Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/274/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233865
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112233865.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika
-Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 811 03 Bratislava, Župné nám.č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 275 eur, takto

r o z h o d o l :

Podaný návrh sa z a m i e t a .
Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v návrhu spísanom dňa 17.9.2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu v Nitre dňa
2.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 400 eur. Žalovaná čiastka

vo výške 125 eur predstavuje majetkovú škodu spočívajúcu v náhrade účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40 eur., na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, sumu na

poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu vo výške 15 eur. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv , stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky ( spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) sumu 275 eur za celých 5 mesiacov. Poškodený uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom

55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie
uvedenej doktríny Ústavného súdu teda 660 eur za rok : 12 mesiacov = 55 eur za mesiac. Upozornil,
že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 173 dní. Uviedol, že navrhovateľ v
súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úvere č. :
4281690 ) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a
nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku

vyplývajúceho zo zmluvy o úvere: 4281690 dlžníkom K. H., nar. X.X.XXXX.Poukázal na to, že po prijatí
návrhu na exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 5594/09. Súd, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím
došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámcipriznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto
procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným

titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 27.8.2009 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o
poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 5 mesiacov!). Opísaný
postup exekučného súdu navrhovateľ zhodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
ustanovením §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by

umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutiu o udelenie poverenia na vydanie exekúcie súd pristúpi až po veľmi dlhej dobe.
Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 18.10.2012 č.k. 6NcC/49/2012-13 prikázal vec Okresnému súdu
Levice.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014 a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vo
vyjadrení poukázal, na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie

vykazuje nedostatky, pričom za nedostatok považuje aj zmätočnosť podania. V návrhu sa vyskytli
viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, odlišné sú dátumy narodenia, navrhovateľ
nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania , pod ktorou je vedené na
súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci a dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ síce uviedol časť dôkazov

najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca
poukázal aj na tú skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak si navrhovateľ
uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, na druhej strane i z
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní v prvom rade

je potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného
stavu. Navrhovateľ neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany
odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi
okresného súdu, resp. podania možnosti ústavnej sťažnosti. Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne
v náleze z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011 - 25 taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má

predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura( každý nech si stráži svoje právo). To, že tak
navrhovateľ nekonal je možné pripísať iba jemu. Poukázal aj na to, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené
prvéžiadostiopredbežnéprerokovanianárokunanáhraduškodyz23.4.2012.Vzhľadomnaskutočnosť,
že už dňa 28.9.2012 bola Okresnému súdu doručená predmetná žaloba je zrejmé, že navrhovateľ ju
nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. Poukázal na ust. §-u 15 ods. 1 , §-u 16 ods. 4 zák.

č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu spôsobenej škody pri výkone
verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Preto má
odporca zato, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Poukázal na to, že podmienky úspešného
uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. predstavujú nasledujúce všeobecné
podmienky, pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone

verejnej moci
1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, t.j. nesplnenie, čo i len
jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu za škodu nevzniká.
Uviedol, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45 ods. 1 písm. c/

zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pred dňom 23.4.2009 ( t.j. 3 roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákč.. 514/2003 Z.z. je
okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal

existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Požadovať paušálne
sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti , je nesprávne a znovu účelové. Skutočnú
škodu jepotrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukáže požadovaný nárok v opačnom prípade
by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany navrhovateľa a
skúmanie predmetného nároku je znemožnené. Navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody ani výšku

škody. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany ústavného súdu. Tiež poznamenal,
že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je odlišný. Odporca nemá za preukázaný tak
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to , že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Vzhľadom na to,
že súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa a to najmä v prípade, návrhu

na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia
a porušenia práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti
navrhovateľa považuje odporca konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si
navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi
vzniknúť práve pri spornej a negatívnej vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.
Navrhovateľ dňa 14.11.2014 a 23.10.2015 zaslal súdu identické návrhy na prerušenie konania.

Navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa predvolanie mali riadne a včas doručené dňom 6.8.2015,
neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa emailovým podaním dňa 26.10.2015 z dôvodu
návrhu na prerušenie konania a zaslaného navrhovateľom a preto požiadal o odročenie pojednávania.
Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené dňom 6.8.2015 neúčasť súdu ospravedlnil písomným
podaním - emailom dňa 23.10.2015 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal a preto

súd vec prejednal podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 21.9.2013, vyjadrením
odporcu zo dňa 24.2.2014, uverejneným článkom SME, podaním Európskej komisie, znaleckým
posudkom č. 1/2014 vyhotoveným Ekonomickou univerzitou v Bratislave a pripojeným spisom

Okresného súdu Nitra sp.zn. 25Er/599/2009, EX 5594/09.
Súd na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu v Nitre sp.zn. 25Er/599/2009, EX 5594/09 súd zistil, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom spísaná dňa 17.8.2009 a doručená
Okresnému súdu v Nitre dňa 26.8.2009 a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie

zo dňa 18.7.2009 . Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava pod sp.zn. : SR 02580 /09
zo dňa 27.5.2009. Okresný súd v Nitre rozhodol o žiadosti súdneho exekútora dňa 27.8.2009 vydaním
poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod č.k. 25Er/599/2009-8, číslo poverenia :
5403 057 729 *.

Podľa §-u 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom do 31.12.2010 t.j. ku dňu 27.8.2009
kedy bolo vydané poverenie) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.
Podľa §-u 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa §-u 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.
Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona. právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa §-u 15 ods.1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §-
u 4 a 11.Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa §-u 17 ods. 3 vyššie cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie, však počas šiestich mesiacov.
Podľa §-u 41 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, (účinného do 14.12.2009 t.j. v čase ku dňu doručenia
žiadosti o udelenie poverenia procesnému súdu a to k 26.8.2009 exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa §-u 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a/rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b/rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c/ notárskych zápisníc, ktorý obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e/ osvedčenie o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f/ vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h/ vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia sociálneho

poistenia starobného dôchodkového sporenia, avo veciach v erejného zdravotného poistenia.
i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa§-u44ods.1vyššiecit.Exekučnéhoporiadku exekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia
alebo odstránenie vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa §-u 44 ods. 2 vyššie cit. Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenia poverenia t.j. k 26.8.2004), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak

súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd na základe vykonaného dokazovania podaný návrh celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Exekučné konanie možno vykonať len na návrh oprávneného ( § 38 EP), z čoho vyplýva, že exekučné
konanie sa nemôže začať bez návrhu. Konanie , ktoré možno začať len na návrh a teda aj exekučné

konanie je začaté dňom kedy návrh došiel na súd. V danej exekučnej veci je nesporne preukázané,
že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na Okresný súd v
Nitre dňa26.8.2009 , čomu nasvedčuje dátum na prijímacej pečiatke procesného súdu a procesný súdudelil súdnemu exekútorovi poverenie dňa 27.8.2009 pod č.k. 25Er/599/2009-8, číslo poverenia 5403
057 729*. Exekučný súd tak konal v zmysle zákona a vo veci včas rozhodol.
Znalecký posudok č. 1/2014 predložený navrhovateľa sa zaoberá iba paušálne rozborom celkových

nákladov, ktoré mali navrhovateľovi vzniknúť nezaoberá sa konkrétnymi nákladmi na exekučnú vec a
preukazuj ani príčinnú súvislosť, že by tieto náklady mali vzniknúť v dôsledku vydaného poverenia
súdom.
Z vykonaného dokazovania je celkom zrejmé, že návrh podaný navrhovateľom je celkom nedôvodný.
Nie je zrejmé z akého právneho dôvodu a právneho titulu si navrhovateľ uplatnil voči štátu majetkovú

škodu vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 275 eur, keďže navrhovateľ nepreukázal, že mu
pri výkone verejnej moci bola spôsobená škoda konaním alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci, a že
škoda vznikla v príčinnej súvislosti s týmto konaním v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Procesný súd vydal
poverenie na druhý deň ako mu došla žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia navrhovateľ
preto nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku ktorého mala byť spôsobená škoda

v žalovanej výške, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci musia byť splnené kumulatívne. S poukazom na zistený skutkový stav súd neskúmal existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ani ich rozsah, pretože takýto postup súdu by bol nadbytočný a v rozpore
so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania.

Súd sa návrhom navrhovateľa na prerušenie konania zaslaného súdu emailom dňa 14.11.2014
nezaoberal, nakoľko bol urobený elektronický bez podpísania zaručeným elektronickým podpisom,
pričom nebol v zákonom stanovenej dobe doplnený písomne ani ústne do zápisnice.
Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným

elektronickým podpisom, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní . Na
podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada. Návrh na prerušenie konania podaný opäť
elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu dňa 23.10.2015 je identický v celom rozsahu s
návrhom na prerušenie konania zo dňa 14.11.2014, ktorý nebol tiež doplnený v lehote troch dní a
preto súd naň neprihliadal. Išlo o opätovný a identický návrh na prerušenie konania, čo vyplýva aj zo

samotného podania navrhovateľa, pričom tento došiel na tunajší súd dňa 23.10.2015 , čo vyplýva z
vyjadrenia informatika a tiež nebol tento návrh na prerušenie konania doplnený do troch dní. Návrh
na prerušenie konania doručený súdu dňa 27.10.2015 je identický čo do obsahu s predchádzajúcimi
návrhmi na prerušenie konania a preto súd naň neprihliada. Aj návrh na prerušenie konania doručený
súdu dňa 27.10.2015 nebol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom a ani nebol v lehote troch

dní doplnený ústne do zápisnice ani písomne
Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi , ktorý mal vo veci úplný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo vrátenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrad trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia,
ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto

účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporca mal vo veci plný úspech a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Trovy konania odporcu
nevyčíslil a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku zo spisu odporcu žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom satoto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).