Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314224165
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314224165.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci

navrhovateľa: SPP - distribúcia a.s., IČO: 35910739, Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, proti odporcovi:
M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, Z., zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 36865281, Hlavná 31, Trnava, o zaplatenie 2279,16 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu právneho zastúpenia vo výške 820,42 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 15.10.2014 žiadal súd, aby uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2279,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od

1.12.2012 do zaplatenia, z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, povereného zástupcu navrhovateľa, vyjadrením
právneho zástupcu odporcu, výpisom z LV č. XXXX, zmluvou o dodávke plynu, faktúrami, výpočtom
škody z neoprávneného odberu plynu, zmluvami o nájme nebytových priestorov, dohodami o ukončení

zmlúv o nájme nebytových priestorov, protokolom o prijatí reklamácie, ostatnými listinnými dôkaznými
prostriedkami obsiahnutými v spise a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho stavu:

Z návrhu na začatie konania a vyjadrení navrhovateľa vyplynulo, že odporca je bezpodielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku CKN parc. č. XXX/X a XXX/X,
v Obci Z., k.ú. Z., ktoré miesto je odberným miestom, na ktorom dochádzalo do XX.XX.XXXX k odberu
zemného plynu bez platnej zmluvy o jeho dodávke. Na nainštalovanom plynomere na odbernom mieste

bol ku dňu XX.XX.XXXX, kedy bola medzi SPP, a.s. a V. Š. uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu,
evidovaný stav 12.222 m3 zemného plynu. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. a/ bod 2 z.č. 251/2012 Z.z. je
neoprávneným odberom odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu a podľa ust. §
82 ods. 2 zákona je odberateľ plynu povinný prevádzkovateľovi siete uhradiť skutočnú škodu, pričom
hodnota objemu plynu 2922 m3 je 2279,16 eur, ktorú sumu navrhovateľ odporcovi vyfakturoval fa č.
XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, splatnou XX.XX.XXXX a vzhľadom na nesprávny údaj o cene zemného
plynu navrhovateľ dňa 9.9.2014 údaj opravil dobropisom č. XXXXXXXX, ktorým z pôvodne fakturovanej

sumy dobropisoval čiastku 58,44 eur. Odporca nevykonal ani len čiastočnú úhradu. Pasívnu legitimáciu
odporcu oprel o tvrdenie, že je irelevantné, , aké boli v tom čase nájomné vzťahy k nehnuteľnosti
vo vlastníctve odporcu, poukázal na znenie čl. 4 odporcom predložených nájomných zmlúv, z ktorých
vyplýva,žezmluvuododávkeplynumaluzavrieťnájomcavosvojommene,prizmluváchzXX.XX.XXXX,X.X.XXXX a XX.X.XXXX je uvedené, že v cene nájmu je zahrnuté vodné aj stočné, pričom nad rámec
ceny nájomca hradí zemný plyn podľa zmluvy s SPP, a.s. a elektrinu podľa zmluvy so ZSS, a.s., na
základe samostatných meračov spotreby tovarov. Jednoznačnú povinnosť nájomcu uzavrieť zmluvu

odporca upravil až v nájomnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX s V. Š.. Na margo odporcom vznesenej
námietky premlčania uviedol, že skutočnosť o neoprávnenom odbere plynu sa navrhovateľ dozvedel až
18.10.2012, návrh bol súdu doručený 15.10.2014, t.j. 3 dni pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby,
na základe čoho je námietka premlčania nedôvodná. Neskôr uviedol, že za premlčanú považuje len
časť uplatnenej pohľadávky, a to za obdobie od 15.10.2011 do 18.10.2012, bez ďalšieho komentára.

Na margo rozdielnych dátumov zistenia neoprávneného odberu, kde v Odpovedi na podnet z 11.2.2013
je uvedený dátum 28.9.2012 a na dobropise a výpočte škody je uvedený dátum 18.10.2012 uviedol,
že pôvodne uvedený dátum 28.9.2012 je chybou v písaní, pričom rozhodujúcim je deň 18.10.2012,
preto bola opravená aj sadzba (október 2012). Vzhľadom na dátum zistenia neoprávneného odberu
je potrebné uplatnený nárok posudzovať podľa z.č. 251/2012 Z.z.. Odporca nepredložil preberacie
protokoly po skončení nájmu nehnuteľnosti s uvedeným stavom plynomeru, pričom zo správy SPP, a.s.

vyplýva, že zmluva o dodávke zemného plynu bola pre neplnenie si platobných povinností ukončená M.
B. ako s jedným z nájomcov spornej nehnuteľnosti dňom 13.3.2009 odstúpením od zmluvy zo strany
SPP, a.s. so stavom spotreby 9300 m3 a až 18.10.2012 bola uzatvorená nová zmluva o odbere zemného
plynu, pričom v medziobdobí evidentne vzhľadom na rozdiel v stave merača došlo k neoprávnenému
odberu zemného plynu. Aktívna legitimácia navrhovateľa je zároveň daná tým, že škoda v prípade

neoprávneného odberu plynu vznikla navrhovateľovi, nie spol. SPP, a.s., nakoľko SPP, a.s. dodá do
distribúcie len taký objem plynu, ktorý pokryje zmluvne odoberaný objem, a teda neoprávnený odber
(odber bez zmluvy) je realizovaný z vlastných zdrojov navrhovateľa určených na krytie prevádzkových
strát.

Právny zástupca odporcu s návrhom ako nedôvodným nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, pričom
argumentoval tým, že na právny vzťah treba aplikovať zákon č. 656/2004 Z.z., ktorý bol účinný do
31.8.2012 a nie z.č. 251/2012 Z.z., nakoľko k neoprávnenému odberu malo dochádzať v období od
13.3.2009 do 31.8.2012, a teda nový zákon sa mal vzťahovať len na obdobie od účinnosti „nového“
zákona 1.9.2012. Zároveň namietol pasívnu legitimáciu odporcu, a to ako podľa staršej, tak i novej

zákonnej úpravy zákona o energetike, poukazujúc na znenie ust. § 2 písm. c/ bod 23 ; § 59 ods. 1
a 2 ; § 43 ods. 2 a § 49 ods. 5 z.č. 656/2004 Z.z.. ako aj ust. § 3 písm. c/ bod 10; § 64 ods. 2; §
82 ods. 1 a 2; a § 72 ods. 9 z.č. 251/2012 Z.z., podľa ktorých odberateľom nie je len osoba, ktorá
oprávnene odoberá resp. nakupuje plyn, ale aj tá osoba, ktorá plyn odoberá neoprávnene, resp. bez
platne uzatvorenej zmluvy, čím je rozšírená definícia odberateľa plynu tak, že faktickým odberateľom

je aj tá osoba, ktorá neoprávnene nakupuje plyn na účel predaja alebo vlastnej spotreby, pričom
navrhovateľov výklad predmetných ustanovení považuje za reštriktívny, nakoľko zo slova „nakupuje“
dovodil, že odberateľ nie je zodpovednou osobou v prípade neoprávneného odberu plynu bez platne
uzavretej zmluvy, čo je v rozpore s ust. § 82 ods. 2 Z.č. 251/2012 Z.z., a teda povinnosť náhrady
škody sa bez ďalšieho nevzťahuje na vlastníka odberného miesta, ale na tú osobu, ktorá fakticky

plyn odoberala (nájomcovia), na základe čoho subjektom zodpovedným za neoprávnený odber bude
vždy tá osoba, ktorá plyn fakticky odoberala za účelom vlastnej spotreby. Ani starší a ani novší zákon
o energetike neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zodpovednosť za neoprávnený odber plynu
pripisovalo ako objektívnu zodpovednosť vlastníkovi odberného miesta, pričom zavinenie odporcu (ako
hlavný predpoklad subjektívnej zodpovednosti) navrhovateľ nepreukázal. V tejto súvislosti poukázal na

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/132/2012 zo dňa 8.9.2015. Na odbernom mieste
boli od roku 1993 nepretržite uzatvárané nájomné zmluvy, podľa ktorých mali nájomcovia s SPP, a.s.,
uzatvoriť zmluvu, pričom je zrejmé z predložených nájomných zmlúv aj to, v akom období kto predmetnú
nehnuteľnosť ako nájomca užíval. Poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal v konaní vznik škody
a jej rozsah podľa ust. § 82 ods. 1 a 2 z.č. 251/2012 Z.z., kde stav meradla bol preukázaný výlučne

mailovou komunikáciou a nevyplýva z riadne vyhotoveného a podpísaného preberacieho protokolu.
Vzniesol námietku premlčania proti uplatnenému nároku v celom rozsahu podľa ust. § 106 OZ uplynutím
subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby, nakoľko navrhovateľ síce tvrdil, že o neoprávnenom odbere
sa dozvedel až v čase 18.10.2012, kedy bola uzatvorená zmluva o odbere s nájomcom V. Š., avšak
toto tvrdenie priamo vyvracia listina ako dôkaz predložená navrhovateľom Odpoveď na podnet zo

dňa 11.2.2013, kde je výslovne uvedené, že dňom, kedy sa navrhovateľ o škode (a vzhľadom na
verejný charakter katastra nehnuteľností aj o tom, kto je vlastníkom nehnuteľnosti), ktorým dňom je
28.9.2012, na základe čoho vzhľadom na deň podania návrhu na začatie konania 15.10.2014 je možne
konštatovať, že návrh bol podaný po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a ako taký jenedôvodný(maximálne len časť za obdbobia od 15.10.2012 do 18.10.2012, t.j. 3 dni, tu však navrhovateľ
nepreukázal vznik a výšku skutočnej škody).

Predmetom konania je zaplatenie náhrady škody za neoprávnený odber zemného plynu vlastníkom
nehnuteľnosti - odberného miesta.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca je (a k 13.3.2009 aj bol nepretržite do
18.10.2012) bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku

Y. parc. č. XXX/X V. XXX/X, v Obci Z., k.ú. Z. (LV č. XXXX), ktoré miesto je odberným miestom, na
ktorom dochádzalo v období od 13.3.2009 do 18.10.2012 k odberu zemného plynu bez platnej zmluvy
o jeho dodávke. Na nainštalovanom plynomere na odbernom mieste bol ku dňu 18.10.2012, kedy
bola medzi SPP, a.s. a V. Š. uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu, evidovaný stav 12.222 m3
zemného plynu. Zároveň mal súd za preukázané (z predložených nájomných zmlúv), že od 1.12.2007 do
31.8.2010 bol ako nájomca užívateľom odberného miesta M. B., podnikal pod obchodným menom B. H.,

od 1.9.2010 do 30.6.2012 bola na základe zmluvy užívateľkou nehnuteľnosti S. B., v období od 1.7.2012
do 30.9.2012 nehnjuteľnosť neužíval nikto a ani nedošlo k odberu zemného plynu na vykurovacie
účely, nakoľko išlo o letnú sezónu, a od 1.10.2012 do 1.10.2013 nehnuteľnosť ako nájomca užívala V.
Š.. Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ odporcovi vyfakturoval fa č. XXXXXXXXXX z 16.11.2012,
splatnou 30.11.2012 a vzhľadom na nesprávny údaj o cene zemného plynu navrhovateľ dňa 9.9.2014

údaj opravil dobropisom č. XXXXXXXX, ktorým z pôvodne fakturovanej sumy dobropisoval čiastku 58,44
eur. Odporca nevykonal ani len čiastočnú úhradu.

Podľa § 2 písm. c/ bod 23 z.č. 656/2004 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve
odberateľom plynu fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja

alebo na účel vlastnej spotreby,

Podľa § 59 ods. 1 a 2 z.č. 656/2004 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje

odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) zrušené od 1.4.2008.

(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi

distribučnej siete.

Podľa § 43( ods. 2 z.č. 656/2004 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej siete má ďalej právo bez nároku na
náhradu škody s výnimkou prípadov, keď škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej siete,
obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas len v prípade

a) vykonávania plánovaných rekonštrukcií, modernizácií, opráv, údržby a revízií plynárenských
zariadení,
b) bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov,
c) stavu núdze a predchádzania stavu núdze,
d) havárií alebo porúch na plynárenských zariadeniach a pri odstraňovaní ich následkov,

e) nedodržania zmluvných podmienok za distribúciu plynu,
f) odberu plynu zariadeniami, ktoré ovplyvňujú kvalitu a spoľahlivosť dodávky plynu a ak odberateľ plynu
nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami,
g) pri neoprávnenom odbere plynu,h) dodávky plynu zariadeniami, ktoré ovplyvňujú kvalitu a spoľahlivosť dodávky plynu a ak výrobca plynu
nezabezpečil obmedzenie týchto vplyvov dostupnými technickými prostriedkami,
i) zabránenia prístupu k meraciemu zariadeniu odberateľom plynu.

Podľa § 49 ods. 5 z.č. 656/2004 Z.z. vlastník alebo správca dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej je
dodávaný plyn, je povinný
a) umožniť dodávku plynu pre koncových odberateľov plynu,
b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete nevyhnutný prístup k tomuto odbernému plynovému

zariadeniu,
c) udržiavať spoločné odberné plynové zariadenie slúžiace na túto dodávku plynu v zodpovedajúcom
technickom stave,
d) poskytovať technické údaje o tomto odbernom plynovom zariadení v jeho vlastníctve alebo správe
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 3 písm. c/ bod 10 z.č. 251/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve
odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.

Podľa § 64 ods. 2 z.č. 251/2012 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej siete má ďalej právo bez nároku
na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej siete,

obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas len v prípade
g) neoprávneného odberu plynu,

Podľa § 82 ods. 1 a 2 z.č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,

b) nemeraného plynu,

c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa

za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to

prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ
potvrdil.

(2) Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka

skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť
spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

Podľa § § 72 ods. 9 z.č. 251/2012 Z.z. vlastník alebo osoba oprávnená užívať alebo spravovať

plynové zariadenie, ktorého prostredníctvom sú pripojení koncoví odberatelia plynu do distribučnej
siete prevádzkovateľa distribučnej siete, a vlastník alebo správca dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej je
dodávaný plyn, je povinný
a) umožniť dodávku plynu pre koncových odberateľov plynu,
b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete nevyhnutný prístup k tomuto plynovému zariadeniu,

c) udržiavať toto plynové zariadenie slúžiace na dodávku plynu v zodpovedajúcom technickom stave,
d) poskytovať technické údaje a revízne správy o tomto plynovom zariadení v jeho vlastníctve alebo
správe prevádzkovateľovi distribučnej siete.Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení upravujúcich aplikáciu zákona na problematiku
neoprávneného odberu zemného plynu a s tým spojených skutočností a definícií, súd mal v súlade s
právnym názorom odporcu za to, že je potrebné aplikovať na obdobie neoprávneného odberu zemného

plynu od 13.3.2009 do 31.8.2012 zákon č. 656/2014 Z.z. a na obdobie od 1.9.2012 do 18.10.2012 zákon
č. 251/2012 Z.z..

Vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v konaní sa súd rovnako stotožnil s
právnou argumentáciou odporcu poukazujúc na znenie vyššie citované znenie ust. § 2 písm. c/ bod

23 ; § 59 ods. 1 a 2 ; § 43 ods. 2 a § 49 ods. 5 z.č. 656/2004 Z.z.. ako aj ust. § 3 písm. c/ bod 10;
§ 64 ods. 2; § 82 ods. 1 a 2; a § 72 ods. 9 z.č. 251/2012 Z.z., podľa ktorých odberateľom nie je len
osoba, ktorá oprávnene odoberá resp. nakupuje plyn, ale aj tá osoba, ktorá plyn odoberá neoprávnene,
resp. bez platne uzatvorenej zmluvy, čím je rozšírená definícia odberateľa plynu tak, že faktickým
odberateľom je aj tá osoba, ktorá neoprávnene nakupuje plyn na účel predaja alebo vlastnej spotreby,
pričomnavrhovateľovvýkladpredmetnýchustanovenímožnopovažovaťzaúčelovoreštriktívny,nakoľko

zo slova „nakupuje“ dovodil, že odberateľ nie je zodpovednou osobou v prípade neoprávneného odberu
plynu bez platne uzavretej zmluvy, čo je v rozpore s ust. § 82 ods. 2 Z.č. 251/2012 Z.z., a teda povinnosť
náhrady škody sa bez ďalšieho nevzťahuje na vlastníka odberného miesta, ale na tú osobu, ktorá
fakticky plyn odoberala (nájomcovia), na základe čoho subjektom zodpovedným za neoprávnený odber
bude vždy tá osoba, ktorá plyn fakticky odoberala za účelom vlastnej spotreby. Ani starší a ani novší

zákon o energetike neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zodpovednosť za neoprávnený odber
plynu pripisovalo ako objektívnu zodpovednosť vlastníkovi odberného miesta, pričom zavinenie odporcu
(ako hlavný predpoklad subjektívnej zodpovednosti) navrhovateľ. Na odbernom mieste boli od roku
1993 nepretržite uzatvárané nájomné zmluvy, pričom je zrejmé z predložených nájomných zmlúv aj
to, v akom období kto predmetnú nehnuteľnosť ako nájomca užíval. Navrhovateľ neuniesol dôkazné

bremeno v časti existencie zavinenia odporcu ako vlastníka odberného miesta v súvislosti so vznikom
škody na strane navrhovateľa z neoprávneného odberu zemného plynu, t.j. nepreukázal skutočnosť,
že odporca fakticky zemný plyn v rozhodujúcom období odoberal. Rovnako s poukazom na absenciu
ustanovenia v zákone o energetike (či už staršom alebo novom) o objektívnej zodpovednosti vlastníka
za odber zemného plynu (bez ohľadu na zavinenie), ako aj nemožnosti odvodenia jeho objektívnej

zodpovednosti zo súvisiacich zákonných ustanovení, ako ja aj vzhľadom na nepreukázanie zavinenia
odporcu v súvislosti s jeho subjektívnou zodpovednosťou za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu v rozhodujúcom období, súd mal za to, že pasívna legitimácia odporcu daná nie je.

Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú
plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu
stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o
škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú
možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu
škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom

nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) vedomosti o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

V konaní mal súd za preukázané, že dňom, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode a zároveň o tom,
kto za ňu zodpovedá, je deň 28.9.2012, pričom v tejto súvislosti za rozhodujúci dôkaz považoval listinu

označenú ako „Odpoveď na podnet“ zo dňa 11.2.2013, z obsahu ktorej jednoznačne vyplynulo, že sám
navrhovateľ považoval za deň, kedy sa o škode (a v konečnom dôsledku aj o tom, kto za ňu zodpovedá
vzhľadom na verejný charakter katastra nehnuteľností) deň 28.9.2012, a teda nie deň 18.10.2012, ako
navrhovateľ tvrdil v konaní. Argument navrhovateľa o tom, že predmetný dátum sa do Odpovede napodnet dostal omylom a z ďalších listín malo vyplynúť, že rozhodujúcim dňom pre posúdenie začiatku
plynutia premlčacej doby je deň 18.10.2012, súd nepovažuje za vierohodný, nakoľko sa navrhovateľ
odvolával na listinu vyhotovenú po dátume vyhotovenia Odpovede na podnet (dobropis z 9.9.2014,

výpočet výšky neoprávneného odberu plynu - po dobropise z 8.9.2014). S poukazom na obdobie, v
akom malo ku vzniku uplatnenej škody dôjsť - 13.3.2009 až 18.10.2012 a s poukazom na deň podania
návrhu na začatie konania vo veci samej - 15.10.2014, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 106
ods. 1 a 2 OZ mal súd za preukázané, že vzhľadom na preukázanú existenciu vedomosti navrhovateľa
o tom, že mu vznikla škoda z neoprávneného odberu zemného plynu, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá

(z dôvodov už uvedených), je premlčaný ním uplatnený nárok za obdobie od 13.3.2009 do 14.10.2012
ku dňu podania návrhu na začatie konania. Zvyšná časť nároku - neoprávnený odber od 15.10.2012 do
18.10.2012 (3 dni odberu) premlčaná nie je, avšak navrhovateľ si v konaní v tejto súvislosti nesplanil
povinnosť preukázať vznik a výšku škody za uvedené 3 dni a to napriek tomu, že o vznesenej námietke
premlčaniavedelatedarozhodnutievžiadnomprípadezaprekvapivépovažovaťnemožno.Navrhovateľ
vyčíslil totiž škodu vcelku za celé obdobie. Na druhej strane, aj v prípade, ak by bola vyčíslená výška

škody za zvyšné 3 dni, súd by jej zaplateni odporcovi neuložil s poukazom na minimálne spoluzavinenie
(za predpokladu preukázania zavinenia odporcom podľa odôvodnenia vyššie) navrhovateľa s poukazom
na skutočnosť, že ak navrhovateľ mal vedomosť o existencii škody a o tom, kto za ňu zodpovedá až dňa
28.9.2012, pričom takto zistenému ďalšiemu vzniku škody nezabránil do 18.10.2012, porušil prevenčnú
povinnosť podľa ust. § 415 OZ a nekonal podľa ust. § 417 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

súd návrh ako nedôvodný zamietol v plnom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde odporca ako procesne
úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, pričom výška náhrady
trov predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslenú podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. na

sumu 820,42 eur nasledovne:
· prevzatie a príprava veci 91,29 eur
· odpor 91,29 eur
· pojednávanie 8.9.2015 91,29 eur
· písomné vyjadrenie 91,29 eur

· porada s klientom 91,29 eur
· pojednávanie 26.1.2016 91,29 eur
· 20% DPH zo 6 úkonov 109,55 eur
· Režijný paušál 1 x 7,63 eur, 1 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur, 3 x 8,58 eur 25,74 eur
· 20% DPH z RP 9,96 eur

· Náhrada za stratu času 4 x 1/2 hod 67,87 eur
· Cestovné náhrady TT-GA a späť x 2 35,50 eur
Spolu 820,42 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15

dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.