Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314207769
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314207769.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

navrhovateľky: V.. B. K., M.. W., T.. XX.XX.XXXX, H. C. X, H., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou,
AK Klincova 35, Bratislava, proti odporcovi: V.. Z. K., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C. X, H., prechodne bytom
R. XX, X. K., zastúpený Mgr. Silvia Kaveschánová, AK so sídlom Trnavská cesta 104, Bratislava, o
návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom K.: I., T.. XX.XX.XXXX Z.
W., T.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor
sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo V.. Z. K.O., T.. XX.XX.XXXX D. H. a V.. B. K., M.. W., T.. XX.XX.XXXX D. H. H., uzavreté

dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev I. Ú. H. - T. I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

Súd zveruje maloleté deti K.: I., T.. XX.XX.XXXX Z. W., T.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva
do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloleté deti K.: I., T.. XX.XX.XXXX sumou 250,- eur mesačne a na
maloletú W., T.. XX.XX.XXXX sumou 230,- eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám
matky maloletých detí vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi K.: I., T.. XX.XX.XXXX Z. W., T.. XX.XX.XXXX
nasledovne:

- V bežnom roku každý párny víkend od piatka od 15,00 hod do nedele do 18,00 hod,
- V bežnom roku každú stredu od 15,00 hod do 19,00 hod,
38P/145/2014

- Počas zimných prázdnin a vianočných sviatkov v nepárnom roku od 22.12. od 17,00 hod do 29.12. do
19,00 hod a každý párny rok od 29.12 od 19,00 hod do 06.01. nasledujúceho roka do 19,00 hod
- V každom nepárnom roku od stredy od 19,00 hod predchádzajúcej Veľkonočným prázdninám do utorka

nasledujúceho týždňa do 18,00 hod.,
- Počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR párneho roka od pondelka jarných prázdnin od 9,00 hod
do nedele do 18,00 hod
- Počas letných prázdnin každoročne od 1.7. od 9,00 hod do 15.7. do 19,00 hod a od 1.8. od 9,00 hod
do 15.8. do 19,00 hod,

s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí.

Matka je povinná v súdom stanovenom čase deti na styk riadne pripraviť.Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 02.04.2014 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva
s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom I. Z. W. na čas po
rozvode manželstva tak, že tieto budú zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporca bude
povinný prispievať na výživu maloletej I. sumou 800,- eur mesačne a na maloletú W. sumou 700,- eur
mesačne. Styk otca s maloletými deťmi žiadala upraviť v zmysle ostatného návrhu prednesenom na
pojednávaní súdu konanom dňa 28.04.2015, na ktorej úprave styku sa účastníci konania dohodli. Počas

konania upravila i svoj návrh v časti určenia vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletým deťom, ktorú
navrhla upraviť vo výške navrhovanej kolíznym opatrovníkom a síce na sumu 450,- eur mesačne u
maloletej I. a na sumu 350,- eur mesačne u maloletej W..

Svoj návrh odôvodnila tým, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré navrhovateľka

uzatvorila z lásky a z ktorého sa narodili dve maloleté deti, dňa XX.XX.XXXX I. a dňa XX.XX.XXXX
W.. V prvých rokoch bolo manželstvo účastníkov konania spokojné a harmonické, zásadné problémy
sa objavili pred cca piatimi rokmi, kedy navrhovateľka zistila, že odporca udržiava mimomanželskú
známosť. Odporca svoje konanie oľutoval a manželia sa pokúsili o zachovanie manželstva, a to
i cestou návštevy psychológa. Postupom času sa vzťah medzi manželmi obnovil. Na jeseň roku

2013 navrhovateľka opätovne zistila, že odporca má mimomanželskú známosť, čo odporca i potvrdil
a účastníci konania sa dohodli na rozvode. S ohľadom na maloleté deti sa snažili situáciu riešiť
prostredníctvom psychológa, ktorý im poradil, aby zatiaľ odporca nezoznamoval maloleté deti so svojou
priateľkou, čo však odporca nedodržal. Svojím konaním spôsobil, že maloleté deti boli z jeho konania
sklamané, cítili sa oklamané a vinili odporcovu priateľku z rozpadu manželstva, čo sa prejavuje i v tom,

že ako svoju istotu a bezpečie vnímajú navrhovateľku, čo je podporované i rozpoltením správaním sa
odporcu, ktorý prejavil zvýšený záujem o maloleté deti počnúc mesiacom február 2014, kedy začali
účastníci konania otvorene hovoriť o rozvode. Z uvedených dôvodov navrhovateľka
38P/145/2014 - 729

navrhuje zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti a úpravu styku otca s maloletými deťmi
v zmysle spoločného návrhu oboch rodičov. Pokiaľ ide o otázku výživného navrhovateľka poukázala
na jej ekonomickú nesamostatnosť, ktorá vznikla na základe dohody s odporcom, že sa bude starať o
maloleté deti a z ktorého dôvodu pracuje od ukončenia spolužitia manželov len na polovičný úväzok.
Náklady na obe maloleté deti pritom mesačne predstavujú sumu cca sumu 1 500,- eur, a to 852,- eur

mesačne u maloletej I. a v sume 765,- eur mesačne u maloletej W., pričom u maloletej I. je nevyhnutne
potrebné prihliadať i na jej zhoršený zdravotný stav, nakoľko je diabetičkou. Poukázala tiež na to, že sa
na danej výške výživného s odporcom dohodli, čo je zrejmé i z tej skutočnosti, že v čiastke 1 200,- €
mesačne odporca prispel na výživu maloletých detí v mesiacoch január - marec roku 2014. Po podaní
návrhu na rozvod manželstva prestal odporca navrhovateľke prispievať na výživu oboch maloletých

detí v dohodnutej sume, čo navrhovateľka pripisuje tej skutočnosti, že podaním návrhu na rozvod
manželstva sa vzoprela vôli odporcu udržať manželstvo i napriek jeho mimomanželskému vzťahu. Sám
odporca si pritom potrpí na kvalitný a nákladný život a na svoje záujmy vynakladá nemalé finančné
prostriedky.Príjemnavrhovateľkypozostávavýlučnezprácenapolovičnýpracovnýúväzokvsume500,-
eur mesačne, náklady na odôvodnené potreby maloletých detí navrhovateľka uhrádza zo spoločných

finančných prostriedkov manželov, ku ktorým mala prístup. Počas konania navrhovateľka niekoľkokrát
vyčíslila náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, a to nasledovne: maloletá I.: strava
250,- €; diabetická strava 75,- €; náklady na bývanie 117,55 €, obedy v škole 25,- €; školské potreby a
pomôcky 20,- €; krúžky 32,50 €; ošatenie a obuv 100,- €; lieky a lekár 110,- €; drogéria 40,- €; šport 30,- €;
mobil 15,- € s tým, že maloletá navštevuje tanečný krúžok, hru na klavír a keramický krúžok. U maloletej

I. poukázala i na náklady spojené s jej ochorením a tieto vyčíslila. U maloletej W. vyčíslila náklady
nasledovne: strava 250,- €; náklady na bývanie 117,55 €, obedy v škole a mliečna desiata 40,- €; školské
potreby a pomôcky 20,- €; krúžky 38,50 €; ošatenie a obuv 100,- €; lieky a lekár 52,- €; drogéria 40,- €;
šport 30,- €; s tým, že maloletá navštevuje tanečný krúžok, hru na klavír a športové hry. Taktiež u oboch
detí poukázala na niektoré výdavky spojené s návštevou školy, ktoré musí uhrádzať a taktiež podrobne

rozpísala náklady, ktoré má v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou u oboch detí. Navrhovateľka saveľmi podrobne vyjadrovala i k majetkovým pomerom odporcu a k nakladaniu so spoločnými finančnými
prostriedkami, z ktorých presunov finančných prostriedkov za minulý a tento rok vo výške cca 300
000,- € je, podľa názoru navrhovateľky, zrejmé, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu uhrádzať

výživné v navrhovanej výške. V období od 12.09.2013 do 19.06.2014 vybral odporca zo spoločného
účtu vedeného na jeho meno sumu 295 000,- eur, pričom v apríli 2014 sa jednalo o sumu 95 000,- eur.
Počas obdobia od 29.09.2014 do 10.10.2014 otec prijal na svoj účet z účtu spoločnosti K., G..M..B..
sumu 35 600,- eur, ktorú následne z účtu vybral. Taktiež bol otcovi vyplatený zisk zo spoločnosti K., G..
M.. B.. vo výške 5 700,- eur, pričom matka poukázala i na ďalšie finančné transakcie uskutočňované

otcom maloletých detí. Z uvedených skutočností je zrejmé, že príjem otca ako i jeho celková majetková
situácia je diametrálne odlišná od tej, ktorú prezentuje v súdnom konaní, pričom okrem všetkých zdrojov
svojho príjmu opomenul uviesť, že za posledný rok získal od spoločnosti K., G.. M.. B.. sumu cca 59
763,- eur, ktorú tvorili podiely na zisku, vrátený vklad a pod.
38P/145/2014

Odporca s návrhom na rozvod manželstva s navrhovateľkou súhlasil, avšak nestotožnil sa s dôvodmi
rozpadu manželstva. Poukázal na to, že dôvodom uzavretia manželstva bolo tehotenstvo navrhovateľky
a z toho vyplývajúca snaha odporcu správať sa zodpovedne. Povaha navrhovateľky bola od počiatku
spolužitia pre odporcu komplikovaná, nevyrovnaná a náročná, problémové spolužitie vyplývalo i z
rozdielnych pováh oboch manželov, názorov na život a záujmov. Odporcova mimomanželská známosť

nemala vplyv na spoločný život manželov, keďže manželia už predtým spolu dlhšie intímne nežili.
Odporcovi záležalo na tom, aby sa rozvodovým konaním čo najmenej ublížilo maloletým deťom, avšak
navrhovateľka deti svojim správaním vedome zraňuje, keď pred nimi vyvoláva hádky, nervozitu, napätie,
a to i obviňovaním odporcu z rozpadu manželstva. Na radu psychológa sa preto odporca odsťahoval
zo spoločnej domácnosti, aby sa tým tieto vplyvy eliminovali. K úprave výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom na čas po rozvode uviedol, že so zverením detí do osobnej starostlivosti
matky súhlasí, rovnako tak so spoločným návrhom na úpravu jeho styku s maloletými deťmi. Nesúhlasil
však s navrhovanou výškou výživného. Jeho príjem činí cca 750,- eur mesačne, príjem uvádzaný
navrhovateľkou v sume 10 000,- eur mesačne sa nezakladá na pravde, keďže treba dôsledne odlišovať
príjmy, obrat firmy či hospodárky výsledok. Neprimeraná výška výživného požadovaná navrhovateľkou

nevyjadruje náklady na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, ale skôr vzbudzuje podozrenie,
že sa navrhovateľka snaží o zabezpečenie vlastného pohodlia a bezstarostného života. V čase,
ktorý odporca trávi s deťmi zabezpečuje a uhrádza všetky ich potreby. Podrobne sa vyjadroval k
matkou vyčísleným nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, ktoré považoval v
mnohom za úmyselne výrazne nadhodnotené, napr. v prípade stravy, ktorú u oboch detí vyčíslila

mesačne v sume 250,- eur + 35 strava v škole a desiate a u maloletej I. nadôvažok suma 75,- eur
mesačne z dôvodu diagnostikovanej cukrovky, teda matka vyčíslila stravu v domácom prostredí pre
obe maloleté deti na 575,- eur mesačne. K nákladom na stravu u maloletej I. uviedol, že jej diagnóza
neprináša zo sebou zvýšené výdavky na stravovanie, nakoľko pri takomto stravovaní nie je nutné, okrem
sacharidov, v zásade vylučovať žiadne potraviny ani konzumovať špeciálne potraviny, ale je potrebné

ich konzumovanie upraviť do správneho množstva sacharidových jednotiek. K matkou vyčísleným
výdavkom na stravu preto uviedol, že sú vymyslené a niekoľkonásobne prevyšujú skutočne vynakladané
náklady na stravu pre dve maloleté deti. Rovnako náklady na lekára a lieky v sume u oboch detí
110,- eur mesačne je nemysliteľné. Maloletá I. trpí cukrovkou, kde všetky náklady hradí zdravotná
poisťovňa. Každé dieťa, aj také ktoré netrpí chronickým ochorením, vyžaduje lekársku starostlivosť a

v prípade ochorenia aj liečenie, ale v žiadnom prípade sa nejedná o sumu 110,- eur mesačne. Matka
operuje cukrovkou u maloletej I. s cieľom umelo navyšovať náklady na jej výživu a potrebu jej osobnej
starostlivosti ako dôvod, pre ktorý matka pracuje iba na polovičný úväzok. Okrem cukrovky u maloletej I.
sa pritom jedná o deti zdravé, bez vážnejších zdravotných problémov. Taktiež otec namietal náklady na
ošatenie a obuv, kde suma 100,- eur mesačne u každého z detí nie je opodstatnená, vzhľadom k ich veku

a potrebám. Rovnako i náklady na drogériu v sume 40,- eur na dieťa považoval premrštené. Matkou
uplatňované výživné nerešpektuje požiadavky Zákona o rodine, ktoré zákon kladie na rozhodovanie o
výške vyživovacej povinnosti. Pri sčítaní nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí je
potrebné si
38P/145/2014 - 730

všimnúť, že matka požaduje od otca úhradu všetkých ňou vyčíslených a vysoko nadhodnotených
nákladov na výživu oboch detí. Pokiaľ ide o príjmové možnosti matky, otec poukázal na to, že
nebagatelizuje zdravotný stav dcéry I., avšak v žiadnom prípade tento nie je taký, aby matka z tohtodôvodu bola nútená pracovať len na polovičný úväzok. Maloletá je samostatná v dávkovaní inzulínu a
hoci občas matke zatelefonuje zo školy, že jej nie je dobre, matka s tým nedokáže urobiť nič, čím by
jej zdravotný stav zlepšila ani sa nejedná o problémy, ktoré by maloletá nedokázala sama vyriešiť. Zo

správy o zdravotnom stave maloletej žiadna takáto permanentná pohotovosť zo strany matky nevyplýva
a je teda prejavom hyperprotektivity matky alebo sa jedná o jej účelové tvrdenie. Čo sa týka zdravotného
stavu matky (autoimunitné ochorenie), podľa jej správania a bohatého spoločenského života tak, ako
toto vníma odporca, jej objektívne nemôže brániť v práci ani možnosti zamestnať sa na plný úväzok,
resp. venovať sa podnikaniu alebo akejkoľvek inej zárobkovej činnosti. Nejedná sa o ochorenie, ktoré by

ju obmedzovalo vo výkone povolania, na ktoré má ukončené vysokoškolské vzdelanie. Matka účelovo
vykresľuje svoj i dcérin zdravotný stav v horšom svetle, než v skutočnosti je a následne tým odôvodňuje
svoju nemožnosť pracovať na plný pracovný úväzok. Taktiež matkou deklarovaný príjem vo výške
cca 500,- eur zďaleka nepostačuje na úhradu jej životného štýlu, nakoľko výdavky naň tento príjem
vysoko prevyšujú, a to nezohľadňujúc ňou údajne vynakladané výdavky na deti v sume viac ako 1
500,- eur mesačne, ktoré predstiera. Je namieste otázka, z čoho ich matka hradí, ak sú jej tvrdenia

pravdivé a otec by skutočne na deti a potreby domácnosti neprispieval a obmedzil matku v nakladaní
s finančnými prostriedkami. Rovnako tak na matku maloletých detí je predsa potrebné aplikovať pri
určovaní vyživovacej povinnosti ustanovenia Zákona o rodine, ktoré ukladajú zohľadniť majetkové
pomery a zárobkové možnosti a schopnosti povinnej osoby. Čo sa týka majetkových pomerov matky
tieto sú identické s majetkovými pomermi otca, nakoľko rodičia majú majetok v BSM. Otec taktiež

poukázal na to, že aj v prípade určovania vyživovacej povinnosti rodiča, ktorého príjmy sú vysoko
nadpriemerné sa bežné výživné určuje primárne v závislosti od opodstatnených potrieb dieťaťa. K svojim
možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom uviedol, že tvrdenia matky o príjme vo výške 10
000,- eur mesačne sa nezakladajú na pravde, pričom k svojim zárobkovým pomerom ako aj k príjmom
z podnikania a účasti v spoločnostiach uvádzaných matkou sa podrobne venoval vo svojom vyjadrení k

návrhu. Pokiaľ ide o ňou uvádzanú skutočnosť, že vlastné imanie spoločnosti K., G..M..B.. je vo výške
120 000,- eur je potrebné uviesť, z čoho táto suma pozostáva a že sa nejedná o hotové finančné
prostriedky,ktorébyotecmoholpoužiťnaúhraduvýživného.Matkamaloletýchdetíúčelovomiešapríjmy
otca s príjmami firmy, nespomína náklady, ktoré musí firma každomesačne vynakladať na svoj chod,
subdodávky a ďalšie veci, nerozlišuje medzi ziskom firmy a výnosom firmy a taktiež nerozlišuje medzi

majetkom spoločnosti a majetkom spoločníkov. Taktiež sa podrobne vyjadroval k prevodom finančných
prostriedkov, na ktoré poukazovala navrhovateľka vo svojich vyjadreniach a poukazoval na skutočnosti,
týkajúce sa firemného účtovníctva a potreby rozlišovania príjmov odporcu od ziskov firiem, obratu či
finančného hospodárenia. Poukázala na to, že matka maloletých detí disponuje všetkými hotovostnými
úsporami, ktoré zostali v byte na C. O. D. H., ktorý užíva výlučne matka s deťmi. Na základe uvedených

skutočností navrhol upraviť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vo výške 140,- eur mesačne
38P/145/2014

u maloletej I. a v sume 120,- eur mesačne u maloletej W.. Poukázal pritom i na svoje pravidelné náklady,
ktoré musí uhrádzať a ktoré podrobne rozpísal vo svojom podaní doručenom súdu dňa 01.10.2014.

Počaskonaniacestousvojejprávnejzástupkyneuviedol,žeponechávavýškuvýživnéhonaúvahusúdu.

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva doporučil súdu zveriť maloleté deti do osobnej
starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, pričom sa
pridržiaval svojich písomných správ založených v spisovom materiály. Stotožnil sa s rodičmi navrhnutou

úpravou styku otca s maloletými deťmi, ktorá korešponduje i s vyjadreniami oboch detí. V otázke výšky
výživného zotrval na svojom návrhu, ktorý predniesol v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu a doporučil súdu upraviť vyživovaciu povinnosť voči
maloletej I. v sume 450,- eur mesačne a voči maloletej W. v sume 350,- eur mesačne, v ktorej čiastke
navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť i matka maloletých detí.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že odporca úmyselne zamlžuje svoje príjmy a svoje
majetkové pomery, možnosti a schopnosti a taktiež sa dobrovoľne zbavuje príjmu tým, že v minulosti
založil v spolupráci s V.. I. D. spoločnosť K., G..M..B.., ktorá má totožný predmet činnosti ako spoločnosť
K., G..M..B.. Z. Z., G..M..B.. a všetky činnosti, ktoré vykonávala K., G..M..B.. sú prefakturované cez

spoločnosť K., G..M..o., ktorej je odporca v súčasnosti konateľom. Taktiež pokiaľ ide o odporcom a jeho
partnerkou prenajatý rodinný dom na Č. D., z príkladmého inzerátu založeného do súdneho spisu je
zrejmé, že mesačný prenájom obdobnej nehnuteľnosti sa pohybuje v sume cca 2 500,- eur a nie v sume
o polovicu nižšej tak, ako to deklaruje odporca. K výške príjmu odporcu, ktorý tento deklaruje v sumecca 750,- eur mesačne uviedla, že odporca zamestnával osobu, ktorá sa starala o chalupu manželov
v Y. a tej vyplácal mzdu vo výške 800,- eur mesačne v rokoch 2010-2013. Odporcov príjem sa zdá
byť vysoko ponížený a neadekvátny k príjmom, ktoré spoločnosť dosahovala a dosahuje v súčasnosti.

Poukázala pritom i údaje v daňovom priznaní spoločnosti K., G..M..B.., ktoré sa navrhovateľke zdajú
byť neprimerané a účelové vo vzťahu k dosiahnutiu zisku spoločnosti a následne k príjmom odporcu. Z
listinných dôkazov je pritom zrejmé, že odporca disponuje sumou 295 000,- eur, ktoré v minulosti vybral
zo spoločného účtu a spôsob nakladania s týmito finančnými prostriedkami nie je navrhovateľke známy,
ktorú skutočnosť je potrebné vzhľadom k majetkovým a finančným pomerom odporcu zohľadniť.

Právna zástupkyňa odporcu poukázala na to, že navrhovateľka uvádza skutočnosti, ktoré nie sú
ničím nepodložené a núti odporcu produkovať množstvo dôkazov a listinných podaní, aby vyvrátil ich
existenciu. Pokiaľ ide o vyjadrenia navrhovateľky týkajúce sa spoločnosti K., G..M..B.. pridržiavala sa
svojho vyjadrenia doručeného súdu dňa 10.02.2015 a zdôraznila, že tieto tvrdenia sa nezakladajú
na pravde. Odporca vykonáva funkciu konateľa spoločnosti K. bezodplatne, čo je v súlade s

Obchodným zákonníkom, pričom funkciu zodpovedného zástupcu, ktorá musí byť honorovaná a musí
byť vykonávaná v rámci pracovného pomeru vykonáva pán D.. Pokiaľ ide o nájomné za rodinný dom
na Č. D., ktorý užíva odporca spolu so svojou partnerkou je potrebné uviesť, že
38P/145/2014 - 731

výška nájomného je plne vecou dohody, pričom odporca založil do súdneho spisu fotokópiu nájomnej
zmluvy tak svojej ako i svojej priateľky, z ktorých je zrejmá výška odplaty za prenájom rodinného domu.
V závere uviedla, že výšku výživného zo strany odporcu voči maloletým deťom na čas po rozvode
manželstva ponecháva na úvah súdu.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky zo dňa 02.04.2014, sobášnym listom manželov, rodnými
listami maloletých detí, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 27.06.2014, rodným listom maloletej N.
K., rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21C/268/2002, správou kolízneho opatrovníka
zo dňa 23.09.2014, daňovým priznaním navrhovateľky za rok 2013, lekárskymi správami maloletej I.,
rozpisom výdavkov spojených s bývaním na strane navrhovateľky a maloletých detí, výpismi z LV, XXXX,

XXXX,XXXXX, XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXX,XXXX, výpismi z Obchodného registra spoločnosti K.,
G..M..B.., K., G..M..B.., Z., G..M..B.., rozpisom mesačných výdavkov na strane maloletých detí I. Z. W.,
potvrdením o návšteve školy u maloletých detí, fotokópiami pokladničných dokladov o úhrade niektorých
nákladov na strane maloletých detí, výpismi z bankových účtov manželov, daňovými priznaniami
spoločností K., G..M..B.., Z., G..M..B.. za rok 2013 a 2014 a ďalšie obchodné dokumenty spoločností,

vrátane prehľadov ich majetku, podaním navrhovateľky zo dňa 23.10.2014, podaním odporcu zo dňa
10.02.2015, podaním navrhovateľky zo dňa 19.02.2015, rozpisom výdavkov na zdravotnú starostlivosť u
oboch maloletých detí, potvrdeniami o návšteve mimoškolských aktivít na strane oboch detí a nákladov
s tým spojených, potvrdením o príjme navrhovateľky zo závislej činnosti, potvrdením o príjme odporu
zo závislej činnosti, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 06.03.2015, podaním navrhovateľky zo dňa

23.04.2015, podaním odporcu zo dňa 24.04.2015, faktúrami na meno navrhovateľky týkajúce sa jej
práce pre spoločnosť I. Y., nájomnou zmluvou odporcu a jeho priateľky o prenájme rodinného domu zo
dňa 17.03.2015 a 18.03.2015 a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u navrhovateľky ide o prvé manželstvo u odporcu o
manželstvo druhé. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá I. Z. S. XX.XX.XXXX I. W..
Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na C. X, H., kde doposiaľ býva navrhovateľka a
čím je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava III.

Maloletá I. v školskom roku 2014/2015 navštevuje X. M. F. S. W. G., v školskej jedálni sa stravuje
sporadicky, matka jej zabezpečuje stravu doma a taktiež i desiatový a pitný režim. Navštevuje G. F.
- hru na klavír, kde poplatok predstavuje čiastku 80,- eur 1- ročne, navštevuje tanečnú, kde poplatok
predstavuj čiastku 75,- eur 1- ročne a taktiež keramický krúžok v X. D. Č.Z., kde poplatok predstavuje
čiastku 35,- eur na školský rok. Maloletá taktiež navštevuje doučovanie z troch predmetov - matematika,

anglický jazyk a slovenský jazyk, kde matka uhrádza mesačne 15,- eur za jeden predmet. Maloletá
má diagnostikovaný diabetes, kde sú zvýšené náklady na stravu a lieky s tým, že je potrebné často
navštevovať lekárov, inak je zdravotný stav maloletej dobrý. Z dôvodu ukončenia spolužitia rodičov
navštevuje psychologičku C.. Y..38P/145/2014

V súvislosti so začiatkom školského roku matka uhradila u maloletej sumu 33,60 € a suma 100,- eur

bola predpokladaná na plánované aktivity poriadané školou.

Maloletá W. v školskom roku 2014/2015 navštevuje X. M. F. S. W. G., stravuje sa v školskej jedálni,
kde poplatok za stravné predstavuje čiastku 25,- eur mesačne, matka jej zabezpečuje desiatový a pitný
režim. Navštevuje školský klub, kde matka mesačne uhrádza 12,- eur. Navštevuje G. F. - hru na klavír,

kde poplatok predstavuje čiastku 80,- eur 1- ročne, tanečnú, kde poplatok predstavuj čiastku 110,-
eur 1- ročne + 50,- € ročne na tanečné potreby a taktiež keramický krúžok v X. D. Č., kde poplatok
predstavuje čiastku 35,- eur na školský rok. Zdravotný stav maloletej je dobrý. V súvislosti so začiatkom
školskéhorokumatkauhradilaumaloletejsumu54,-€asuma40,-eurbolapredpokladanánaplánované
aktivity poriadané školou. Zdravotný stav maloletej je dobrý, je vedená v kožnej ambulancii - vypaľovanie
bradavíc.

Navrhovateľka okrem maloletých detí I. Z. W. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná na
polovičný pracovný úväzok v spoločnosti K., G..M..B.. ako asistentka na 5- hodinový pracovný úväzok
s tým, že jej čistý mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 450,- eur, okrem toho pracuje ako
kozmetická poradkyňa pre I. Y., z ktorej činnosti má príjem cca 150-200,- eur mesačne, poberá rodinné

prídavky na dve deti vo výške 23,52 € mesačne, iné príjmy nemá. Spolu s deťmi obýva 5- izbový byt na
C. D. H., ktorý je v BSM oboch rodičov. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú mesačne čiastku
cca 352,- eur vrátane TV a internetu.

Odporca okrem maloletých detí I. Z. W. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej N. K., T..

XX.XX.XXXX vo výške 132,78 € mesačne. Je zamestnaný v spoločnosti K.Z., G..M..B.., kde je zároveň
jediným spoločníkom, ktorá firma sa zaoberá geodetickou a kartografickou činnosťou a z ktorej činnosti
má príjem 747,- eur, ktorý poberá ako mzdu. Okrem toho mu boli vyplatené podiely na zisku vo výške
5 719,- eur a 3 457,36 € ako nerozdelený zisk za rok 2011 a v roku 2014 mu spoločnosť K. vrátila
pôžičku vo výške 10 000,- €, iné príjmy nemá. Spolu so svojou partnerkou obývajú rodinný dom na Č.

D., ktorý si prenajali s tým, že za prenájom uhrádza sumu 300,- eur a partnerka otca sumu 400,- eur. Je
výlučným vlastníkom 20 á ornej pôdy, ktorú nadobudol ešte pred uzavretím manželstva. Jeho pravidelné
mesačné výdavky pozostávajú z prenájmu časti rodinného domu v sume 342,- €, 200,- eur výživné na
maloletú I. Z. W. dovedna, 132,- € výživné na maloletú N., každému dieťaťu uhrádza sporenie v sume
16,50 € mesačne, uhrádza náklady na chalupu v Y. v sume 40,- eur mesačne, ktorá je v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, prispieva na náklady bytu na C. O., kde býva navrhovateľka spolu s deťmi v
sume 139,- mesačne a sebe uhrádza životné poistenie v sume 629,- € ročne.

Podľa § 88 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov namiesto
všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého mali manželia posledné

spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto
38P/145/2014 - 732

súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

38P/145/2014

Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade
súsplnenévšetkyzákonnépodmienkyrozvodumanželstvaúčastníkovkonania.Vzťahymedzimanželmi
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel.

Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe
uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak,
ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd
ustálil vzájomné citové odcudzenie, sprevádzané nadviazaním mimomanželského vzťahu na strane
odporcu a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, pre ktoré nie je možné od manželov spravodlivo

požadovať obnovenie manželského spolužitia.

Súd mal za to, že rozvod manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletých detí I. Z. W.. Ohľadom
úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva boli manželia
schopní sa dohodnúť ohľadom zverenia detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ich

budú zastupovať a spravovať ich majetok a taktiež i na úprave styku otca s deťmi.

Spornoumedzirodičmibolaotázkavýškyvyživovacejpovinnosti,ktorúmatkažiadalaspočiatkuupraviťv
sume800,-eurmesačneumaloletejI.avsume700,-eurmesačneumaloletejW.,pričompočaskonania
svoj návrh upravila a žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej I. v sume 450,- eur mesačne

a voči maloletej W. v sume 350,- eur mesačne. Pri svojom rozhodovaní súd vychádza predovšetkým z
tej premisy, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, pričom výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb každého maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným
rozvojom tak po stránke fyzickej ako i po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne

vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie či záujmy a zároveň
vychádza aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná
vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov
sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane dieťaťa. Ide o osobné
právo dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho

individuálnych potrieb. Súd vyhodnotil návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 450,-
eur a 350,- eur mesačne ako čiastočne nadhodnotený a nezodpovedajúci nákladom na odôvodnené
potreby a záujmy maloletých detí, a to ani s ohľadom na zdravotný stav maloletej I.. Predovšetkým
súd poukazuje na to, že matkou vyčíslené náklady na stravu u oboch maloletých detí značne prevyšujúbežné spotrebné náklady na stravné u maloletých detí vo veku I. Z. W.. Súd čiastočne uznáva, že u
maloletej I. sú náklady na stravu zvýšené s poukazom na jej ochorenie a s tým spojenú nutnú úpravu
jedálneho lístka, avšak v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s tvrdením, že matka minie na stravu

u jedného maloletého dieťaťa v domácom prostredí sumu 250,- eur mesačne a u maloletej I. navýšenú
o sumu 75,- eur mesačne, pričom uvedená suma je bez obedov a desiat v rámci školy, ako to vyplýva z
rozpisu výdavkov predložených matkou. Rovnako pokiaľ ide o náklady týkajúce sa zdravotnej
38P/145/2014 - 733

starostlivosti u maloletých detí, ktoré matka vyčíslila v sume 110,- eur mesačne u každého z detí, tieto
matka nepreukázala. Z rozpisov, ktoré matka predložila súdu a ktoré mali deklarovať náklady u oboch
detí spojené so zdravotnou starostlivosťou je nutné konštatovať, že tieto nedosahujú výšky uvádzanej
matkou, hoci je pravdou, že niektoré úkony zdravotnej starostlivosti sú u detí spoplatnené. Značnú časť
rozpisov matky však tvorili lieky a taktiež rôzne vitamíny a výživové doplnky, ktorých opodstatnenosť
a skutočnú relevantnosť z hľadiska ich užívania na strane oboch detí matka žiadnym spôsobom

nepreukázala. Taktiež v mnohých prípadoch, týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti o obe deti náklady
matky tvorili poplatky za parkovné pri návšteve lekárov, ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za
náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou maloletých detí. Pokiaľ ide o náklady týkajúce sa drogérie
v sume 40,- eur mesačne na každé dieťa, tieto súd vyhodnotil ako výrazne nadhodnotené. Je zrejmé, že
medzi tieto výdavky patria nielen bežné drogistické potreby (mydlá, šampóny a pod.), ale tiež čistiace

prostriedky, hygienické potreby, pracie prášky a pod, avšak v žiadnom prípade tieto nemôžu u dvoch
maloletých detí dosahovať sumu 80,- eur mesačne. Náklady na ošatenie u oboch maloletých detí matka
vyčíslila na 100,- eur mesačne, ktorú sumu súd vyhodnotil ako čiastočne nadhodnotenú. Maloleté deti
sú síce vo vývine a veci na ošatenie a obuv treba častejšie obmieňať, avšak suma 100,- eur mesačne
nezodpovedá priemerným odôvodneným nákladom na ošatenie a obuv maloletých detí vo veku I. Z.

W. a v prípade, že matka uvedené náklady na ošatenie a obuv u maloletých detí skutočne vynaloží,
jedná sa o čiastočne nadštandardné plnenia. Hoci matka počas konania upravila svoj návrh na určenie
vyživovacej povinnosti zo strany otca voči maloletým deťom ani tomuto upravenému návrhu nebolo
možnévyhovieťvcelomrozsahu,keďžeanitaktoupravenávýškavyživovacejpovinnostinezodpovedala
nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí, ktoré matka počas konania preukázala a

pri ktorom rozhodovaní zohráva pojem „odôvodnené“ potreby a záujmy rozhodujúcu úlohu. Z obsahu
pojmu odôvodnené potreby a záujmy je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné
u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, samozrejme
s ohľadom na individuálne skutočnosti každého prípadu. Výživné hradené jedným z rodičov k rukám
druhéhorodičamôžeslúžiťvýlučnelennaúhradunákladovnaodôvodnenépotrebyazáujmymaloletého

dieťaťa, ku ktorému bolo určené, v žiadnom prípade nemôže byť využívané pre potreby rodiča, ku
ktorého rukám rodič povinný toto výživné uhrádza.
Nastranedruhejnebolomožnévyhovieťanipočiatočnémunávrhuotcamaloletýchdetí,ktorýžiadalurčiť
svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v sume 190,- eur mesačne u maloletej I. a v sume 170,-
eur mesačne u maloletej W.. Obe maloleté deti navštevujú ZŠ, maloletá I. druhý stupeň, maloletá W.

prvý stupeň, s čím sú samozrejme spojené pravidelné výdavky, ktoré je potrebné uhrádzať. Na začiatku
školského roku je potrebné uhradiť povinné poplatky a zakúpiť školské potreby a pomôcky (školské
potreby, učebnice, telocvičný úbor, prezuvky a pod.) a následne počas školského roku uhrádzať ďalšie
náklady spojené s návštevou školy, ako sú aktivity poriadané školou, výlety, exkurzie a pod. Nemožno
taktiež opomenúť, že matka maloletých detí má v súvislosti so starostlivosťou o obe deti aj existenčné a

bežné náklady spojené so zabezpečením bývania pre maloleté deti ako i vecí bežnej dennej spotreby,
spomínanej stravy, ošatenia a pod, ktoré je nevyhnutné pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti
38P/145/2014

zohľadňovať,keďžetietojepotrebnéuspokojovaťukaždéhojedinca,nielenmaloletéhodieťaťaaktorých

uspokojovanie je povinnosťou rodiča, ktorý má deti v osobnej starostlivosti (hoci nie v takej sume, ako
to uviedla matka vo svojom vyčíslení nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí), ktoré všetky
potreby sú spojené s finančným zabezpečením a z ktorého výpočtu je zrejmé, že otcom navrhované
výživné by nezodpovedalo pomerným nákladom na uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov
maloletých detí. Na základe uvedených skutočností súd poukazuje na to, že výdavky spojené s bývaním,

mimoškolskými aktivitami (hra na klavír, tanečná, keramický krúžok), doučovaním na strane maloletej I.,
návštevou školského klubu a obedmi v rámci školy na strane maloletej W. a nákladmi, ktoré matka na
začiatku školského roku uhradila v súvislosti s návštevou školy a ktoré vyplývajú z priložených potvrdení
školy predstavujú u maloletej I. sumu 209,80 € a u maloletej W. sumu 204,90 €. Jedná sa pritomo náklady, ktoré je možné exaktne vyčísliť a sú prakticky pravidelnými výdavkami, ktoré matka musí
vynakladať každomesačne. Je nespochybniteľné, že matka má v súvislosti so starostlivosťou o maloleté
deti i ďalšie výdavky, ktoré už nemožno tak exaktne vyčísliť, ako je predovšetkým strava v domácom

prostredí, ktorá je u maloletej I. limitovaná jej ochorením, náklady spojené so zakupovaním vecí na
ošatenie a obuv, hygienické potreby a veci dennej spotreby a samozrejme i zdravotná starostlivosť o obe
deti,ktorénákladynemožnopresnevyčísliť,avšakjezrejmé,žeichmatkavynakladá.Taktiežjepotrebné
poukázať na to, že i výdavky spojené s návštevou školy netvoria len tie, ktoré vyplývajú z priloženého
potvrdenia školy, keďže sa jedná predovšetkým o náklady spojené so začiatkom školského roku a je

zrejmé, že počas školského roku vyvstanú ďalšie náklady, ktoré bude potrebné priebežne uhrádzať
(školské potreby a pomôcky, výlety, exkurzie a pod.). Otec napokon počas konania od svojho návrhu na
určenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom ustúpil a túto výšku ponechal na úvahu súdu.

Pokiaľ ide o majetkové pomery rodičov s ohľadom na určenie vyživovacej povinnosti na tomto mieste
súd poukazuje na to, že tieto nie je za súčasnej situácie možné posudzovať u rodičov oddelene, keďže

majetok nehnuteľnej povahy alebo hnuteľnej povahy vyššej hodnoty, ktorý by bol z hľadiska určovania
vyživovacej povinnosti relevantný, majú rodičia doposiaľ v BSM. Otázka možností a schopností rodičov
je však zákonnou kategóriou, ktorá je z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti podstatnou a kde
súd konštatuje, že matka nevyužíva všetky svoje možnosti a schopnosti k tomu, aby dosiahla príjem,
z ktorého bude schopná prispievať na výživu maloletých detí a spolupodieľať sa na jej poskytovaní v

dostatočnom a riadnom rozsahu. Skutočnosti uvádzané matkou (diabetes u maloletej I., autoimunitné
ochorenie matky) súd nevyhodnotil ako tak závažné, pre ktorý by matka bola doposiaľ nútená pracovať
na polovičný úväzok. Nie je možné poprieť, že maloletá I. trpí cukrovkou, avšak jedná sa o ochorenie,
s ktorým sa pacienti, a to i maloleté deti, normálne zapájajú do života, a to tak po stránke pracovnej
(školskej) ako i spoločenskej, športovej a pod. Uvedené je zrejmé i pri pohľade na život maloletej I., ktorá

riadne navštevuje školu, má minimum vymeškaných hodín z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu,
športuje a okrem prísnych stravovacích návykov, ktoré musí dodržiavať a dávkovania inzulínu, v čom je
už úplne samostatná, nie je žiadnym spôsobom obmedzovaná a jej zdravotný stav si v žiadnom prípade
nevyžaduje taký dohľad matky, pre ktorý by táto nemohla byť
38P/145/2014 - 734

riadne zamestnaná na plný pracovný úväzok, podnikať či venovať sa akejkoľvek zárobkovej činnosti
v plnohodnotnom rozsahu. Pokiaľ ide o ochorenie matky, z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že
by matka v jeho dôsledku nemohla pracovať na plný pracovný úväzok, či bola v akejkoľvek pracovnej
činnosti obmedzená, rovnako sa venuje rôznym činnostiam, napr. športovým, z čoho je zrejmé, že

rovnako ako maloletá I. musí síce dodržiavať isté pravidlá zdravotnej starostlivosti, avšak doposiaľ nie
v takom rozsahu, ktorý by matku reálne objektívne obmedzoval v pracovnej činnosti. Neobstojí ani
konštatovanie, že otec počas manželstva sám žiadal, aby matka obmedzila svoje pracovné aktivity a
starala sa najmä o deti, keďže rodičia svoje vzájomné spolužitie ukončili už pred rokom, na strane
oboch rodičov teda prišlo k diametrálnej zmene životnej situácie, ktorá sa nevyhnutne musí odraziť aj v

starostlivosti o maloleté deti a zabezpečovaní ich výživy cestou uspokojovania ich potrieb a záujmov a
úhrady nákladov s tým spojených. Súd na strane matky nezhliadol za súčasného stavu také okolnosti,
pre ktoré by otec maloletých detí mal byť zaťažený úhradou a uspokojovaním všetkých odôvodnených
potrieb a záujmov maloletých detí, pričom matka by si plnila svoju vyživovaciu povinnosť výlučne
osobnou starostlivosťou, na ktorej sa taktiež otec spolupodieľa.

Súd považuje za potrebné sa vyjadriť i k listinným dôkazom produkovaných účastníkmi konania a
ktoré mali, podľa ich názoru, preukazovať ich vzájomné možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom. Jednalo sa o dôkazy ako daňové priznania spoločností, iné účtovné
a obchodné listiny, výpisy z účtov používaných oboma alebo len jedným z manželov a pod. Jedná

sa o dôkazy, ktoré nemožno pri vyhodnocovaní príjmových a zárobkových možností a schopností
považovať za absolútne relevantné a nespochybniteľné, hoci účastníci konania mali za to, že sú
relevantnými dôkazmi, ktoré by mali byť rozhodujúcimi pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti. Na
tomto mieste je však potrebné poukázať na to, že daňové priznania obchodných spoločností nie sú
odzrkadlením skutočných príjmových a v konečnom dôsledku ani majetkových pomerov osoby, ku

ktorej sa viažu, keďže nemožno pri ich prípadnom hodnotení opomenúť účtovné pravidlá, ktorými sa
vyhotovovanie týchto výkazov spravuje a s ktorými je nevyhnutne spojená, vo väčšej či menšej miere
v závislosti od konkrétneho prípadu, optimalizácia príjmov, ziskov, či hospodárskych výsledkov danej
spoločnosti. Nedorážajú skutočné príjmy či finančné prostriedky alebo majetok, ktoré má rodič reálne kdispozícii a ktoré môžu byť použité na úhradu výživného; ako príklad možno uviesť napríklad štandardnú
situáciu, keď množstvo vecí, ktoré manželia počas spolužitia užívali, ako autá, telefóny a pod, boli
predsa majetkom obchodnej spoločnosti. Daňové priznania preto v žiadnom prípade nie sú relevantným

podkladom pre určenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu a už vôbec nie k určeniu životnej úrovne
manželov a neodrážajú ich skutočné pomery. Posúdenie informácii obsiahnutých v týchto listinách by
bolo možné iba za účasti znalca z oblasti ekonómie či účtovníctva a ani jeho závery by napokon nemuseli
odzrkadľovať skutočný stav veci. Rovnako tak výpisy z účtov, ktorých bolo do súdneho spisu založené
obrovské množstvo preukazujú prípadné majetkové či príjmové pomery účastníkov konania iba do

určitej miery, keďže ďalšie nakladanie s týmito finančnými prostriedkami nie je možné pri vykonávaní
dokazovania v rámci tohto súdneho konania postihnúť. Nadôvažok je zrejmé, že k niektorým z týchto
účtov mala navrhovateľka dispozičné práva a nakladala z prostriedkami na nich, z ktorého dôvodu
nemožno prípadné finančné transakcie na nich vykonávané
38P/145/2014

a spotrebovanie týchto finančných prostriedkov pripisovať len odporcovi. Rovnako tak ďalšie skutočnosti
uvádzané účastníkmi konania, napr. úspory v hodnote 200 000,- eur, ktoré sa mali nachádzať v byte
na C. O. a ktoré mala, podľa udania odporcu, v dispozícii navrhovateľka, nie je možné z pohľadu súdu
preukázať. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd ani nepripustil navrhované výsluchy
svedkov zo strany právnej zástupkyne navrhovateľky, keďže nimi uvádzané skutočnosti by z pohľadu

súdu neboli verifikovateľné, a teda pre vyhodnotenie majetkovej situácie jedného či druhého rodiča
nepoužiteľné. Na základe tvrdení oboch účastníkov konania a ďalších dôkazov je však možné s istotou
konštatovať, že životná úroveň manželov počas ich spolužitia bola diametrálne odlišná od tej, ktorú
obaja prezentovali počas konania, z ktorého dôvodu sa i dôkazné prostriedky produkované oboma
manželmi počas konania zúžili výlučne na otázky týkajúce sa majetkových záležitostí rodičov a prakticky

vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva, čo však nebolo predmetom tohto konania, a tak ako
bolo uvedené už vyššie, nejednalo sa ani o dôkazy relevantné z hľadiska určenia vyživovacej povinnosti
k maloletým deťom, hoci sa to obom manželom počas konania tak javilo. Je zrejmé, že najpálčivejšou
otázkou medzi manželmi boli ich vzájomné majetkové vzťahy, čo sa vo významnom rozsahu prejavilo
v ich dôkazom postupe počas konania, a to napriek opakovaným upozorneniam súdu, keď z počtu

727 listov súdneho spisu tvorili v počte 501 listov výlučne listiny ako daňové priznania obchodných
spoločností či samotných účastníkov konania, výpisy z účtov a ďalšie obchodné dokumenty, čo sú 2/3-
iny celého spisového materiálu.

Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej I.

na sumu 250,- eur mesačne a voči maloletej W. vo výške 230,- eur mesačne, ktoré sumy zodpovedajú
preukázaným nákladom na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí na strane jednej a
možnostiam a schopnostiam rodičov maloletých detí na strane druhej a ktoré sumy spolu s plnením
si vyživovacej povinnosti zo strany matky, umožnia uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy v
dostatočnom rozsahu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

38P/145/2014 - 735Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).