Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. marec 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214926
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712214926.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova č.25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni Slovenská republika
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám.13, 813 11 Bratislava, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanými návrhmi spoločne vedenými pod sp.zn. 10C 94/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni

náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodov nerozhodnutia tunajšieho súdu ako
exekučného súdu o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v príslušných exekučných veciach v zákonom
stanovenej lehote. Písomnými podaniami spísanými postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku
sa domáhal vykonania exekúcie v jednotlivých exekučných veciach voči rôznym dlžníkom. Po podaní
návrhov boli spísané žiadosti podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku na zmenu v osobe exekútora.
Po podaní týchto žiadostí očakával, že exekučný súd svojou činnosťou poskytne mu súdnu ochranu v
zákonom predpokladanej kvalite ak dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím Exekučného súdu v

zákonom stanovenej lehote. Náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy požadoval z toho dôvodu,
že nebolo v zákonnom stanovenej 30-dňovej lehote rozhodnuté o jeho návrhu ako oprávneného v
jednotlivých exekučných veciach na zmenu exekútora. Exekučný súd aj napriek tomu, že veci ním
prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovali si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu v jednotlivých exekučných veciach na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu navrhol, aby si súd pripojil a oboznámil sa

s príslušnými exekučnými spismi. Postup exekučného súdu hodnotil za nesprávny a v rozpore so
zákonom, pričom neexistuje podľa neho okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
v exekučných veciach nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Týmto mu vznikla majetková škoda prestavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o tejto zmene, resp. o tomto návrhu. Okrem toho žiadal náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že boli ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky
predpokladané v § 44 ods.8 Exekučného poriadku a teda správnym postupom exekučného súdu dôjde
k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky v
jednotlivých exekučných veciach. Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastaloriziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko
insolventnosti povinného. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy do
jeho spoločnosti za ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania za porušenie jeho práv,

stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie jeho pohľadávok
v jednotlivých exekučných veciach. Výpočet tohto nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 € za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Uznesením č.k. 10C 94/2012-16 zo dňa 07.02.2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred
Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 10C 94/2012, 10C 95/2012, 10C 96/2012, 11C 101/2012, 11C
113/2012, 11C 119/2012, 11C 131/2012, 11C 132/2012, 11C 135/2012, 11C 140/2012, s tým, že konanie
sa bude ďalej viesť pod spoločnou sp.zn. 10C 94/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.02.2013.

Odporkyňa dňa 12.06.2013 doručila k spojeným návrhom vyjadrenie zo dňa 04.06.2013, v ktorom
namietala dôvodnosť uplatňovaných nárokov v jednotlivých veciach. Uviedla, že navrhovateľ síce
uviedol časť dôkazov, keď najmä odkazuje na exekučné spisy, ale v skutočnosti preniesol celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať práve navrhovateľ. S návrhom nie je
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si uplatňuje navrhovateľ náhradu škody, keď v návrhoch

sa tieto tituly prelínajú a jednoznačne tiež neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok. Poukázala
tiež vo vyjadrení nato, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní exekučného súdu. Túto právomoc majú predsedovia súdov ako aj ústavný súd
SR. Nároky uplatňované v tomto konaní považovala za predčasne uplatnené nad rámec spojeného
konania vzhľadom k tomu, že neboli uplatnené v lehote na predbežné prejednanie nároku na náhradu

škody. Nebola zo strany navrhovateľa tiež poskytnutá žiadna súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým bola zmarená akákoľvek možnosť prerokovať nároky na náhradu škody, i keď
o prerokovanie navrhovateľ požiadal. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala aj na rozhodnutie NS SR
ako aj Ústavného súdu SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehotemožnovychádzať

podľa odporkyne len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, prípadne rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, prípadne z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mala
odporkyňa zato, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup v spočívajúci v existencii prieťahov.
K materiálnej škode ako k paušálnej sume zdôraznila, že podľa § l7 ods.1 zákona č. 514/2003 sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody preto je nevyhnutné zo strany navrhovateľa preukázať existenciu škody

a jej výšku, pričom vyčíslenie škody zo strany navrhovateľa nie je preukázané, je hypotetické bez
preukázania skutočnej škody, ktorá navrhovateľovi v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup navrhovateľa
považoval za účelový, keď tento požadoval len paušálne sumy ako majetkové škody za spomínané
činnosti navrhovateľa, ktoré mal vykonať v súvislosti s jednotlivými exekučnými vecami. V súvislosti
s nemajetkovou ujmou odporkyňa poukázala na § l7 ods.2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď aj tu

mala zato, že nárok je nedôvodný, keď navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to,
že by sa mu mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Navyše uviedla, že navrhovateľ ako aj jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, praktiky boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušenie práv spotrebiteľov, voči ktorým navrhovateľ uplatňoval rôzne nároky, keď v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv

spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky spotrebiteľských zmluvách, ako spoločnosť využívajúca slabé finančné a právne
vedomie nízko príjmových osôb, spotrebiteľov. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala spojené
návrhy v celom rozsahu za nedôvodné a žiadala ich v celom rozsahu zamietnuť. Odporkyňa si uplatnila
právo na náhradu trov konania.

Vo všetkých spojených návrhoch navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.Dňa 4.3.2016 bolo na tunajší súd doručené stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne k obsahu
žaloby zo dňa 4.3.2016, v ktorom okrem iného uviedol, že v žalobnom návrhu sa označuje osoba
povinného spôsobom, ktorý umožňuje jej spoľahlivú identifikáciu. Navrhovateľ pravdivo opísal jemu

známe skutočnosti rozhodujúce pre predmet sporu a použil údaje umožňujúce spoľahlivo identifikovať
exekučné konanie v ktorom sa súd dopustil nesprávneho úradného postupu. Tiež označil ako dôkaz
súdny spis exekučného súdu. Titul nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zákona č.514/2003
Z.z. - ide o nesprávny úradný postup. Štátny orgán vybavený právomocou na rozhodnutie o návrhu
musí vo veci konať aj bez urgencií a sťažností účastníka konania, ak mu v tom nebránia objektívne

prekážky. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primel
súd k vydaniu rozhodnutia. K otázke uplatnenia nároku na súde v súvislosti s procedúrou predbežného
prerokovania navrhovateľ uviedol, že súdy požadujú, aby nárok na náhradu škody bol predbežne
prerokovaný, čo sa preukazuje podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
K naplneniu pojmu predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dôjde už samotným podaním
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Tvrdenie o predčasnom podaní žaloby

v spojení s popretím uplatneného nároku je čisto špekulatívne. Navrhovateľ poprel, že by akokoľvek
maril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, keďže reagoval na každý podnet odporkyne
obšírnym stanoviskom, v ktorom podrobne vysvetlil všetky rozhodujúce skutočnosti. Podľa ich názoru
úmyslom odporkyne nikdy nebolo nároky poškodeného uspokojiť, a to pri akejkoľvek dôkaznej situácii.
Navrhovateľ namieta skutočnosť, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora včas,

nie je preto relevantné posudzovať aká bola kooperácia pôvodného súdneho exekútora so súdom pri
odovzdávaníspisu.Krozhodnutiuozmeneniejepotrebnákooperáciaspôvodnýmsúdnymexekútorom,
ale len kooperácia s oprávneným. Zásah do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahovneprestávabyťzásahomanestávasaústavnekomformnýmlenpreto,žejehočasováintenzita
(doba trvania) je nepomerne kratšia, v porovnaní s iným zásahom, ktorý sa vyskytol v justičnej praxi.

Tiež prípadnú obranu okresného súdu spočívajúcu vo vysokej pracovnej zaťaženosti zákonného sudcu,
vo vysokom počte spisov nemožno akceptovať. Podľa zavedenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu
Slovenskej republiky otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní je aj v tomto prípade potrebný
skúmať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu a berúc do úvahy : 1/ právnu a faktickú zložitosť
veci, 2/ správanie sťažovateľov a 3/ spôsob, akým v konaní postupoval okresný súd (obdobne napr. II.

US74/97 alebo I. US70/98). Navrhovateľom uplatnená náhrada škody nespočíva v zníženom výťažku z
exekúcie, ale v nákladoch, ktoré navrhovateľovi vznikli v priamej príčinnej súvislosti s nečinnosťou súdu.
Právomoc rozhodnúť o škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom má jednoznačne všeobecný
súdapretomáprávomocskúmaťajokolnostistýmsúvisiace.Nečinnosťsúduspôsobilainteraliazmenu
v pracovných aktivitách zamestnancov navrhovateľa (práce navyše) a v administratívnych postupoch

(úkony navyše) navrhovateľa a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. V hraničných prípadoch
znamenala nutnosť prijať nových zamestnancov na pokrytie zvýšeného objemu prác. Dôsledkom je
zníženie majetku na strane navrhovateľa, napr. ak sa v exekučnom spise alebo v spisoch predsedu
súdu o sťažnostiach na postup súdu nachádza aspoň jedna urgencia, sťažnosť, žiadosť o informáciu o
stave konania, je nevyhnutné konštatovať, že niekto musel toto podanie spracovať, vyhotoviť, vytlačiť,

podpísať, zabezpečiť jeho doručenie súdu, čím je jednoznačne a nepopierateľne preukázaný vznik
škody. Pri tomto príklade zostáva súdu len ustáliť výšku škody. Pre toto konanie teda nie je vôbec
významný fakt, či exekúcia ďalej prebiehala prostredníctvom pôvodného súdneho exekútora, dokonca
ani fakt ako bolo návrhu navrhovateľa rozhodnuté (či pozitívne alebo negatívne), keďže toto nemohlo
ovplyvniť činnosť navrhovateľa v snahe dosiahnuť rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu súdneho

exekútora. Práve v tejto činnosti navrhovateľa však spočíva vzniknutá škoda. Pokiaľ by súd nemal za
spoľahlivo preukázanú konkrétnu výšku škody, navrhli, aby v konaní bol na zodpovedanie otázky výšky
škodyustanovenýznalec.Pokiaľsavšakukáže,žebynákladynavypracovanieznaleckéhoposudkuboli
vo vzťahu k výške uplatňovaného nároku neprimerane vysoké, navrhli, aby súd pri určení výšky škody
postupoval podľa ustanovenia § 136 O.s.p. Navrhovateľ poukázal na predložený znalecký posudok

č.1/2014 zo dňa 17.1.2014, vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo
veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti navrhovateľa, ktorá je predmetom tohto súdneho konania.
Majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene
súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 €. Navrhovateľ žiadal, aby znalecký posudok
vnímal súd ako zásadný dôkaz o podstate a výške škody, a aby z jeho obsahu vychádzal pri meritórnom

rozhodovaní. K uplatnenej a špecifikovanej náhrade škody a nemajetkovej ujmy uviedli, že k vzniku
majetkovej škody (náklady súvisiace s pracovnými úkonmi v snahe odstrániť nečinnosť súdu) resp.
nemajetkovej ujmy (spočívajúcej v trvaní omeškania súdu) by jednoznačne nebolo došlo, ak by súdrozhodnutie vydal včas, v zákonom stanovenej lehote. Príčina a následok tak sú zrejmé, ich spojenie
je priame, bezprostredné, nie je prerušené.

V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 7.3.2016. Na toto pojednávanie boli právny zástupca
navrhovateľa i odporkyňa predvolaní včas a riadne. Odporkyňa podaním zo dňa 4.3.2016 doručeným
tunajšiemu súdu prostredníctvom e-mailu v ten istý deň žiadala ospravedlniť ich neúčasť na tomto
pojednávaní z dôvodu svojich kapacitných a personálnych možností vzhľadom na značný počet
pojednávaní po celom území SR v obdobných konaniach s navrhovateľom s ohľadom na hospodárnosť

konania ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa doterajších skúseností
odporkyne pojednávaní taktiež nezúčastňuje, pričom sa odporkyňa pridržala svojich už zaslaných
vyjadrení k veci. Dňa 4.3.2016 bolo prostredníctvom emailu na tunajší súd doručené ospravedlnenie
navrhovateľa resp. právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý žiadal ospravedlniť ich neúčasť na tomto
pojednávaní, z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal, aby súd konal a rozhodol bez ich účasti. Právny
zástupcanavrhovateľa,navrhovateľ,aniodporkyňasatohtopojednávanianezúčastnili,súdvecnatomto

pojednávaní prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ k návrhom na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie exekučného súdu, ktorý
mal byť Okresný súd Zvolen, a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),
spisové značky súdnych spisov exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal
vykonaťdôkazoboznámenímtýmitoexekučnýmispismi,pričomtietoidentifikovaltak,žesúzaloženépre
exekučné konanie vedené medzi oprávneným Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova
25,81109Bratislavaapovinnými(dlžníkmi)uvedenýmivjednotlivýchnávrhochprevymoženiepeňažnej

pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov) vyplývajúceho zo
zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že exekučný súd mu neoznámil sp.zn.
pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na exekučnom súde.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy

exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval sp.zn.: sp.zn.
11Er/1378/2004, 11Er/96/2004, 11Er/1679/2004, 11Er/865/2004, 11Er/863/2004, 11Er/1577/2003,
11Er/2016/2004, 11Er/2516/2004, 11Er/4472/2006, 11Er/1359/2004.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/1378/2004 ( EX 1902/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd

zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej Ľ. C., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel dňa
25.5.2004. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Uznesením
zo dňa 9.2.2010 sp.zn. 11Er/1378/2004-14 vyhlásil exekučný súd za exekúciu za neprípustnú. Dňa
11.3.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Exekučný
súd uznesením zo dňa 24.3.2010 sp.zn. 11Er/1378/2004-30 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, keď

vo veci rozhodoval sudca. Dňa 5.5.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného
proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý
uznesením zo dňa 19.8.2010 sp.zn. 15CoE/215/2010-38 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.
Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 16.9.2010. Exekučný súd uznesením zo dňa 7.1.2011
sp.zn. 11Er/1378/2004-43 exekúciu zastavil. Dňa 28.2.2011 bolo na exekučný súd doručené odvolanie

oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie,
ktorý uznesením zo dňa 29.4.2011 sp.zn. 13CoE/168/2011-51 rozhodnutie prvostupňového súdu
potvrdil. Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 6.6.2011. (Exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa pod sp.zn. 10C 94/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 €, náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 165,96 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/96/2004 ( EX 3172/03 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil, že
návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej I. Q., nar. X.X.XXXX. Tento došiel dňa 21.1.2004.
Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Uznesením sp.zn.
11Er/96/2004-14 zo dňa 10.2.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Dňa 11.3.2010

bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Uznesením sp.zn.
11Er/96/2004-29 zo dňa 24.3.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú (rozhodoval sudca).
Dňa 5.5.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol
následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením sp.zn. 16CoE/213/2010-38zo dňa 29.7.2010 odvolanie oprávneného odmietol z dôvodu, že bolo podané proti rozhodnutie,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.8.2010 a
uznesenie exekučného súdu zo dňa 24.3.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2010. Uznesením

sp.zn. 11Er/96/2004-41 zo dňa 14.1.2011 exekučný súd exekúciu zastavil. Dňa 25.2.2011 bolo na
exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený
odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením 1CoE/188/2011-50 zo dňa 28.4.2011 uznesenie
prvostupňového súdu potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 18.7.2011. (Exekučná
vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 10C 95/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v

sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 165,96 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/1679/2004 ( EX 2418/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej H. Y., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel
dňa 15.6.2004. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009.
Uznesením sp.zn. 11Er/1679/2004-15 zo dňa 8.2.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

Dňa 22.3.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu.
Uznesenímsp.zn.11Er/1679/2004-23zodňa8.4.2010súdexekúciuvyhlásilzaneprípustnú(rozhodoval
sudca). Dňa 3.5.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti rozhodnutiu. Spis
bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením sp.zn. 16CoE/106/2010-30
zo dňa 25.5.2010 odvolanie odmietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2010 a

rozhodnutie prvostupňového súdu zo dňa 8.4.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 15.4.2010. Uznesením
sp.zn. 11Er/1679/2004-33 zo dňa 18.2.2011 exekučný súd exekúciu zastavil. Dňa 17.3.2011 bolo
na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne
predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením sp.zn. 15CoE/166/2011-39 zo dňa
4.5.2011 rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil. Obidve rozhodnutia

nadobudli právoplatnosť dňa 18.5.2011. (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn.
10C 96/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume
165,96 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/865/2004 ( EX 948/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd

zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej Z. I., nar. X.X.XXXX. Tento došiel
dňa 19.3.2004. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009.
Uznesením sp.zn. 11Er/865/2004-14 zo dňa 9.2.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú.
Dňa 22.3.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu.
Uznesením sp.zn. 11Er/865/2004-24 zo dňa 31.3.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú

(rozhodoval sudca). Dňa 20.5.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti
tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením
sp.zn. 15CoE/141/2010-31 zo dňa 10.6.2010 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Obidve
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 30.6.2010. Uznesením sp.zn. 11Er/865/2004-35 zo dňa
17.1.2011 exekučný súd exekúciu zastavil. Dňa 14.2.2011 bolo na exekučný súd doručené odvolanie

oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie,
ktorý uznesením sp.zn. 1CoE/189/2011-43 zo dňa 27.5.2011 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.
Obidverozhodnutianadobudliprávoplatnosťdňa29.9.2011.(Exekučnávecsatýkanárokunavrhovateľa
pôvodne pod sp.zn. 11C 101/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 165,96 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/863/2004 (EX 959/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej D. B., nar. X.X.XXXX. Tento došiel
dňa 19.3.2004. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009.
Uznesením sp.zn. 11Er/863/2004-13 zo dňa 9.2.2010 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú.

Dňa 11.3.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu.
Uznesením sp.zn. 11Er/863/2004-30 zo dňa 26.4.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
(rozhodoval sudca). Dňa 21.6.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti
tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením
sp.zn. 13CoE/216/2010-36 zo dňa 17.8.2008 odvolanie oprávneného odmietol, keďže smerovalo

proti rozhodnutiu proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.8.2010 a rozhodnutie prvostupňového súdu zo dňa 26.4.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa
2.6.2010. Uznesením sp.zn. 11Er/683/2004-39 zo dňa 4.2.2011 exekučný súd exekúciu zastavil. Dňa
7.3.2011 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bolnásledne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením sp.zn. 42CoE/148/2011 zo
dňa 10.5.2011 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť
dňa 17.6.2011. (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 11C 113/2012, keď tu

uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 165,96 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/1577/2003 (EX 901/03 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej Z. H., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel dňa
12.6.2003. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Exekučný

súd prípisom zo dňa 30.11.2009 vyzval súdneho exekútora, aby predložil exekučný spis z dôvodu, že
právny zástupca oprávneného podal návrh na zmenu exekútora a zároveň, aby vyúčtoval doterajšie
trovy exekučného konania. Dňa 3.12.2009 bolo na exekučný súd predložené vyúčtovanie trov exekúcie
a exekučného spisu EX 901/03. Uznesením sp.zn. 11Er/1577/2003-11 zo dňa 17.3.2010 exekučný
súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora a vykonaním súdnej exekúcie vedenej
pôvodne u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,

ktorému sa táto exekučná vec postúpila na ďalšie konanie Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.5.2010. (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 11C 119/2012, keď tu
uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 221,28 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/2016/2004 ( EX 2987/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,

že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému B. K., nar. X.X.XXXX. Tento došiel dňa
2.8.2004. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Súd prípisom
zo dňa 30.11.2009 vyzval súdneho exekútora, aby vyúčtoval doterajšie trovy exekučného konania a
predložil exekučný spis z dôvodu, že právny zástupca oprávneného podal návrh na zmenu exekútora.
Dňa 17.12.2009 súdny exekútora predložil exekučný spis a vyúčtovanie trov EX 2987/04. Zároveň

navrhol, aby v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku bola uvedená exekúcia vyhlásená za
neprípustnúanáslednezastavená.Dňa24.5.2010bolanaexekučnýsúddoručenážiadosťoprávneného
o informáciu o stave konania. Uznesením sp.zn. 11Er/2016/2004-22 zo dňa 31.8.2010 exekučný súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Dňa 27.9.2010 bolo na exekučný súd doručené
odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na

rozhodnutie, ktorý uznesením sp.zn. 1CoE/432/2011-40 zo dňa 8.8.2011 rozhodnutie prvostupňového
súdupotvrdil.Obidverozhodnutianadobudliprávoplatnosťdňa26.9.2014.(Exekučnávecsatýkanároku
navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 11C 131/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 553,20 €).

Z exekučného spisu sp.zn.11Er/2516/2004 (EX 3696/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému U. T. A., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel
dňa 19.10.2004. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009.
Prípisom zo dňa 30.11.2009 exekučný súd vyzval súdneho exekútora, aby vyúčtoval doterajšie trovy
exekučného konania a predložil exekučný spis z dôvodu, že právny zástupca oprávneného podal návrh

na zmenu exekútora. Dňa 18.12.2009 bolo na exekučný súd doručené zaslanie exekučného spisu EX
3696/04 a zároveň uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, nakoľko boli vymožené v plnej výške.
Dňa 24.5.2010 bola na exekučný súd doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania.
Uznesením sp.zn. 11Er/2516/2004-20 zo dňa 20.9.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekúciu zastavil. Dňa 8.11.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti

tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením
sp.zn. 17CoE/402/2011-44 zo dňa 21.12.2011 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Obidve
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 1.2.2012. Dňa 27.9.2010 bola na exekučný súd doručená
žiadosť o informáciu o stave konania - zmenu exekútora - urgencia. ( Exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 11C 132/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a

náhradu nemajetkovej ujmy v sume 553,20 €).

Z exekučného spisu sp.zn.11Er/4472/2006 (EX 598/2006 súdny exekútor Ing. Mgr. Miroslav Paller)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej Miroslave Bajtekovej, nar. 2.6.1980.
Tento došiel dňa 25.9.2006. Dňa 30.8.2010 bol na exekučný súd doručený návrh oprávneného na

zmenu exekútora. Dňa 27.1.2011 exekučný súd požiadal Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., aby zaslal súdu celý rozhodcovský spis sp.zn. 2010/06 vrátane zmluvy o úvere
zo dňa 1.12.2005, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR2010/06 zo dňa
14.6.2006. Dňa 24.3.2011 bola na exekučný súd doručená odpoveď rozhodcovského súdu s tým,že v prílohe zasielajú fotokópie predmetných písomností. Uznesením sp.zn. 11Er/4472/2006-38 zo
dňa 29.3.2011 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Dňa 23.8.2011 bolo
na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne

predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením sp.zn. 43CoE/238/2014 zo dňa
31.7.2014 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa
2.2.2015. (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 11C 135/2012, keď tu uplatnil
majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 387,24 €).

Z exekučného spisu sp.zn.11Er/1359/2004 (EX 1812/04 súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej B. D., nar. X.X.XXXX. Tento došiel dňa
25.5.2004. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Dňa
24.5.2010 bola na exekučný súd doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania.
Uznesením sp.zn. 11Er/1359/2004-19 zo dňa 27.9.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekúciu zastavil. Dňa 31.3.2011 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto

rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením sp.zn..
1CoE/555/2011-25 zo dňa 31.10.2011 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Obidve rozhodnutia
nadobudliprávoplatnosťdňa16.1.2012.(Exekučnávecsatýkanárokunavrhovateľa,ktorábolapôvodne
vedená pod sp.zn. 11C 140/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 608,52 €).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej

len „ zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákonov č.215/2007 Z.z.
č. 447/2008 Z.z., č.517/2008 Z.z., č.508/2010 Z.z.

Podľa § 3 ods.1 písm.d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem 3.časti tohto zákona pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písm.a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda

vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právo na

chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Podľa § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § l5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § l6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § l7 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § l7 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § l9 ods.1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa § 19 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu ( poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.

nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Pre
priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie
3 podmienok :
1./ nesprávny úradný postup
2./ vznik škody

3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného
splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie
je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V
súdenej veci je to na navrhovateľovi.
„ Pojem“ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods.2 zákona
č.514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký

úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Nato aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov:

1./ porušenie právnej povinnosti ( protiprávny úkon),
2./ nepriaznivý následok protiprávneho úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma),
3./ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne
relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu (škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda
ujmou (škodou). Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci je protiprávnosť, resp. nezákonnosť, pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone moci môže dopustiť:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nesprávnym úradným postupom,
c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok

uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.) ,
d) rozhodnutím o treste, ochranou opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v
§ l8 zákona č. 514/2003 Z.z.
Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy ( vo forme skutočnej škody, ušlého zisku ) alebo

vo forme nemajetkovej ujmy.
Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosť medzi protiprávnosťou pri rozhodovaní alebo úradnom postupe, orgánu verejnej moci a
vznikom škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k

nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu nedošlo by ani k vzniku škody.
Pretože zákonná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti
vyžaduje preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda
zaťažený povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. z jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore zo všeobecne záväznými
právnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.

Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup, konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní alebo
o iný nezákonný zásah do práv a do právom zachránených záujmov fyzických a právnických osôb.Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č.514/2003 Z.z. je to, aby štát
( prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci ) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje

existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 238 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ Exekučný

poriadok“), konania začaté pred l.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 3l.8.2005 ak odsek 2
neustanovuje inak.

Podľa § 44 ods.6 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.8.2005 ak oprávnený požiada súd o
zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku v znení platnom do 3l.5.2010 oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.
Podľa § 44 ods.9 Exekučného poriadku v znení platnom do 3l.5.2010 súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a
vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy

exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku v znení platnom od l.6.2010 oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa § 44 ods.9 Exekučného poriadku v znení platnom od l.6.2010 súd v rozhodnutí o zmene exekútora
podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec
mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Navrhovateľ sa v predmetnom súdnom konaní domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy
z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý videl v tom, že rozhodnutie o zmene exekútora
nebolo vydané v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal, či došlo v
príčinnej súvislosti s týmto k prieťahom v konaní, pretože otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods.2
ÚstavySRjekompetentnýpreskúmať ÚstavnýsúdSR,ktorýjuvsúladesosvojouustálenoujudikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a to najmä podľa týchto
3 základných kritérií: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu ( napr. I ÚS 41/02). Súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.514/2003 Z.z.

len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti ( resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Súd v tomto konaní zisťoval, či bola alebo nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota, ak nebola

dodržaná, tak z akého dôvodu, a či v súvislosti s prípadným nedodržaním lehoty mohla navrhovateľovi
vzniknúť škoda ako majetková ujma a škoda ako nemajetková ujma.
Z pripojených exekučných spisov mal súd za to, že exekučný súd postupoval v zmysle zákonných
ustanovení exekučného poriadku v znení platnom a účinnom pre tú ktorú vec. Po doručení žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora exekučný súd v niektorých prípadoch vyzval pôvodného

exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a doručenie exekučného spisu, resp. v jednom prípade vyzval
rozhodcovský súd k doručeniu ďalších dokladov (zmluvy o úvere s prílohami) a následne vo všetkých
prípadoch s výnimkou jedného došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a k zastaveniu exekúcie (lenv jednom prípade súd návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel, potom čo súdny exekútor doložil
exekučný spis a vyúčtovanie exekučných trov).

Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánu verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným
postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej
dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísanými právnymi normami pre konanie orgánov verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu za škodu bez ohľadu na zavinenie, ktoré predpokladá splnenie súčasne

3 podmienok a to: nesprávny úradný postup príslušného orgánu, vznik škody poškodenému a príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní
a s rozhodnutím buď vôbec nemusí súvisieť alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce
k vydaniu rozhodnutia, ktorý však bezprostredne v obsahu rozhodnutia sa neodrazí. Úradný postup

nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je
potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť vyhodnotená i z
hľadiska účelu, ktorému dosiahnutie postup orgánu verejnej moci smeruje. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania mal súd zato, že nárok navrhovateľa v celom rozsahu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu je neopodstatnený. Vychádzal z exekučných spisov

tak ako je to vyššie konštatované, z ktorých vyplýva, že súd vo veci rozhodol. Síce nebolo rozhodnuté
v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora, avšak vo všetkých veciach bol
zachovaný zákonný postup a buď bol vyzvaný pôvodný súdny exekútor na vyčíslenie trov exekúcie a
predloženieexekučnéhospisu,prípadneboliajtretieosobyvyzvanénadoloženieďalšíchdokladovresp.
súd preskúmal prípustnosť vedenia exekúcie. Nakoľko exekučný súd exekúciu vo všetkých prípadoch

(okrem jedného) považoval za neprípustnú, rozhodol o ich neprípustnosti a následne exekučné konanie
zastavil, potom v takomto štádiu konania bolo nehospodárne a neúčelné rozhodovať o zmene súdneho
exekútora.

Ohľadne prípadného prieťahu sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, Ústavný

súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva nerozhodoval o sťažnosti na prieťahy v konaní. Akurát v
troch prípadoch oprávnený požiadal o informáciu o stave konania, ani v jednom prípade nebola podaná
sťažnosť na prieťahy v konaní.
Úlohou exekučného súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich
skutočností a je správne a zákonné aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne aj po lehote,

než by malo byť vydané nespravodlivé rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote. K rozhodnutiu sú
potrebné podklady a bez potrebných podkladov nie je možné včas vo veci rozhodnúť. K rozhodnutiu
o zmene súdneho exekútora boli potrebné podklady či už od pôvodného exekútora ako i tretích osôb,
ktoré nebolo možné zabezpečiť v 30-dňovej lehote. Objektívne tak nebolo možné rozhodnúť v zákonnej
lehote. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci sa v podstate žiadnym efektívnym spôsobom

nedomáhal skoršieho vydania rozhodnutia. Navrhovateľ tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
počas tejto doby bol v neistote, ktorá by mu hrozila, prípadne, že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek
škoda vznikla. Nepreukázal ani ďalšie skutočnosti uvádzané v návrhoch, kde poukazoval na riziko z
dôvodu nerozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote. Čo sa týka vytýkaných prieťahov v konaní v
zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko
pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým
materiálne. Konkrétne z jednotlivých exekučných spisov vyplýva, že sa jednalo o hromadné podania,
ktoré došli do jednotlivých exekučných vecí s výnimkou jednej v rovnaký deň. Na vybavenie takéhoto
množstva podaní bolo potrebné nielen materiálne ale aj personálne zabezpečenie jednotlivých oddelení,

ktoré vybavujú a vybavovali príslušnú exekučnú agendu. Materiálne predpoklady pre uvedené neboli
zabezpečené.Zovšetkýchtýchtodôvodovmalpretosúdzato,ženároknavrhovateľajeneopodstatnený.K nároku navrhovateľa uplatneného v súdnom konaní treba doplniť, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie

vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom
príčiny a následku, ktorý musí byť priamy bezprostredný, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku tohto skúmať, či v komplexe v skutočnosti prichádzajúcich do
úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu, teda

nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č.514/2003 len vo
vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobenej
iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, teda ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Sám navrhovateľ v konaní
tvrdí, že mu vznikla škoda, mal by mať dôkazy, ktorými by ju preukázal a za daného stavu nie je
zrejmé ako mohlo dospieť k výške ním tvrdenej škody, keďže v tomto ohľade žiadne dôkazy nedokladal.

Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym
spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia a všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu mimo zavinenia. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik tejto škody.
Účastníci majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uniesť dôkaz alebo poukázať na dôkaz na

preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za
následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Tak ako je už vyššie konštatované, súd po oboznámení sa s pripojenými

exekučnými spismi mal zato, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu neopodstatnený. Na záver je
však potrebné ešte uviesť, že samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie
je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je
ani dôvodom pre vznik insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného
je solventnosť už v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká sú

rizikom každého podnikateľského subjektu, konkrétne i navrhovateľa, ktorý ako nebankový subjekt
poskytujespotrebiteľomajnespotrebiteľompeňažnéúvery,pôžičky.Nepochybnenavrhovateľovimusela
byť všeobecne známa táto skutočnosť vzhľadom na predmet jeho podnikania, keď tento podniká aj v
oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov. Navrhovateľovi musela byť známa skutočnosť, že v
súvislosti s týmto musí niesť primerané podnikateľské riziko. Všetky tieto skutočnosti súd vyhodnotil v

neprospech navrhovateľa a návrh ( návrhy spojené na spoločné konanie) v celom rozsahu zamietol.

Súd sa tiež nestotožnil s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a s nárokom priznaným Ústavným súdom SR za
prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod aby sa nemajetkovou ujmou a jej výškou rovnako ako v

prípade majetkovej škody vôbec zaoberal, keďže mal zato, že k vzniku škody ani nemajetkovej ujmy
nedošlo.
Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody, ani príčinnú súvislosť
medzi nedodržaním lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora a prípadnou škodou. Aj vzhľadom na tieto
skutočnosti súd návrh navrhovateľa (návrhy spojené na spoločné konanie) v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a dôvodom na základe ktorých návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol, súd nevykonával dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi a to konkrétne
znaleckým posudkom pod poradovým č.1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaným znalcom Doc. JUDr.
PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., v ktorom malo byť úlohou znalca posúdiť, či je právom EÚ

zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované
rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, ktorý bol v originály založený na
tunajšom súde pod Spr 1686/13 na základe podania spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598
doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.9.2013; a tiež znaleckým posudkom č.1/2014 zo dňa 17.01.2014
vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave, v ktorom bolo úlohou znalca

určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním
zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti
súdnehoexekútora ovydaniepoverenianavykonanieexekúciealeboprirozhodovaníozmenesúdnehoexekútora, ktorý bol v originály založený do spisu č.k.13C/261/2012 do prílohovej obálky, nakoľko všetky
relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato, aby mohol vo veci rozhodnúť,
mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone

verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola
úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň

23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol
sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto

návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadne trovy konania nevznikli, a ani zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)