Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/47/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911201884
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5911201884.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou, v právnej veci navrhovateľa v

1.rade: Ing. Q. X., nar.X.X.XXXX, bytom J. R. XX, navrhovateľky v 2.rade: I. O., rod. X., nar.X.XX.XXXX,
bytom V. V. XXXX/XX, J., zastúpená Michalom Novosadom, nar.X.X.XXXX, bytom W. V. V. XXXX/XX,
J., proti odporkyni v 1.rade: G. S., bytom J. Y. XX, odporkyni v 2.rade: Q. O., rod. S., nar.XX.X.XXXX,
bytom K. Y. XX, J. Y., odporkyni v 3.rade: X. O., nar.X.X.XXXX, bytom K. Y. XX, J. Y., všetky odporkyne
zastúpené v konaní JUDr. Jiřím Martausom, advokátom advokátska kancelária M.Pišúta 936/16, 031 01
Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie, že veci patria do dedičstva a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q., obec P. a to pozemky parcela

č. CKN XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parcela č. CKN XXX/X ostatné plochy o
výmere 48 m2 a parcela č. CKN XXX/X ostatné plochy o výmere 21 m2 a stavba rekreačnej chaty
súpisné číslo XXX postavenej na pozemku parcela č. CKN XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
30 m2, zapísané na LV č. XXX na Okresnom úrade Krupina, odbor katastrálny, osobné motorové vozidlá
značky Suzuki evidenčné číslo SJ 413 VIN: JSA0SJ50V00134331, číslo motora G13A, rok výroby 1987
a značky Wolksvagen Polo 1,2i VIN: WVWZZZ9NZ4Y043731, číslo motora AWY, rok výroby 2003 a
suma 1.975,90 eur vyplatená zo stavebného sporenia neb. v ČSOB patria do dedičstva po poručiteľovi

neb. Ing. Q. X., nar.XX.X.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. R. XXX.

V ostatnej časti súd návrh zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a v 2.rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.4.2011 domáhali, aby
súd určil, že darovacia zmluva uzavretá medzi neb. Ing. Q. X., nar.XX.X.XXXX, zomr.XX.XX.XXXX,
naposledy bytom J. R. XXX a odporkyňou v 3.rade, ktorej vklad povolila Správa katastra Krupina

pod č. V XXX/XXXX pre kú Q., je neplatná. Ďalej aby súd určil, že nehnuteľnosti v kú Q., a to
pozemky parcela č. KN XXX zastavané plochy o výmere 30 m2, parcela č. KN XXX/X ostatné plochy
o výmere 48 mX a parcela č. KN XXX/X ostatné plochy o výmere 21 m2 zapísané na LV č. XXX,
osobné motorové vozidlá značky Suzuki evidenčné číslo SJ 413 VIN: JSA0SJ50B00134331, číslo
motora G13A, rok výroby 1987 a značky Wolsvagen Polo 1,2i VIN: WVWZZZ9NZ4Y043731, číslo
motora AWY, rok výroby 2003 a suma 1.975,90 eur vyplatená zo stavebného sporenia nebohého v
ČSOB patria do dedičstva po poručiteľovi a odporkyne sú povinné ich vydať navrhovateľom do 15 dní

po právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej žiadali, aby súd schválil dohodu navrhovateľov ako dedičov po
poručiteľovi a potvrdil nadobudnutie dedičstva tak, že nehnuteľnosti nadobúdajú navrhovatelia v 1. a v
2.rade, každý v podiele ?-ica, osobné motorové vozidlá nadobúda navrhovateľ v 1.rade bez povinnosti
vyplatiť odstupujúcu dedičku - navrhovateľku v 2.rade a sumu 1.975,90 eur vyplatenú zo stavebnéhosporenia poručiteľa v ČSOB nadobúda navrhovateľka v 2.rade bez povinnosti vyplatiť navrhovateľa v
1.rade. Navrhovatelia uviedli, že sú súrodencami a deťmi nebohého Ing. Q. X.. Na tunajšom súde začalo
dedičské konanie po nebohom sp.zn. 5D/110/2010. Poručiteľ sa rozviedol s matkou navrhovateľov dňa

12.5.1983. Od toho času sa odsťahoval a býval sám najprv na Lesnej správe ako vedúci a neskôr po
odchode na starobný dôchodok v roku 1999 si kúpil rodinný dom. Manželka ho zo spoločného domu po
rozvode vyplatila sumou 239.000,- Kčs. K rozvodu došlo kvôli pomeru poručiteľa s odporkyňou v 2.rade.
Poručiteľ sa s odporkyňou v 2.rade a jej rodinou stýkal do smrti a navštevovali sa. Nikdy spolu nežili
v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ v 1.rade navštevoval otca, bývali v jednej dedine. Navrhovateľka

v 2.rade nenavštevovala otca, nakoľko mu zazlievala, ako sa zachoval k matke a nakoľko bývala 25
rokov v J., avšak posledných 5 rokov navštevoval poručiteľa syn Q. od svojich 15 rokov. Poručiteľ
sa až do 29.8.2010 tešil relatívne dobrému zdraviu. Od roku 1999 poberal opatrovateľskú službu len
do rozsahu donášky obedov opatrovateľkami pridelenými odborom sociálnych vecí Okresného úradu
Ružomberok a od 2004 obcou Liptovská Osada cez Spišskú katolícku charitu. Poručiteľ zomrel bez
zanechania platného závetu a listiny o vydedení. Podľa § 473 OZ v prvej skupine ako zákonní dedičia

dedia poručiteľove deti, každé rovným dielom. Navrhovatelia dedičstvo neodmietli. Poručiteľ si dňa
29.8.2010 zlomil krčok pemuru ľavej nohy, kvôli čomu bol hospitalizovaný v nemocnici za účelom
operácie. V nemocnici ostal až do smrti dňa XX.XX.XXXX. Dňa 21.9.2010 mu v ÚVN Ružomberok
urobili artroplastiku ľavej koxy a následne dňa 5.10.2010 luxáciu hlavice a repozíciu. Z ortopédie bol
preložený dňa 19.10.2010 na interné oddelenie na účel doliečenia, pretože aj keď pooperačná jazva

bola kľudná, rehabilitácia značne zaostávala pre celkový stav, pacient nebol schopný sám ani sedieť,
ruky mal fixované, bol dezorientovaný s rozvráteným vnútorným prostredím. Podľa psychiatrického
konzília zo dňa 5.10.2010 bol celkovo spomalený, ťažkopádny, psychicky s chybnou orientáciou v čase,
mieste, situácie konfabulatórnou produkciou, poruchou pamäti, pozornosti, narušenou kritičnosťou,
súdnosťou aj chápavosťou. Do Liečebne pre dlhodobo chorých v Štiavničke bol prijatý dezorientovaný,

neschopný stoja ani sedu, spaví, s nízkym psychomotorickým tempom a nízkou verbálnou fluenciou
dňa1.12.2010:sporuchoumobility,závažnýmkognitívnymnarušením,vaskulárnoudemenciouťažkého
stupňa, rozvratom vnútorného prostredia, hypokalémiou, rozsiahlym glutálnym dekubitom. Po celý čas
hospitalizácie bol pod vplyvom psychofarmák a iných liekov. Po otcovej smrti navrhovatelia pri obhliadke
pozostalosti a upratovaní jeho domu zistili, že nenašli v dome žiadne doklady. Taktiež zistili, že chýbajú

otcove zbrane, pretože bol poľovník, a otcove dve autá označené v petite. O autách povedal bratranec
navrhovateľov pán X. S., ktorý od domu nebohého kľúče, lebo býval na tej istej ulici, že autá dali údajne
na príkaz nebohého ešte v čase, keď bol hospitalizovaný, príbuzní odporkýň, aby údajne za ním mohli
jazdiť do nemocnice s tým, že autá sú vedené na odporkyňu v 1.rade. Navrhovatelia majú dôvod vážne
pochybovať o tom, že by sa ich nebohý otec zbavoval áut, keď ešte v čase nehody bol aktívnym šoférom

a poľovníkom a nemohol vedieť, že sa z nemocnice už nevráti, a to preto, že otcov psychický stav mu
neumožňoval robiť relevantne také rozhodnutia, resp. dokonca prevody vlastníctva. Na údajný pokyn
poručiteľa dal pán X. S. bankomatovú kartu odporkyni v 2.rade, aby údajne mohla za neho platiť účty
počas jeho pobytu v nemocnici, ale nie, aby disponovala s jeho peniazmi podľa vlastného uváženia,
resp. pre svoju potrebu. Z dokladov, ktoré navrhovatelia v dome našli, zistili, že nebohý mal v ČSOB

stavebnej sporiteľni zriadené stavebné sporenie, ktoré v čase hospitalizácie v nemocnici údajne zrušil
telefonickyasumu2.000,-eursinechalposlaťnasvojúčetvPoštovejbanke.Peniaze,hociboliodoslané
na jeho účet dňa 5.11.2010, a to v čase jeho hospitalizácie, po smrti sa na jeho účte nenachádzajú. Z
odcudzenia podozrievajú navrhovatelia odporkyňu v 2.rade, pretože ako sprostredkovateľka poistenia
vedela nakladať aj so stavebným sporením a disponovala bankomatovou kartou a PIN kódom od účtu

nebohého. Z ďalších dokladov nájdených v dome nebohého navrhovatelia zistili, že odporkyňa v 2.rade
už vo vysokom veku dala nebohého 3x poistiť pre prípad smrti a z poslednej poistky jej bolo vyplatené
poistnéplnenie.Pokiaľideovlastníctvonehnuteľnostíporučiteľa,navrhovateliazistili,žepozemkyvP.kú
Q. pod a pri chate a chata je bez murovaných základov a sú zapísané na odporkyňu v 3.rade, a to titulom
darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V 914/2010. Podľa navrhovateľov ich nebohý otec

nebol jednak psychicky schopný v čase hospitalizácie platne uzavrieť darovaciu zmluvu a jednak fyzicky
ju podpísať a ísť overiť podpis k notárovi alebo na matriku a jednak nemal vôľu urobiť takýto právny
úkon, lebo syn, ktorý bol za ním aj v nemocnici, nič také nikdy nepovedal. Podľa navrhovateľ nebohý
otec vzhľadom na jeho zdravotný stav nebol schopný ani spôsobilý a dokonca nemal ani vôľu prevádzať
vlastníctvo predmetu sporu na odporcov, resp. kohokoľvek iného, pretože do úrazu bol relatívne zdravý

a nemohol vedieť, že tak skoro umrie. V tejto domnienke ich utvrdzuje aj zdravotná dokumentácia. Ďalej
údajné podpisy poručiteľa na splnomocneniach na prevody áut aj darovacej zmluve v skutočnosti nie sú
jeho podpismi, čo je zjavné už na pohľad a je podozrenie, že tieto podpisy niekto sfalšoval.Navrhovatelia v 1. a v 2.rade pred začatím pojednávania dňa 30.6.2011 vzali svoj návrh v časti, v ktorej
sa domáhali schválenia dohody dedičov, späť a žiadali, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň
navrhli súdu pripustiť rozšírenie petitu, keď sa domáhali, aby súd určil, že závet napísaný nebohým Ing.

Q.X.,nar.XX.X.XXXXzodňa1.3.1996sozanechanímnehnuteľnostikúQ.rekreačnejchatkyapozemku
parcela č. EN XXX/XX o výmere 172 m2 odporkyni je neplatný. Tunajší súd uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 30.6.2011 pripustil zmenu návrhu na začatie konania, tak ako požadovali navrhovatelia
v 1. a v 2.rade, a to za prítomnosti odporkyne v 2.a v 3.rade. Zároveň súd zastavil konanie v časti o
schválenie dohody dedičov uznesením zo dňa 20.7.2011 č.k. 3C/47/2011-117 s poukazom na dispozičný

prejav vôle navrhovateľov v 1.a v 2.rade a podľa ust. § 96 ods. 1 OSP.

Navrhovateľ v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na podanom návrhu aj na dôvodoch
v ňom uvedených. Čím bol otec starší, tým častejšie k nemu chodil. Volajú sa rovnako, poštárky im
plietli poštu, z tohto dôvodu ho aj navštevoval zhruba raz, dvakrát do mesiaca. V lete 2010 sa s otcom
rozprával, pýtal sa ho, či predal chatu v Q., na čo mu on odpovedal, že to pravda nie je, nespomínal

ani žiaden závet alebo vydedenie. Ako poznal povahu otca, on by sa vyjadril asi v takom zmysle, že čo
ty chceš s chatou, veď ja som ju dal do závetu. Otec mu tiež ukazoval auto, keď ho kúpil. Čo sa týka
zdravotného stavu otca pred smrťou, otec išiel do nemocnice so zlomenou nohou 29.8.2010. 5.10.2010
bolo zvolané psychiatrické konzílium, ktoré konštatovalo atrofyl mozgu rozsiahle vaskulárne zmeny
konfabulárnu produkciu. Taktiež bola konštatovaná zmiešaná demencia a v tomto stave podpisoval

darovaciu zmluvu a splnomocnenie na prevod automobilov, údajne telefonicky zrušil stavebné sporenie
cca 5 mesiacov pred ukončením 6-ročnej doby sporenia. Peniaze prišli zo stavebného sporenia na otcov
účet dňa 5.11.2010 a v čase smrti tam už neboli. Platobnú kartu k účtu nebohého v Poštovej banke mal
v správe X. S., ktorý ju vydal odporkyni v 2.rade v čase, keď bol otec v nemocnici, údajne na príkaz otca.
Nejedná sa o podpis otca na darovacej zmluve ani na splnomocneniach za účelom prepisu motorových

vozidiel. Čo sa týka zdravotného stavu otca, počas hospitalizácie v nemocnici jednoznačne nemohlo
dôjsť k jeho zlepšeniu natoľko, aby mohol vykonávať právne úkony. Z lekárskych správ vyplýva, že
dňa 5.10.2010 mu bola diagnostikovaná zmiešaná demencia, pri úmrtí ťažká demencia okrem ďalších
diagnóz.Dňa19.10.2010bolobodovanývtesteMMSE,kdemal15bodov,žejestredneťažkákognitívna
porucha. Dňa 27.10.2010 mal 12 bodov, takisto stredne ťažká kognitívna porucha, to bolo v čase, keď

mal podpisovať predmetné právne úkony, ktoré body sú zo 100-bodovej škály. Bol úplne nesamostatný,
nebol orientovaný v čase ani v priestore. Otec sa vyjadril pred psychiatrickým konzíliom dňa 5.10.2010,
že za ním chodia ľudia, stále ho otravujú, každý od neho niečo chcel, z ktorého jeho vyjadrenia vyplýva,
žeonbolprotitomu,čoodnehochceli.PodľavyjadreniaMUDr.F.,primárkygeriatrickéhooddeleniaÚVN
SNP Ružomberok za jeho otcom v čase podpisu darovacej zmluvy, resp. splnomocnení na automobily

nemala vedomosť, že by sa vtedy dostavil za ním do nemocnice notár alebo matrika, keďže je taká
zvyklosť v nemocnici, keď títo prídu, najprv sa ohlásia u lekára, prípadne u primára. Nie je pravdou, že
otec nemal peniaze. Poukázal na prevod istiny z termínovaného vkladu na knižku vo výške 8.298,48
eur. Nie je pravdou, že otec nepočul. Žiadna zmienka o tom v zdravotnej dokumentácii nie je. K otcovi
chodil pravidelne, kľúče mal X. S., ktorý blízko býval, jeho dcéry sa o neho roky starali. Predtým, ako

bol otec v nemocnici, telefonoval mu vždy, keď bolo treba.

Navrhovateľka v 2.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Vyjadrila súhlas
s prednesom navrhovateľa v 1.rade. S otcom nekomunikovala, nakoľko mu povedala svoj názor na
celú Klimekovskú rodinu, že oni idú len po jeho majetku. Keby bol obyčajný robotník, tak by sa na

neho vykašlali. Na to od otca dostala bitku, čo vyplýva z regres karty potvrdenia z Vojenskej nemocnice
Ružomberok, chirurgické oddelenie zo dňa 21.6.1982. Vtedy sa zapovedala, že s otcom sa baviť nebude
a aj to dodržala, ale synovi v stretávaní so starým otcom nebránila. Oni sa stretávali hlavne, keď syn
bol starší. Informácie o otcovi mala hlavne od syna. Aj otec sa na ňu u syna trochu vypytoval. Otec asi
pred 6 rokmi mal v úmysle uzavrieť životnú poistku, kde by oprávnenou osobou bol je syn. Iniciály pre

poisťovaciu agentku, ktorá to zariaďovala, boli dané. Nakoniec ale zistili, že odporkyňa v 2.rade si to
všetko napísala na seba. Oni si zobrali od pána S. kľúče a pobrali papiere od domu, chaty, všetky papiere
a vkladné knižky, všetko vytiahli a nevrátili platobnú kartu a nevrátili ani telefón. Počas hospitalizácie v
nemocnici sa pokúšala volať otcovi na jeho číslo, ale najprv, keď to niekto zdvihol, bol ticho a potom už
to robilo halalí a bolo to akože bez karty.

Splnomocnenýzástupcanavrhovateľkyv2.radevosvojomprednesenapojednávaníuviedol,žestarého
otca navštevoval pravidelne. Na víkend prišiel k starej mame a potom išiel pozrieť aj starého otca. Vedel
o tom, čo sa stalo medzi ním a jeho matkou. So starým otcom mal dobrý vzťah, oni to neriešili. Predním starý otec nič nespomínal, ako by chcel naložiť so svojím majetkom. Bol dosť čiperný, nechystal sa
zomrieť. Keď bol starý otec v nemocnici, navštíviť ho nebol, lebo býva ďalej a doma mali problémy, lebo
matkin manžel bol na operácii a bolo ho treba voziť na vyšetrenia do nemocnice do Košíc. Nevedeli, že

je vo vážnom stave, vedeli len, že si zlomil nohu.

Odporkyňa v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že nebohý im sľúbil, že autá budú ich,
lebo chcel prísť bývať ku nim, aby sa o neho starali. Povedal, že na Gaze budú chodiť do hory drevo
hotoviť a na aute ho budú voziť po doktoroch. To im povedal neraz. Autá dal na ňu, aby bola lacnejšia

poistka, lebo je dôchodkyňa. Bola uzavretá ústna darovacia zmluva, keď bol poručiteľ v nemocnici, kde
bol prítomný aj jej syn V. S., chlapec X. Z. a zať X. O..

Odporkyňa v 2.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že ten Gaz už asi mesiac predtým ako
išiel poručiteľ do nemocnice, bol u nich, lebo bol pokazený a on požiadal jej manžela, aby niečo s ním
robil. Brali ako samozrejmosť, že obidve autá patria im, pretože poručiteľovi požičali peniaze 235.000,-

Sk, keď si kupoval auto. Tieto peniaze mala zo svojej životnej poistky. Písomnú zmluvu o pôžičke peňazí
poručiteľovi nemá. Preukázala to výpisom z jej účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, kde dňa 5.11.2007
je uvedená platba z Kooperativy poisťovne vo výške 230.000,- Sk. Následne dňa 21.11.2007 vybrala
hotovosť 270.000,- Sk, z čoho 230.000,- Sk požičala poručiteľovi, vyplýva to z jeho zápisníka, kde si to
poznačil, že Q. dala 230.000,- Sk na auto. Čo sa týka splnomocnení na prevod áut pre jej manžela X. O.,

poručiteľ mu to dal počas hospitalizácie na internom oddelení za prítomnosti matrikárky z Liptovských
Revúc,ktoráoverilapodpisy.Autábolprepisovaťjejmanžel,dalosatonajejmamu,abytobololacnejšie.
Bolo rozhodnuté, že poručiteľ pôjde bývať z nemocnice ku nim. Nevedeli o tom, že stav sa skomplikuje.
Mamabysaonehostarala.Onstýmsúhlasil.ČosatýkachatkyvQ.,poručiteľnapísalzávetvroku1996,
prišiel jej to ukázať, videla to a povedala mu, že to bude neplatný závet, že jeho deti to isto napadnú.

On by ich rodinný priateľ, mama robila v lese od 17.rokov, ona bola ešte dieťa, keď ho spoznala, začal
k nim chodiť pracovne. U neho bol zamestnaný aj jej brat a manžel. Jeho deti uverili klebetám a potom
ich aj ďalej šírili. On sa ale vyjadroval, že bol šťastný, keď sa rozviedol, že život s jeho manželkou bol
peklo, hovoril to viackrát. Keď sa rozviedol, tak mu pomáhala dostavať tú chatku aj celá jeho rodina, bol
to len holý zrub. Vždy ho trápilo, že keď sa mu niečo stane, aby to nedostali jeho deti, oni sa o neho

nezaujímali, nestarali 30 rokov. Chcel ich vydediť, ale ona ho odhovorila. Povedala, že chatku nech dá
tomu, kto sa o neho postará. Počas celých 30 rokov mu prala, keď prišiel ku nim, tak mu navarila, celá
jej rodina mu pomáhala, zariaďovali ho, varila mu vtedy jeho sestra, potom chodil na obedy ku švagrinej,
aj tá ale potom ochorela. Tak si objednal z obce donášku stravy. Nebol spokojný. Keď ho zavolala, nech
sa príde najesť ku nim, bol rád. Keď ležal v nemocnici, opakoval jej, nech mu donesie jej dobrej polievky.

Úraz sa mu stal 29.8.2010, našiel ho chlapec z obce, ktorý mu nosil obed. Kázal, aby išiel zavolať X. S.
a ju, hoci jeho syn býva neďaleko. Ona bola v kostole aj s dcérou, tak manžel kázal, aby privolali RZP a
odviezli ho do nemocnice. Keď sa telefonicky spojila s pánom S., povedal jej, že lekári žiadajú priniesť
na druhý deň do nemocnice zdravotnú kartu, lieky a osobné veci, čo on vybaviť nemohol, lebo deň
predtým mu zobrali vodičák. Išla ho navštíviť poobede rovno z roboty. Povedal jej, že všetky veci od neho

majú zobrať ku nim, dokumenty, kľúče, knižky, bankomatovú kartu, aby sa o všetko postarali, lebo ho už
dvakrát mali vykradnúť. Do domu nešli samy ani raz, len za prítomnosti pána S., kľúče od domu ostali
pánovi S., ktorý mu vyberal peniaze z účtu, lebo poručiteľ to nevedel a tiež mu dobíjal kredit a robil mu
nákupy. Keď boli prvýkrát v dome, pobrali mu osobné veci na holenie, zbrane, prádlo, knihu, čo mu dcéra
požičala. Ešte asi dva-tri týždne mal tú kartu pán Klubica, potom jej ju dal. Poručiteľ kázal, že ona sa má

starať o jeho peniaze. Keď raz prišla po poštu, pán S. jej povedal, že jej dáva všetky potvrdenky, kartu,
PIN kód, aby tieto veci mala na starosti ona. Bola sa rozprávať s pani MUDr. F., nechali jej čísla na ňu a
na pána S. v nemocnici. Všetko vybavovala ona. Potom sa rozhodli, že ho zoberú ku nim domov. Toto
rozhodnutie povedali MUDr. F. a aj poručiteľovi. Pani doktorka povedala, že vybaví polohovaciu posteľ.
Ujo sa potešil, keď mu to povedali. To, že majú všetko poprepisovať im povedal ešte pred operáciou v

Štiavničke, autá, chatu, dom. Tiež im kázal popredať všetky parohy. Chatu v Q. chcel dávno prepísať
na ňu, ale ona nechcela, lebo by sa tým zaviazala, že sa musí o neho postarať. Potom mu povedala,
nech chatu predá. V roku 2007 ich synovec prejavil záujem chatu kúpiť, ale zistilo sa, že chata nemá LV,
preto on to začal vybavovať. V roku 2007 poručiteľ kúpil pozemok od bývalých vlastníkov, potom mala
chata LV, ale nemala súpisné číslo. Synovec už potom záujem o chatu nemal. Poručiteľ chcel chatu

predať potajme, aby sa o tom nedozvedeli jeho deti, lebo by boli schopné tú chatu aj podpáliť. Chatu
mali kúpiť aj P. z J. R., ale nakoniec z toho zišlo. Keď poručiteľ ležal v Štiavničke v septembri 2010, tak
mu povedala, že ak P. chatu nechcú, nech ju prepíše na jej dcéru X.. On sa potešil, lebo to vždy chcel
urobiť. Pritom bol prítomný X. Z.. Tiež povedal, aby išli za právnikom Y. B. z J. J. a on pripravil zmluvu.Keď sa mu vykĺbil kĺb, myslela si, že on už nie je schopný robiť právne úkony, že by mu notárka podpis
na darovacej zmluve neurobila, ale po operácii vysadili lieky, ktoré ho utlmovali a primár na ortopédii
jej povedal, že on je na tom psychicky dobre, lebo to skompenzovala psychiatrička. Tak sa rozhodli, že

budú pokračovať v darovacej zmluve, lebo poručiteľ sa na to pýtal. Bolo treba overiť podpis na zmluve,
tak zabezpečila notárku, deň predtým sa sestričky pýtala, či to treba niekomu nahlásiť, ona povedala,
že nie. Notárka jej uviedla, že má s takýmto overovaním v nemocnici skúsenosti. Potom sa zastavila
po listiny, poslali to na kataster aj s kolkami. Poručiteľ sa pýtal, či to vybavili. Keď sa rozhodli, že ujo
pôjde bývať ku nim, povedala mu, že nemá peniaze, treba platiť advokátov, kolky kupovať, tak povedal,

aby vybrala stavebné sporenie. On chcel tie peniaze vybrať už v lete, ale ona ho presvedčila, nech s
tým počká, že je to nevýhodné. Povedala mu, že keď príde bývať ku nim, treba urobiť dvere, sprchovací
kút, na čo im on povedal, aby zrušila stavebné sporenie. Peniaze boli vyplatené na jeho osobný účet
a ona ich vybrala. Stavebné úpravy v dome nerobili, použila ich pre potrebu uja, keď bol v nemocnici,
stále od nich pýtal peniaze. Nevie, na čo ich použil. Chodilo za ním veľa ľudí. X. S. prišiel o vodičák,
lebo išiel na nákup na jeho aute, musel platiť pokutu 500,- eur, z toho sa tá pokuta zaplatila. Niečo bolo

treba zaplatiť poľovníkom. Peniaze, čo jej zostali po smrti poručiteľa, urobila za ne kar, na ktorom boli aj
deti a bývalá manželka. Nakoniec museli z karu ujsť, lebo navrhovateľka v 2.rade zaútočila na jej dcéru.
Niečo aj zostalo. Rozdelili to na polovicu, niečo dali rodine S., rozdali to ľuďom, ktorí ujovi pomáhali. S
X. S. chodili za poručiteľom do nemocnice spolu. On preberal poštu, jej ju dával už otvorenú. Spolu išli
vybrať aj smútočné oblečenie pre poručiteľa, keď ich upozornili, že z neho nič nebude. Jeho prianím bolo

spopolnenie. Veľakrát sa s ním rozprávali, aký chce mať pohreb. On bol u nich na všetkých oslavách.

Odporkyňa v 3.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní vyjadrila súhlas s prednesom odporkyne v
2.rade a uviedla, že s poručiteľom mali dobrý vzťah, bol to ich rodinný priateľ, chodil k nim veľmi často.
Rozhodnutie, že majú zobrať z jeho domu všetky veci a že sa má prepísať na nich chatu a autá, urobil

v Štiavničke, keď tam bol hospitalizovaný. Prítomný bol svedok X. Z. a bola tam prítomná aj ona.

Svedok X. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s navrhovateľmi sú bratranci. Odporkyne
pozná z videnia ako známe. Svedok uviedol, že keď sa poručiteľovi stal úraz, osobné auto bolo doma u
neho a Gáz bol u odporkyne v 2.rade, mal ísť na opravu. Na žiadosť poručiteľa autá ostali v Revúcach

a boli prepísané na nich. On šoférovať nemohol, lebo nemal vodičské oprávnenie, oni ho navštevovali v
nemocniciajehotambrávali.Malkľúčoddomunebohého,ešteajkeďtambýval,kebysamuniečostalo,
aby sa mohol dostať dnu. Keď bol poručiteľ v nemocnici, tak išiel do domu vypnúť elektriku, vypustiť
vodu, aby mu nepotrhalo radiátory. Bol tam spolu s odporkyňami niekoľkokrát. Keď bolo poručiteľovi
treba do nemocnice nejaké veci, odporkyňa v 1.rade mu aj prádlo oprala. Keď bola v dome odporkyňa v

2.rade spolu s ním, zobrala nejaké prádlo a základné potreby do nemocnice. Keď poručiteľ býval doma,
niekedy ho poprosil, aby mu išiel vybrať peniaze z účtu z bankomatu a nakúpiť, ale kartu mu vzápätí
vrátil. Keď utrpel úraz, bol s ním, dávali ho do sanitky a vtedy mu dal túto kartu s tým, že ak bude treba,
nech vytiahne peniaze. Potom dal kartu odporkyni v 2.rade na základe želania poručiteľa. Potom už ona
s touto kartou disponovala. Chodila ho navštevovať do nemocnice. Poručiteľ sa nevedel rozhodnúť, ako

naložiť s chatou v Q., nakoniec ju dal odporkyni v 3.rade, ale dáko sa mu o tom nezveroval. Nečakal,
že sa mu stane ten úraz. Myslel, že bude žiť dlhšie. Keď ho bol navštevovať v nemocnici, bol rozumove
v poriadku, bolesti mal, poznal ho, rozprávali sa, čo doma nové. Bol poľovník, väčšinou sa rozprávali o
kamarátoch poľovníkoch. Počul, že navrhovateľ v 1.rade ho raz alebo dva razy v nemocnici navštívil, ale
osobne ho tam nevidel. Ešte, keď bol poručiteľ doma, keď bol zdravý, pýtal sa ho, či urobil závet, na čo

mu odpovedal, či si myslí, že už ide zomrieť, že už je tak zle s ním. Vek mal, ale rozumove bol dobre. Po
osobné auto prišiel X. O. na podnet poručiteľa. On nemohol šoférovať. Želanie poručiteľa bolo, aby za
ním chodili, že bude šoférovať X. O.. Poručiteľ nepočul dáko super, ale na jeho vek počul dobre. Niekedy
povedal, že treba hlasnejšie hovoriť. Keď mal poručiteľ úraz, kázal volať odporkyňu v 2.rade. Poručiteľ
mu povedal, že nemá hovoriť synovi, že je hospitalizovaný. V nemocnici na chirurgii poručiteľ daroval

guľovú strelnú zbraň X. S., keď sa ženil, nakoľko na svadbu nemohol prísť, vtedy bol prítomný X. S..

Svedkyňa Q.. B. Z. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že pracuje v ÚVN SNP Fakultná
nemocnica Ružomberok na internom oddelení ako stážistka od októbra 2010. Na pacienta - poručiteľa si
spomína len matne, nie do detailov. Bola jeho ošetrujúcou lekárkou. Čo sa týka základnej komunikácie

s pacientom, pacient komunikoval. Pri prijímaní pacienta na oddelenie sa robia vyšetrenia týkajúce
sa orientácie pacienta, musí to tam byť poznamenané. Na otázky týkajúce sa zdravotného stavu a
momentálnej situácie reagoval pacient vecne. Uviedla, že si spomína na návštevu odporkyne v 2.rade,
bola sa pýtať u nej na jeho zdravotný stav. V rámci zaradenia pacientov na geriatrické oddelenie sa unich vykonáva vyšetrenie MMSE. Z medicínskeho hľadiska je rozdiel medzi testom kognitívnych funkcií
a zisťovaním orientácie pacienta v čase a priestore. Sú tam iné kritériá. Nie je vylúčená, ak je aj prítomná
určitá kognitívna porucha, komunikácia s pacientom. Po zdravotnej stránke, ak by bol v poriadku, mal by

byť orientovaný osobou v priestore aj čase, nespomína si, ako je to uvedené v zázname. Lieky Tiatridal,
Dormicum, Stilnox, Tramal, Haloperidol, Lucetan obsahujú psychoaktívne látky, môže byť z nich pacient
dezorientovaný. Pokiaľ sa lieky vysadia, psychický stav sa môže zmeniť, ale či sa môže zlepšiť, to uviesť
nevie. Je individuálne, ako dlho môže trvať ich účinok, presne sa to nedá určiť, záleží na pacientovi,
druhu lieku, na celkovom stave pacienta.

Svedkyňa P. P. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že si presne nespomína, kedy došlo k
osvedčeniu podpisu poručiteľa. Išla do nemocnice, pýtala si od vrchnej sestry občiansky preukaz,
ktorá jej ho dala, bol platný. Skontrolovala si totožnosť pána, jednalo sa o starý listovací červený
občiansky preukaz. Chcela zistiť, či má rozpoznávacie schopnosti, pýtala sa ho na jeho osobné údaje,
z tohto hľadiska bol úplne v poriadku. Na výjazde bola z dôvodu, že bol imobilný. Nezistila narušené

rozpoznávacie schopnosti. Pýtala sa ho ďalej, či vie, čo ide podpisovať. Podpísaná bola zmluva pred
ňou vlastnoručne aj do osvedčovacej knihy aj na zmluvu. Následne zobrala darovacie zmluvy ku nej na
úrad, vytlačila si z registra osvedčovaciu doložku, zviazalo sa to a potom odporkyňa v 2.rade poobede
si to prišla ku nim vyzdvihnúť. Za poručiteľom prišla tuším na traumatológiu. Nejednalo sa o psychiatriu,
resp. o onkológiu, nebol potrebný žiadny posudok od lekára, že pacient nemá narušené rozpoznávacie

funkcie. Poručiteľ podpisoval listiny tak, že ležal na posteli, posteľ bola napolohovaná, niečo mal s
nohami, alebo s bedrami. Podala mu osvedčovaciu knihu, aby to mal potvrdené a tiež sa jej podpísal na
zmluvu. Bol to silnejší pán, nechceli ho prekladať ku stolíku, jednalo sa o dvojlôžkovú izbu.

Svedok X. Z. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že poznal poručiteľa. Mal vedomosť, že bol na

základe zdravotných problémov hospitalizovaný v zariadení v Štiavničke, kde ho viackrát navštívil. Vždy
ho zavolali odporkyne, aby ich tam odviezol. Išiel ho navštíviť s nimi. Vždy, keď tam prišiel, poručiteľ
poznal odporkyne aj jeho po mene, rozprával ako sa má, ako sa cíti, aký je jeho zdravotný stav. Párkrát
peknesedel,bolrád,žeprišli.Vedelosvojomzdravotnomstave,otom,žekeďhoznemocniceprepustia,
nebude sa vedieť sám o seba postarať. Pýtal sa ho, či by mu neporadil, kam by išiel. Vyslovene povedal,

že k deťom ísť nechce. Pýtal sa ho ohľadom majetku, čo má s tým urobiť. Boli tam v tom čase prítomné aj
odporkyne. Povedal, že deťom nedá majetok, lebo si to nezaslúžia, nestarali sa o neho. Svedok uviedol,
že povedal poručiteľovi, nech to dá tomu, kto sa o neho stará. Keď bol svedok v nemocnici, za celú
tú dobu ho deti nenavštívili. Poručiteľ povedal, že jediný, kto ho navštívil, boli jeho kamaráti z dediny,
poľovníci. Vždy im povedal, kto ho prišiel konkrétne po mene pozrieť. Rozmýšlal, že by išiel k svojmu

synovcovi pánovi S., ktorý by sa o neho staral. Potom si to rozmyslel, že mu tam nebude až tak dobre,
lebo sa tam nemá o neho kto starať. Odporkyne mu navrhli, že ak chce, oni by sa o neho postarali, veď sa
o neho starali po celú dobu, celé roky, varili mu, upratovali, žehlili, prali. Poručiteľ nakoniec povedal, že
pôjde ku nim. Vyslovene povedal, že dom deťom nedá, z celého majetku im nedá nič. Povedal, že chatu
v Dudinciach chce darovať odporkyni v 3.rade. Čo sa týka áut, nebol schopný jazdiť, takže potreboval,

aby ho niekto vozil, a preto vozidlá prepísal na nich. Po celú dobu, keď ho v Štiavničke navštevoval,
mal mobil poručiteľ pri sebe. Navštevoval ho v Štiavničke asi tri týždne. Tiež ho navštívil v nemocnici po
operácii bedrového kĺbu, niekedy asi v novembri, kedy mobil už pri sebe nemal. Kázal odporkyniam, aby
mu ho zobrali, že mu ho nie je treba, lebo mu padol, pokazil sa. Poručiteľ im vravel, že má v telefóne
číslo na Y. B., advokáta, v mobile ho nenašli, našli ho podľa mena, že on všetko zariadi.

Svedkyňa U. Y. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že s odporkyňami je v priateľskom vzťahu. Je
zamestnaná v Liptovských Revúcach na obecnom úrade ako matrikárka. Chodieva osvedčovať podpisy
ponemocnici.Bolaosvedčiťajpodpisyporučiteľavovojenskejnemocnici.Bolipriateľmiajsporučiteľom,
chodil často na úrad a ona tam robila. Tiež robili spolu v urbáre. Chodila do nemocnice ohľadom svojej

mamy, stretla tam odporkyňu v 2.rade, pýtala sa jej na zdravotný stav poručiteľa, že by ho aj ona išla
rada pozrieť. Odporkyňa v 2.rade ju oslovila so žiadosťou o osvedčenie podpisov. Tak tam išli. Bola tam
ona, odporkyňa v 2.rade a jej manžel. V tom čase bol poručiteľ na internom oddelení. Keď tam prišla,
nebol dáko v dobrom stave. Ležal, bol ubolený. Prihovorila sa mu, on ju poznal. Celý čas ležal. Mala k
dispozícii občiansky preukaz. Poručiteľ jej povedal, že je rád, že prišla, že to všetko overí. Občiansky

preukazjejpodalaodporkyňav2.rade,nevieodkiaľhomala.Bolitamvnedeľu,poručiteľpodpísallenten
papier. Osvedčovaciu knihu pri sebe nemala. V pondelok ráno išla s knihou a podpísal aj osvedčovaciu
knihu. V nedeľu podpísal len jednu listinu a v pondelok knihu. Týkalo sa to prevodu áut. Rozprávali sa
o tom pred ním. Svedkyňa sa opravila, že v nedeľu podpísal poručiteľ dva podpisy na dvoch listinách.Svedok X. O. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je manželom odporkyne v 2.rade. Čo sa týka
motorového vozidla Wolskvagen, toto kúpil poručiteľ v bazáre v Trusalovej. On tam bol s ním, peniaze

si niekde zohnal, auto sa kúpilo. Ale potom peniaze musel vrátiť s tým, že peniaze vybrala z účtu jeho
manželka, cca 250.000,- Sk. Bola to pôžička, ale na vrátení peňazí sa nedohodli. Od začiatku jeden
kľúč od auta mal aj on. Keď sa mu to stalo, išiel auto zobrať a odvtedy to auto mal doma, ale už dva
mesiace dozadu bolo u nich aj to druhé auto Suzuki, lebo bolo potrebné ho prichystať na emisnú kontrolu
a STK. Bol prítomný v nemocnici, keď poručiteľ povedal x-ráz, že autá treba prepísať na ich rodinu.

Mal ísť bývať k nim a prakticky to auto Wolksvagen bolo ich. Potom sa autá prepísali na odporkyňu v
1.rade, aby bola lacnejšia poistka. Poručiteľa poznal ešte neboli zobratí s odporkyňou v 2.rade. Prakticky
celý život, keď bol s odporkyňou v 2.rade, on bol s nimi, do týždňa aj 3-krát sa navštívili. Sťahovali ho,
zatepľovali mu dom, kopali mu vodu, či bolo treba kosiť, auto prichystať na STK, prakticky bol ako člen
ich rodiny. Všetky sviatky, narodeniny, Vianoce bol u nich. Ešte týždeň predtým ako sa mu to prihodilo,
bol u nich na oslave menín dcéry. Jeho svokra robila celý život v hore, on poznal celú ich rodinu. Počas

hospitalizácieporučiteľavnemocnicihopravidelnenavštevoval.Prišlizaním,donieslimu,čopotreboval,
porozprávali sa, on len chcel ísť domov, to myslel k nim, že budú slaninu a klobásy piecť. Keď išiel
vyzdvihnúť Wolksvagen z garáže poručiteľa, otvoril mu pán X. S. dobrovoľne, nakoľko to auto stadiaľ
nebral prvýkrát.

Svedok X. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že poručiteľ bol brat jeho starej matky. Bol
horárom, lesníkom, poľovníkom, svedok je tiež poľovník, mali spoločné záujmy, chodili po horách, často
boli v kontakte. Bol ho navštíviť, keď ho hospitalizovali vo vojenskej nemocnici. V októbri toho roku sa
ženil. Išiel ho s nastávajúcou ženou do nemocnice pozvať na svadbu. Nespomína si, na akom oddelení
ležal. Bol ho pozrieť aj na doliečovacom oddelení aj v zariadení v Štiavničke. Keď boli s nastávajúcou

ženou za ním, on pošpásoval, komunikácia bola bežná, stále sa pýtal na horu. Bol v tom, že keď
príde domov, pôjdu do hory. Bojoval s tým, že mal zlomenú nohu. Bol v tom, že stále bude fungovať
ďalej. Pri príležitosti svadby mu daroval poľovnícku pušku, to bolo dohodnuté dopredu. Tá zbraň bola
vo vlastníctve V. S., nakoľko svoje zbrane poručiteľ prepísal na neho, aby v budúcnosti nedošlo k
problémom, s tými zbraňami manipuloval vždy poručiteľ. V nemocnici už vedel, že je zle, čo sa týka

týchto vecí, chodenia. Povedal mu, že mu dá tú flintu do daru. Čo sa týka majetku, nikdy sa nebavili
ohľadom jeho osobných vecí, niečo utrúsil v tom zmysle, kto sa o neho postará, že mu niečo nechá.

Svedkyňa Q. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je švagrinou odporkyne v 2.rade.
Poručiteľ bol milý, spoločenský, priateľský človek s otvoreným srdcom. Považovala ho za rodinného

priateľa. Navštevovali sa pri príležitosti sviatkov, chodili na guláše, pomáhali si. V čase, keď bol poručiteľ
hospitalizovaný, starala sa o svoju chorú matku, ale bola ho pozrieť v nemocnici na doliečovacom
oddelení. Bol malátnejší, ale poznal ju. Povedala mu, nech sa rýchlo vylieči, že pôjdu na chatu a on na to,
nebojajtobude.Keďbolzdravý,častosaunehozastavila,spomínal,ktohoprišielpozrieť.Nespomenul,
že by ho prišla pozrieť vlastná rodina. Posledných 10 rokov opakoval, že odporkyni v 3.rade sľúbil chatu

v P., že to na ňu prepíše. Odporkyňa v 2.rade mu požičala nejakých 200.000,- Sk. Keď sa ho pýtala, kedy
jej ich vráti, on jej na to povedal, keď ich nevráti, tak bude mať auto. Z nemocnice odporkyňa v 2.rade
chcela zobrať poručiteľa k sebe, ale on nechcel, lebo bol naučený žiť v J. R., tam mal svoj okruh ľudí.

Svedok Ing. V. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že odporkyňa v 2.rade je jeho teta.

Poručiteľa poznal odmalička, chodil ku nim, navštívil ho raz na sklonku života v nemocnici v Ružomberku
spolu s odporkyňou v 2.rade a jeho priateľkou. Doniesli mu občerstvenie, on sa ich pýtal, ako sa majú.
Pýtal sa, či bude svadba, robil si z neho srandu, že pribral. Chcel kúpiť od neho nehnuteľnosť, chatu v
P. niekedy v roku 2006-2007. Zistil, že pozemky pod chatou si nevysporiadané, tak ho na to upozornil.
Poprosil ho, či by mu s prepisom pozemkov nemohol pomôcť. Tak mu pomohol. Uplynul skoro rok.

Pozemok okolo chaty patril SPF, chcel mať všetko v poriadku, od kúpy odstúpil. Jeho ponuku ponúknuť
predaj chaty realitke odmietol, lebo sa bál, ako by reagovala jeho rodina, ak by našla inzerát. Poradil
mu, aby chatu prepísal na niekoho z rodiny, koho si váži, kto mu pomáha. Povedal, že zváži aj tú
možnosť a ponúkol to najskôr odporkyni v 2.rade a potom jej dcére. Oni to nechceli z dôvodu, ako na
to bude reagovať jeho rodina. Poručiteľ ich nakoniec presvedčil. Poručiteľ mu neuviedol, prečo za dva

nasledujúce roky chatu nepredal, resp. nedaroval.

Svedkyňa Q. B. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že odporkyňa v 2.rade je jej suseda.
Poručiteľa poznala ešte keď vyšla zo školy. Išla robiť do hory, bol práve horárom. Bola na kontrole pooperácii bedrového kĺbu v nemocnici 29.10.2010, videla ako vezú poručiteľa na lehátku ku výťahu, ani ho
nemohla poznať. Sám na ňu pozeral, zavolal na ňu po mene. Tak k nemu išla a trochu sa rozprávali ako
s chorým človekom. Prišiel k nim aj jej manžel, chodil do hory, bol to drevorubač. Chodil aj k odporkyni v

2.rade, lebo jej mama tiež chodila do hory. Museli sa pozhovárať, kde treba ísť do práce, čo robiť, bolo
to na jeho hlave, riadiť tú horu.

Svedkyňa W. V. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že pozná odporkyňu v 2.rade z dediny.
Poznala poručiteľa veľmi dobre, lebo jej manžel bol horárom a koľkokrát sa poručiteľ u neho zastavil,

keď išli do hory. Keď bol hospitalizovaný v nemocnici, zistili mu problémy s tlakom, tak ho preložili na
internú kliniku, kde pracuje ako zdravotná sestra. Keď mala službu, tak sa o neho starala. Keď ju zbadal
medzi dverami, povedal, aha ide mi zase známa. Začal sa vypytovať na jej manžela, ako sa jej darí.
Normálne sa zhovárali. Bol zacievkovaný, lebo mal vtedy problémy s nohou. Videla chodiť k nemu na
návštevu odporkyňu v 2.rade s manželom a dcérou.

Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Uznesením č.k. 3C/47/2011-212 zo dňa 23.2.2012 ustanovil
MUDr. Stanislava Kolára, bytom G. znalca z odboru zdravotníctva, farmácia, odvetvie psychiatria za
účelom vypracovania znaleckého posudku vo veci posúdenia duševného stavu a spôsobilosti konania
poručiteľa. Znalec MUDr. Stanislav Kolár vypracoval znalecký posudok č. 34/2012, z ktorého záverov
vyplýva, že v posudzovaných predmetných dátumoch podpisu darovacej zmluvy, podpisu splnomocnení

na prepis motorových vozidiel značky Wolksvagen a značky Suzuki trpel závažnými vysiľujúcimi
bolestivými a život ohrozujúcimi telesnými ochoreniami s vysokou nepriaznivou prognózou, v dôsledku
ktorých 6 týždňov po predmetných dátumoch zomrel. V predmetných dátumoch bol už viac týždňov
pripútaný na lôžko, neschopný udržať moč a stolicu, nesamostatný, plne závislý od 24-hodinovej
pomoci a opatrovateľskej starostlivosti druhých osôb. Vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou

dňa 3.9.2010 u neho zobrazil závažné poškodenie mozgu nasvedčujúce pre demenciu (závažnú
forenzne významnú duševnú poruchu v pravom slova zmysle). Pred predmetnými dátumami aj po
predmetnýchdátumochopakovanieabsolvovaltestMMSEvždysvýsledkomopakovanenasvedčujúcim
pre demenciu stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Dva týždne pred predmetnými dátumami absolvoval
psychiatrické vyšetrenie, ktoré u neho konštatovalo demenciu s poruchami správania s odporučením

príslušnej liečby. V krátkom časovom období po predmetných dátumoch bola u neho opakovane
geriatrami konštatovaná demencia ťažkého stupňa. Dostupné údaje o zdravotnom a duševnom
stave posudzovaného možno považovať za informačne dostatočné a jednoznačné pre posmrtné
konštatovanie demencie v predmetných dátumoch. Demencia je závažná duševná porucha, pri ktorej
dochádza ku globálnemu závažnému narušeniu psychiky, najmä intelektu, pamäti, myslenia, pozornosti,

orientácie, emotivity, osobnosti a ďalších psychických funkcií, ktorá je prejavom závažného celkového
chronického poškodenia mozgu, je trvalá a postupne sa zhoršuje. Znalec záverom konštatoval, že
posudzovaný v predmetných dátumoch s vysokou pravdepodobnosťou (blízkou istote - znalec nemal
možnosťosobnevyšetriťposudzovanúosobu,ateoreticky,napríkladzdravotnádokumentáciamohlabyť
zamenená a podobne) trpel mnohými závažnými život ohrozujúcimi ochoreniami a závažnou duševnou

poruchou v pravom slova zmysle zmiešanou demenciou stredne ťažkého stupňa, ktorá sa u neho
okrem iného prejavovala závažnými poruchami orientácie, emócií, myslenia, pamäťových, intelektových
a exekutívnych funkcií, v dôsledku ktorej bola jeho schopnosť posúdiť obsah, význam a následky
svojho konania závažne narušená a zároveň bola závažne narušená aj jeho schopnosť toto svoje
konanie ovládnuť. Nebol schopný vybavovať a riešiť svoje osobné záležitosti, primerane vystupovať

pred notárom, matrikárom a podobne. V predmetných dátumoch s vysokou pravdepodobnosťou (blízkou
istote) nebol spôsobilý vykonávať žiadne právne úkony.

Tunajší súd uznesením č.k. 3C/47/2011-166 zo dňa 18.11.2011 nariadil znalecké dokazovanie a
ustanovil znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo Vladimíra Rusnáka na podanie

znaleckého posudku k otázke, či poručiteľ vlastnoručne podpísal predmetnú darovaciu zmluvu a
splnomocnenia na prepis motorových vozidiel. Znalec Vladimír Rusnák vypracoval znalecký posudok č.
7/2013, z ktorého záveru vyplýva, že sporný podpis "X." obsiahnutý na predmetnej darovacej zmluve
s najväčšou pravdepodobnosťou vlastnoručne vyhotovil poručiteľ, sporný podpis "Q. X." obsiahnutý
na splnomocnení na prepis motorového vozidla Wolksvagen vlastnoručne vyhotovil poručiteľ a sporný

podpis "Q. X." obsiahnutý na originály splnomocnenia na prepis motorového vozidla Suzuki vlastnoručne
vyhotovil poručiteľ.Znalecký posudok znalca MUDr. Stanislava Kolára namietali odporkyne v 1. až v 3.rade a znalecký
posudok znalca Vladimíra Rusnáka namietali navrhovatelia v 1.a v 2.rade. Súd oboch znalcov v konaní
vypočul.

Znalec Vladimír Rusnák vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na svojom znaleckom posudku vo
všetkých jeho záveroch. Na znaleckom skúmaní boli predložené tri sporné podpisy na origináloch troch
písomností. K porovnaniu, či tieto sporné podpisy vyhotovil poručiteľ, bolo predložených 61 podpisov,
ktoré boli z časového hľadiska ním rozdelené do dvoch skupín, v prvej skupine boli vyhotovené podpisy

v čase do 28.8.2010, keď ich pisateľ bol relatívne zdravý, nebol hospitalizovaný a ďalšie podpisy sú
už počnúc dňom 29.8.2010, teda už v čase jeho hospitalizácie. Urobil rozbor sporných podpisov a
porovnávacích podpisov za účelom vyhľadať identifikačné znaky pisateľa a tieto vzájomne porovnať.
Na základe hodnoty a miery výskytu identifikačných znakov bol stanovený záver znaleckého posudku.
Na námietku navrhovateľov v 1. a v 2.rade, že znalec nedokázal ani len správne prečítať písmená,
z ktorých sa skladá podpis ich otca s tým, že ich otec sa podpisoval prehodenými modifikovanými

iniciálami JN, pred ktoré si občas písal modifikovaný titul "Ing", takže im stačí spočítať počet "kopčekov"
a vedia, či je jeho podpis pravý. Znalec uviedol, že podľa druhu a spôsobu vyhotovenia ide o podpisy
nacvičené, nečitateľné, z ktorých nie je možné identifikovať žiadne písmená abecedy, čiže on skúmal
písmenové tvary. Podpisy sú rozdelené do dvoch častí, prvá časť sú tie tzv. kopčeky a druhá časť X.. To
sú tvary, ktoré skúmal a porovnával s písmovými tvarmi porovnávacích podpisov. Znalec poukázal pre

ilustráciu na porovnávací podpis, ktorý je bez kopčekov a tiež porovnávacie podpisy, ktoré pozostávajú
z dvoch častí, v prvej časti sú kopčeky a v druhej časti je priezvisko. Napriek tomu oba podpisy sú
pravé. Čo sa týka podpisov, ktoré podpisoval poručiteľ na pošte pri preberaní dôchodku, majú tiež
rôzny počet oblúkových obratov, strih obratov, pričom je rozdiel vizuálny aj vo vyhotovení prvej časti
písmového tvaru. V prvej časti má tvar písmena S a je menšia a v druhej časti je väčšia proporcionalita.

V písmoznaleckej praxi sa tomu hovorí variabilita podpisov. Žiadny pisateľ sa nedokáže podpísať tak,
že tie podpisy sú 100% rovnaké. Vždy sa tam nachádza odchýlka. Poukázal na dva porovnávacie
podpisy vyhotovené poručiteľom v jednom dni tesne za sebou, ktoré sú vizuálne rozdielne, pritom
sú to nesporne pravé podpisy poručiteľa. Podpis poručiteľa v osvedčovacej knihe bol zahrnutý do
skúmania, vykazuje zhodné znaky v rámci variability písania pisateľa. Tento podpis bol vyhotovený

v nemocnici za prítomnosti svedkov. Kniha bola predložená poručiteľovi, on ju podpísal, pričom bol
chorý, t.j. pravdepodobne v posteli a pod vplyvom liekov. Sporný podpis na darovacej zmluve je
pravdepodobne pravým podpisom. Slovo pravdepodobne vyjadruje, že sa tam vyskytuje určitý rozdielny
znak, ktorý má svoju hodnotu, ktorý sa v porovnávacích podpisoch nevyskytuje, čo znižuje hodnotu
záveru.Doznaleckéhoposudkubolidávanénajhodnotnejšieidentifikačnéznaky,bolposudzovanýsklon

vzostupných ťahov, písmových tvarov, viazanosť, písmový tvar, sklon základného riadku, písmového
tvaru, sklon začiatočného písmového tvaru, základňa riadku. Podpisy sú vyhotovené bez prerušenia
písacieho pohybu, to znamená plynule. Na znalecké skúmanie bolo predložených 61 porovnávacích
podpisovatiepostačovalikstanoveniuzáveru.Vtomtoprípadevariabilitapodpisovporučiteľajevysoká,
zvlášť u podpisov, ktoré sú vyhotovené v nemocnici. V každom podpise sa nájde nejaký písmový tvar,

ktorý je zhodný so sporným podpisom. Falšovateľ sa snaží vyhotoviť podpis tak, aby nebol spochybnený
na prvý pohľad. Je otázne, či by falšovateľ dokázal urobiť štartovaciu časť podpisu. Detaily štartovacej
časti podpisu falšovateľ zvládne bez problémov a pritom nezvládne ďalšie tvarovanie písmena J,
ktoré sú ďaleko jednoduchšie a vyhotoví ich tak, aby padlo podozrenie, že sú falšované, nelogické.
Najhodnotnejšie podpisy sú tie podpisy, ktoré boli vyhotovené v období sporných podpisov. Znalec

rozoberá všetky podpisy a zisťuje na nich zhodne znaky so spornými podpismi. Ak nájde jeden zhodný
znak so sporným podpisom, tak tento podpis znalec musí brať do úvahy bez ohľadu na počet kopčekov a
obratov. Všetko sú to podpisy poručiteľa, hoci podpisy sú rozdielne v písmových tvaroch. Je to variabilita,
v ktorej sa poručiteľ pohybuje. Rozdielny počet tzv. kopčekov iba rozširuje variabilitu vyhotovenia. Znalec
nemôže stanoviť, keď jeden podpis má tri kopčeky a druhý má dva, že jeden je pravý a druhý nie, pretože

má menej kopčekov. Takisto sa nezaoberá tým, či je to písmeno J alebo písmená Ing., je to písmový
tvar, lebo podpisy sú nečitateľne nacvičené. Je to proste oblúk horný alebo spodný, alebo iný písmový
tvar, ktorý sa v porovnávacích podpisoch vyskytuje a keď sa vyskytuje aj v sporných podpisoch, ide o
podpisy pravé, je to zhodný identifikačný znak.

Znalec MUDr. Stanislav Kolár vo svojej výpovedi na pojednávaní reagoval na námietky odporkyne
v 2.rade. Znalec uviedol, že vypracoval znalecký posudok na základe predloženej zdravotnej
dokumentácie. Ďalej uviedol, že nie je v jeho kompetencii zaobstarávať dôkazy. K námietke, že atrofia
mozgu nemusí dokazovať, že sa jedná o demenciu, uviedol, že nikde v znaleckom posudku netvrdí, žesajednaloodemenciunazákladeatrofiemozgu.Atrofiamozgupoukazujenamožnosťdemencie.Pokiaľ
bolo namietané zveličenie testu MMSE, tie testy sú orientačné, ale tento test nie je jediným dôvodom,
na základe ktorého dospel k záveru. Je polemizované o diagnóze močovej inkontinencie, uvedené

však bolo stanovené v zdravotnej dokumentácii a túto diagnózu nemôže ignorovať. Znalec uviedol, že
trvanie príznakov demencie závisí od typu demencie. Pri niektorých demenciách je to jeden mesiac a pri
niektorých je to 6 mesiacov. Jeden mesiac je u demencie z akútnym začiatkom, kde príčinou je cievne
poškodenie mozgu najčastejšie. V tomto prípade sa nejednalo o demenciu z akútnym začiatkom, ale
o demenciu zmiešanú, kde sa vyžaduje štandardné trvanie 6 mesiacov. Znalec pripustil, že nebola pri

stanovení diagnózy dodržaná podmienka trvania príznakov 6 mesiacov. Degeneratívne zmeny mozgu
trvali viac rokov podľa vyšetrenia počítačovou tomografiou zo dňa 3.9.2010. Lekársky bol poručiteľ
sledovaný od 29.8.2010 do smrti v decembri 2010, ide o obdobie len 3 a pol mesiaca. Treba rozlišovať
dementný syndróm, to znamená, že niekto išiel s rozumom dole a nevie, čo robí, laicky povedané,
keď je dementný syndróm a k tomu povieme z akej príčiny to je, vtedy sa to volá demencia. Diagnózu
demencie možno stanoviť pri splnení kritéria 6 mesiacov, dementný syndróm stanoví psychiater aj

z jedného vyšetrenia, dementný syndróm bol stanovený v priebehu 3 a pol mesiaca opakovane
bez pochybností. K tomu bolo poškodenie mozgu, ktoré sa vyvíjalo viac rokov. Môže sa stanoviť
diagnóza zmiešanej demencie z dôvodu poškodenia mozgu pri poškodení mozgových ciev + z dôvodu
degeneratívnych zmien mozgu tzv. alzheimerovho typu. Pseudodemenciu potraumatického zážitku a
depresívnu pseudodemenciu znalec bez pochybností vylúčil vylučovacím kritériom pseudodemencie

po traumatickom zážitku bol nález na mozgu + zaznamenané príznaky nezodpovedajú reaktívnej
pseudodemencii, napríklad konfabulatórne produkcie. Reaktívna pseudodemencia netrvá tri a pol
mesiaca, doznieva v priebehu niekoľkých hodín maximálne dní. Diagnóza demencia bola stanovená
dňa 5.10.2010, prvé príznaky demencie boli zachytené v zdravotnej dokumentácii dňa 12.9.2010 v
teste MMSE, všetkých MMSE testov vykonaných v priebehu 3 a pol mesiaca spolu s ostatnými údajmi

považuje za významné pri stanovení diagnózy demencie. Pri depresívnej pseudodemencii osoba v
dôsledku depresie pôsobí, že má znížené kognitívne funkcie, ale nemá ich znížené, len tak pôsobí.
Čo sa týka testov MMSE, vek nemá žiaden vplyv na ich výsledky ani nedoslýchavosť, pokiaľ je test
prevedený správne. V danom prípade bol test prevedený správne, nebohý rozumel hovorenej reči.
V celom spise sa píše ako osoby komunikovali s poručiteľom, na základe toho znalec zdedukoval,

že bol schopný rozumieť hovorenej reči, napriek tomu, že mal znížený sluch vo vyššom veku. Ak by
bolo hovorené na poručiteľa a nerozumel by tomu, tak aby nemohol vykonať právne úkony, nakoľko
hovorili na neho matrikárky a on na to reagoval. Znalec uviedol, že nevylučuje sa, ak je nie orientovaný
miestom, časom, osobou a pritom výsledok testu MMSE bol 12 bodov z maximálnej hodnoty 30 bodov,
čo dokazuje stredne ťažké kognitívne narušenie. Závery však stanovil na základe všetkých údajov, ktoré

mal k dispozícii. Celkovo bolo robených 6 testov MMSE, bolo tam aj nevýznamné zlepšenie, celkovo
sa stav zhoršoval. Inkontinencia moču nie je dôležitým príznakom pri stanovení diagnózy demencie,
môže byť jedným zo sprievodných prejavov demencie. Kľúčovým príznakom je pokles rozumových
schopností. Nežiadúce účinky liekov z hľadiska psychiky pacienta na základe zdravotnej dokumentácie
nie je možné potvrdiť. Psychiatrička nevysadzovala lieky kvôli nežiadúcim účinkom. Záver psychiatričky

znel zmiešaná demencia. Pri prijatí na geriatrické oddelenie bola u poručiteľa konštatovaná vysoká
závislosť od pomoci druhých osôb pri základných činnostiach, to znamená, mohol sa najesť len s
pomocou, bolo ho treba kŕmiť. Pacient vyžadoval nepretržitú 24-hodinovú opatrovateľskú starostlivosť
druhých osôb. Stav poručiteľa bol vážny, mal zlomený krčok stehennej kosti, nemohol chodiť, musel
ležať. Pokiaľ došlo aj k zlepšeniu, z hľadiska celkového stavu to boli bezvýznamné zlepšenia. On

vyberal nálezy z predmetného obdobia, nakoľko predmetom posudku je posúdenie stavu poručiteľa v
predmetnom období. Nález o demencii z 5.10.2010 použil z dôvodu, že demencia je dlhodobá diagnóza.
So žiadnym ošetrujúcim lekárom poručiteľa sa nekontaktoval. V čase, keď bol poručiteľ prepustený
z interného oddelenia v relatívne kompenzovanom stave, MUDr. F. mu nasadila tramal, nakoľko mal
bolesti. Je zásadný rozdiel na mozgu človeka 80-ročného a človeka trpiaceho demenciou. Starý človek

má zdravý mozog, bežne zostarnutý a alzheimer alebo pacient s demenciou má mozog degenerovaný.
Znalec nález na mozgu poručiteľa považuje za patologický. Je pravdou, že veľa starých ľudí to má,
je to patologické. Nález poručiteľa na mozgu automaticky neznamená demenciu, len poukazuje na
možnosť demencie. Je tu predmetom demencia + morten, čo je iné ako keď je pacient vyšetrený.
Hlavnými kritériami pre stanovenie diagnózy poručiteľa bol záver psychiatrického vyšetrenia zo dňa

5.10.2010, nález 6 testov MMSE v období od septembra do decembra 2010, ostatné údaje o duševnom
stave pacienta v zdravotnej dokumentácii, pomocným kritériom bol nález na mozgu a závažný telesný
stav, ktorý spôsobuje rýchlu progresiu demencie, ako aj diagnostikovanie demencie stanovené lekármi
geriatrami opakovanie koncom novembra na doliečovanom oddelení a začiatkom decembra v LDCH. Svysokou pravdepodobnosťou blízkou istote, nakoľko nemal možnosť osobne pacienta vyšetriť, možno
diagnostikovať demenciu u poručiteľa. Pri posmrtných posudkoch k duševnej spôsobilosti je to najvyšší
stupeň záveru.

Tunajší súd uznesením č.k. 3C/47/2011-529 ustanovil MUDr. Jozefa Hudcovského, G. na podanie
odborného vyjadrenia k otázke, či CT nález v prepúšťacej správe poručiteľa - záznam zo dňa 3.9.2010,
je bežným nálezom u starších osôb a či takýto nález dokazuje, že ide o také závažné poškodenie mozgu,
ktoré preukazuje demenciu. Z odborného vyjadrenia MUDr. Hudcovského Jozefa č. 4/2014 vyplynul

záver, že CT nález v prepúšťacej správe poručiteľa zo dňa 3.9.2010 je možné hodnotiť ako bežný nález u
starších osôb a nemožno z neho vydedukovať, že ide o závažné poškodenie mozgu v zmysle demencie.
Tento nález možno hodnotiť len v kontexte s ostatnými vyšetrovacími metódami, hlavne psychologickým
vyšetrením a prevedením testu MMSE, ktorý poukazuje na rozsahu poruchy kognitívnych funkcií a
stanovenie stupňa demencie.

Tunajší súd uznesením č.k. 3C/47/2011-642 ustanovil znalkyňu z odboru zdravotníctva a farmácia,
odvetvie psychiatria MUDr. Elenu Poloncovú, J. Q. a stanovil jej úlohu určiť, či poručiteľ v čase podpisu
predmetných úkonov trpel takou duševnou poruchou trvalého resp. prechodného charakteru, ktorá by
ho robila na tento právny úkon resp. úkony nespôsobilým, a či mohol pochopiť obsah týchto právnych
úkonov a ich následky. Zároveň ju vyzval posúdiť správnosť znaleckého posudku MUDr. Stanislava

Kolára č. 34/2012. Znalkyňa MUDr. Elena Poloncová vypracovala znalecký posudok č. 4/2015,
kde v závere uviedla, že poručiteľ v čase podpisu predmetnej zmluvy, splnomocnenia a výpovede
zmluvy trpel symptomatickým dementným syndrómom na zmiešanom vaskulárnom, t.j. cievnom a
degeneratívnom podklade, čo sa prejavilo narušením kongnitívnych, t.j. poznávacích schopností oblasti
pamäti, pozornosti, myslenia, intelektu, patickými náladami, poruchami motivácie správania, narušením

schopnosti samostatného rozhodovania. Podľa platnej MKCH-10 majú byť tieto príznaky prítomné
najmenej 6 mesiacov, pre spoľahlivé stanovenie a špecifikovanie demencie vzhľadom k priebehu
ochorenia u poručiteľa sa jednalo s najväčšou pravdepodobnosťou na začiatku zhoršenia telesného
zdravotného stavu v septembri 2010 o miernu kognitívnu poruchu, ktorá predchádzala progredujúcemu
narušeniu kognitívnych schopností spôsobených telesnými komplikáciami, opakovanými operačnými

zákrokmi vykonanými v celkovej anestéze. Pri psychiatrickom vyšetrení dňa 5.10.2010 bol stanovený
diagnostický záver, zmiešaná demencia s poruchami správania. Vzhľadom na pomerne rýchly nástup
prejavov sa nedá vylúčiť delírium vo forme amentného stavu, t.j. stavu zmätenosti s prejavmi
psychomotorického nekľudu, dezorientácie, poruchami poznávania, chápania, nesúvislého myslenia,
ktorý stav už pravdepodobne nasadol na rozvíjajúcu sa demenciu. Vaskulárny typ demencie je

duševná porucha, ktorá vzniká na podklade degeneratívnych procesov na stenách mozgových
tepien. Tieto obvykle vyvíjajú v priebehu niekoľkých rokov. Nie sú takého rozsahu, že by viedli k
neurologickým príznakom v zmysle straty hybnosti, narušenie motorických funkcií. Najvýznamnejšie
rizikové faktory je vysoký krvný tlak, arterioskleróza srdcových tepien, chronická fibrilácia srdcových
predsiení, ktoré všetky faktory boli u poručiteľa potvrdené. Dochádza tu ku schodovitému alebo

nepravidelne schodovitému zhoršovaniu kognitívnych funkcií s početnými a výraznými výkyvmi, teda
k postihnutiu pamäťových a intelektových schopností, poruchám pozornosti správania, poruchám v
oblasti emotivity, zníženej súdnosti, poruchami logického uvažovania, zvýšenej sugestibility, narušenej
schopnosti orientácie, strate sebestačnosti. Preto v čase predmetného právneho úkonu nebol poručiteľ
s vysokou pravdepodobnosťou spôsobilý situáciu správne zvážiť, pochopiť, emočné faktory prevažovali

nad racionálnym posúdením a zvážením dôsledkov takéhoto konania. Znalkyňa MUDr. Poloncová
sa stotožnila s odbornými závermi uvedenými v znaleckom posudku MUDr. Stanislava Kolára č.
34/2012. Poručiteľ v septembri 2010 trpel s vysokou pravdepodobnosťou miernou kognitívnou poruchou
a od októbra 2010 porucha progredovala do rozvoja symptomatického sekundárneho dementného
syndrómu stredne ťažkého až ťažkého stupňa s tranzitórnym amentným stavom, ktorý prekonal 4.

až 5.10.2010. V dôsledku celkového zdravotného stavu nebol schopný od 27.8.2010 do 12.12.2010
vykonávať bežné sebaobslužné úkony, došlo k narušeniu jeho kognitívnych funkcií takého stupňa, že
nebol spôsobilý v čase posudzovania predmetných úkonov správne pochopiť situáciu, zvážiť dôsledky
svojho konania. Diagnóza symptomatického dementného syndrómu stredne ťažkého stupňa v čase
posudzovania predmetných úkonov bola stanovená s vysokou pravdepodobnosťou blížiacou sa istote.

Podľa znalkyne v dostupnej zdravotnej dokumentácii neboli zistené také prejavy, ktoré by nasvedčovali
pre depresiu so pseudodemenciou, ktorá je súčasťou afektívnej poruchy a nie je organické ochorenie.
Charakteristickejšie bývajú ranné zhoršenia, nedochádza k významnejšiemu postihnutiu intelektuálu a
pamäti, aj keď pacienti si na to sťažujú, CT mozgu vykazuje normálny nález, nie ischemické zmenya mozgovú atrofiu. Nevyskytujú sa stavy zmätenosti, konfabulácie myslenia, skôr apatia, prežívanie
zlyhania, negatívne sebahodnotenie. V predmetnom období nebol poručiteľ pod vplyvom takých liekov
a dávok, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na diagnostický záver. Na základe súdneho spisu a údajov

od jednotlivých sporiacich sa strán nemožno objektívne posúdiť premorbídnu osobnosť posudzovaného
a jeho zmeny. Pri vypracovaní svojho znaleckého posudku vychádzala z predloženej zdravotnej
dokumentácie a dlhoročných klinických skúseností.

Znalkyňa MUDr. Elena Poloncová vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na svojom znaleckom

posudku. K námietke odporkyne v 2.rade, že diagnóza nebola stanovená na základe medzinárodnej
kvalifikácie chorôb, uviedla, že pokiaľ nie je možné jednoznačne určiť diagnózu, uvádza sa
syndromologický, čo je súbor jednotlivých príznakov, ktorý nasvedčuje pre diagnózu na základe
pravdepodobnosti. Tak to bolo aj v tomto prípade. Na základe súboru príznakov posúdila, že u
poručiteľa sa jednalo o zmiešanú demenciu pre skutočnosť, že tam mohli byť príznaky nasvedčujúce
demencii alzheimerovho typu nasvedčuje CT nález, teda degeneratívne procesy na mozgu. Pre

demenciu cievneho typu nasvedčujú cievne zmeny. Na CT boli popisované početné drobné mozgové
infarkty. Z posúdenia klinického priebehu u poručiteľa hlavne v čase prijatia do nemocnice, teda už v
predoperačnom období bolo vykonané škálovanie s posúdením jeho kognitívnych schopností. Podľa
dotazníka MMSE boli tieto posúdené ako stredne ťažko narušené. Dotazník bol robený opakovane na
rôznychpracoviskách.Poručiteľnedosiaholnikdyviacako15bodov,čižebolvpatologickýchhodnotách.

Záznamy o psychickom stave v zdravotnej dokumentácii boli veľmi strohé, prevažovali sesterské
záznamy, ktoré sa vykonávajú na základe dotazníkov. Vzhľadom na zaťaženosť a nedostatok času na
výkon ošetrovateľskej starostlivosti u nich sú často vykonávané paušálne. Teda nemôže sa vychádzať
len z týchto záznamov, ale treba ich brať do úvahy. Lekári na somatických oddeleniach sa zamerali
najmä na liečbu a posúdenie jeho somatického stavu. V lekárskych záznamoch je poznamenané,

že poručiteľ je sťažene komunikujúci, nespolupracujúci, pri lekárskej vizite kládol otázku, prečo je v
nemocnici, čo nasvedčuje, že bol dezorientovaný, nevyznal sa v danej situácii. Psychiatrické konzílium,
ktoré bolo realizované v deň, keď prekonal operačný zákrok, diagnosticky uzavrelo stav pacienta ako
demenciu. K námietke odporkyne v 2.rade, že delírium vylučuje stav demencie, poukázala znalkyňa, že
podľa odbornej literatúry, delírium môže byť súčasťou demencie. Demencia môže nasadať na delírium.

V priebehu demencie môže dôjsť k rozvoju delíria a delírium môže plynule prejsť do dementného
syndrómu. K námietke odporkyne v 2.rade, že sa nedostatočne vyjadrila k liekom, uviedla, že v
čase, keď posudzujeme predmetné úkony, nemal poručiteľ podávané také liečivá, ktoré by ho mohli
významnejšieovplyvniť.Príznakydelíriapopisované4.až5.10.2010jepredpoklad,žesananichpodielal
samotný operačný zákrok, keďže bol vykonaný v celkovej anestéze. Anestetiká ovplyvňujú sýtenie

mozgu kyslíkom, dochádza k spomalenej činnosti srdca pri ich podávaní a k zníženému okysličovaniu
mozgových buniek, čo urýchlilo stav zmätenosti. Pri určovaní pravdepodobnej diagnózy vychádzala z
oficiálnej literatúry a nie z webových stránok, ako aj 33-ročných klinických skúseností v psychiatrickej
oblasti. V dotazníku MMSE sa hodnotí orientácia, pamäť, aritmetické schopnosti, schopnosť ako dokáže
zobraziť obrazec, ktorý tam je, nie je to len o sluchových vnemoch. Prejavy dementného syndrómu boli

jednoznačne v dokumentácii popísané. Potvrdzovala to porucha orientácie. Pri psychiatrickom vyšetrení
sa vyskytovali bludné produkcie, nechápal situáciu primerane k tomu, aká bola reálna. Hlavné príznaky
demencie sú porucha pozornosti, orientácie a vedľajším príznakom sú výkyvy v emočnej zložke,
ktoré boli tiež popisované v zdravotnej dokumentácii, keď poručiteľ nadával zdravotnému personálu.
Najdetailnejšie je to uvedené v zdravotnej dokumentácii odo dňa, keď bolo realizované konziliárne

psychiatrické vyšetrenie - vykrikoval, rozprával z cesty, bol dráždivý pri manipulácii, negativizmus,
vulgarizmus pri vyjadrovaní. Ďalej v objektívnom náleze psychiater popísal spomalenosť, ťažkopádnosť,
narušenú orientáciu v mieste, čase, situácii, narušenú kritickosť poruchy pamäte. Aj anesteziológ
popisoval odpovede s latenciou, teda s dlhším časovým odstupom, čo nasvedčuje narušeniu jeho
myšlienkových procesov, tiež je popisované zabiehavé myslenie. Popisy sú zo dňa 5.10. až 20.10.2010.

Dňa 21.10.2010 je pri vizite záznam lekára, že poručiteľ chce ísť domov, nechápe, prečo je tu, je
dozorientovaný. Priebeh jeho celkového zdravotného stavu bol zhoršujúci sa, čo vyústilo v exitus. Na
dementnom syndróme sa podieľali aj závažné telesné ochorenia.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise.

Súd sa oboznámil s predmetnými právnymi úkonmi, a to s darovacou zmluvou uzavretou dňa
21.10.2010, ktorou poručiteľ daroval odporkyni v 3.rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kú Q.,
obec P., ďalej žiadosťou o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla Wolksvagen Polo aSuzuki z poručiteľa na odporkyňu v 1.rade splnomocnencom na úkony spojené s prepisom X. O.,
nar.XX.X.XXXX - splnomocnenie zo dňa 25.10.2010, s výpoveďou zmluvy o stavebnom sporení v
ČSOB stavebnej sporiteľni danou poručiteľom dňa 28.10.2010, ako aj so stavom účtu stavebného

sporenia ku dňu 5.11.2010, zostatok vo výške 1.975,90 eur, ktorá suma bola zaslaná na účet poručiteľa
v Poštovej banke. Ďalej sa súd oboznámil s výpisom zo zdravotnej dokumentácie doliečovacieho
oddelenia ÚVN Ružomberok, kde bol hospitalizovaný poručiteľ v období od 27.9.2010 do 4.10.2010 a
tiež z druhej hospitalizácie na doliečovacom oddelení ÚVN Ružomberok v období od 15.11.2010 do
1.12.2010, ďalej s výpisom zo zdravotnej dokumentácie traumatologického oddelenia ÚVN Ružomberok

v období od 29.8.2010 do 6.9.2010, v období od 20.9.2010 do 27.9.2010, v období od 4.10.2010
do 19.10.2010 a v období od 28.10.2010 do 2.11.2010. Počas hospitalizácie na traumatologickom
oddelení ÚVN Ružomberok v období od 4.10.2010 do 19.10.2010 vykonané konziliárne psychiatrické
vyšetrenie, ktoré bolo volané pre denný útlm a nespavosť a s rušivými prejavmi v správaní (v noci
nespí, vykrikuje z cesty), kde bola stanovená diagnóza F00.2 zmiešaná demencia s behaviorálnymi
poruchami. Súd sa tiež oboznámil s výpisom zo zdravotnej dokumentácie poručiteľa na internej klinike

ÚVN Ružomberok v období od 19.10.2010 do 28.10.2010 a v období od 2.11.2010 do 15.11.2010,
ďalej s výpisom z dokumentácia z LDCH Štiavnička v období od 6.9.2010 do 20.9.2010, ako aj
v období od 1.12.2010 do 12.12.2010 - stanovená MUDr. Q. D., primárom diagnóza vaskulárnej
demencie ťažkého stupňa F07.9. Súd sa oboznámil s úmrtným listom poručiteľa. Z potvrdenia tunajšieho
súdu zo dňa 27.12.2010 vyplynulo, že dedičské konanie po poručiteľovi Ing. Q. X., nar.XX.X.XXXX,

zomr.XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. R. XXX je vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 5D/110/2010.

Ďalej sa súd oboznámil s čestným vyhlásením JUDr. Y. B., ktoré zaslal tunajšiemu súdu na základe
požiadania odporkyne v 2.rade. Uviedol, že dňa 19.10.2010 e-mailom zaslal na adresu [email protected] darovaciu
zmluvu, ktorou poručiteľ daroval odporkyni v 3.rade nehnuteľnosti kú Q.. Túto zmluvu vyhotovil na

požiadanie osoby, ktorá sa predstavila ako Q. O.. Túto osobu ani predtým ani potom osobne nestretol.
Vzhľadom na urgenciu v danej veci a prísľub v minulosti, ktorý dal poručiteľovi, daný dokument vyhotovil
urgentne a zaslal e-mailom. Na začiatku roku 2008 navštívil poručiteľa v J. R. v dome pod lesom, v
ktorom býval, kvôli riešeniu inej záležitosti. Pri jeho práci lesného hospodára sa s ním často stretával.
Riešil veci s otcom predtým ako odišiel do dôchodku. Pri ich poslednom stretnutí povedal, že ho bolí

noha a má problém, ale inak v osobnom živote sa mu darí výborne, nakoľko našiel v starobe oporu v
osobe ženského pohlavia, ktorá mu značne pomáha. Predpokladá, že uviedol, že je to rodinná priateľka.
Sťažoval sa na potomkov, že mu neposkytujú pomoc a opateru a že ho nenavštevujú. Mal záujem o
právne služby, chcel sa poradiť, ako má postupovať pri prevode svojho majetku, chcel si dať všetko do
poriadku, kým žije, aby to po jeho smrti nešlo do dedičstva. Mal záujem prepísať chatu v P. na osobu,

ktorámalabyťdcérouosoby,ktorámuvstarobeposkytovalaoporu.Tátonedovŕšilavek18rokov,poradil
mu, aby to urobil formou darovacej zmluvy, keď dotyčná dovŕši vek 18 rokov. Zanechal mu vizitku, aby sa
v prípade potreby hlásil. Keď mu v roku 2010 zavolala osoba, ktorá sa predstavila ako Q. O. a oznámila
mu, že poručiteľ mal úraz a je hospitalizovaný, považoval za svoju povinnosť bezodkladne vyhotoviť
požadovanú zmluvu. Táto osoba tvrdila, že pán X. jej kázal, aby sa na neho obrátila a poradila sa s

ním, ako postupovať pri prevode majetku. Povedala mu, že chce prepísať dom, chatu, autá aj stavebné
sporenie. Navrhla, aby sa to urobilo formou spísania závetu. On jej navrhol, aby sa to previedlo formou
darovacej zmluvy. Rozhodla sa, že najskôr sa urobí darovacia zmluva na chatu v P.. Povedal jej, aké
doklady sú k tomu potrebné. Mali sa osobne stretnúť v Ružomberku, ale v dohodnutý deň mu zavolala,
že stav pána X. sa zhoršil. Preto nepokračoval v príprave darovacej zmluvy. O nejaký čas, rámcovo v

týždňoch, mu pani O. zavolala, že pán X. sa má lepšie a žiada, aby sa dokončila darovacia zmluva. Na
základe dokladov, ktoré mu odovzdala, pripravil darovaciu zmluvu a poslal jej ju mailom dňa 19.10.2010,
doporučil jej notárku JUDr. Leštinskú na overenie podpisov. JUDr. Y. B. čestne vyhlásil, že má vedomosť,
že pán X. mal na začiatku roku 2008 jednoznačnú a trvalú vôľu previesť svoj majetok v najväčšej možnej
mierenadcéruosobyženskéhopohlavia,ktoráhovstarobeachorobeopatrovalaamalvôľuzabezpečiť,

aby jeho deti nededili majetok vzhľadom na ich postoj k jeho chorobe a starobe, ktorý prevod sa v danej
dobe neuskutočnil vzhľadom na to, že daná osoba bola maloletá.

Súd sa tiež oboznámil s obsahom pripojených spisov č. V 914/2010 a s obsahom trestného spisu OR
PZ Ružomberok ČVS: ORP-470/JP-RK-2010.

Súd sa oboznámil s fotodokumentáciou predloženou odporkyňami.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 88 ods. 1 písm. ch/ OSP namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,

v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v súvislosti s konaním o
dedičstve.

Podľa § 175k ods. 3 OSP ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie
ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.

Podľa§175yods.1OSPnezaradeniemajetkualebodlhovdoaktívapasívdedičstvavdôsledkupostupu
podľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania
o dedičstve.

V tomto konaní navrhovatelia v 1.a v 2.rade sa voči odporkyniam v 1.až v 3.rade domáhali jednak

určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi poručiteľom nebohým Ing. Q. X. a odporkyňou
v 3.rade a zároveň určenia, že do dedičstva po poručiteľovi Ing. Q. X. patria tieto nehnuteľnosti,
ako aj osobné motorové vozidlá značky Suzuki a značky Wolksvagen Polo, ako aj suma 1.975,90
eur vyplatená zo stavebného sporenia poručiteľa na osobný účet poručiteľa v Poštovej banke, s
ktorou nakladala odporkyňa v 2.rade. Zároveň navrhovatelia v 1.a v 2.rade žiadali, aby súd uložil

odporcom v 1.až v 3.rade povinnosť tieto nehnuteľnosti, osobného motorového vozidlá a peniaze
vydať navrhovateľom v 1.a v 2.rade. Predmetné právne úkony boli realizované v októbri 2010, resp. v
novembri 2010 v čase hospitalizácie poručiteľa (darovacia zmluva dňa 21.10.2010, splnomocnenie na
prepis motorového vozidla Wolksvagen dňa 25.10.2010, splnomocnenie na prepis motorového vozidla
Suzuki dňa 25.10.2010, výpoveď zmluvy o stavebnom sporení ČSOB dňa 28.10.2010) a následné

nakladanie s peniazmi vyplatenými na osobný účet poručiteľa v Poštovej banke. Navrhovatelia v 1.a
v 2.rade argumentovali jednak tvrdením, že nejedná sa o podpisy poručiteľa, keď k tomuto svojmu
tvrdeniu navrhli vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológia a na základe výsledkom
vykonaného dokazovania však súd toto ich tvrdenie, že sa nejedná o podpisy poručiteľa na písomných
právnych úkonoch, nemal preukázané. Znalecký posudok znalca Vladimíra Rusnáka bol presvedčivý,

bez logických rozporov, súd tohto znalca na pojednávaní vypočul, keď znalec reagoval na námietky
navrhovateľov v 1.a v 2.rade a podrobnejšie vysvetlil závery svojho znaleckého posudku, resp. postup
ako k nim dospel. Navrhovatelia v 1.a v 2.rade však ďalej tvrdili, že v prípade, ak sa aj jednalo o
podpisy poručiteľa, tento urobil predmetné právne úkony v duševnej poruche, ktorá ho robila na tieto
právneúkonyneschopným.Vnadväznostinauvedenénavrhovateliažiadali,abysúdurčil,žepredmetné

nehnuteľnosti, motorové vozidlá a peniaze vyplatené zo stavebného sporenia nebohého patria do
dedičstva po poručiteľovi.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. Tento je buď
daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľov v 1.a v 2.rade ohrozené, alebo ak

by sa bez tohto požadovaného určenia stalo ich právne postavenie neistým. Súd konštatuje, že v tomto
prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení v časti výroku, že nehnuteľnosti, motorové
vozidlá a peniaze patria do dedičstva, je daný, nakoľko rozhodnutím súdu v tejto veci sa postavenie
navrhovateľov v 1.a v 2.rade, ktoré je aktuálne neisté, keďže predmetné nehnuteľnosti, motorové vozidlá
a tiež peniaze vyplatené zo stavebného sporenia nemožno zaradiť do aktív dedičstva po poručiteľovi

vzhľadom k vykonaným právnym úkonom poručiteľa, a teda navrhovatelia v 1.a v 2.rade ako zákonní
dedičia poručiteľa (potomkovia) sú v nevýhodnom postavení z tohto hľadiska, ustáli.

Súd vykonal rozsiahle dokazovanie k zisteniu duševného stavu poručiteľa Ing. Q. X. v čase vykonania
právnych úkonov - darovacej zmluvy k nehnuteľnostiam kú Q., splnomocnení k prepisu motorových

vozidiel značky Suzuki a Wolksvagen a tiež právnych úkonov nakladania s peňažnými prostriedkami
vyplatenými zo stavebného sporenia a to jednak vypočul účastníkov konania, svedkov navrhnutých
predovšetkým odporkyňami v 1.až v 3.rade, oboznámil sa tiež s predloženou fotodokumentáciou.
Z tohto dokazovania vyplynulo, že poručiteľ mal blízky priateľský vzťah s odporkyňou v 2.rade a scelou jej rodinou. Pravidelne sa stretávali na rôznych rodinných oslavách, spoločenských akciách. V
ich spoločnosti sa poručiteľ cítil dobre a zároveň je nepochybné, že zo strany odporkyne v 2.rade a
celej jej rodiny mu bola poskytovaná pomoc a podpora ako človeku v staršom veku, ktorý žije sám

(bol rozvedený), pričom donášku obedov mal zabezpečenú od Okresného úradu Ružomberok, odbor
sociálnych vecí a rodiny, resp. obce J. R.. Naopak vzťahy s potomkami, t.j. navrhovateľmi v 1.a v 2.rade
dlhodobo neboli na dobrej úrovni. Súd zistil len sporadický kontakt navrhovateľa v 1.rade s poručiteľom
a vôbec žiaden kontakt navrhovateľky v 2.rade, ktorá skutočnosť môže byť motivovaná v podstatnej
miere rozpadom manželstva poručiteľa s matkou navrhovateľov v 1.a v 2.rade, ktorým momentom došlo

k narušeniu rodinných väzieb. Ďalej súd z vykonaného dokazovania zistil, že poručiteľ v čase pred
úrazomdňa29.8.2010,hocibolvovyššomveku(82rokov),bolrelatívnesamostatný,aktívnyvkomunite.
V minulosti dlhodobo pracoval v oblasti lesníctva v riadiacej funkcii, pričom aj naďalej chodil do hôr,
venoval sa s kamarátmi poľovníctvu. Bol teda v dobrej fyzickej kondícii primeranej veku, viedol motorové
vozidlá. Pred svojimi priateľmi, známymi nevyjadroval sa konkrétne, akým spôsobom a či vôbec chce
počas svojho života naložiť so svojím majetkom. Už v roku 1996 spísal závet na nehnuteľnosti v k.ú. Q.,

kde označil závetnú dedičku odporkyňu v 2.rade. Od uvedeného obdobia až do dátumu predmetných
právnych úkonov súd nezistil žiadne nakladanie s majetkom poručiteľa. Podľa čestného vyhlásenia
JUDr. Y. B. v roku 2008 mal poručiteľ záujem previesť nehnuteľnosti v k.ú. Q. na odporkyňu v 3.rade.
K realizácii tohto právneho úkonu však nedošlo až dňa 21.10.2010 počas hospitalizácie poručiteľa.
Ďalej mal súd preukázané, že počas hospitalizácií poručiteľa od doby od 29.8.2010 až do jeho smrti

12.12.2010 ho navštevovala odporkyňa v 2.rade, jej manžel, jeho dcéra pravidelne. Poskytovali mu
nepochybne podporu v čase choroby, zároveň mu boli nápomocné pri realizácii predmetných právnych
úkonov, a to najmä odporkyňa v 2.rade - zabezpečenie overovania podpisov, vypracovania darovacej
zmluvy, ... s tým, že skutočne predmetné právne úkony boli poručiteľom zrealizované, to znamená
darovanie predmetných nehnuteľností v k.ú. Q. na odporkyňu v 3.rade, prepisy motorových vozidiel na

základe splnomocnenia udeleného pre manžela odporkyne v 2.rade X. O. na odporkyňu v 1.rade, na
základe výpovede zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 28.10.2010 boli vyplatené peňažné prostriedky
dňa 5.11.2010 na účet poručiteľa v Poštovej banke v sume 1.975,90 eur, pričom s predmetnými
peňažnými prostriedkami na základe želania poručiteľa nakladala odporkyňa v 2.rade, keď platobnú
kartu k tomuto účtu s PIN-kódom jej odovzdal pán X. S., ktorý mal túto kartu od poručiteľa na pokyn

poručiteľa. Všetky tieto peniaze odporkyňa v 2.rade vybrala a spotrebovala na účel určený poručiteľom,
čo však súdu žiadnym spôsobom nepreukázala. Pokiaľ navrhovatelia v 1.a v 2.rade namietali, že
predmetné právne úkony boli realizované v duševnej poruche, ktorá robila poručiteľa neschopného
na tieto právne úkony, s poukazom na záznamy v zdravotnej dokumentácii poručiteľa v čase od
29.8.2010 do času smrti dňa XX.XX.XXXX vzhľadom na konštatovanú demenciu s poruchami správania

na základe psychiatrického vyšetrenia vykonaného v čase cca dvoch týždňov pred realizovanými
právnymi úkonmi, ako aj s poukazom na výsledky MMSE testov, vzhľadom k tomu, že sa jednalo v
prípade posúdenia duševného stavu poručiteľa v predmetnom období o odbornú otázku, súd nariadil
znalecké dokazovanie s tým, že znalecký posudok vypracoval znalec MUDr. Stanislav Kolár, znalec
z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a kontrolný znalecký posudok MUDr. Elena Poloncová,

znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, pričom znalec MUDr. Stanislav Kolár ustálil, že
poručiteľ v predmetnom období s vysokou pravdepodobnosťou (blízkou istote) trpel mnohými závažnými
život ohrozujúcimi ochoreniami a závažnou duševnou poruchou v pravom slova zmysle, zmiešanou
demenciou stredne ťažkého stupňa, ktorá sa u neho okrem iného prejavovala závažnými poruchami
orientácie, emócií, myslenia, pamäťových a intelektových a exekutívnych funkcií, v dôsledku ktorej bola

jeho schopnosť posúdiť obsah, význam a následky svojho konania narušená a zároveň bola závažne
narušená aj jeho schopnosť toto svoje konanie ovládnuť. Teda nebol schopný vybavovať, riešiť jeho
osobné záležitosti, primerane vystupovať pred notárom, matrikárom a podobne. Znalkyňa MUDr. Elena
Poloncová dospela k takmer totožnému záveru, že poručiteľ v čase podpisu predmetných právnych
úkonov trpel symptomatickým (sekundárnym) dementným syndrómom na zmiešanom vaskulárnom, t.j.

cievnom a degeneratívnom podklade, ktorý sa prejavuje narušením poznávacích schopností v oblasti
pamäti, pozornosti, myslenia intelektu, patickými náladami, poruchami motivácie, správania, narušením
schopnosti samostatného rozhodovania. Obaja znalci ustálili, že poručiteľ v predmetných dátumoch s
vysokou pravdepodobnosťou nebol spôsobilý vykonávať žiadne právne úkony, situáciu správne zvážiť,
pochopiť, emočné faktory u neho prevažovali nad racionálnym posúdením a zvážením dôsledkov

takéhoto konania. V nadväznosti na výsledky znaleckého dokazovania súd má za to, že predmetné
právne úkony, a to darovanie nehnuteľností v k.ú. Q. odporkyni v 3.rade, prepis motorových vozidiel
na základe udeleného splnomocnenia pre manžela odporkyne v 1.rade X. O. na odporkyňu v 2.rade a
nakladanie s peňažnými prostriedkami vyplatenými zo stavebného sporenia nie sú platnými právnymiúkonmi, nakoľko boli vykonané v duševnej poruche, ktorá poručiteľa robila na tieto právne úkony
neschopného s poukazom na ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu argumentácia
odporkýň s poukazom na priateľský vzťah poručiteľa k nim, poskytovanie mu pomoci a podpory v

starobe, trávenie času spoločne na rôznych rodinných akciách, spoločenských akciách, v neposlednom
rade aj pomoc a podpora v čase choroby počas hospitalizácie v období od 29.8.2010 do smrti poručiteľa
sú právne irelevantné, keďže rozpoznávacie a vôľové schopnosti poručiteľa v čase robenia predmetných
právnych úkonov boli preukázateľne narušené. Vzhľadom na tento záver súd konštatuje, že návrh
navrhovateľov v 1.a v 2.rade na určenie, že predmetné nehnuteľnosti v k.ú. Q., motorové vozidlá a tiež

peňažné prostriedky vyplatené zo stavebného sporenia vo výške 1.975,90 eur patria do dedičstva, je
dôvodný, a preto súd tomuto návrhu vyhovel.

Pokiaľ odporkyňa v 2.rade poukázala, že predmetné právne úkony boli prejavom vôle nebohého,
ktorá je okrem iného vyjadrená v závete, vo vyhlásení JUDr. Y. B. a tiež vyplýva zo svedeckých
výpovedí, s poukazom, že je porušením princípu právnej istoty v prípade nerešpektovania poslednej

vôle poručiteľa, súd konštatuje, že prejav vôle poručiteľa vyjadrený v závete z roku 1996 je v rozpore
s vôľou poručiteľa, ktorú vyjadril predmetným právnym úkonom darovacej zmluvy, keďže závetom
nehnuteľnosti pre prípad smrti nadobúda závetná dedička odporkyňa v 2.rade, darovacou zmluvou
však tieto nehnuteľnosti boli darované odporkyni v 1.rade. Čestné vyhlásenie X.. Y. B. vzhľadom na
jeho obsah môže nasvedčovať tomu, aká bola vôľa poručiteľa v roku 2008, túto vôľu však poručiteľ v

roku 2008 neprejavil, keďže k realizácii právneho úkonu darovania predmetných nehnuteľností v k.ú.
Q. na odporkyňu v 3.rade nedošlo, hoci skutočnosť, že odporkyňa v 3.rade v danom čase bola ešte
maloletá, tomu nemohla brániť, keďže zákonná úprava darovanie nehnuteľností mal. deťom umožňuje.
Javí sa súdu logické, že s prihliadnutím na vysoký vek poručiteľa, odklad tejto záležitosti, skôr vyvoláva
pochybnosti v otázke vôle poručiteľa. Čo sa týka vyjadrenia ďalších svedkov v konaní, z ich výpovedí

vyplynuli len konštatovania poručiteľa v ich prítomnosti, že majetok prepíše na toho, kto sa o neho v
chorobe a starobe postará. Keďže však až do dňa 29.8.2010 bol poručiteľ pomerne samostatný, neriešil
prevody majetku a pravdepodobne tieto opatrenia odkladal na obdobie, kedy skutočne bude potrebovať
opateru. Naviac súd poukazuje, že motorové vozidlá poručiteľ v čase pred hospitalizáciou využíval pre
svoje potreby. Rovnako tiež stavebné sporenie bolo nevýhodné ukončiť pred uplynutím doby sporenia

6 rokov. Následne došlo k hospitalizácii a postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu a napokon
smrti poručiteľa. Podľa názoru súdu motivačné pozadie prejavov vôle navrhovateľa nepreukazuje
jednoznačne vôľu navrhovateľa v prípade predmetných právnych úkonov.

Pokiaľ navrhovatelia v 1.a v 2.rade sa domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou poručiteľ

daroval nehnuteľnosti v k.ú. Q. odporkyni v 3.rade, súd konštatuje, že táto otázka je otázkou predbežnou
vo vzťahu k rozhodovaniu vo veci určenia, že nehnuteľnosti v k.ú. Q. patria do dedičstva po poručiteľovi,
a preto súd má za to, že pokiaľ súd rozhodol vo veci určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
poručiteľovi, postavenie navrhovateľov v 1.a v 2.rade, ktoré bolo neisté, sa na základe tohto rozhodnutia
zmenilo - ustálilo (predmetné nehnuteľnosti budú zaradené do aktív dedičstva po poručiteľovi, kde

navrhovatelia v 1.a v 2.rade sú zákonnými dedičmi). Preto súd návrh navrhovateľov v tejto časti určenia
neplatnostidarovacejzmluvyzamietolakonedôvodnýprenesplneniezákonnejpodmienkyvzmysle§80
písm. c/ OSP, a to naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Napokon pokiaľ sa domáhali
navrhovatelia v 1.a v 2.rade vydania nehnuteľností v k.ú. Q., osobných motorových vozidiel a tiež sumy
vo výške 1.975,90 eur, súd konštatuje, že tento návrh navrhovateľov v 1.a v 2.rade je predčasný, nakoľko

ažprávoplatnosťouvýrokurozsudkuvoveciurčenia,ženehnuteľnostivk.ú.Q.,osobnémotorovévozidlá
a peniaze vo výške 1.975,90 eur patria do dedičstva, sa ustáli predmet dedičstva, a hoci v zmysle ust.
§ 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, v tomto okamihu neexistuje
právny titul, ktorý by preukazoval aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľov v 1.a v 2.rade na podanie
návrhunavydanieoznačenýchnehnuteľností,osobnýchmotorovýchvozidielapeňazí,keďžezákladnou

podmienkou vindikačnej žaloby je preukázanie vlastníctva, ako aj skutočnosti, že vec sa neoprávnene
nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Naviac súd poukazuje, že aktívna vecná legitimácia
navrhovateľov v 1.a v 2.rade ako dedičov nie je daná v celom rozsahu, keďže do okruhu dedičov po
poručiteľovi patrí aj odporkyňa v 2.rade ako závetná dedička - závet poručiteľa z roku 1996 (konanie vo
veci určenia neplatnosti závetu právoplatne skončené - Okresný súd Ružomberok sp.zn. 3C/142/2013),

a preto pokiaľ sa navrhovatelia v 1.a v 2.rade domáhali vydania označených nehnuteľností, hnuteľných
vecí a peňazí len im dvom, súd takémuto návrhu vyhovieť nemohol, z tohto dôvodu návrh v časti,
v ktorej sa domáhali navrhovatelia v 1.a v 2.rade uloženia povinnosti odporkyniam vydať označené
nehnuteľnosti, osobné motorové vozidlá a peniaze zamietol ako nedôvodný.V zmysle § 151 ods. 3 OSP súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, nakoľko ide v tomto prípade o zložitý prípad z dôvodu väčšieho počtu

účastníkov konania ako aj väčšieho počtu nárokov uplatňovaných konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že po a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistené rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f/ rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).