Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. júl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114200336
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114200336.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
navrhovateľov: v rade 1/ V. Z., I.. XX.XX.XXXX, v rade 2/: W.L. Z., I.. XX.X.XXXX, obaja bytom XXX XX
B. Č.. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát spol. s r.o., so sídlom 023 05
Nová Bystrica 850, kancelária Fraňa Krála 2080, 022 01 Čadca, proti odporkyni: S. G., I.. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX B. Č.. XXX, právne zastúpená STEHURA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Fraňa Krála

2080, 022 01 Čadca, o odstránenie časti stavby a vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a .
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.1.2014, po jeho úprave v zmysle výzvy
súdu na odstránenie vád podania, domáhali súdneho výroku, ktorým by súd v návrhu označenej

odporkyni uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť časť stavby - drevenej garáže, v priestore
hranice pozemkov katastrálne územie B. CKN č. XXX/X a XXX/X a označenom bodmi X, X, X, X, X,
na vypracovanom geometrickom pláne geodetom Q., Z. XXXX, N. I. W., Č.. XXX/XX zo dňa 25.11.2014
autorizovaného dňa 26.11.2014 a úradne overeného dňa 8.12.2014 a ďalej uviesť pozemok pod
odstránenou časťou stavby odstránením spevnenej plochy na úroveň terénu s okolím a do pôvodného
stavu pred výstavbou a odstrániť z parcely CKN č. XXX/X piesok, palivové drevo a nákladnú vlečku.

Svoj návrh skutkovo odôvodňovali tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely CKN č. XXX/
X záhrady o výmere XXX m2, v katastrálnom území B., ktorá je zapísaná na LV č. XXX. Odporkyňa
je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXX
pre katastrálne územie B.. Právni predchodcovia odporkyne, po ktorých je táto nástupkyňou na základe
dedenia ( osvedčenie o dedičstve sp. zn. XD XX/XX po nebohom V. Z. ) a to V. Z. a manželka O. Z.
na základe ohlásenia drobnej stavby - stavby garáže, Stavebného úradu Obce B. v roku XXXX mali

oprávnenie zriadiť túto stavbu v rozsahu určenom stavebným úradom v zázname zo dňa 20.8.2003.
Podľa tohto záznamu mala byť ich stavba zriadená na pozemku parc. č. CKN XXX/X. V roku XXXX,
keď do vlastníctva navrhovatelia nadobudli parcelu č. CKN XXX/X, stavba už bola zriadená. Následne,
keď mali záujem vybudovať nové oplotenie svojich nehnuteľností, boli zo strany právnych predchodcov
odporkyne ubezpečení, že stavba je zriadená v súlade s povolením stavebného úradu a preto sa
pri vymedzení priebehu hranice XXX/X F. XXX/X spoľahli na toto tvrdenie a po povolení vybudovať

oplotenie, toto aj vybudovali. Neskôr však pri dĺžkovom premeraní plotu zistili, že skutočný stav a to
realizácia stavby právnymi predchodcami odporkyne- garáž, nezodpovedá podmienkam určeným v
povolení ohlásenej stavby stavebným úradom. Stavbu postavili priamo cez hranicu parciel č. XXX/X
F. XXX/X. Keď zistili tento stav za účasti privolaného geodeta a aj za účasti právnych predchodcov
odporkyne vykonali premeranie sporných parciel v prírode a týmto premeraním bola skutočnosť o tom,
že stavba bola postavená v rozpore s vydaným súhlasom stavebného úradu potvrdená. Na tomto

základe vtedy osobne právnych predchodcov odporkyne vyzvali, aby tento protiprávny stav riešili a
stavbu premiestnili tak, ako na ňu bolo vydané povolenie. Z dôvodu, že na ich výzvy nereagovali, týchtooslovili aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to jeho podaním zo dňa XX.X.XXXX, ktorým
im bola uložená lehota na to, aby uviedli veci na pravú mieru tak, aby došlo k odstráneniu zásahu
do ich vlastníckeho práva neoprávnenou stavbou. Keďže zo strany právnych predchodcov odporkyne

zostali ich výzvy bezvýsledné a nedošlo k odstráneniu zásahu do ich vlastníckeho práva a závadný stav
pretrváva, aj pre správanie sa odporkyne, ktorá nie je ochotná vec riešiť, boli nútení podať predmetnú
žalobu.

Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním

doručeným súdu dňa 30.4.2014, v ktorom navrhla návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietnuť, s
návrhom nesúhlasila, považovala ho za nedôvodný. Poukazovala na to, že jej právni predchodcovia
drobnú stavbu - garáž riadne ohlásili v zmysle príslušných predpisov a postavili ju v súlade s pokynmi
OÚ B. ( miestne šetrenie vykonané dňa XX.X.XXXX ). Stavebná komisia OÚ B. v roku XXXX vyznačila
hranice,ktoréajprávnipredchodcoviadodržaliprizhotovovanídrobnejstavby.Včase,keďnavrhovatelia
nadobudli vlastníctvo k predmetnej parcele CKN č. XXX/X garáž bola už postavená a čo do výmery parc.

CKN č. XXX/X, jej hraníc ako aj umiestnenia garáže, nikdy nenamietali. Samotné oplotenie parcely č.
XXX/X navrhovatelia vykonali bez ich vedomia. Zároveň uviedla, že parcely CKN XXX/X, XXX/X, XXX/X
boli pôvodne jedného vlastníka a tvorili súčasť veľkej spoločnej parcely. Parcelu CKN XXX/X nadobudli
jej právni predchodcovia kúpnou zmluvou od pôvodného vlastníka, ktorý túto parcelu i sám v teréne
vyznačil a takto ju odpredal. V tomto stave ju nerušene užívali a nadobudla ju odporkyňa. Parcelu tak

ako bola reálne rozdelená už vlastní ako i jej právni predchodcovia dlhodobo a predmetná garáž tam
stojí viac ako 10 rokov. V závere uviedla, že v ďalšom postupe súdu bráni prekážka už právoplatne
skončenej veci ( res iudicata), nakoľko navrhovatelia si obdobný nárok uplatnili na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. XC XX/XXXX, ktoré sa právoplatne skončilo dňa XX.XX.XXXX.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC XX/XXXX súd zistil, že navrhovatelia dňa 18.1.2013
podali proti označeným odporcom V. Z. F. O. Z. podanie, v ktorom sa domáhali súdneho výroku, ktorým
by súd označených odporcov zaviazal k povinnosti na vlastné náklady odstrániť časť stavby drevenej
garáže, spolu s úpravou terénu v priestore označenom bodmi F., Z., H., X., F. polohopisného plánu,
ktorý je súčasťou znaleckého posudku znalca ... č. ... zo dňa ... , ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku, do

30 dní po právoplatnosti rozsudku . Tunajší súd uznesením č.k. XC XX/XXXX-XX zo dňa 22.3.2013
uvedené podanie navrhovateľov zo dňa 28.12.2012 a jeho doplnenia zo dňa 15.3.2013 odmietol s
poukazom na ustanovenie § 43 ods. 2 veta druhá O.s.p. Na odvolanie navrhovateľov bolo vyššie
uvedené uznesenie okresného súdu potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. XCo/XXX/XXXX-
XX zo dňa 31.7.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.9.2013. Z vyššie uvedeného teda

vyplýva, že prekážka res iudicata pokračovaniu v predmetnom konaní nebráni.

V priebehu ďalšieho konania zotrvali účastníci na svojich písomných stanoviskách.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľov, odporkyne, oboznámením sa s

listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä: výpis z listu vlastníctva č. XXX, výpis z listu vlastníctva č.
XXX, fotodokumentácia z čl. X, kópia z katastrálnej mapy zo dňa XXXX, Ž. č. XX/XXXX, T. drobnej stavby
zo dňa X.X.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 2003, spolu s náčrtom garáže, vytyčovací
náčrt a protokol, protokol o vytýčení hranice pozemkov, oznámenie, výzva zo dňa XX.X.XXXX zo strany
právneho zástupcu navrhovateľov adresované V. Z. a manželke, geometrický plán na garáž parc. č.

XXX/X/X zo dňa 25.11.2014, vypracovaný R.. Š. H., Q., B. OkresnÝ. Ú. N. I. W., Katastrálny odbor
dňa 8.12.2014, oboznámením spisu Obce B. Č.. XX/XXXX ohľadom oznámenia drobnej stavby a to
ohlásenie drobnej stavby zo dňa 8.8.2003, výpis z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 5.8.2003, náčrt stavby,
žiadosť č. XX/XXXX z miestneho šetrenia, oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 12.9.2003, z
pripojenéhodedičskéhospisusp.zn.XDXX/XXXX,osvedčenieodedičstvezodňa15.8.2013,ohliadkou

na mieste samom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcely CKN č. XXX/
X záhrady o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie B., titul nadobudnutia
predmetnej nehnuteľnosti na predmetnom LV je uvedené kúpna zmluva č. O. XXX/XX zo 6.5.2004.

Odporkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti parcely CKN č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, zapísanej na
LV č. XXX pre katastrálne územie B., ako titul nadobudnutia na predmetnom LV je uvedené osvedčenie
o dedičstve č. XD XX/XX.Geometrickým plánom č. XXX/XX vypracovaným Q. Z. XXXX, N. I. W. zo dňa 25.11.2014, overeného
dňa 8.12.2014 Okresným úradom N. I. W., katastrálny odbor, bola vytýčená garáž nachádzajúca sa na

pozemku XXX/X F. XXX/X. Podľa predmetného geometrického plánu garáž v bodoch X, X, X, X, X, je
umiestnená na pozemku XXX/X a v Z. X, X, X, X, je umiestnená na pozemku XXX/X. Geometrickým
plánom boli zároveň z pozemkov, na ktorých sa v časti nachádza garáž odčlenené a vytvorené nové
parcely a to z parcely č. XXX/X parcela XXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy, a z parcely č. XXX/
X parcela č. XXX/X o výmere X m2 zastavané plochy.

Predmetná garáž je bez súpisného čísla a nie je zapísaná na LV.

Z ohliadky na mieste samom ako aj z výsluchu účastníkov súd zistil že uvedená garáž je drobnou
stavbou, ktorá nie je so zemou spojená pevnými základmi, je postavená na navozenom makadame a
betónových tvárniciach a je tvorená drevenou konštrukciou, ktorá je pevne pospájaná do funkčného

celku. Za garážou je zložené palivové drevo.

Z pripojeného spisu č. XX/XXXX Obce B. súd zistil, že dňa 8.8.2003 bolo Obci B. doručené ohlásenie
drobnej stavby podľa § 57 Zákona č. XX/XX stavebníkom V. Z., B. Č.. XXX, kde v časti miesto stavby,
druh a parcelné č. pozemku podľa katastra nehnuteľnosti bolo uvedené B., v časti druh a rozsah

ohlasovanej stavby bolo uvedené hospodárska budova - Q. X P. X. V technickom popise je uvedená
drevená konštrukcia na betónovom základe s podpisom stavebníka Z., Z.. Súčasťou ohlásenia drobnej
stavby bol výpis z LV č. XXX zo dňa 5.8.2003, kde ako vlastníci parcely č. XXX/X boli uvedení V. Z. F. O.
Z.. Súčasťou spisu je aj náčrt umiestnenia garáže, ako aj zápis z miestneho šetrenia zo dňa 20.8.2003
podpísaný predsedom stavebnej komisie a starostkou obce, z ktorého súd zistil, že pri miestnom šetrení

zo dňa 20.8.2003 na podnet žiadateľa Z. V. a manželky, bytom B. Č.. XXX stavebná komisia zistila,
že stavba bude osadená na pozemku KNC č. XXX/X o rozmeroch X P. X m. Od susedného pozemku
pani H. bude stavba vzdialená X,X m. Stavba bude postavená na betónovom základe. Stavba bude
z drevenej konštrukcie, výška nepresiahne X m. Obec B. listom zo dňa 12.9.2003 adresovanom V. Z.
zaslala oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, v ktorom uviedla, že proti uskutočneniu drobnej stavby

( stavebnej úpravy) v rozsahu uvedenom v ohlásení nemá tunajšia Obec B. podľa § 57 Zákona č. XX/
XXXX námietky.

Navrhovateľ v rade 1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že V. Z. s manželkou garáž nestavali,
stavbu len ohlásili, garáž bola hotová len ju tam doviezli od školy, kde predtým bývali, takže je len

položená, mohlo to byť v roku 2004, teda ešte za života V. Z.. Poukazoval na to, že odporkyňa ju
nadobudla dedičstvom po svojom otcovi V. Z. a podľa jeho vedomosti v rámci tohto dedičského konania
bolo vyporiadavané BSM nebohého V. Z. F. jeho manželky O. Z. tak, že notár priamo v tomto dedičskom
rozhodnutí rozhodol o tom, že preberateľom tohto majetku sa stáva odporkyňa ako dcéra s tým, že bolo
zriadené vecné právo doživotného bývania a užívania v prospech O. Z. F. O. Z. ešte stále žije. To či

predtým ako bola garáž položená na pozemkoch, či sa robili nejaké základy si navrhovateľ v rade 1/
nepamätal. Uviedol, že garáž je tam položená a stojí, a v podstate je treba zobrať žeriav a len ju posunúť.

Odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že jej rodičia kúpili pozemok pred viac ako 10-
timi rokmi, kde chceli postaviť garáž, ktorú riadne ohlásili. Bola tam aj osobne stavebná komisia, ktorá

to vymeriavala. Pri tomto miestnom šetrení nebola, boli tam jej rodičia a keď otec zomrel tak to potom
zdedila, tak ako udávali navrhovatelia. Nadobudla celý pozemok XXX/X, nadobudla rodinný dom a
záhradu čo majú vedľa, a preto vychádza z toho, že garáž je jej, že to zdedila aj v rámci tohto pozemku,
pretože vždy boli v tom, že keď jej rodičia pozemok kupovali, tak tak ako to bolo vymerané šírka a dĺžka,
že je to ich a teda vychádzala z toho, že garáž je postavená na ich časti pozemku a vôbec nevedela,

že by mali byť posunutý. Pokiaľ navrhovatelia uvádzajú, že ich stále informovali, nikdy im nič konkrétne
neuviedli až potom čo bola podaná prvá žaloba, jedenkrát to bolo ešte keď otec žil, odvtedy však už nie.

Z osvedčenia o dedičstve č.k. XD/XX/XXXX-XXX vydaného JUDr. Andrejom Kubaščíkom, notárom ako
súdnym komisárom, zo dňa 15.8.2013 v dedičskej veci po poručiteľovi V. Z., ktorý zomrel XX.X.XXXX

súd zistil, že ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy manželka a deti:
O. Z., W. Z., W. Z., S. G., O. Z. F. V. Z.. V článku 2 predmetného osvedčenia je uvedené, že účastníci
konania vyhlásili, že o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manželky,
ktoré zaniklo smrťou poručiteľa uzavreli túto dohodu: po a/ poručiteľ a pozostalá manželka mali vbezpodielovom spoluvlastníctve nasledovný majetok: rodinný dom č. XXX na CKN parc. č. XXX/X,
CKN parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, CKN parc. č. XXX/X záhrada o
výmere XXX m2, vedené na LV č. XXX v celosti v katastrálnom území B., CKN parc. č. XXX TTP o

výmere XXX m2, CKN parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2 vedené na LV č. XXXX v celosti v
katastrálnom území B.. Prítomní aj v mene zastúpených žiadali, aby majetok BSM bol prejednaný v
celosti a manželka poručiteľa bude mať voči dedičstvu pohľadávku v uvedenej výške . Z majetku v
bezpodielovom vlastníctve patrí do dedičstva: rodinný dom č. XXX na CKN parc. č. XXX/X, CKN parc. č.
XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, CKN parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2,

vedené na LV č. XXX v celosti v katastrálnom území B., CKN parc. č. XXX TTP o výmere XXX m2, CKN
parc.č.XXX/XzáhradaovýmereXXXm2vedenénaLVč.XXXXvcelosti.Dedičiauzavreliovyporiadaní
dedičstva dohodu, na základe ktorej rodinný dom č. XXX na CKN parc. č. XXX/X, CKN parc. č. XXX/
X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, CKN parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2,
vedené na LV č. XXX v katastrálnom území B. nadobudla S. G. - odporkyňa, ktorá nadobudla aj ďalšie
nehnuteľnosti uvedené v osvedčení o dedičstve, taktiež ďalšie nehnuteľnosti uvedené v osvedčení o

dedičstve, tak ako sú v ňom označené nadobudli W. Z. F. F. O. Z.. Predmetná drevená garáž nebola
predmetom vyporiadania BSM V. Z. F. O. Z., ani predmetom vyporiadania dedičstva.

Právny zástupca navrhovateľov vo svojom záverečnom vyjadrení na pojednávaní poukazoval na spis
obce, ktorá vo vzťahu k právu tejto stavby uviedla svoje podmienky, ktoré právni predchodcovia

odporkyne nedodržali a takýmto spôsobom došlo k zásahu do vlastníctva a aj keď stavba nie je
identifikovaná v katastri nehnuteľnosti má sa za to, že tvorí tak ako aj stavebný zákon hovorí doplnkovú
funkciu k hlavnej stavbe čiže aj sleduje režim vlastníckych práv hlavnej stavby a v tomto smere je
preukázané z dedičského spisu, že vlastníkom hlavnej stavby, ku ktorej táto garáž plní doplnkovú funkciu
je odporkyňa.

Právny zástupca odporkyne vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že drobnú stavbu si právna
predchodkyňa odporkyne riadne zákonným spôsobom zriadila na predmetnom pozemku, tak ako bol
vyčlenený jednak geodetom a jednak predchádzajúcim vlastníkom, ktorý rozdelil jednotnú celú parcelu
medzi navrhovateľa a právnu predchodkyňu odporkyne. Právna predchodkyňa odporkyne získala riadne

súhlasné stanovisko obce k zriadeniu tejto drobnej stavby, túto drobnú stavbu zriadila za súhlasu ich
stavebnej komisie, preto má za to, že bola zriadená na jej pozemku v dobrej viere. V zmysle princípu
legitímnych očakávaní a ochrany nadobudnutých navrhoval, aby predmetná stavba bola ponechaná a
bolo prípadne zriadené vecné bremeno za náhradu, ak došlo k zásahu. Okrem toho namietame i pasívnu
vecnú legitimáciu z toho dôvodu, že predmetná stavba nebola predmetom dedičstva a nie je doteraz

prejednaná. Zároveň uviedol, že i sám navrhovateľ rešpektoval vlastnícke právo a to tým spôsobom,
že zriadil betónový plot, vysoký takmer 30 cm na stavajúcej hranici pozemkov a teda rešpektoval i
vlastnícke právo odporkyne a odporkyňa dodržala i vzdialenosť, v zmysle takto vytýčeného rozsahu,
od jeho parcely.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to

nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku.

Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej
veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou, alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s §
153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich

pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že drobná stavba - drevená garáž bez súpisného
čísla je stavbou v zmysle stavebnotechnických predpisov, ktorá však nie je spojená so zemou pevnými
základmi, teda nie je nehnuteľnosťou v právnom zmysle, je samostatnou vecou - stavbou. Taktiež mal

súd za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že predmetnú stavbu v roku 2003 ako
stavebníci ohlásili na obecnom úrade a v roku 2004 postavili V. Z. a manželka O. Z., ktorí sa stali jej
vlastníkmi. Stavba podľa ohlásenia ako aj vyjadrenia obecného úradu mala byť postavená na par.č. CKN
XXX/X, avšak v časti vyznačenej v Geometrickom pláne č. XXX/XX zo dňa 25.11.2014 vyhotoveným
Geokanceláriou, so sídlom Z. XXXX, N. I. W. autorizačne overeným R.. L. N. F. úradne overeným OÚ
katastrálny odbor Kysucké Nové Mesto stojí na pozemku navrhovateľov č. CKN XXX/X. Stavebníci

na jej postavenie na pozemku navrhovateľov nemali žiadne oprávnenie, nemali žiadny právny titul
( právo nájmu, užívacie právo...) umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Predmetná stavba je
teda neoprávnenou stavbou. Pre právnu kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné aby bola
zriadená celkom na cudzom pozemku, stačí keď je na tomto pozemku zriadená sčasti. Navrhovatelia
majú preto právo domáhať sa v zmysle ust. § 135c ods.1 Občianskeho zákonníka odstránenia stavby

stojacej na ich pozemku a to voči tomu a na náklady toho kto stavbu zriadil , teda vlastníkovi stavby.

Tak ako súd uviedol vyššie stavbu zriadili V. Z. a manželka O. Z., ktorí sa stali bezpodielovými
spoluvlastníkmi stavby. Navrhovatelia svoj nárok uplatnili proti odporkyni, ktorá podľa ich tvrdenia túto
stavbu nadobudla dedením po poručiteľovi V. Z..

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa je jednou z právnych nástupcov po
poručiteľovi V. Z., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a po ktorom bolo vedené dedičské konanie pod sp.zn.X.
XX/XXXX X. XXX/XXXX a ktoré bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve zo dňa 15.8.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.2013

Po smrti V. Z. stavba v rámci dedičského konania nebola predmetom vyporiadania BSM a ani nebola
predmetom prejednania dedičstva. Odporkyňa na základe dedičského konania po poručiteľovi V. Z.
okrem iných nadobudla parc.č. CKN XXX/XX, na ktorej je stavba v časti tak ako je to uvedené
vo vyššie uvedenom geometrickom pláne postavená. To, že odporkyňa v rámci dedičského konania

nadobudla pozemok XXX/X, na ktorom je z časti postavená stavba a že ju užíva, neznamená,
že sa stala automaticky vlastníčkou tejto stavby. Stavby v zmysle ust. § 120 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nie sú súčasťou pozemku, sú samostatnými vecami v právnom zmysle, vlastník pozemku sa
nestáva automaticky vlastníkom stavby postavenej na tomto pozemku. Stavby môžu byť samostatným
predmetom občianskoprávnych vzťahov, dôvod vzniku vlastníckeho práva treba skúmať nezávisle od

vlastníctva pozemku a vlastníkom stavby môže byť osoba odlišná od vlastníka pozemku.

Pokiaľ navrhovatelia poukazovali na to, že predmetná stavba - drevená garáž, tvorí doplnkovú funkciu
k hlavnej stavbe k rodinnému domu č.s. XXX na KNC par.č. XXX/X zapísaného na LV č.XXX pre kat.uz.
B., a teda sleduje režim vlastníckych práv hlavnej stavby a vlastníčkou tejto hlavnej stavby je odporkyňa,

ktorá ju nadobudla v dedičskom konaní s týmto tvrdením sa súd nestotožnil. Drevená garáž ako stavba je
samostatnou vecou, môže byť samostatným predmetom právnych vzťahov, z jej charakteru a označenia
vyplýva, že je určená na garážovanie motorových vozidiel, bola samostatne postavená a komunikačne
nie je prepojená s hlavnou stavbou, ktorá je od nej značne vzdialená, nemá charakter vedľajšej stavby k
rodinnému domu, preto takúto stavbu nemožno kvalifikovať ako príslušenstvo rodinného domu. Pokiaľ

V. Z. a manželka O. boli vlastníkmi rodinného domu ako aj stavby drevenej garáže ( ktorá ani nemá
charakter vedľajšej stavby), ktorú užívali, nemožno len z užívania vyvodiť záver, že táto garáž bola
príslušenstvom domu a bola nimi určená na trvalé užívanie s domom a že s ním bola spojená svojim
hospodárskym účelom a že s prechodom vlastníckeho práva k rod. domu, prešlo na odporkyňu aj
vlastnícke právo garáže.

Odporkyňa v dedičskom konaní nadobudla rod. dom č.s. XXX Z.ez toho, že by v dedičskom rozhodnutí
bola akákoľvek zmienka o tom, že k domu patrí drevená garáž, resp. príslušenstvo a ktoré veci tvoria
príslušenstvo a že aj toto príslušenstvo je predmetom dedičského konania. Tak ako súd uviedol vyššie
drevená garáž nie je príslušenstvom rodinného domu č.s. XXX. Súd poukazuje na to, že podľa ustálenejjudikatúry príslušenstvo tvoria samostatné veci, ktoré môžu byť predmetom právnych vzťahov a ich
právny režim nesleduje zo zákona bez ďalšieho režim hlavnej veci. Platné právo nemá ustanovenia o
tom, že by na nadobúdateľa hlavnej veci prechádzalo i príslušenstvo veci. Aj v prípade príslušenstva,

ktoré nebolo prejednané v dedičskom konaní a nebola vyjadrená vôľa dedičov tak, že s hlavnou vecou
sa nadobudne aj príslušenstvo, tak príslušenstvo na nadobúdateľa neprechádza a v takomto prípade s
prechodom vlastníctva k hlavnej veci právna povaha príslušenstva zaniká.

Návrhu na odstránenie stavby - časti stavby je možné vyhovieť iba v prípade, že návrh smeruje proti

tomu, kto je v dobe rozhodovania súdom jej vlastníkom, nie proti jeho užívateľovi. Predpokladom
úspešnostipredmetnéhonávrhu jetedaexistenciavecnejlegitimácie,ktorúvzmysleustálenejjudikatúry
má len ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu (práve) o ktorý v konaní ide. Vecná legitimácia je
teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného
a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v
konaní. Toto postavenie môže byť dvojaké. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného

práva má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
ktorej uloženia sa navrhovateľ žalobou domáha, má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na
začiatku konania tvrdí. Súd však môže návrhu vyhovieť len vtedy ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu.

Súd v konaní nemal za preukázané, že odporkyňa je vlastníčkou predmetnej drobnej stavby - drevenej
garáže.a ani to, že by to bola odporkyňa, ktorá umiestnila na pozemku navrhovateľov , palivové drevo,
piesok a nákladnú vlečku ( táto sa pri ohliadke na mieste samom ani nenachádzala ), a v tomto smere
ani nemali žiadne návrhy na dokazovanie. Odporkyňa vlastnícke právo k drobnej stavbe nenadobudla
v rámci dedičského konania po poručiteľovi V. Z., drobná stavba -garáž nebola predmetom prejednania

dedičstva a nebol preukázaný ani iný zákonom upravený spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
odporkyňou. Samotné dobromyseľné užívanie stavby odporkyňou od skončenia dedičského konania po
poručiteľovi V. Z. - XX.X.XXXX, bez toho, že by ku dňu rozhodovania súdu 6.7.2015 nastali ďalšie
zákonom predpísané skutočnosti, nespôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva odporkyňou.

Ani samotná skutočnosť, že odporkyňa je právnou nástupkyňou po právnom predchodcovi V. Z., ktorý
bol vlastníkom predmetnej stavby v režime BSM so svojou manželkou O. Z.( ktorá žije ), na základe
dedenia, neznamená, že na strane odporkyne je daná výlučná pasívna vecná legitimáciu.

K nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom nedochádza iba na základe smrti poručiteľa, ale v

zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Právna
úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva, predpokladá
sa mimo iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté.
Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu a súčasne, že po
každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonom upravného dedičského konania. V

dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý pri prvotnom dedičskom konaní nebol známy
(nebol zistený). Na základe rozhodnutia o dedičstve sa potom dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku
dňu smrti poručiteľa. Treba vziať do úvahy, že vysporiadanie dedičstva má síce účinky ku dňu smrti
poručiteľa, avšak až do vyporiadania právoplatným uznesením súdu nie je isté, ako budú práva a
povinnosti dedičov k dedičstvu upravené, v dobe od smrti poručiteľa, až do rozhodnutia o dedičstve v

dedičskom konaní teda nie je istota, s akým výsledkom sa dedičské konanie skončí, to je kto sa stane
poručiteľovým dedičom a ako bude dedičstvo vyporiadané medzi viacerými poručiteľovými dedičmi.
Stav, ktorý v takomto prípade vzniká v období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia o
dedičstve sa prejavuje vo vzájomných vzťahov dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Až do
právoplatného rozhodnutia o dedičstve sa dedičia považujú za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov majetku

patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do
dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel
vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach podieľajú. V sporoch s inými osobami,
ktoré sa týkajú veci, alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sa uvedený vzťah dedičov k
poručiteľovmu majetku prejavujú tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (§ 91, ods. 2

O.s.p.), pretože ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie v spore sa musí vzťahovať na
všetkých dedičov. Pri rozhodovaní o práve alebo povinnosti jedného z dedičov, sa účinnosť a dôsledky
rozsudku vzťahujú aj na ostatných dedičov. S poukazom na uvedené možno potom vyvodiť záver, že ak
poručiteľ zanechal viac dedičov a medzi dedičmi nebola v rámci dedičského konania vyporiadaná vec,ktorá je predmetom občianskeho súdneho konania vedeného inou osobu, ktorá nie je poručiteľovým
dedičom, majú až do prejednania dedičstva ohľadne tejto veci v dedičskom konaní, resp. v dodatočnom
dedičskom konaní, všetci dedičia poručiteľa v tomto konaní postavenie nerozlučných spoločníkov podľa

už uvedeného zákonného ust. § 91 ods. 2 O.s.p. Preto, ak navrhovatelia v návrhu na začatie konania
neoznačili ako účastníkov konania aj ďalších dedičov po poručiteľovi V. Z., nebol daný ani úplný okruh
účastníkov konania. Zároveň je potrebné uviesť, že uvedené konanie je konaním návrhovým a teda
okruh účastníkov konania určuje sám navrhovateľ ich označením v návrhu na začatie konania. Súd je v
tomto prípade viazaný okruhom účastníkov konania určeným navrhovateľom. Preto ak navrhovatelia v

návrhu na začatie konania neoznačili ako účastníkov všetkých účastníkov, s ktorými súd musí v danej
veci konať, musia si znášať nepriaznivé následky z toho plynúce, spočívajúce v zamietnutí ich návrhu.
Súd vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie uvedený právny názor návrh navrhovateľov pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporkyne a neúplný okruh účastníkov zamietol a ďalej sa už
meritom veci nezaoberal.
O trovách konania rozhodne súd podľa §0 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).