Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. február 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tk/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115011073
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115011073.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a
prísediacich W.. S. X.j a W.. L. M. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. februára 2016 v Banskej
Bystrici takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

W. M.,

nar. XX.XX.XXXX v K.Ú., okr. Rimavská Sobota, trvale bytom N. I. L., J.. M.. J. XXX/X, toho času v
Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici,

u z n á v a s a v i n n ý m

za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona a § 139 ods.1 písm. c), písm. e) Trestného zákona.,
p r e t o ž e

dňa 27.06. 2015 v čase okolo 23.00 hod., po predchádzajúcej konzumácii alkoholu, v izbe rodinného
domu č. XX na U.. Š. O. T. N. I. L., v ktorej spal jeho otec W. M., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.
I. L., Š. XXX/XX, tohto v návale zlosti, kvôli pretrvávajúcim nezhodám medzi nimi, fyzicky napadol a
to tak, že ho opakovane päsťami veľkou intenzitou udieral do oblasti hlavy, po tomto útoku ho
stiahol z postele na zem a to v úmysle vytiahnuť ho na dvor, čo sa mu však nepodarilo a tak v

útoku pokračoval tak, že si kľakol k jeho telu a obidvoma rukami veľkou intenzitou ho opakovane
udieral do oblasti hlavy a trupu, následne jeho takmer už bezvládne zakrvavené telo odtiahol do
priestorov kuchyne kde útok ukončil kopaním, resp. skákaním po ležiacom tele, týmto konaním W.
M. spôsobil tržno - zmliaždené rany v pravej čelovej časti o dĺžke 2,3 cm, v oblasti pravého obočia
až hornej mihalnice o dĺžke 6 cm, odrhnutie kože a podkožia v pravej čelovej oblasti od čelovej kosti,
viacnásobné zlomeniny tvárových kostí vľavo, zlomeninu jarmového oblúka a tzv. trojnožnej zlomeniny

jarmovo - čeľustného komplexu s lomnými líniami prebiehajúcimi v mieste zrastov tvárových kostí s
postupom kostných úlomkov a zmenou konfigurácie ľavej očnice, krvný výron tvrdej blany mozgu v
podobe povlaku tekutej krvi pod tvrdou blanou početné drobné tržné rany, podliatiny a odretia kože
v tvárovej oblasti; sériové zlomeniny rebier s okolitým krvným výronom: vpravo zlomeniny 2. až 6.
rebra v prímostíkovej až stredokľúčnej čiare, zlomeniny 8. až 12. rebra s roztrhnutím pohrudnice v
úrovni prednej až strednej pazuchovej čiary a vyklenutím kostných úlomkov do dutiny hrudnej; vľavo

viacnásobné sériové zlomeniny 3. až 10 rebra v stredokľúčnej až strednej pazuchovej čiare, roztrhnutie
a prepichnutie pohrudnice vpravo na viacerých miestach kostnými úlomkami zlomených rebrových
oblúkov, s krvnými výronmi pod pohrudnicou obojstranne, krvné výrony okolitých mäkkých tkanív jazylky
ahrtana,voblastidolnýchlalokovpľúcpodpopľúcnicoutmavočervené,povrchovouloženéprekrvácané
ložiská pomliaždeného pľúcneho parenchýmu, vpravo o rozmere do 5,5x4,5 cm a menšie ložiská o
priemere do 1,5 cm, vľavo ložisko pomliaždenia o rozmere 1,8x1,5 cm s drobnou trhlinkou popľúcnice

veľkosti do 0,5 cm, tržnozmliaždené poranenie v oblasti ľavého laloka pečene s roztrhnutím puzdra dĺžky6 cm a roztrhnutím až pomliaždením tkaniva pečene, siahajúcim do hĺbky 3,5 cm, s okolitým krvným
výronom početné krvné podliatiny a odreniny na pravej, ľavej hornej končatine, hrudníku, bruchu, pravej
a ľavej dolnej končatine, v dôsledku čoho došlo k smrti W. M., ktorá nastala dňa 28.06.2015 po polnoci,

až v skorých ranných hodinách, príčinou ktorej bol poúrazový opuch mozgu po opakovanej tupej traume
hlavy za spoluúčasti straty krvi pri mnohonásobných poraneniach, pričom u obžalovaného W. M. bola
bilančným prepočtom ustálená v čase spáchania skutku koncentrácia etanolu v krvi od 1,92 ‰ do 2,16
‰, teda u obv. W. M. bol v čase spáchania skutku ustálený stredný stupeň opitosti hraničiaci s ťažkým
stupňom opitosti,

teda - iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým a trýznivým
spôsobom a na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku,

za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa§73ods.2písm.d)Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáochrannéprotialkoholickéliečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní
dva (2) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej V.

N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. - R. B., M. XXX/XX, prechodne bytom L. X, Z., škodu vo výške
933,15 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodená V. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. - R. B.,
M. XXX/XX, B. Z. L. X, Z. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená Sociálna poisťovňa, so sídlom U.. XX. F. X F. XX,
XXX XX Z., IČO: XXXXXXXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného W. M., bola obžaloba Krajského

prokurátora Banská Bystrica sp. zn. N. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 14.12.2015 za obzvlášť závažný zločin
vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. a
§ 139 ods.1 písm. c), e) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 27.06. 2015 v čase okolo 23.00
hod., po predchádzajúcej konzumácii alkoholu, v izbe rodinného domu č. XX I. U.. Š. O. T. N. I. L., v
ktorej spal jeho otec W. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. I. L., Š. XXX/XX, tohto v návale zlosti,

kvôli pretrvávajúcim nezhodám medzi nimi, fyzicky napadol a to tak, že ho opakovane päsťami veľkou
intenzitou udieral do oblasti hlavy, po tomto útoku ho stiahol z postele na zem a to v úmysle vytiahnuť
ho na dvor, čo sa mu však nepodarilo a tak v útoku pokračoval tak, že si kľakol k jeho telu a obidvoma
rukami veľkou intenzitou ho opakovane udieral do oblasti hlavy a trupu, následne jeho takmer už
bezvládne zakrvavené telo odtiahol do priestorov kuchyne kde útok ukončil kopaním, resp. skákaním

po ležiacom tele, týmto N. W. M. spôsobil tržno - zmliaždené rany v pravej čelovej časti o dĺžke 2,3 cm,
v oblasti pravého obočia až hornej mihalnice o dĺžke 6 cm, odrhnutie kože a podkožia v pravej čelovej
oblastiodčelovejkosti,viacnásobnézlomeninytvárovýchkostívľavo,zlomeninujarmovéhooblúkaatzv.
trojnožnej zlomeniny jarmovo - čeľustného komplexu s lomnými líniami prebiehajúcimi v mieste zrastov
tvárových kostí s postupom kostných úlomkov a zmenou konfigurácie ľavej očnice, krvný výron tvrdej

blany mozgu v podobe povlaku tekutej krvi pod tvrdou blanou početné drobné tržné rany, podliatiny aodretia kože v tvárovej oblasti; sériové zlomeniny rebier s okolitým krvným výronom: vpravo zlomeniny
2. až 6. rebra v prímostíkovej až stredokľúčnej čiare, zlomeniny 8. až 12. rebra s roztrhnutím pohrudnice
v úrovni prednej až strednej pazuchovej čiary a vyklenutím kostných úlomkov do dutiny hrudnej; vľavo

viacnásobné sériové zlomeniny 3. až 10 rebra v stredokľúčnej až strednej pazuchovej čiare, roztrhnutie
a prepichnutie pohrudnice vpravo na viacerých miestach kostnými úlomkami zlomených rebrových
oblúkov, s krvnými výronmi pod pohrudnicou obojstranne, krvné výrony okolitých mäkkých tkanív jazylky
ahrtana,voblastidolnýchlalokovpľúcpodpopľúcnicoutmavočervené,povrchovouloženéprekrvácané
ložiská pomliaždeného pľúcneho parenchýmu, vpravo o rozmere do 5,5x4,5 cm a menšie ložiská o

priemere do 1,5 cm, vľavo ložisko pomliaždenia o rozmere 1,8x1,5 cm s drobnou trhlinkou popľúcnice
veľkosti do 0,5 cm, tržnozmliaždené poranenie v oblasti ľavého laloka pečene s roztrhnutím puzdra dĺžky
6 cm a roztrhnutím až pomliaždením tkaniva pečene, siahajúcim do hĺbky 3,5 cm, s okolitým krvným
výronom početné krvné podliatiny a odreniny na pravej, ľavej hornej končatine, hrudníku, bruchu, pravej
a ľavej dolnej končatine, v dôsledku čoho došlo k smrti W. M., ktorá nastala dňa 28.06.2015 po polnoci,
až v skorých ranných hodinách, príčinou ktorej bol poúrazový opuch mozgu po opakovanej tupej traume

hlavy za spoluúčasti straty krvi pri mnohonásobných poraneniach, pričom u obvineného W. M. bola
bilančným prepočtom ustálená v čase spáchania skutku koncentráciu etanolu v krvi od 1,92 ‰ do 2,16
‰, teda u obv. W. M. bol v čase spáchania skutku ustálený stredný stupeň opitosti hraničiaci s ťažkým
stupňom opitosti,

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.2.2016 na základe vyhlásenia obžalovaného W. M. podľa §
257 ods. 1 písm. c) Tr. por. o tom, že nepopiera spáchanie žalovaného skutku, senát podľa § 257 ods. 7
Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,
náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

Žalovaného trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák., s poukazom
na § 138 písm. c) Tr. zák. a § 139 ods.1 písm. c), e) Tr. zákona sa dopustí, kto iného úmyselne usmrtí,
a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe. Závažnejším spôsobom
konania sa rozumie surovým alebo trýznivým spôsobom a chránenou osobou sa v danom prípade

rozumie blízka osoba a osoba vyššieho veku staršia ako šesťdesiat rokov. Objektívna stránka tohto
trestného činu je charakterizovaná usmrtením človeka, čím sa rozumie zbavenie života živého človeka,
bez ohľadu na použité prostriedky. Ide o úmyselný trestný čin. Tento trestný čin je podľa § 11 ods.
3 Tr. zák. obzvlášť závažným zločinom. Podľa § 15 písm. a), písm. b) Tr. zákona, trestný čin je
spáchaný úmyselne, ak páchateľ, chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť

záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie
alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Konanie obžalovaného súd po právnej stránke kvalifikoval ako za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. a § 139 ods.1

písm. c), e) Tr. zák., nakoľko iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- surovým a trýznivým spôsobom a na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný W. M. bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu vraždy, v prípravnom
konaní bolo nariadené skúmanie duševného stavu obžalovaného dvoma znalcami z odboru psychiatrie,

keďže ide o posúdenie základnej otázky trestnej zodpovednosti, teda na posúdenie skutočnosti obzvlášť
dôležitej. S cieľom objasniť duševný stav obžalovaného boli do konania pribratí znalci z odboru
zdravotníctvaafarmácia,odvetviapsychiatriaW..M.X.aW..V.Y.,akoajznalkyňazodborupsychológia,
odvetvia klinická psychológia dospelých B.. W. I.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalci u
obžalovaného Miloša Stieranku nenašli žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Inteligencia

bola ustálená v pásme populačného priemeru. Súčasne ustálili závislosť od alkoholu na báze afektovo
a emočne instabilnej osobnostnej štruktúry už s depriváciou incipientným sociálnym úpadkom - strata
vodičského oprávnenia, zamestnania, bytu; descendentnej krivky vzťahovej úspešnosti. V čase skutku
bola u obžalovaného ustálená kumulácia afektu vyúsťujúca vo vystupňovaní afekt za sprievodu ťažšej
jednoduchej opitosti. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania v plnom rozsahu. V

súčasnosti je v stave vynútenej abstinencie u syndrómu závislosti od alkoholu, kedy depravácia a
osobnostný úpadok incipientnej fáze predstavujú ešte zvratný stav. V čase spáchania skutku vedel
rozpoznať protiprávnosť svojho konania vo forenzne významne zmenšenom rozsahu, rozpoznávacia
schopnosť však v čase skutku nebola vymiznutá. Súčasne jeho schopnosť ovládať svoje konanie bolaprítomná v čase spáchania skutku v rozsahu forenzne významne zmenšenom, avšak ani táto schopnosť
nebola vymiznutá. Alkohol bol v danom prípade spúšťačom punitívného, hostilného až agresivného
konania. O týchto svojich prejavoch bol v rámci svojej osobnej anamnézy dostatočne informovaný.

Jeho pobyt na slobode by mohol byť pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska v prípade
zneužívaniaalkoholu.Vtomtosmereznalciodporučilinariadenieochrannéhoprotialkoholickéholiečenia
ambulantnou formou. Závislosť, prípadne abúzus nealkoholových drog znalci nepotvrdili. Osobnosť
obžalovanéhojeakcentovaná,nevyrovnaná,snejasnoupredstavouosebesamom,osvojomsmerovaní
vosvojomživote.Jevôľovoslabý,vzťahovozávislý,čoznalcipovažujúzaproduktvýchovy.Osobnostná,

morálna a mravná depravácia je zjavná v celej životnej histórii obžalovaného. Morálny a mravný
vývin korešponduje s celkovou depraváciou osobnosti. Jeho afektivita je labilná a impulzívna. Nie je
bazálnym agresorom ani dissociálnou osobnosťou; odvahu naberá v opitosti, kedy sa u neho zvýraznia
pocity krivdy, sebaľútosti a vzťahovačnosti. Je schopný chápať logické súvislosti a porozumieť kauzalite
deja. Nie je intelektovo upadnutý, čo znalci označili ako pozitívny faktor pre možnú nápravu. Globálna
schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať

nie je forenzne významne narušená. Udalosti ktoré sa priamo vzťahujú na jeho osobu vníma a prežíva
egocentricky, emočne skreslene ich zafarbuje, čím dochádza k subjektívnemu skresleniu udávaných
faktov (subjektívne prežívanie krivdy, nespravodlivosti, tyranizovania po dobu dlhých rokov). Rôzne
pseudo zdôvodňujúce vysvetlenia životných problémov znalci považujú za obranný mechanizmus,
avšak nejedná sa o alibizmus v pravom význame slova. V skutočnostiach ktoré mu môžu uškodiť dokáže

zaklamať, avšak nejde o prejav duševnej choroby. Nezistili nadmerné fantazijné sklony ani forenzne
významnú mieru sugestibility. Prognóza nápravy u obžalovaného je nepriaznivá, ale nie vyslovene zlá.
Prípadný trest odňatia slobody môže splniť výchovný účel v prípade, ak bude penitenciárna starostlivosť
zameraná na porozumenie vlastného prežívania, korekcie maladaptívnych foriem reagovania a prijatie
nutnosti úplnej abstinencie od alkoholu. V tomto smere však podstatnou zostáva motivácia zo strany

obžalovaného k takejto zmene. Pokiaľ ide o pohnútky obžalovaného znalci ustálili dlhodobo kumulovaný
hnev, odvedený cez veľmi silný afekt, ktorý vyústil do hrubo agresívneho, extrapunitívneho konania
voči poškodenému. Fyzická agresia nahradila psychologickú separáciu od otca. Uľahčujúci účinok mala
prítomnosť alkoholu v čase spáchania skutku. Motivačným predpolím bol dlhodobo nepriateľský, až
nenávistný vzťah k otcovi. K uvedenému „prispela“ autoritatívna, dominantná osobnosť poškodeného.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný bol v dvoch prípadoch postihnutý za spáchanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Zo
správy Obecného úradu Kokava nad Rimavicou vyplynulo, že obžalovaný je hodnotený pozitívne.
Zhodnotenia ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica vyplýva, že obžalovaný je počas výkonu väzby hodnotený

pozitívne, nebol disciplinárne odmenený ani B.. E. T. L. G. Q. M. O., Ž. T. W. Stieranka bol doposiaľ
1x súdne trestaný trestným rozkazom OS Rimavská Sobota sp. zn. XT XXX/XXXX pre trestný čin
ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák..

Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému, súd považuje za potrebné na úvod tejto časti odôvodnenia

zosumarizovať všetky základné pravidlá a zásady týkajúce sa ukladania trestov.

Podľa § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je ustanovené v Trestnom zákone. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ak súd ukladá

trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň za splnenia podmienok uvedených pod jednotlivými
písmenami v odseku 8 tohto ustanovenia rozhodnúť aj o tom, že podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody nie je prípustné. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v Trestnom zákone
taxatívne vymenované v ustanoveniach § 36 a 37. V zmysle § 38 Trestného zákona na okolnosť, ktorá
je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu

okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolnostía priťažujúcich okolností a to v odsekoch 3 a 4 tohto ustanovenia Trestného zákona predpísaným
spôsobom.

V prejednávanom prípade bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 145 ods.
2 Trestného zákona v súvislosti s jeho jednotlivými písmenami tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku, pričom za spáchanie takéhoto trestného činu zákonodarca stanovuje trest odňatia slobody
na 20 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Takouto prísnou sadzbou je vyjadrená
tzv. typová spoločenská nebezpečnosť tohto trestného činu, pretože jeho objektom je ľudský život ako

najvyššia hodnota chránená nie len ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym poriadkom
Slovenskej republiky vrátane jej Ústavy. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že trestné
činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote a objektu trestného činu, sú
považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Ako je vyššie uvedené,
táto sa prejavuje predovšetkým v stanovení jednotlivých sadzieb za trestné činy útočiace proti ľudskému
životu, pričom v tomto prípade v zmysle citovaného ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona má

súd za splnenia zákonných podmienok na výber medzi uložením trestu odňatia slobody na 20 až 25
rokov alebo uložením trestu odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý
to tento zákon osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná

ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na
dobu do 25 rokov.

V súvislosti s možnosťou uloženia trestu odňatia slobody na doživotie, ktorého podmienkou je
konštatovanie, že neexistuje nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na

dobu do 25 rokov, je v každom takomto prípade potrebné sa dôsledne zaoberať aj možnosťami a
podmienkami resocializácie páchateľa. V tejto súvislosti však súd zdôrazňuje, že názory znalcov sú
len východiskom pre konečný záver súdu, ktorý je aj v tomto prípade riešením právnej otázky. To,
čo súd pri úvahách o eventualite uloženia doživotného trestu posudzuje, je predovšetkým otázka, či
existuje nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov.

Konštatovanie neexistencie takejto nádeje musí v sebe zahŕňať všetky okolnosti prípadu, najmä sklony
k recidíve v súvislosti s najzávažnejšími protispoločenskými konaniami útočiacimi na ľudský život.
V danom prípade takýto stav súd nezistil, nakoľko prognóza nápravy u obžalovaného je priaznivá
pokiaľ dôjde u obžalovaného k abstinencii od alkoholu a za tým účelom mu súd uložil aj ochranného
protialkoholické liečenie.

Obžalovanému poľahčovalo, že sa k trestnej činnosti doznal. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Ako už bolo vyššie rozvedené, podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí
súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa

ods. 3 citovaného ustanovenia ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného prevažoval
pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná hranica trestnej sadzby z dvadsaťpäť rokov na dvadsaťtri
rokov a štyri mesiace. Súd dospel k záveru, že účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, teda v trvaní 20 rokov. Súd má za to, že takto uložený trest

povedie k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Obhajca obžalovaného navrhol, aby u obžalovaného bolo aplikované mimoriadne zníženie trestu v
zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 ods. alebo ods. 2 písm. c) Tr. zákona.

Súd k tomu uvádza, že vyhodnotenie pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností síce zohráva istú
úlohu, avšak v žiadnom prípade nie takú, ktorá by dovoľovala pričítať kladný výsledok vyhodnotenia
tohtopomerutakýmspôsobom,abytozakladalosplneniepodmienokuvedenýchv§39ods.1Trestného
zákona (okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali uložiť trest nižší než je stanovená
sadzba), tak ako sa domáhala obhajoba a to aj s prihliadnutím na okolnosti prípadu, keď obžalovaný

konal surovým a trýznivým spôsobom a to voči svojmu otcovi, ktorý v čase skutku mal takmer 85
rokov. Súd taktiež nezistil u osoby obžalovaného také pomery, ktoré by zakladali dôvod na mimoriadne
zníženie trestu. Čo sa týka otázky zníženia trestu z dôvodov spáchania trestného činu v stave zmenšenej
príčetnosti, súd konštatuje, že tento stav si obžalovaný privodil požitím alkoholických nápojov, čo vovýpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil znalec W.. M. X., preto neboli splnené podmienky na použitie
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona. V danom prípade trest odňatia slobody ukladaný v použitej
trestnej sadzbe nemožno považovať za neprimerane prísny.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva
diferencovanevtrochstupňoch,súdpripomína,žeobžalovanýbolodsúdenýzaobzvlášťzávažnýzločin.
V takýchto prípadoch podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do
ústavu s maximálnym stupňom stráženia, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. na základe znaleckého posudku, keď u obžalovaného bol zistený
syndróm závislosti od alkoholu, pričom skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu, mu súd na návrh
znalcov uložil ochranného protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 74 ods. 2 Tr. zák.
ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin
na nepodmienečný trest odňatia slobody obligatórne uloží tiež ochranný dohľad. Podľa § 78 ods. 1 sa
ochrannýdohľadukladánajedenrokažtriroky.Vtomtoprípadeuobžalovanéhobolisplnenépodmienky
na to, aby mu obligatórne ochranný dohľad bol uložený a preto ho súd uložil v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 287 ods. Tr .por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu,
uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo

výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

Poškodená V. N. si uplatnila náhradu škody voči obžalovanému. K nároku na náhradu škody uviedla, že

si uplatňuje výdavky na náhrobný kameň vo výške 570 eur; za pohrebné služby vo výške 419,50 eur,
za smútočnú ikebanu vo výške 33,80 eur; za kremácia vo výške 147,50 eur; za kar vo výške 332,35
eur; výdavky na nehnuteľnosť po rodičoch v súhrne 232,49 eur; nedoplatok za plyn vo výške 57,39 eur;
vodu vo výške 25,27 eur; zákonné poistenie na prívesný vozík vo výške 13,97 eur; zákonné poistenie
na OMV vo výške 121,80 eur; poplatok za prenájom hrobového miesta vo výške 6,65 eur; náklady na

pobyt manželky po nebohom W. M. v sociálnom zariadení vo výške 250 eur mesačne, súhrnne 1500
eur. Súhrnne si svedkyňa - poškodená uplatnila majetkovú ujmu vo výške 3.559,57 eur a nemajetkovú
ujmu vo výške 30.000 eur.

Sociálna poisťovňa sa pripojila k trestnému konaniu z titulu vyplácania dôchodkovej dávky - vdovského

dôchodku pre W. M. vo výške 651,07 eur.

Súd poškodenej V. N., škodu vo výške 933,15 eur, náhrada za náklady spojené s pohrebom, priznal
a zaviazal k jej náhrade obžalovaného, nakoľko výška škody bola v tomto prípade, listinnými dôkazmi
založenými v spise, verifikovaná a obžalovaný proti tejto škode nevzniesol námietky. So zvyšným

nárokom na náhradu škody, ktorá spočívala za bežné platby, pričom tieto nie sú súčasťou popisu skutku,
preto súd poškodenú odkázal na občianske súdne konanie.

Sociálnu poisťovňu súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Poškodená
poisťovňasiuplatňovalaškoduvzniknutúvsúvislostismesačnýmisplátkamivdovskéhodôchodku.Ideo

opakujúce sa dávky, čo bolo dôvodom rozhodnutia o tom, že s nárokom na náhradu škody sa poškodený
odkazuje na občianske súdne konanie.

K uplatnenej nemajetkovej ujme zo strany poškodenej súd uvádza, že pri rozhodovaní o nároku
na náhradu škody v adhéznom konaní je nutné rešpektovať hmotnoprávne ustanovenia osobitných

predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený a ktorými sa tiež aj riadi. Tieto predpisy špecificky
upravujúvzniknárokunanáhraduškody,jehoobsaharozsah,spôsobnáhrady.Potomajprirozhodovaní
oneoprávnenýchzásahochdoosobnostnýchprávaprávnychprostriedkochnápravysarozhodujepodľa
§ 11 Občianskeho zákonníka a nasl..Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tieto právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13

ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Vychádzajúczcit.ustanovenia§13ods.3Občianskehozákonníka,určenievýškynáhradynemajetkovej
ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze. Pre určenie tejto výšky náhrady
nemajetkovej ujmy však § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritéria: závažnosť

vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým vyššia by
mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia) a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.

V danom prípade bola preukázaná zodpovednosť obžalovaného za neoprávnený zásah do práv na

ochranu osobnosti poškodenej V. N., a to do práva na jej súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou
jej otca natrvalo narušený. Uvedená zodpovednosť obžalovaného je objektívnou zodpovednosťou.
Súd mal po vyhodnotení závažnosti vzniknutej ujmy, ktorú mal preukázanú predovšetkým s
prihliadnutím na príbuzenský vzťah poškodenej ako najbližšej rodine nebohého, u ktorej bola prítomnosť
najintenzívnejších interpersonálnych väzieb na výsostne emocionálnom základe nespochybniteľná.

Následne súd podľa voľnej úvahy, avšak v súlade s princípom spravodlivosti, ustálil výšku priznanej
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako primeranú v sume 10.000 eur. Súd neurčil lehotu na plnenie podľa
§ 161 ods. 1 O.s.p., vzhľadom na druh a výmeru trestu, ktorý bol obžalovanému uložený. Pri určovaní
výšky nemajetkovej sumy musel súd prihliadať aj na možnosti majetkových pomerov obžalovaného a
preto požadovanú sumu vo výške 30.000 eur považoval za neprimeranú. Preto poškodenú V. N. so

zvyškom nemajetkovej ujmy odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať
odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale
nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.