Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 21P/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615215015
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristina Glezgová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6615215015.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou právnej veci starostlivosti o maloletú

B. Q., N.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, občianky SR, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa matky V. W., N.. XX.XX.XXXX, A. W., H. XXX/X, C. Č. A.
S.J. D. XX, Y. B. P. Y. P. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. T. B. A. XX, C. Č. A. T. B., C. L., Š. XX, Y. B., v konaní
o úpravu práv a povinností k maloletej - zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú B. Q., N.. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka V. W. sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na svoju maloletú dcéru B.
Q.. V písomnom podaní uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 7P/47/2014-47 zo dňa
10.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.10.2014 súd schválil rodičovskú dohodu a zveril maloletú

B. do starostlivosti matky a otca maloletej zaviazal na platenie výživného mesačne v sume 30,- Eur.
Otec dieťaťa si nepravidelne plnil povinnosti voči maloletej, výživné platil len sporadicky. O maloletú
sa nezaujíma a nedodržuje ani úpravu styku ako bola určená rozsudku. Navrhovateľka je toho času
poberateľkou rodičovského príspevku mesačne v sume 203,20 Eur. Okrem toho poberá prídavky na dve
detiatovsume47,04Eur.OkremmaloletejB.máeštejednuvyživovaciupovinnosťatokmaloletejZ.W.,
N.. XX.XX.XXXXX. Bývajú v trojizbovom rodinnom dome, ktorého vlastníkom je matka navrhovateľky. V
doma býva sama spolu s dvomi maloletými deťmi. Za rodinný dom platí mesačne inkaso v sume 180,-

Eur. Kúrenie v dome je plynové. Z uvedených dôvodov žiada o zvýšenie výživného zo sumy 30,- Eur na
sumu 150,- Eur mesačne a to spätne od 01.09.2015.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Otcovi bolo určené výživné v sume 30,-
Eur. Toto výživné nepostačuje vzhľadom k veku dieťaťa a na tú skutočnosť, že je na materskej a poberá
iba 203,- Eur, čo je celý jej príjem. Okrem maloletej B. má ešte dcéru Z. W. vo veku 11 rokov. Otec
tohto dieťaťa by mal poskytovať výživné v sume 50,- Eur, avšak dáva 100,- Eur, pretože vie, v akej

je situácii. Býva v rodinnom dome svojej matky, ale len ona sama s deťmi. Náklady na bývanie činia
okolo 180,- Eur, z toho najväčšia položka je plyn. Z výživného, ktoré platí otec na maloletú B. nie je
schopná zabezpečiť bežné výdavky dieťaťa v jej veku. Pokiaľ otec nemá na výživné, tak by mal súhlasiť
so striedavou starostlivosťou, pretože v minulosti robila opatrovateľku a mohla byť ísť k tej istej rodine do
Rakúska,sčímbysivyriešilafinančnéproblémy.Vie,žeotecpracujevreštauráciiKONGO,kdepracoval
v minulosti na celý úväzok. Neverí, že teraz robí len na pol úväzku a že má taký malý príjem. Nevie
uviesť, či má otec nejaký ďalší príjem, len predpokladá, že si vie privyrobiť. Nesúhlasí s navrhovanou

dohodou otca na zvýšenie výživného na 40,- Eur, pretože ona potrebuje najmenej 100,- Eur, a to napriek
tomu,ževyššievýživnézpríjmuotcanevychádza.Pokiaľotecnemápeniaze,malbysihľadaťprimerané
zamestnanie.Odporca na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, pretože nie je schopný platiť
viacej. V súčasnej dobe platí 30,- Eur plus zmeškané výživné 40,- Eur, kedy túto sumu platí pravidelne,
o čom predkladá ústrižky poštových poukážok. Je možné, že s výživným občas mešká, ale len niekoľko

dní. Má problém s platením z toho dôvodu, že má nízky príjem, lebo pracuje len na pol úväzku v
reštaurácii V. C. - KONGO v Rimavskej Sobote. Jeho čistý príjem je okolo 170,- Eur. Len za ubytovňu
platí 240,- Eur. Rozdiel v príjme a výdavku si zadovažuje tým, že od zákazníkov dostáva tzv. tringelt v
priemere asi 100,- Eur mesačne. Okrem toho kupuje tovar v Maďarsku a predáva ho s určitým ziskom
a tak mu vyjde príjem na zaplatenie ubytovne a výživného. Stravuje sa v reštaurácii KONGO, kde má

stravu zadarmo. So striedavou starostlivosťou na maloletú B. nesúhlasí. Snaží sa dať navyše napr. tým,
že kupuje plienky. Je schopný v krajnom prípade platiť o 10,- Eur naviac, avšak aj to by mu možno
nevyšlo každý mesiac. Lepšie zamestnanie získať nevie. Majetok nemá.

Kolízny opatrovník poukázal na to, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa, avšak
vzhľadom k príjmom otca za súčasnej dôkaznej situácie nie sú zákonné dôvody na zvýšenie výživného.

Súd vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, rodným maloletej, potvrdením
zamestnávateľa, daňovým priznaním V. C., potvrdením o výške nájomného, oznámením o
predchádzajúcom prevádzkovateľovi turistickej ubytovne, oznámením V. C. - KONGO, mzdovým
listom za rok 2015, daňovým priznaním a pracovnou zmluvou, výpisom z obchodného registra osoby

poskytujúcej ubytovanie, vyjadrením V. C. - KONGO k strave otca, mzdovým listom otca, daňovým
priznanímV.C.-KONGOaúčtovnouuzávierkouapodstatnýmobsahomspisuOkresnéhosúduLučenec
sp.zn. 7P/47/2014.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 7P/47/2014 súd zistil, že naposledy bolo výživné

na maloletú B. Q. určené rozsudkom zo dňa 10.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.10.2014 a
to na základe dohody rodičov, kedy bola zároveň maloletá zverená matke. Otcovi bolo určené výživné
v sume 30,- Eur mesačne s ročným výživným za obdobie od 11.12.2013 do 30.09.2014 v sume 289,40
Eur so splátkami po 10,- Eur mesačne. Prevedeným dokazovaním v uvedenej veci bolo zistené, že otec
pracuje ako barman s mesačným príjmom 350,- Eur a má vyživovaciu povinnosť na štrnásťročnú dcéru.

Býva v turistickom moteli, kde platí 250,- Eur mesačne za ubytovanie. Stravuje sa v zamestnaní, kde
je mu strava poskytovaná zadarmo v období výkonu práce. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný
majetok.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca V. C. - KONGO, Rimavská Sobota súd zistil, že priemerný čistý

mesačný príjem otca činí 171,52 Eur. Z daňového priznania za rok 2014 zamestnávateľa otca vyplýva,
že firma preukázateľne platí poistné na sociálne poistenie z príjmov v sume 1 855,30 Eur a na zdravotné
poistenie 839,93 Eur. Z účtovnej uzávierky zamestnávateľa otca súd ďalej zistil, že na mzdách bolo
zaplatených 16 203,- Eur. Zo mzdového listu otca ďalej súd zistil príjem otca za obdobie od januára
2015 do decembra 2015 s tým, že otec pracuje len na čiastočný úväzok, kedy v mesiacoch január,

február, apríl a november 2015 odpracoval po 80 hodín, v marci a júni 2015 po 88 hodín, v máji 2015
odpracoval 76 hodín, v júli 2015 odpracoval 92 hodín, v októbri 2015 odpracoval 68 hodín a v decembri
2015 odpracoval 84 hodín, pričom v septembri 2015 čerpal dovolenku. Jeho príjem mesačne činil 174,15
Eur netto okrem februára 2015, kedy bola mzda 158,32 Eur, v máji, auguste a novembri 2015, kedy mal
mzdu 166,24 Eur a v júli a decembri 2015 činil jeho príjem 182,07 Eur. Spolu bolo otcovi vyplatených

2 066,11 Eur netto za rok 2015.

Z pracovnej zmluvy otca súd zisťuje, že pracovný pomer vznikol 10.01.2012 s pracovným zaradením
čašník - výčapník. Miestom výkonu práce je Pohostinstvo KONGO, Rimavská Sobota.

Zo správy Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota súd zistil, že u zamestnávateľa V. C. - KONGO je
zamestnaných od 01.01.2015 do 31.01.2016 18 zamestnancov vrátane otca P. Q.. Sociálne poistenie
bolo uhrádzané z vymeriavacieho základu 192,20 Eur v mesiacoch január, marec, apríl,
jún, september a október 2015, vo februári zo základu 174,72 Eur, v máji zo základu 183,47 Eur, v júli
a decembri zo sumy 200,93 Eur a v auguste a novembri zo sumy 183,46 Eur.

Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že firma STAV LP, s.r.o. sídli na adrese Bátka 106, konateľom
je R. W.. Z vyjadrenia konateľa R. W. mal súd za preukázané, že otec býval na ubytovni Turistickej
ubytovne v Rimavskej Sobote od 15.01.2015 do 30.03.2015 a platil 8,- Eur za noc, spolu 240,- Eurmesačne. Od vzatia tejto ubytovne do prenájmu spoločnosťou Kurta Trade spol. s r.o. Rimavská Sobota
od 01.04.2015 platí otec náklady za ubytovanie v uvedenej ubytovni tejto spoločnosti tiež vo výške 240,-
Eur. Z obidvoch správ súd zistil, že otec platí nájomné nepravidelne podľa finančných možností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1, prvá veta citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

SúdvoveciprejednalnávrhmatkyV.W.ozvýšenievýživnéhona maloletúdcéruB.Q.,N..XX.XX.XXXX.
Matka žiadala o zvýšenie výživného zo sumy 30,- Eur na 150,- Eur mesačne od 01.09.2015, najmenej
však vo výške 100,- Eur mesačne.

Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že od posledného rozhodnutia o určení výživného
rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 7P/47/2014 zo dňa 10.09.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť 30.10.2014 sa pomery otca zmenili len v tom, že otec naďalej pracuje u toho istého
zamestnávateľa, avšak jeho príjem je nižší, kedy priemerná mesačná mzda v netto vyjadrení činí

172,18 Eur. Uvedená skutočnosť bola preverená aj z daňového priznania zamestnávateľa a výkazov
Sociálnej poisťovne Rimavská Sobota. Otec je bez majetku, býva v turistickej ubytovni, kde platí 240,-
Eur mesačne, čo platí nepravidelne. Z vyjadrenia otca tiež vyplýva, že si privyrába aj drobným predajom
tovaru. Nakoľko nebol zistený taký príjem otca, ktorý by odôvodnil zvýšiť výživné nad sumu 30,- Eur
mesačne, ktoré výživné prevyšuje výživné v minimálnom rozsahu vo výške presahujúcej 30% zo sumy

životného minima podľa osobitného zákona a ktoré výživné v súčasnej dobe činí 27,13 Eur mesačne,
súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného. Predovšetkým s
poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine pritom súd konštatuje, že nie sú preukázané
dôvody na zvýšenie výživného na maloletú B. Q., preto súd návrh matky zamietol.

Trovy konania súd účastníkom nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo byť začaté i bez návrhu
(§ 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.