukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka. Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 4 Obo 210/2001, podľa ktorého „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení“ a v kontexte tohto rozhodnutia mal za to, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie je nedôvodné a v rozpore so zákonom. Poukázal
na to, že doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky nezakladá aktívnu legitimáciu (tá je založená
už uzavretím samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok), má význam len z hľadiska určenia zániku
postupovanej pohľadávky, ak ju dlžník plní postupcovi alebo postupníkovi. Podľa žalobcu zo skutočnosti,
že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo prílohou návrhu na začatie konania, vyplýva, že účinky

oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanému (dlžníkovi) nastali najneskôr dňom keď
mu bol doručený návrh a jeho prílohy. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa,
žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 os. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 9.12.2015 v súlade s § 211
ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219

ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích
dôvodov (podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f / O.s.p.) sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu
prvého stupňa i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na
ktoré v celom rozsahu poukazuje. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd

prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade
s § 132 a nasl. O.s.p., na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a správne tak
posúdil žalobkyňou uplatnený nárok.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd
prvého stupňa.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Pôvodným žalobcom uplatnená pohľadávka proti žalovanému mala vzniknúť z úverovej zmluvy č.
2050451 z 13.7.2007 o poskytnutí rýchlej pôžičky. Z dokladov tvoriacich obsah spisu, predložených

pôvodným žalobcom, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa zistil, že táto zmluva nie je
jej účastníkmi podpísaná, nemá teda písomnú formu, čo je obligatórnou podmienkou platnosti
spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Zmluva je neplatná, a to vo všetkých svojich ustanoveniach, teda aj
v časti úrokov, sankčných poplatkov či zmluvnej pokuty. Pokiaľ žalobca, resp. jeho právny predchodcana základe takejto zmluvy poskytol finančné prostriedky žalovanému, a ten ich čerpal, vznikol medzi
nimi vzťah vyplývajúci z ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Odvolací súd
sa stotožňuje aj s tvrdením súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal výšku uhradených

splátok zo strany žalovaného a dôkaz o tom, ako tieto úhrady na poskytnutú istinu započítaval, preto
počas konania nebola jednoznačne zistená suma, ktorú je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 12.9.2011 uzavretej medzi postupcom CE. a.s. O. a postupníkom
F. X., s.r.o., W. vyplýva, že ňou bol postúpený celý „balík“ pohľadávok vyplývajúcich z klientskych zmlúv
podľa platných všeobecných obchodných podmienok, ktorých bližšie identifikačné údaje sú uvedené v
zozname pohľadávok.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že úverová zmluva č. 2050451 z 13.7.2007 o poskytnutí rýchlej pôžičky
je neplatná pre nedostatok písomnej formy, aj keby bola súčasťou zoznamu postúpených pohľadávok
(čo v konaní nebolo preukázané), nemohlo dôjsť k jej platnému postúpeniu, keďže vôľa účastníkov
zmluvy o postúpení pohľadávok sa postúpenia takýchto právnych úkonov netýkala, resp. nevyplývala

zo zmluvy o postúpení. Pretože v konaní žalobca nepreukázal, že naňho bola postúpená aj pohľadávka
vyplývajúca z bezdôvodného obohatenia vzniknutého z ústnej zmluvy o pôžičke, nebol za takýchto
okolností v konaní aktívne legitimovaný. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na tú skutočnosť, že
postupca žalovanému dlžníkovi neoznámil, že postupuje na postupníka svoju pohľadávku vyplývajúcu z
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je nedôvodná námietka

žalobcu v odvolaní, že predloženie oznámenia o postúpení pohľadávky z 30.9.2011 postačuje bez
ďalšieho na preukázanie jeho aktívnej legitimácie. Žalobca v konaní predložil len oznámenie postupcu
spoločnosti I. C. M., a.s. O. o postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy č. 3672249 z 13.7.2007
uzavretej medzi ním a dlžníkom (žalovaným) na postupníka F. X. s.r.o. Ako bolo už konštatované, zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi spoločnosťou I. C. M., a.s. O. ako veriteľom a žalovaným ako

dlžníkom bola nielen neplatná, ale nezhoduje sa ani identifikačné číslo zmluvy v predtlači na zmluve
o poskytnutí rýchlej pôžičky, kde je uvedené č. 2050451, s číslom zmluvy uvedeným v oznámení o
postúpení pohľadávky, kde je č. zmluvy 3672249. Z oznámenia o postúpení pohľadávky preto nevyplýva
jednoznačný záver, že predmetom postúpenia bola aj zmluva uzavretá medzi spoločnosťou I. C. M., a.s.
O. a žalovaným, ktorá bola podkladom žaloby v prejednávanej veci.

Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má
ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Otázku, či
žalobca bol v spore aktívne legitimovaný, t. j. či je nositeľom tvrdeného hmotného práva a či správne
označil osobu - nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním označený žalovaný je v spore naozaj pasívne

legitimovaný, vyrieši súd v závere konania meritórnym rozhodnutím, z ktorého vyplynie autoritatívny
záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
konaní je dôvodom na zamietnutie žaloby, preto bola žaloba žalobcu správne zamietnutá.

Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu naviac poznamenáva, že súd prvého stupňa sa

pri rozhodovaní vo veci samej nezaoberal otázkou platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, pretože túto otázku nepovažoval za spornú. Za sporné, resp. žalobcom nepreukázané,
pokladal to, či pohľadávka pôvodného veriteľa I. C. M., a.s. proti žalovanému, ktorá mala vzniknúť zo
zmluvy o úvere č. 2050451, bola predmetom tejto konkrétnej zmluvy o postúpení pohľadávok vzhľadom
naveľkýrozsahpostupovanýchpohľadávok.Žalobcanapokontotoanivodvolacomkonanínepreukázal,

avzhľadomnarozdielnosťvidentifikačnomoznačenízmlúvčíslami,niejenespornezrejmé,čiajzmluva,
z ktorej žalobca odvodil svoj nárok v tomto konaní, bola postúpená (v prípade, ak by bola platná). Otázku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu teda súd správne skúmal nie z hľadiska platnosti zmluvy, ale z tohto
hľadiska, či na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky skutočne žalobca ako postupník
nadobudol žalovanú pohľadávku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku zamietnutí žaloby, ako aj v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny.Žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemal úspech, preto
nemá právo na náhradu jeho trov (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalovaný náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil, preto o nich nebolo ani rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá

veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.