Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/370/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815218576
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815218576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, IČO 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, P.O.Box 205, proti odporcovi: Ľ. N., nar. X.X.XXXX, bytom Q.,
ul. U. č. XX, o zaplatenie 763,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 25.11.2015 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 763,46 eur s
úrokom z omeškania 8,5% ročne od 1.6.2013 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania.

Uviedol, že medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a odporcom bola uzavretá zmluva o bežnom účte
s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok
stanovených bankou. Banka poskytla povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte vo výške
736,46 eur po dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností
banka vypovedala listom z 14.3.2013 zmluvný vzťah z titulu poskytnutého úveru formou povoleného
prečerpania a pohľadávka sa stala splatnou. Výpoveď zmluvy bola doručená 19.3.2013. Následne bola
dňa 24.9.2014 postúpení pohľadávka na navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky .

Odporcovi súd doručil návrh s prílohami, odporca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil,
preto súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a
služieb flexiúčtu z 1.7.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami VUB a.s. pre depozitné produkty,
výpisom z bankovej knihy, výpoveďou zmluvy o bežnom účte, oznámením o postúpení pohľadávky,

predžalobnou výzvou, písomnou špecifikáciou nároku z 18.1.2016, výpisom z bankového účtu,
Cenníkom VÚB a.s.

Dňa 1.7.2008 uzavrela Všeobecná úverová banka a.s. a odporca zmluvu o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb flexiúčtu. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. pre
depozitné produkty platné od 1.7.2008. Povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené
po splnení kritérií stanovených bankou, úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu

zmluvy je 16,90%, jej výška môže byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná, banka úrokovú sadzbu
vyhlasuje zverejnením.Z výpisu z bankovej knihy vyplýva, že dátum poskytnutia povoleného prečerpania bol 22.10.2008 a
výška limitu povoleného prečerpania bola 763,46 eur, dátum zaslania výpovede 14.3.2013.

Listom z 14.3.2013 banka vypovedala zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Výpoveď bola
odporcovi doručená 19.3.2013.

Listom z 6.10.2014 oznamovala VÚB a.s. odporcovi postúpenie pohľadávky na navrhovateľa na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.9.2014.

Výzvou z 22.10.2015 vyzýval právny zástupca navrhovateľa k zaplateniu peňažného záväzku v
celkovej výške 763,46 eur do 30.10.2015.

Navrhovateľ listom z 18.1.2016 špecifikoval žalovaný nárok tak, že predložil výpis z bankového účtu

č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že ku dňu ukončenia zmluvného vzťah bol stav na účte -
1891,28 eur, pričom táto suma pozostáva z istiny 731,45 eur, debetného úroku 1125,51 eur a poplatkov
34,32 eur, pričom navrhovateľ si uplatňuje len sumu nesplateného povoleného prečerpania vo výške
763,46 eur. Odporcovi bol poskytnutý kontokorentný úver - flexidebet, a to na základe zmluvy o bežnom
účteaposkytovaní produktovaslužiebflexiúčtu.Úver bolposkytnutý inou formouakokreditnoukartou,

a to formou bežného účtu, preto uvedená zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Účet odporcu dosiahol debetný zostatok ešte pred
povolením povoleného prečerpania. Po tom, ako bol odporcovi poskytnutý kontokorentný úver, odporca
prekročil výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného
prečerpania. Týmto došlo k porušeniu VOB, preto banka vypovedala zmluvu a pohľadávky sa stali

splatnými.

Podľa § 708 ods. 1,2 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka

je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na

platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom;

Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu poskytnutia
úverového limitu, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť

ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a aplikujúc
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd návrh navrhovateľa
zamietol z dôvodu premlčania. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcu mal vzniknúť dňa 1.7.2008, kedy za súčasného uzavretia zmluvy o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb mali v zmluve účastníci dohodnutý aj tzv. flexidebet, čiže
povolené prečerpanie na účte po splnení podmienok uvedených bankou. Povolené prečerpanie malo

byť poskytnuté 22.10.2008 v sume 763,46 eur, pričom v tomto čase bol odporca v mesiaci október
už v mínusovom stave na účte, čo vyplýva z výpisu z účtu. Je nepochybné, že odporca konal pri
uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba a mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený vzťah dopadá právna úprava tohto zákona,
pretože povolené prečerpanie peňažných prostriedkov z bežného účtu odporcu bolo poskytované

ako forma úveru a každý veriteľ je i pri tomto type úverovania povinný splniť podmienky upravené
v § 3 ods. 6 citovaného zákona. Navrhovateľ vôbec nepreukázal, či odporca ako spotrebiteľ bola
informovaný vopred vôbec o výške úverového limitu, za akých podmienok sa úverový limit poskytuje,
či odporca má záujem o úverový limit v takejto výške, nie je zrejmé či bol informovaný o ročnej
úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za

ktorých môže byť zmenená a doplnení a o spôsobe a zániku alebo ukončenia zmluvy. Ani právnym
nástupníctvom sa povaha predmetnej veci ako spotrebiteľskej nemohla zmeniť. Súdna prax považuje
spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na
nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Úver poskytovaný formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na účte je síce absolútnym obchodom a dopadá na neho

tretia časť Obchodného zákonníka, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je
regulovaná osobitnou právnou úpravou. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie
občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je
dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo /viď napr.
rozsudok NS SR 5MCdo 20/2009, IÚS 402/2013 z 19.6.2013, v obdobnej veci aj KS TN 17Co

653/2014 z 29.4.2015/. Preto i pre účely posúdenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Pokiaľ navrhovateľ špecifikoval žalovanú sumu 763,46 eur a táto má predstavovať úverovú istinu,

ani na výzvu súdu jasne a zrozumiteľne neuviedol z čoho konkrétne má žalovaná istina pozostávať,
kedy konkrétne túto istinu mal odporca vyčerpať, kedy sa stal tento dlh splatným. Bremeno tvrdenia
rozhodných skutočností zaťažuje najmä navrhovateľa, ktorý sa domáha svojho práva a v prípade, že
ho neunesie, čo je prípad navrhovateľa v tomto konaní v časti úverovej istiny, nemôže byť v konaní
úspešný. Súd nemôže sám nahrádzať skutkové tvrdenia navrhovateľa, resp. hľadať právny dôvod,

od ktorého odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu. Samotný stav debetného zostatku 1891,28 eur
ku dňu ukončenia zmluvy vyjadruje len zaúčtovanie jednotlivých účtovných operácii bankou na účte
odporcu.Súdchýbajúcetvrdenianavrhovateľanemôženahrádzaťpredloženýmvýpisomzúčtuodporcu,
súd nemá povinnosť „vyhľadávať“ z predloženého výpisu z účtu, ktoré položky sa môžu týkať skutočne
vyčerpanej úverovej istiny a v ktorom konkrétnom období zvlášť za stavu, že banka neustále kapitalizuje

zmluvné úroky, úroky z omeškania a rôzne poplatky do vykazovaného debetného zostatku. Aj v prípade
platne uzatvoreného kontokorentného úveru je veriteľ povinný preukázať výšku kontokorentného
úveru, sumy čerpania úveru, úroky a z akých súm, v akej sadzbe a za aké obdobie sú účtované, ďalej o
aké poplatky, v akom období a z akého dôvodu sú uplatňované. I napriek uvedenému súd konštatuje,
že z výpisu z účtu odporcu vyplýva, že tento bol trvalo v omeškaní najmenej od 23.11.2009, odporca

nevykonával žiadne kreditné operácie, nevkladal peňažné prostriedky na účet, následne banka účtovala
len debetné úroky, vedenie konta flexiúčet, poplatky za platby nad rámec konta. Už ku dňu nadstavenia
úverového limitu bol stav na účet odporcu mínusový, posledná kreditná operácia na účte bola 9.3.2010.VychádzajúczoVšeobecnýchobchodnýchpodmienokVUBa.s.predepozitnéprodukty,atobodu4.11.3
nepovolený debet sa stáva okamžite splatný v prípade neuhradenia debetu v stanovenej lehote. Je

teda zrejmé, že veriteľ mal právo uplatňovať pohľadávku z titulu debetného zostatku na účte voči
odporcovi už v roku 2010, kedy jej stav na účte bol dlhodobo debetný a tento stav sa navyšoval o
účtovanie rôznych poplatkov a úrokov až do roku 2013, t.j. do výpovede zo zmluvy o účte.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V danej veci podľa názoru súdu je akékoľvek právo navrhovateľa ako právneho nástupcu veriteľa v
časti istiny premlčané. Zmluva medzi pôvodnými účastníkmi bola uzavretá dňa 1.7.2008, v zmluve

sa nenachádza jasná a zrozumiteľná dohoda o splatnosti vyčerpaného úverového limitu v jednotlivých
mesiacoch. Ak právo veriteľa na splnenie dlhu za podmienky, že odporca ako dlžník dlhú dobu
zmluvnú podmienku kreditných operácii nedodržiaval /čl. 4.10.6 VOP/, nebolo vyslovene upravené a
platne dohodnuté, veriteľovi začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva
z depozitného zostatku z titulu úverovej istiny dňom skutočného vyčerpania, t.j. v danej veci už v

roku 2010 /viď napr. rozsudok NS ČSR R 28/1984, R 91/2004. Pri aplikácii premlčacej doby podľa
Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná, je teda zrejmé, že všetky splatné nároky navrhovateľa z
titulu istiny a príslušenstva splatné pred 25.11.2012 sú premlčané. Navrhovateľ podal návrh na súd
25.11.2015, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá preukázateľne uplynula už v roku 2013.
Navrhovateľ však ani nešpecifikoval za aké obdobie omeškania dlhu ide, čo tvorí úverovú istinu,

úroky, poplatky a iné nároky. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že veriteľ vypovedal zmluvu
listom z 14.3.2013, pretože mu nič nebránilo uplatňovať svoje nároky na súde aj bez dania výpovede
zo zmluvného vzťahu. Danie výpovede ako takej nemá vplyv na splatnosť záväzku dlžníka, ktorá
nastala pred samotným úkonom výpovede.

Pre úplnosť súd udáva, že praktika banky, keď odporca ako dlžník bol už v čase poskytnutia úverového
limitu v mínusovom stave, tento neustále na svojom účte udržiaval viac rokov, banka takýto stav
tolerovala a viac rokov účtovala rôzne poplatky a úroky, nemôže požívať právnu ochranu s poukazom
na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti s nepovolením prečerpaním
na účte súd konštatuje, že takýto vzťah medzi účastníkmi nebol vôbec dohodnutý, ak napriek tomu

banka vykoná inkaso na ťarchu účtu a prekročí sa rozsah povoleného prečerpania, uvedené musí
ísť len na ťarchu banky. Pokiaľ zmluva zároveň neumožňuje ďalšie prekročenie úverového limitu a na
druhej strane VOB takúto možnosť upravujú a pripúšťajú, táto úprava spôsobuje neurčitosť citovaných
dojednaní obchodných podmienok, a tým i ich neplatnosť /napr. rozsudok KS TN 17Co 92/2015 z
17.2.2016/.

Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania žalovaného práva.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešný odporca,
trovy konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.