Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/625/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114200336
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114200336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ V. Z.,
nar. XX. XX. XXXX, v rade 2/ W. Z., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom B. XXX, zastúpení JUDr. Bohuslav
Majchrák, advokát spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, kancelária Fraňa Krála 2080, Čadca proti
odporkyni: S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, zastúpenej STEHURA & PARTNERS s.r.o., so
sídlom Čadca, Fraňa Krála 2080, o odstránenie časti stavby a vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie
navrhovateľov v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 7C/5/2014-99 zo dňa 6. 7. 2015,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali voči
odporkyni odstránenia časti stavby - drevenej garáže a uvedenia pozemku do pôvodného stavu, ako
aj odstrániť piesok, palivové drevo a nákladnú vlečku z parcely CKN č. 727/4 a 727/3 v katastrálnom
území obce B..
Prvostupňový súd zamietnutie návrhu zdôvodnil tým, že označená odporkyňa je výlučnou vlastníčkou
parcely č. 727/4 zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie B., pričom túto nadobudla na základe
dedenia po neb. V. Z.. Q., ktorej časti odstránenie žiadajú navrhovatelia, bola postavená neb. V. Z.

a manželkou O. Z. na základe ohlásenia drobnej stavby v roku 2003, avšak táto zasahuje časťou na
susednú parcelu, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľov. Prvostupňový súd skonštatoval, že garáž je
osobitnou stavbou, ktorá však nebola prejednaná v dedičskom konaní a navrhovatelia majú preto právo
domáhať sa v zmysle ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka odstránenia stavby stojacej na ich
pozemku voči tomu a na náklady toho, kto stavbu zriadil. Keďže súd nemal preukázané, že označená
odporkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetnej stavby, skonštatoval, že na strane odporkyne nie je daná
výlučná pasívna vecná legitimácia (ostatní dedičia majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov). Z

týchto dôvodov potom návrh zamietol.
Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podali odvolanie
navrhovatelia v rade 1/, 2/. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel návrhu v
celom rozsahu, prípadne tento zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie
zdôvodnili s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O.s.p.. Podľa ich názoru napadnutý rozsudok

je nesprávny, nakoľko prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, ako aj z dôvodu, že pred prvostupňovým súdom
vykonané konanie trpí inou vadou, ktorá spôsobila nesprávnosť jeho rozhodnutia. Za procesnú vadu
odvolatelia považovali skutočnosť, že v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. nebola riadnym spôsobom vykonanáčinnosť súdu, keď nekonštatoval pochybnosti pasívnej legitimácie, čím znemožnil navrhovateľom
prezentovať právne zdôvodnenie alebo samotné dôkazné návrhy na správnosť a opodstatnenosť
podanej žaloby. Takáto poučovacia povinnosť nie je v rozpore a nemá charakter poučovacej povinnosti

súdu v zmysle ust. § 5 O.s.p.. Takýmto postupom súdu potom im bola odňatá možnosť konať pred
súdom. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolatelia majú za to, že predmetná garáž
nie je samostatnou stavbou, ale doplnkovou stavbou k hlavnej stavbe, v tomto prípade k rodinnému
domu č. súpisné 190, ako to vyplýva z ohlásenia stavby stavebnému úradu, kde je stavba označená
ako hospodárska stavba, garáž. Stavba potom nesie režim vlastníctva zhodný s vlastníctvom hlavnej

veci. Preto v čase po skončení dedičského konania je žalovaná odporkyňa, ktorá nadobudla vlastníctvo
k domovej nehnuteľnosti, aj vlastníčkou garáže. Právny záver prvostupňového súdu, že garáž je
samostatnou stavbou, nemá oporu v zákone.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila odporkyňa, ktorá navrhla napadnutý
rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Je na navrhovateľoch, aby v podanom návrhu správne označili

okruh účastníkov, pričom odporkyňa nemá možnosť okruh účastníkov meniť, ani nijako naznačovať,
kto má byť žalovaným subjektom. S dedičským spisom 4D/23/2013 OS Žilina boli navrhovatelia pred
súdom riadne oboznámení, najmä s osvedčením o dedičstve, ktoré bolo prečítané na pojednávaní. Z
tohto spisu jednoznačne vyplynulo, že garáž nebola prejednaná v rámci dedičstva. Túto skutočnosť súd
konštatoval po oboznámení sa s dedičským spisom. Odporkyňa sa stotožnila s názorom súdu, že garáž

je samostatným predmetom vlastníckych vzťahov, je postavená na pevnom základe a nezdieľa právny
osud pozemku, na ktorom je postavená. Navyše stavba sa nenachádza na pozemku, na ktorom je
postavený rodinný dom, ani v jeho tesnej blízkosti, s domom nesusedí, ani nie je inak spojená. Uvedenú
garáž nie je možné považovať ani za súčasť hlavnej veci, podľa čoho môže byť súčasťou všetko, čo
podľa povahy k veci náleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila.

Súčasťou pozemku môžu byť napr. oporné múry, záhradné vodovody, trvalé porasty, nie však studňa,
septik, oplotenie, za čo súdna prax považuje príslušenstvo veci. Predmetnú garáž mohli jej vlastníci
predať, prenajať, je samostatným predmetom vlastníckych vzťahov. Garáž môže byť vo vlastníctve inej
osoby, ako je vlastník pozemku, na ktorom je postavená. Je nelogické, aby vlastník rodinného domu
musel a bol vždy vlastníkom garáže, ktorá je postavená v okolí a má plniť doplnkovú funkciu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu s poukazom na
ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané,
že navrhovatelia sa domáhali odstránenia časti stavby, piesku, palivového dreva a nákladnej vlečky z
pozemku, ktorý je v ich vlastníctve. Ako odporkyňu označili užívateľku garáže. Ako však vyšlo najavo
v priebehu konania, garáž nebola predmetom dedenia a odporkyňa sa nestala na základe dedenia
jej vlastníčkou. Stala sa vlastníčkou rodinného domu a pozemku, na ktorom sa druhá časť garáže

nachádza. Predmetnú stavbu v zmysle ohlásenia drobnej stavby postavili O. Z. a V. Z., ktorý zomrel a
dedičom okrem označenej odporkyne boli manželka a ďalšie jej deti. Prvostupňový súd zistil skutkový
stav a vec posúdil v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že ak niekto zriadi stavbu na
cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu
treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (vlastník stavby). Pretože označená odporkyňa stavbu

nezriadila a ani sa nestala jej vlastníčkou na základe dedenia alebo inej právnej skutočnosti a je len
jednou z dedičiek po poručiteľovi V. Z., ktorý za života nadobudol stavbu spolu so žijúcou manželkou do
bezpodielovéhospoluvlastníctva,nemoholsúdnávrhuvyhovieť,keďženemalsprávnyokruhúčastníkov,
ani preukázanú skutočnosť, že odporkyňa je vlastníčkou stavby.

Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd riadnym spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho
správny právny záver, pričom svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodnil v zmysle § 157 ods.
2 O.s.p.. V odôvodnení súd uviedol jednotlivé právne ustanovenia, na základe ktorých posudzoval
zistený skutkový stav, myšlienkové postupy pri právnom posúdení veci riadne zdôvodnil, ako aj to,
prečo návrh zamietol. Prvostupňový súd tak konštatoval, že garáž je samostatnou stavbou v zmysle

stavebnotechnických predpisov, nebolo spochybnené, kto bol zhotoviteľom stavby, pričom súd prisvedčil
aj navrhovateľom, že pokiaľ časť stavby stojí na cudzom pozemku, jedná sa o stavbu neoprávnenú.
Správne potom dospel k záveru, že kto v tomto prípade je povinný stavbu odstrániť. Nakoľko s
odôvodnením rozsudku, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci sa odvolací súd vcelom rozsahu stotožnil, ako i so závermi prvostupňového súdu, na tieto v zmysle ust. § 219 ods. 2
O.s.p. poukazuje.
Pokiaľ v odvolaní bolo poukázané na procesnú vadu, keď nemal prvostupňový súd riadnym spôsobom

aplikovať ust. § 118 ods. 2 O.s.p., k tomuto odvolací súd udáva, že v zápisnici o pojednávaní pred
prvostupňovým súdom dňa 4. 3. 2015 na strane 66 v spise je poznamenané, že prítomných účastníkov a
ich zástupcov po počiatočných prednesoch súd oboznámil v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p., ktoré skutkové
okolnosti považuje za zhodné a ktoré zostali v konaní sporné, ktoré dokazovanie vykoná oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov. Pojednávanie okrem iného bolo odročené za účelom

získania dedičského spisu OS Žilina 4D/23/2013 (po poručiteľovi V. Z.). V zápisnici o pojednávaní
dňa 6. 7. 2015 (č.l. 90 spisu) súd konštatoval zabezpečenie dedičského spisu, pričom jeho obsah
bol oboznámený, najmä dedičské rozhodnutie zo spisu. Následne mali účastníci možnosť vyjadriť sa
k vykonanému dokazovaniu, prípadne predniesť ďalšie návrhy na dokazovanie, resp. uviesť ďalšie
prednesy.
Podľa § 5 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní

poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je
účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.
V tomto prípade navrhovatelia v konaní sú zastúpení advokátom, navyše odvolací súd k tomuto udáva,
že kto má byť účastníkom konania, vyplýva z hmotného práva. Nebolo preto povinnosťou súdu poučovať
účastníkov o tom, koho majú v konaní označiť za odporcu.

V odvolaní ďalej bolo poukázané na to, že garáž predstavuje „ako doplnková stavba“ drobnú stavbu,
ktorá nesie režim vlastníctva zhodný s vlastníctvom hlavnej stavby (rodinného domu). V tomto smere sa
odvolací súd stotožnil so závermi prvostupňového súdu, že nie každá drobná stavba musí byť súčasťou
pozemkualeboinej„hlavnej“stavby.Jednásaosamostatnestojacugaráž,ajkeďdefinovanúakodrobná
stavba v zmysle ohlásenia stavebnému úradu, avšak jej právny režim je potrebné posúdiť v zmysle

ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 120, § 121 OZ), čo urobil aj prvostupňový súd. Aj v tomto smere
sa potom s jeho závermi odvolací súd stotožnil.

Pretože odvolatelia neuviedli v odvolaní žiadne iné skutočnosti, s ktorými by sa nebol vysporiadal
prvostupňovýsúd,jehorozhodnutieazdôvodnenierozsudkupovažovalodvolacísúdzasprávne,apreto

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.