Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/1017/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114224476
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114224476.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: M., zastúpenej JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou so
sídlom Farská 9, 949 01 Nitra, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 12C/173/2014-118 zo dňa 6. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania p o t v r d
z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne, ktorá sa domáhala zrušenia

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., zo dňa 09.07.2014
sp. zn. SR 09254/13 na tom základe, že rozhodcovskou zmluvou bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania a boli porušené aj všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dňa 29.09.2003 bola uzatvorená
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0177483124 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom a dlžníkmi
S. a žalobkyňou, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške 50.000 Sk, ktorý sa

dlžníci zaviazali splatiť v mesačných splátkach po 1.230 Sk počnúc dňom 20.01.2004 a končiac dňom
20.08.2008. Dlžník S. bol manželom žalobkyne, avšak nežili v spoločnej domácnosti; podľa žalobkyne
jej manžel si bral úver len pre seba a ona bola v domnienke, že úver aj spláca. V skutočnosti dlžník
úver riadne nesplácal a pohľadávka voči dlžníkom vo výške 86.520,20 Sk bola na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 postúpená na žalovaného. Dňa 18.12.2013 S. A. zomrel
a podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 60D/146/2014, Dnot 12/2015, notára JUDr. Márie Šimkovej

dedičstvo po ňom nadobudla žalobkyňa, ktorá ešte pred smrťou manžela dňa 16.10.2012 podpísala
Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej uznala záväzok čo do dôvodu
aj výšky v sume 2.156,40 eura titulom istiny a sumu 149,37 eura titulom nákladov na inkasné konania
s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % - ročne zo sumy 2.156,40 eura od 22.10.2008, ktorý sa
zaviazala splácať po 20 eur mesačne. Okrem Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach bola dňa 16.10.2012 uzavretá aj Rozhodcovská zmluva, podľa ktorej všetky spory, ktoré

vzniknú z uzatvorenej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, a b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu zákona č. 99/1963 Zb. OSP. Žalobkyni bol dňa 21.07.2014
doručený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom
Bratislava,Karloveskérameno8,zodňa09.07.2014sp.zn.SR09254/13,ktorýmbolazaviazanázaplatiť

žalovanému 1.936,40 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 918,96 eura, úrok z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 1.936,40 eura od 12.11.2013 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovskékonanie vo výške 234,92 eura, náklad inkasného konania vo výške 149,37 eura a trovy právneho
zastúpenia vo výške 213,94 eura na účet zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa
v zákonnej lehote jedného mesiaca, dňa 13.08.2014, podľa § 41 ods. 1 prvej vety zákona č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní podala na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a aj návrh
na odklad jeho vykonateľnosti.

Súd zisťoval, či sa na základe rozhodcovského rozsudku vedie proti žalobkyni exekučné konanie s
ohľadom na novelu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), konkrétne vzhľadom na ustanovenie § 243d, podľa ktorého exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch
mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Súd konštatoval, že v danej veci ide o rozhodcovské rozhodnutie

vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu vydaného pred 01.01.2015 a zároveň exekučné konanie na jeho základe ako exekučného
titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ani do troch mesiacov od platnosti a účinnosti
novely Exekučného poriadku, teda do 01.04.2015 nebolo zo strany odporcu iniciované. Rozhodcovský
rozsudok teda prestal účastníkov zaväzovať, čo znamená, že žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou,

ktorá jej bola uložená rozhodcovským rozsudkom, a žalovaný nemôže uplatňovať svoj nárok na základe
rozhodcovského rozsudku. Podľa názoru súdu nie je teda daný právny záujem na výsledku tohto
konania, lebo rozhodnutie súdu by na postavení účastníkov vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nič
nezmenilo. Preto žalobu s odkazom na ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) v spojení s ustanovením § 3 ods. 1, § 4 ods. 1,2, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 prvej vety zákona č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému
žalovanému náhradu trov nepriznal v zmysle ustanovenia § 150 OSP, pretože sú dané dôvody hodné
osobitného spočívajúce vo výnimočných okolnostiach danej veci. Súd pri posudzovaní týchto dôvodov
prihliadol na charakter tohto konania, teda na jeho predmet a dôvody, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu
návrhu. Je zrejmé, že bola oprávnená podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku a domáhať

sa ochrany svojich práv. V čase podania žaloby - 13.08.2014 ešte nebolo platné a účinné ustanovenie
§ 243d Exekučného poriadku; toto sa stalo platným a účinným až 01.01.2015 a v jeho dôsledku došlo k
situácii, že právne postavenie oboch účastníkov konania v podstate vyriešilo daný problém. Žalobkyňa
nespôsobila, že v konaní bola neúspešná, ani žalovaný nespôsobil, že bol v konaní úspešný, a podľa
názoru súdu je spravodlivé, aby žalobkyňa nebola povinná hradiť žalovanému náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá
nesúhlasila s tým, že jej neboli priznané trovy konania. Uviedla, že nespôsobila svoj neúspech v konaní,
pričom žalobu na súd musela podať, aby nebol u nej stav právnej neistoty. Na základe napadnutého
rozhodcovského rozsudku jej hrozila nepredstaviteľná ujma. Poukázala na ustanovenie novelizovaného

Exekučného poriadku, citovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Zmena
právnej úpravy spôsobila, že v konaní bola neúspešná. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a priznať
jej trovy konania (bez vyčíslenia) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti

potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) po
prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je vecne správne. Preto ho v zmysle § 219 ods. 1 OSP v napadnutej časti potvrdil.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcom výroku vo veci samej
v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostal
iba výrok týkajúci sa trov konania žalobkyne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia - výlučne v časti výroku o trovách konania - a preto aplikoval ustanovenie
§ 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa preto obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutých výrokov
rozhodnutia, bez toho aby tieto dôvody opakoval. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:Bez ohľadu na dôvod zamietnutia žaloby nastal stav, v ktorom bol úspešný v celom rozsahu žalovaný. V
procesnom predpise, v časti upravujúcom náhradu trov konania - § 142 až 150 OSP - niet podkladu pre

také rozhodnutie súdu, ktorým by bola uložená povinnosť úspešnému účastníkovi nahradiť trovy konania
tomu účastníkovi, ktorý úspešný v konaní nebol. Ustanovenie § 142 ods. 1 OSP vyjadruje základnú
zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania; účastník konania, ktorý mal v spore plný úspech, má
nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v sporovom konaní uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok
(zásadu úspechu) a predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú

jednak plný úspech vo veci a tiež účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Jedinú
možnosť, ktorú mohol súd za danej procesnej situácie využiť, bola aplikácia ustanovenia § 150 ods.
1 OSP, podľa ktorého: „Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.“ Žalobkyňa mohla takýto spôsob

rozhodnutia o trovách konania zvrátiť len tým, že by podala v zákonnej lehote odôvodnené odvolanie
aj proti rozsudku vo veci samej, ktorým bol jej návrh na začatie konania zamietnutý. Odvolací súd by
potom posudzoval správnosť zamietajúceho výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Keďže tak neurobila,
rozsudok v prvom výroku sa stal právoplatným a zároveň záväzným aj pre rozhodnutie o trovách konania
-vtomtoprípadebuďpodľaustanovenia§142OSP(náhradatrovžalovanému)alebopodľaustanovenia

§ 150 ods. 1 OSP s tým obsahom, že žalobkyňa žalovanému (ktorému by inak náhrada trov patrila)
nemusí trovy ním v konaní vynaložené nahradiť. S ohľadom na takýto právny záver odvolací súd posúdil
odvolanie žalobkyne ako neopodstatnené.

V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý požiadal o náhradu trov za úkon advokáta

spočívajúceho v podaní písomného vyjadrenia k odvolaniu. V zásade z dôvodu úspešnosti v odvolacom
konaní by mal právo na náhradu trov podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak odvolací súd na tento prípad -
rovnako ako tomu bolo aj v prvostupňovom konaní - aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 OSP a z dôvodov
hodných osobitého zreteľa úspešnému žalovanému požadované trovy nepriznal. V tomto prípade
odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd videl najmä v okolnostiach danej veci, v

ktorej si žalobkyňa uplatnila právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku a ktorej návrh bol zamietnutý s
odôvodním,žedňom01.01.2015nastalazmenavustanovení§243dods.1Exekučnéhoporiadku,podľa
ktorého rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, ak návrh
na exekúciu na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015,

sa nepodá do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie
podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie
prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. O trovách odvolacieho konania odvolací súd
teda rozhodol, že žalovanému sa náhrada týchto trov nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.