Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611210122
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7611210122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčákovej a členov JUDr.

Andrey Mazákovej a JUDr. Juraja Tymka vo veci navrhovateľov: X/ U.. Š. M., E.. X.X.XXXX W. X/ W.
M., E.. X.XX.XXXX, F. I. K. S. E. K., S. X, F. Y. A.. A. L., I. K. S. E. K., J. X. A. XX, proti odporcovi: Z.
A., E.. XX.X.XXXX, I. K. S., Z. XX, F. S. E. K., o zriadenie vecného bremena, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13. decembra 2011 č. k. 9C/107/2011-71 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v časti napadnutého výroku o zriadení vecného bremena v prospech navrhovateľa
ad 1/ tak, že návrh v tomto rozsahu z a m i e t a .

V prevyšujúcej časti rozsudok v napadnutom výroku o zriadení vecného bremena v prospech
navrhovateľky ad 2/ a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c
i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) rozsudkom vyhláseným
v prejednávanej veci 13.12.2011 v prospech oboch navrhovateľov ako vlastníkov nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území S. E. K. (parcely číslo 1586/3 - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 156 m2, parcely 1584/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 12 m2)
a polyfunkčného domu súpisného číslo 3027, zapísaného na LV č. XXXX, postaveného na parcele

číslo 1586/3 zriadil vecné bremeno - právo prechodu spočívajúce v povinnosti odporcu ako vlastníka
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX - parcely č. 1585/2 vo výmere 285 m2 strpieť prechod osobnými
motorovými vozidlami cez časť parcely číslo 1585/2 v rozsahu vyznačenom červenými prerušovanými
čiarami v geometrickom pláne č. 392/10 zo 14.7.2010, vyhotovenom geodetom Ľ. Z., ktorý je súčasťou
rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že k stavbe súpisného č. 3027 postavenej na pozemku parcelného č. 1586/3 v

bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľov slúžiacej im na účely bývania a podnikania (ďalej aj len
„stavba“ alebo aj len „dom“) je možné dostať sa a/ zo Sládkovičovej ulice cez autobusové nástupište
(parceluč.1584/1),zktorejpriodbočkenacestuvedúcunaautobusovénástupištejedopravnéznačenie
„Zákaz vjazdu vozidiel“ s dodatkovou tabuľou „okrem pravidelnej autobusovej dopravy a zásobovania“,
popri ceste vedie chodník, ktorým je možné dostať sa až k vchodu domu navrhovateľov z jeho prednej
strany, kde v oplotení je bránička pre peších, b/ cez parcelu č. 1587/2 vo vlastníctve odporcu a c/ k
bočnej časti nehnuteľnosti navrhovateľov, kde je brána pre vjazd motorovými vozidlami sa dá dostať cez

parcelu č. 1587/2 vo vlastníctve spoločnosti Drevex, s.r.o. Švedlár (zrejme ide o obchodnú spoločnosť
DrevexspoločnosťsručenímobmedzenýmŠvedlár-pozn.odvolaciehosúdu),naktorejniejepostavená
žiadna stavba, čiastočne ide o vyasfaltovanú cestu; susedí s nehnuteľnosťami navrhovateľov zo zadnej
strany, z ktorej ale nie je zriadený vchod na ich nehnuteľnosti. Zistil tiež, že nehnuteľnosť navrhovateľovsusedí aj s parcelou č. 1586/2, na ktorej je postavená stavba bezprostredne nadväzujúca na stavbu
domu navrhovateľov. Usúdil, že navrhovatelia k stavbe v ich vlastníctve z verejnej komunikácie nemajú
iný prístup motorovými vozidlami, než prístup cez pozemok odporcu bezprostredne priľahlý k ich stavbe

(parcela č. 1585/2, LV č. 9325).

Konštatoval, že možnosť vstupu z prednej strany do domu od autobusového nástupišťa je daná len pre
peších, pre motorové vozidla je vylúčená z dôvodu prekážky dopravným značením pred autobusovým
nástupišťom a tiež z dôvodu, že zo strany autobusového nástupišťa navrhovatelia nemajú možnosť

vjazdu a parkovania motorového vozidla na ich pozemku. Po preukázaní tejto skutočnosti z dôvodu, že
účastníci konania sa na zriadení vecného bremena nedohodli, s poukazom na § 151o ods. 3 Obč. zák.
zriadil vecné bremeno - právo prejazdu osobnými motorovými vozidlami k nehnuteľnosti navrhovateľov
v časti vyznačenej geometrickým plánom tvoriacim súčasť rozsudku. Vzal pritom do úvahy skutočnosť,
že ide o vážny zásah do práv odporcu ako vlastníka pozemku, a podľa odôvodnenia preto dbal na to,
aby odporca vecným bremenom bol obmedzovaný čo najmenej. So zreteľom na to, že navrhovatelia aj

klienti navrhovateľa vykonávajúceho znaleckú činnosť majú peší prístup k domu z jeho prednej časti,
že navrhovatelia nepreukázali potrebu prejazdu k ich domu nákladnými motorovými vozidlami a že
v zmysle § 150o ods. 3 Obč. zák. je možné zriadiť len právo cesty cez priľahlý pozemok, nie však
právo parkovania na ňom, zamietol návrh v časti zriadenia vecného bremena zaťažujúceho odporcu ako
vlastníka priľahlého pozemku právom prechodu navrhovateľov i tretích osôb cez jeho pozemok peši a

právom parkovania na jeho pozemku. So zreteľom na závažnosť zásahu do vlastníckeho práva odporcu
zriadením vecného bremena vyslovil názor, že vecné bremeno by malo byť zriadené za odplatu, a preto
zamietol návrh aj v časti, pokiaľ sa navrhovatelia domáhali bezodplatného zriadenia vecného bremena.

Vzhľadom na to, že ako navrhovatelia, tak aj odporca mali vo veci len čiastočný úspech, s poukazom

na § 142 ods. 2 OSP navrhovateľom nepriznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku (okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti) odporca podal včas odvolanie.
Navrhuje rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a návrh zamietnuť. Namieta, že v danom prípade nie
je možné zriadiť právo prejazdu motorovým vozidlom cez jeho pozemok, pretože nie je splnený zákonný

predpoklad ustanovený v § 151o ods. 3 Obč. zák., že prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak.
Súd prvého stupňa sa podľa odvolateľa
nevysporiadal so skutočnosťou, že navrhovatelia majú zabezpečený prístup k ich nehnuteľnosti pre
peších zo strany autobusového nástupišťa a okrem toho majú možnosť zabezpečiť si prístup aj
motorovým vozidlom (postačuje k tomu povolenie mesta), a to až k hranici ich pozemku, pričom krátka

vzdialenosť k vchodu do ich domu nevybočuje z obvyklej vzdialenosti stavieb od miesta príjazdu k nim
a tiež majú možnosť parkovať ich motorové vozidlo len pár metrov od domu na verejnom parkovisku.
Je toho názoru, že prístup k stavbe, ku ktorej už objektívne existuje prístup, je možné zriadiť len
výnimočne, a to len v prípade, ak vzhľadom na okolnosti je potrebné zriadiť aj právo prejazdu, bez
ktorého by nehnuteľnosť nemohla byť užívaná na účel, ktorému má slúžiť. Túto podmienku v danom

prípade nepovažuje za splnenú, pretože navrhovatelia môžu využívať danú stavbu aj v prípade, že
svojim motorovým vozidlom nezaparkujú v tesnej blízkosti za domom. S poukazom na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky (sp. zn. 22 Cdo 2667/2004 a 22 Cdo 3903/2008) zdôrazňuje, že
zriadiť tzv. nevyhnutnú cestu nie je možné len za účelom komfortného prístupu, že inštitút nevyhnutnej
cesty neslúži k tomu, aby vlastník stavby mohol získať k svojmu majetku ešte ďalší, v nejakom ohľade

vhodnejšíprístup,nežten,ktorýužmá.Jetohonázoru,žeprechodcezjehopozemoknavrhovateľommá
slúžiť len za účelom parkovania ich motorového vozidla na ich pozemku, pričom však možnosť parkovať
vozidlo majú aj na parkovisku zriadenom oproti ich domu.

Súd prvého stupňa sa podľa odvolateľa nevysporiadal ani s ujmou, ktorá zriadením vecného bremena

vznikne odporcovi a výhodami, ktoré zo zriadenia vecného bremena vyplývajú pre navrhovateľov. Tieto
výhody odvolateľ vidí v hrubom nepomere k zaťaženiu pozemku a k zmareniu zámerov odporcu s ním.
Vytýka,žesúdprávoodvolateľanaodplatusícedeklaroval,alebližšiesanezaoberalotázkounáhradyza
zriadenie vecného bremena, pričom k rozhodnutiu o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku.

Navrhovatelia reagujúc na odvolanie odporcu navrhujú rozsudok potvrdiť. Majú za to, že súd prvého
stupňa riadne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Podľa nich zriadením vecného
bremena skutkovému stavu len bol daný právny rámec, preto nejde o žiadne výhody, či obmedzenia.
Vzhľadom na to, že vecné bremeno bolo zriadené de facto na verejnom priestranstve, ktorého existenciabráni realizácii akýchkoľvek zámerov, považujú za správne, že súd nerozhodol o náhrade za zriadenie
vecného bremena, pretože odporcovi nevznikla nijaká ujma.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po
zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou, postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP
preskúmal napadnutú časť rozsudku, pričom rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 OSP s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené od 20. marca 2013 na úradnej tabuli
Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na tomto odvolacom súde 27. marca 2013

o 13.20 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 227 na II. poschodí (§ 156 ods. 1, 3 za použitia § 211
ods. 2 OSP).

Keďže problematika zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve
cesty cez priľahlý pozemok je kogentne upravená v § 151o ods. 3 Obč. zák, prieskumná činnosť
odvolacieho súdu sa vzťahuje na celý výrok o zriadení vecného bremena bez ohľadu na to, v akom

rozsahu je tento výrok napadnutý odvolaním a ako je odvolanie odôvodnené. Po takomto preskúmaní
napadnutého výroku odvolací súd dospel k záveru, že výrok o zriadení vecného bremena v prospech
navrhovateľa je potrebné zmeniť a návrh zamietnuť, aj keď z iných dôvodov, než ktoré namieta odvolateľ
a že v prevyšujúcej napadnutej časti (zriadenie vecného bremena v prospech navrhovateľky), ako aj v
závislom výroku o trovách konania [§ 212 ods. 2 písm. b) OSP] je potrebné rozsudok zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Právoplatnosť výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nie je odvolaním dotknutá (§ 206 ods. 1
a 3 OSP). Z toho dôvodu tento právoplatný výrok nebol preskúmavaný v odvolacom konaní.

Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok, ktorým v prospech navrhovateľov ako vlastníkov stavby
v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák. bolo zriadené právo vyplývajúce z vecného bremena za účelom
zabezpečenia príjazdu k ich stavbe, spočívajúce v povinnosti vlastníka priľahlého pozemku (odporcu)
strpieť prechod (správne prejazd - poznámka odvolacieho súdu) osobnými motorovými vozidlami cez
časť zaťaženej parcely vymedzenú červenými prerušovanými čiarami v geometrickom pláne geodeta

Ľudovíta Piklu zo 14.7.2010, č. plánu 392/10. Ide o pás vo výmere cca 75 m2 (šírka cca 4 m) po celej
dĺžke zaťaženého pozemku, pričom jeho hranica nesplýva s pozdĺžnou hranicou zaťaženého pozemku,
ale je od nej vzdialená cca 80 cm. Celková výmera zaťaženého pozemku je 285 m2.

Pokiaľ súd prvého stupňa so zreteľom na právoplatné rozhodnutie vydané v konaní sp. zn. 1 C/198/2006

a aj vzhľadom na námietku odporcu, že ide o prekážku právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata),
skúmal, či sú splnené podmienky konania, dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci niet
prekážky pre meritórne rozhodnutie a dostatočne odôvodnil aj to, na základe akých skutočností dospel
k tomuto záveru (v predchádzajúcom súdnom konaní o zriadení vecného bremena navrhovatelia boli
neúspešní, pretože vtedy platný právny poriadok neumožňoval zriadenie vecného bremena súdom v

podobe práva cesty cez priľahlý pozemok; až s účinnosťou od 1.1.2008 pre zmenu právnej úpravy
zavedením ustanovenia § 151o ods. 3 Obč. zák. v teraz platnom znení nejde o prekážku rozsúdenej
veci).

Podľa § 151o ods. 3 Obč. zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup

vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia nie je možné, aby v prospech toho, kto nie je vlastníkom
stavby vymedzenej v tomto zákonnom ustanovení, bolo zriadené právo, ktoré zákon vyhradil výlučne

vlastníkovi stavby. Navrhovatelia v súlade s hodnovernými a záväznými údajmi katastra nehnuteľností o
vlastníckom práve k predmetnej stavbe v návrhu uviedli, že stavba, o ktorú v tomto konaní ide, zapísaná
na LV č. 9000, je výlučným vlastníctvom navrhovateľky W. M., X. D.. Túto skutočnosť preukazovali
aj výpisom z katastra nehnuteľností z 8.1.2011 (č.l. 17 spisu). Súd prvého stupňa tejto rozhodnej
skutočnosti nevenoval pozornosť a vec nesprávne právne posúdil, keď oboch navrhovateľov nesprávne

považoval za bezpodielových spoluvlastníkov ako pozemku, tak i stavby na nej postavenej. Vychádzajúc
z hodnoverných a záväzných údajov katastra nehnuteľností o vlastníckom práve k predmetnej stavbe
výlučne v prospech navrhovateľky, odvolací súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľ žiada zriadiť
vecné bremeno pre stavbu, ktorá nie je v jeho vlastníctve. V zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák. preto nie jeaktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve
cestycezpriľahlýpozemok.Ztohodôvoduodvolacísúdčasťvýrokuvzťahujúcusanazriadenievecného
bremena v prospech navrhovateľa zmenil tak, že návrh v tomto rozsahu zamietol (§ 220 OSP).

Ustanovenie § 151 ods. 3 Obč. zák. rieši konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom
pozemku formou zriadenia vecného bremena zodpovedajúceho právu cesty cez priľahlý pozemok
ku stavbe, vlastník ktorej nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ale len za situácie, že prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zriadenie nevyhnutnej cesty môže žiadať len majiteľ takej

stavby, ku ktorej úplne chýba nevyhnutné spojenie s verejnou komunikačnou sieťou, alebo ak je toto
spojenie nedostatočné. Právo nevyhnutnej cesty pritom znamená ako právo pešej chôdze, tak aj právo
jazdy autom. Priľahlým pozemkom sa rozumie pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby má dostať ku
komunikácii,prípadnekpozemku,zktoréhomáoprávneniedostaťsakukomunikácii.Zriadenievecného
bremenajemimoriadnym,výnimočnýmzásahomdovlastníckehoprávavlastníkapozemkuajepotrebné
vykladať ho reštriktívne. Ide o extrémny zásah, preto ho súd má zriaďovať, len ak vecné bremeno je

jedinou možnosťou na zabezpečenie prístupu k stavbe. Okrem toho súd je povinný dbať na to, aby pri
dosiahnutí účelu, na ktorý je vecné bremeno zriaďované, obmedzoval vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti
(pozemku) len v nevyhnutnej miere.

S prihliadnutím na čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd je možné zriadiť právo cesty len

za náhradu, pričom právo na náhradu vzniká priamo na základe tohto články Listiny. Súd nemôže
preto zriadiť vecné bremeno bez toho, aby vlastníkovi stavby uložil povinnosť zaplatiť za zriadenie
vecného bremena konkrétne určenú peňažnú náhradu. Z dôvodu, že stanovenie výšky peňažnej
náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty, na rozhodnutie o tejto náhrade nie je
potrebný návrh vlastníka pozemku, pretože ide o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 OSP). Peňažná náhrada musí byť pritom primeraná
ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí.

Súd prvého stupňa takto nepostupoval a finančnú náhradu vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti neurčil,
hoci vyslovil názor, že táto mu patrí. Samotná táto skutočnosť je dôvodom na zrušenie rozsudku a

vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie [§ 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 OSP] bez ohľadu na
to, že nebolo vykonané dostatočné dokazovanie ani pre zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o
ods. 3 Obč. zák.

Súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť ani viacerým rozhodným skutočnostiam.

Predovšetkým tomu, že navrhovateľ spochybňuje vlastníctvo odporcu k ploche, po ktorej navrhuje
zriadiť vecné bremeno. Spochybňuje tým hranicu medzi ich pozemkami, pričom táto skutočnosť
nebola dokazovaná, a je pre rozhodnutie veci rozhodujúca. Súd prvého stupňa sa s touto námietkou
navrhovateľa nevysporiadal.

Obsah spisu neposkytuje dostatočné podklady pre záver, že prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť
inak, než zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok. Podmienka,
že prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého
pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť
predá za obvyklú (trhovú) cenu. Z obsahu spisu (tvrdenie navrhovateľa) vyplýva, že odporca na

návrh navrhovateľa odkúpiť časť pozemku odporcu reagoval ponukou predaja celého pozemku. Súd
prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie na preukázanie možnosti dohody účastníkov o odkúpení
pozemku, prípadne jeho časti navrhovateľmi. Ak ide o tvrdenie opodstatnené a cenu trhovú, prístup k
stavbe by mohol byť takto vyriešený, odmietanie kúpy za týchto okolností by sa mohlo javiť ako zrejme
bezdôvodné a potom by bolo zriadenie práva cesty súdom vylúčené. V ďalšom priebehu konania bude

preto potrebné preveriť pravdivosť tohto tvrdenia a zisťovať, za akých a za akú cenu (či trhovú) odporca
ponúkol pozemok na predaj vlastníkovi stavby a či ten, prípadne odporca, dôvodne odmieta uzavretie
zmluvy a zo zistených skutočností vyvodiť záver, či je splnená podmienka, že prístup vlastníka k stavbe
nie je možné zabezpečiť inak.

Rovnaké skutočnosti bude potrebné zisťovať aj ohľadom možnosti uzavretia dohody o práve prechodu
medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku vzhľadom na ochotu odporcu dohodnúť sa
s navrhovateľmi na práve prechodu cez jeho pozemok. So zreteľom na to, že v zmysle § 151 ods.
1 Obč. zák. právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež vydržaním, pričom tietopráva prechádzajú na nadobúdateľa, len čo boli splnené podmienky zo zákona bez ohľadu na existenciu
právneho úkonu alebo rozhodnutia o ich zriadení, ďalšou nezisťovanou skutočnosťou je okolnosť, či
k nadobudnutiu práva prechodu cez zaťažený pozemok nedošlo vydržaním, resp. v akom rozsahu. V

prípade, že eventuálne došlo k vydržaniu tohto práva, rozhodnutie súdu o zriadení práva prechodu je
nesprávne, keďže v takom prípade toto právo má byť len deklarované, súd naňho musí prihliadať z
úradnej povinnosti, pričom v posudzovanej veci v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie.

Zo spisu vyplýva, že zo strany vlastníka stavby bola požiadavka na odporcu o odkúpenie určitej

plochy pozdĺž stavby, teda priečne cez pozemok odporcu. So zreteľom na to bude potrebné vykonať
dokazovanie zamerané na zistenie, ako vlastník stavby zamýšľal riešiť prístup k stavbe v prípade
prijatia jeho ponuky zo strany odporcu a s prihliadnutím na skutočnosť, že pre vlastníka stavby by
odkúpenie tejto časti pozemku odporcu bolo riešením, posúdiť, či je opodstatnené odporcu zaťažiť
právom prechodu po celej dĺžke jeho pozemku.

Vzhľadom na dikciu § 151 ods. 3 Obč. zák. je nevyhnutné vykonať aj také dokazovanie, závery ktorého
umožnia posúdiť, či existuje, prípadne, či vlastník stavby si môže zabezpečiť iný prístup k stavbe.
Pritom nie je rozhodujúce to, že vjazd pre motorové vozidlá, prípadne je umiestnený z inej strany
domu, než z ktorej je prípadný iný prístup možný. V tomto smere odvolací súd poukazuje predovšetkým
na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie príslušného správneho orgánu o povinnosti navrhovateľov

odstrániť oplotenie pozemku, ktorého sú bezpodielovými spoluvlastníkmi. Preto vzhľadom na okolnosti
prípadu je potrebné uvažovať aj o inej možnosti prístupu vlastníka k stavbe. Je potrebné zisťovať, či
je možný a za akých podmienok prístup cez pozemok parcelného č. 1587/2 vo vlastníctve spoločnosti
Drevex spoločnosť s ručením obmedzeným Švedlár, ktorý je tiež bezprostredne priľahlým pozemkom,
cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku verejnej komunikácii, pričom ide o pozemok, ktorý sa aj v

súčasnosti využíva ako prístupová komunikácia do dvora tejto obchodnej spoločnosti. Za týmto účelom
bude potrebné vyžiadať jej stanovisko a zisťovať ako danú situáciu riešia vlastníci susedných stavieb,
prípadne ako riešia parkovanie.

Bude tiež potrebné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal odvolacími námietkami odporcu, že vlastník

stavby v podstate má zabezpečený prístup k stavbe a tiež, že mu ide prakticky len o možnosť parkovania
motorovým vozidlom na vlastnom pozemku, a že prístup motorovým vozidlom si môže zabezpečiť
cez autobusové nástupište povolením výnimky pre vjazd. V súvislosti s týmito námietkami odporcu,
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu bude potrebné zvažovať, či vlastník stavby má, prípadne nemá
možnosť parkovania svojho motorového vozidla v bezprostrednej blízkosti stavby, či je v tom niekým

rušený a či vzdialenosť od tohto miesta ku vjazdu k jeho domu vybočuje z obvyklej vzdialenosti stavby
od miesta príjazdu k stavbe alebo nie, ďalej zohľadniť možnosť parkovania na existujúcich verejných
parkovacích miestach v blízkosti stavby a či so zreteľom na tieto, prípadne nie je možné uvažovať o
tom, že vlastník stavby v podstate má zabezpečený príjazd k stavbe. V tomto smere nie je rozhodujúcim
skutočnosť, či vlastník stavby na svojom pozemku, prípadne v ktorej jeho časti, má zriadenú možnosť

parkovania motorovým vozidlom.

Pokiaľsúdprvéhostupňapotaktovykonanomadoplnenomdokazovanídospejekzáveru,žesúsplnené
podmienky pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok v zmysle
§151ods.3Obč.zák.,prizriadenítejtonevyhnutnejcestybudedbaťnato,abyprávovlastníkapozemku

bolo obmedzené čo najmenej, zohľadní možnosti využitia pozemku po jeho zaťažení vecným bremenom
k stavbe, prípadne k inej podnikateľskej činnosti a starostlivo odôvodní primeranosť medzi zriadeným
právom vlastníka stavby a povinnosťou vlastníka priľahlého pozemku.

Za zriadenie vecného bremena určí primeranú peňažnú náhradu.

Po vrátení veci vzhľadom na uvedené bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie
v naznačenom smere za účelom posúdenia, či odporca je, prípadne v akom rozsahu vlastníkom
časti pozemku (plochy), ktorý má byť zaťažený vecným bremenom, či nedošlo k vydržaniu práva
vyplývajúceho z vecného bremena, prípadne v akom rozsahu, či vlastník stavby má zabezpečený alebo

môže mať zabezpečený iný prístup k stavbe a pri prípadnom zriadení vecného bremena súdom so
zreteľom na to, že zriadenie vecného bremena je extrémnym a výnimočným zásahom do vlastníckeho
práva vlastníka pozemku, bude dbať na čo možno najmenšiu mieru obmedzenia vlastníka pozemku
zriadeným vecným bremenom a určí výšku primeranej peňažnej náhrady.Z dôvodu, že odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, o náhrade
trov rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP).

Výsledok hlasovania senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.