Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/333/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711207607
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2711207607.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., E. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova
9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený spoločnosťou: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6,

Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 524,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho
účastníka proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/22/2012-109 zo dňa 08.01.2013, v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 2C/22/2012-182 zo dňa 20.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie s a o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 449,71
Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 16.05.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania,
ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 311,- Eur a iné trovy v sume 31,- Eur a to všetko do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 75,- Eur zastavil. Dopĺňacím
rozsudkom prvostupňový súd zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 8,5% ročne

a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 449,71 Eur od 06.03.2008
do 15.05.2011. Vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne so
žalovaným náhradu trov konania, ku ktorej bol žalovaný zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Skalica
č.k. 2C/22/2012-109 zo dňa 08.01.2013 a ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 311,-
Eur a iné trovy v sume 31,- Eur, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu žalobcu, ktorý sa svojim návrhom doručeným súdu
dňa 15.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 524,71 Eur spolu s
príslušenstvom a k náhrade trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 09.02.2012 právny zástupca
žalobcuspresnilpetitnávrhuvčastipríslušenstva,keďžiadal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplatenie
úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 449,71 Eur od 06.03.2008 do zaplatenia. V návrhu
uviedol, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 16.03.2005 Zmluvu k úverovému

účtu, na základe ktorej VÚB, a.s. poskytla žalovanému kreditnú platobnú kartu, prostredníctvom
ktorej žalovaný vykonával bezhotovostné a hotovostné operácie. Na tento účel poskytol právny
predchodca žalobcu žalovanému úver, ktorý bolo možné čerpať kreditnou platobnou kartou, a to
do výšky poskytnutého úverového limitu. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a
termíny splácania úveru a ďalšie náležitosti sú upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach.
Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 539,70 Eur, ktorá pozostávala z istiny

464,71Eur,riadnehoúroku42,72Eur,úrokuzomeškania6,38Euraostatnéhopríslušenstvaapoplatkov
25,89 Eur. Žalovaný do podania návrhu na súd uhradil sumu 14,99 Eur. Medzi právnym predchodcomžalobcu(VÚB,a.s.,Bratislava)ažalovanýmboladňa16.03.2005uzavretáZmluvač.142666,nazáklade
ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový limit 14.000,- Sk (464,71 Eur). Žalovaný v zmluve potvrdil, že
bol oboznámený s Obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre vydanie a používanie kreditných platobných

kariet a s Cenníkom VÚB, a.s. a súhlasí s nimi. V Obchodných podmienkach VÚB, a.s. v čl. V. bode
26. je stanovené, že úroková sadzba je pohyblivá, jej výška je určená bankou v zmysle Zásad úrokovej
politiky VÚB, a.s. a je zverejnená na výveskách v obchodných priestoroch banky. V čl. V. bod 33. je
uvedené, že držiteľ hlavnej karty je povinný uhradiť dlžnú sumu najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej
výške, minimálne však vo výške minimálnej splátky stanovenej bankou. Výška minimálnej splátky je

uvedená vo výpise. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.03.2008 Všeobecná úverová banka,
a.s. postúpila svoje pohľadávky na žalobcu. Dňa 19.04.2011 žalovaný podpísal Dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorej uznal čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom VÚB, a.s. zo
dňa16.03.2005,ktorýpozostávazistinyvovýške464,71Eurazpríslušenstvapohľadávkypodľazmluvy
a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 Eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach,

bez uvedenia výšky mesačnej splátky, vždy 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 15.05.2011. V bode 3.1 je
okrem iného uvedené, že osoby uvedené v Dohode majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník. Vzhľadom na uvedené odvolacie dôvody žiadal
o zmenu napadnutého rozsudku tak, že návrh sa zamietne a súd mu prizná náhradu trov konania.

Zdôraznil, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský vzťah, predmetná zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky.Pokiaľsúdnezohľadnilnámietkupremlčania,jepotrebnézdôrazniť,žepredloženáDohodao
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je absolútne neplatná, nakoľko obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Odvolateľ preto trvá na uplatnenej námietke premlčania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie odmietnuť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 51,20 Eur, nakoľko vedľajší účastník má právo podať odvolanie len
so súhlasom hlavného účastníka, poukazujúc na viaceré rozhodnutia súdov. Vedľajší účastník nie je
oprávnený sám vzniesť námietku premlčania. Podľa žalobcu predložená Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je platná, spĺňa všetky zákonné náležitosti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) pred vecným preskúmaním odvolania bol
povinný zaoberať sa otázkou, či odvolanie podala oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 O.s.p.),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.) a či bolo odvolanie podané včas.
Dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuť.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný
úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom

opravnom konaní. Vedľajší účastník môže podať odvolanie, opierajúc sa o § 93 ods. 4 alebo o § 201, ak z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom
(napr. v prípadoch poistenia). Ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom, je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie len v prípade, ak
tento jeho úkon nie je v rozpore s úkonom hlavného účastníka, na strane ktorého stojí.

Najvyšší súd SR na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 3. decembra 2015 prijal ako rozhodnutie č. 8 nasledujúcu právnu vetu: Ak z právneho predpisu
nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (§ 201 veta druháObčianskeho súdneho poriadku), súd odmietne odvolanie podané vedľajším účastníkom (§ 218 ods.
1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku), ak účastník konania podporovaný vedľajším účastníkom
zostane napriek výzve súdu nečinný a nevyjadrí sa, či súhlasí s odvolaním.

Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 77/2014 zo dňa 7. mája 2014 vyplýva,
že ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 veta druhá O.s.p., nesúhlas účastníka s odvolaním
vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného
vedľajším účastníkom okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napr.

ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneužitie práva na úkor iných, v konaní priamo
nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie,
znamená totiž zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania (účastník je
dominus litis) nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania podaného
vedľajším účastníkom. Rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky, treba vyvodiť aj zo situácie,
ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom

vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus scripta sunt (nech si každý stráži svoje
práva) zostane nečinný. Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto pasivita účastníka
sa zásadne prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. Vedľajšiemu
účastníkovi zostáva možnosť, aby v takomto prípade na výzvu súdu sám obstaral a predložil vyjadrenie
účastníka obsahujúce jeho súhlas s podaným odvolaním.

V predmetnej veci odvolací súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či súhlasí s úkonom vedľajšieho
účastníka - odvolaním podaným proti rozsudku v danej veci, ktoré mu bolo doručené už súdom prvého
stupňa. Žalovaný bol poučený, že v prípade odmietnutia udelenia súhlasu s odvolaním vedľajšieho
účastníka, bude toto odvolanie odmietnuté. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval. Odvolací súd vyzval

tiež vedľajšieho účastníka, aby odvolaciemu súdu zaslal súhlas žalovaného s jeho odvolaním, nakoľko
žalovaný na výzvu súdu na udelenie súhlasu s odvolaním vedľajšieho účastníka nereagoval. Vedľajší
účastník na strane žalovaného na predmetnú výzvu tiež nereagoval.

Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR, s ktorého závermi sa stotožňuje, dospel k záveru, že predmetné odvolanie vedľajšieho účastníka
je podané neoprávnenou osobou. Z tohto dôvodu odvolanie vedľajšieho účastníka v zmysle § 218
ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol, nakoľko za takéhoto stavu odvolací súd nemal podmienky pre vecné
preskúmanie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa výsledku konania, ak konanie bolo zastavené. Odvolanie v danej veci nebolo
vecneprejednané,pretoodvolacísúdanalogickypostupovalprirozhodovaníonáhradetrovodvolacieho
konania podľa ustanovenia svojou povahou upravujúceho rozhodnutie podobného charakteru.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.