Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Baločko
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 6T/14/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113010296
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113010296.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd G. I samosudcom JUDr. Martinom Baločkom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
XX.XX.XXXX v trestnej veci obž. F.. G. F. takto
r o z h o d o l :
A. § 285 písm. b) Tr. por. súd obžalovaného :
F.. G. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., T. č. XX spod obžaloby prokurátora P. prokuratúry G. I pre
skutok kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § XXX ods. 1, ods. X písm.b/
Tr. zák. , ktorého sa mal dopustiť tak, že :
- ako osoba oprávnená konať za spoločnosť V., a.s. so sídlom T. XX, G., L. : XX XXX XXX zrazil z miezd
svojich zamestnancov poistné za zamestnancov prihlásených na sociálne poistenie za obdobie február
XXXX až september XXXX, ktoré neodviedol Z. poisťovni, pobočka G., T. nám.č.X aj napriek tomu, že
spoločnosť V., a.s., G. mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu poistného v termínoch
splatnosti za júl XXXX vo výške XXX,XX.-Eur, august XXXX vo výške XXX,XX.-Eur, september XXXX
vo výške XXX,XX.-Eur a súčasne mala dostatok finančných prostriedkov na čiastočnú úhradu poistného
v termínoch splatnosti za február XXXX vo výške X.XXX,XX.-Eur, za marec XXXX vo výške X.XXX,XX.-
Eur, za apríl XXXX vo výške X.XXX,XX.-Eur, za máj XXXX vo výške X.XXX,XX.-Eur, za jún XXXX vo
výške X.XXX,XX.-Eur, teda v celkovej výške XX.XXX,XX.-Eur, ktoré Z. poisťovni, pobočka G. neodviedol
oslobodzuje,
pretože skutok nie je trestným činom.
A. § 288 ods. X Tr. por. súd poškodenú stranu Z. poisťovňu, T. námestie č. 1, G. s nárokom na náhradu
škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
A. P. prokurátorky G. I podala na obvineného F.. G. F. obžalobu pod sp. zn. X Pv X/XX pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin nedovedenia dane a poistného podľa § 277 ods.1, ods.X Tr. zákona na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené v tejto obžalobe.
P. G. F. v rámci výsluchu v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku. Na svoju obranu uviedol, že
ešte pred splatnosťou poistného za mesiac február XXXX bola zo strany daňového úradu a sociálnej
poisťovne začatá exekúcia. A. na to, že spoločnosť v tomto období fungovala len na pôžičkách, z
ktorých sa hradili ostatné zákonné záväzky spoločnosti, o ktorých rozhodoval on. Z. k výsluchu predložil
fotokópiu znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného I. a edukačným inštitútom, na závery ktorého
poukázal a to predovšetkým na tvrdenie, že nie je možné určiť priority a poradie platenia záväzkov, z
čoho vyplýva, že objektívne a správne je hodnotiť spoločnosť a jej schopnosť platiť záväzky ako celok.Na hlavnom pojednávaní uviedol, že od XX.X.XXXX mala firma V. a.s. zablokovaný jediný podnikateľský
účet vedený vo S. banke z dôvodu exekúcie na podnet DÚ. Na začiatku bolo vo firme V. zamestnaných,
teda v čase začatia tejto exekúcie XX ľudí, postupne títo ľudia odchádzali a ku dňu XX.X.XXXX
došlo k prechodu licenčných práv tejto spoločnosti do spoločnosti D. a.s., kde po dohode prešli aj X
zamestnancov a to takým spôsobom, že dohodou rozviazali pracovný pomer spoločnosti V. a podpísali
zamestnanecký pomer spoločnosti D. a.s. Z počtu XX zamestnancov tak urobilo 9, štyria odišli do
iných zamestnaní. T. V. bola tvorcom a dodávateľom komplexných informačných systémov a súčasne
sa starala o prevádzku. O. sme zazmluvnených X ministerstiev, X príspevkových organizácií a XX
samospráv, potom sme mali asi X komerčných firiem. R. aj po začatí exekúcie musel udržiavať kôli
predíjdeniu kolapsu informačného systému u zákazníkov. D. zmluvy boli urobené na dobu neurčitú ,
napr. V. mali na XX rokov od roku XXXX. R. musel udržiavať do júna XXXX ako uviedol, hlavne
z dôvodu, že dovtedy hlavne z ministerstvami ale aj ostatnými zákazníkmi vybavoval súhlas aby v
podstatesazmluvnezaviazalinanovúspoločnosť.D.sadohodolsospoločnosťouD.a.s.ajsosúhlasom
zákazníkov, tak všetky zmluvy a celá prevádzka prešla na túto spoločnosť D.. V spoločnosti D. nemal
pracovno-právnych vzťah, pracoval tam len ako živnostník za účelom udržania tejto spoločnosti. S. so
spoločnosťou V. skončil v novembri XXXX.
K blokácií podnikateľského účtu došlo dňa XX.X.XXXX na sumu XX.XXX.-EUR a následne aj na sumu
XX.XXX.-EUR. W. úrad sám konštatoval, že z tohto účtu dokázal vytiahnuť XX.XXX._EUR, t.z. nič viac
tam nebolo. To je dôkazom toho, že tento účet nemohol byť použiteľný na zaplatenie ničoho, teda z tohto
účtu disponibilné prostriedky neboli. Čo sa týka pokladne v spoločnosti, pokladňu č. X mala na starosti
pani T. do XX.X.XXXX a potom ju prevzal pán N.. Z tejto pokladne sa uhrádzali bežné potreby, rôzne
zálohy, kancelárske potreby, náklady na služobné cesty a bežný chod. Do pokladnice č. X spoločnosti
plynuli finančné prostriedky z pokladne č. 1. D.. mzdy zamestnancov vyplácal tak, že boli vypočítavané
v čistom a vyplácané. H. sa uhrádzali aj služobné cesty, hotely a podobne. Dá sa povedať, že denný
stav v pokladni č. X sa v podstate nemenil. T. prostriedky v tejto pokladni, ktoré boli vo výške v akej
boli ku dňu zablokovania účtu sa minuli cca za X.X dní a podstate sa od tej doby pokladňa navyšovala
vkladmi od neho ako fyzickej osoby.
D.záveryznaleckéhoposudkuL..N.ajvtom,ževistejčastiznaleckéhoposudkuznalkyňakonštatuje,že
ku dňu X.X.XXXX zostatok na pokladnici bol konštantný poistné obdobia, teda až do konca sledovaného
obdobia a konštatuje, že v pokladni č. X je X.XXX,XX.-EUR a tento zostatok bol až dokonca sledovaného
obdobia. H., že keby z tejto sumy v prvom mesiaci zaplatil poistné, v ďalšom mesiaci by už nemal z čoho
zaplatiť poistné, lebo stav by bol nulový. A. znalkyňa v každom ďalšom mesiaci konštatuje, že znovu
tú istú sumu s možnosťou zaplatenia poistného a na konci je suma sumárum výška nezaplateného
poistného cca XX.XXX.-EUR. R. dodal, že vklady do spoločnosti ako fyzická osoba dával kvôli udržaniu
firmy a to od C. Y. X.XXX.-EUR, pôžička od pani M. XX.XXX.-EUR a od L.. M. P. cez XX.XXX.-EUR. D.
na základe licenčnej zmluvy medzi V. a D. dostal XX.XXX.-EUR a potom na základe dohody o prechode
práv a povinností zo zmlúv dostal od spoločnosti D. XX.XXX.-EUR. Z týchto peňazí sa platili zamestnanci
ako výplaty oproti podpisu.
Z. poškodená O.. O. H. splnomocnená zástupkyňa sociálne poisťovne potvrdila, že spoločnosť V. a.s. G.
napriek tomu, že pravidelne podávala mesačné výkazy poistného a príspevkov na stavebné dôchodkové
sporenie, neodviedla sociálne poisťovni poistné v lehote splatnosti za zamestnancov prihlásených na
sociálne poistenie v celkovej výške XX.XXX,XX.-EUR a to za obdobie od februára XXXX do septembra
XXXX. S. na uvedené pristúpila sociálna poisťovňa k vymáhaniu dlžných súm formou exekúcie, ktorá
nebola úspešná, preto požiadala, aby bol obžalovaný v odsudzujúcom rozsudku zaviazaný s náhradou
škody v prospech sociálne poisťovne pobočka G. vo výške XX.XXX,XX.-EUR. A. zhodne vypovedala
aj na hlavnom pojednávaní.
Z. L.. R. T., bývalá ekonómka spoločnosti V., a.s. v prípravnom konaní vypovedala, že obvineného
priebežne informovala o finančnej situácií spoločnosti, najmä o pozdĺžnostiach voči daňovému úradu
a Z. poisťovni. O platbách za spoločnosť rozhodoval jedine obvinený, ktorému mesačne predkladala
zostavu, v ktorej bolo uvedené, čo je potrebné uhradiť za daný mesiac. Z. V. a.s. bola v zlej finančnej
situácií už od roku XXXX pre znižovanie počtu zákaziek. Ak aj spoločnosti nejaké peniaze prišli, o ich
použití rozhodol obvinený F..
Na hlavnom pojednávaní uviedla, že zo spoločnosti V. odišla začiatkom apríla roku XXXX. T. situácia od
februára do apríla XXXX nebola priaznivá. O. na starosti iba jednu pokladňu, o druhej pokladni nevedela.
L. o hotovostnú pokladňu, pričom potvrdila, že v čase výplat, keď nebolo na výplaty zamestnancov sa
stávalo, že pán F. doniesol hotovosť do pokladne a následne táto hotovosť bola použitá na úhrady častimiezd. W. , že v tom čase v pokladni nebola žiadna veľká suma, podľa jej názoru hodnota asi X.XXX.-
EUR.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne z odboru ekonómie L.. V. N. vyplýva, že spoločnosť
V. a.s. G. mala dostatok finančných prostriedkov na plnú úhradu splatného poistného na sociálne
poistenie za zamestnancov v termínoch splatnosti za júl XXXX vo výške XXX,XX.-EUR, august
XXXX vo výške XXX,XX.-EUR, september XXXX vo výške XXX,XX.-EUR a súčasne mala dostatok
finančných prostriedkov na čiastočnú úhradu poistného v termínoch splatnosti za február XXXX vo výške
X.XXX,XX.-EUR, za marec XXXX vo výške XXXX,XX.-EUR, za apríl XXXX vo výške X.XXX,XX.-EUR,
za máj XXXX vo výške X.XXX,XX.-EUR a za jún Q. vo výške X.XXX,XX.-EUR, teda v celkovej výške
XX.XXX,XX.-EUR, ktoré Z. poisťovni pobočka G. obžalovaný neodviedol.
Z podaného znaleckého posudku č. XX/XXXX tiež vyplýva, že znalkyňa zohľadnila aj prebiehajúce
exekúcie, preto s bankovými účtami v časti ich blokácie exekúciami nerátala. R. v rámci výsluchu na
hlavnom pojednávaní uviedla, že predmetný bankový účet nebol prijatý do disponibilných prostriedkov
spoločnosti. W. finančné prostriedky tvorili iba finančné prostriedky, ktoré spoločnosť uviedla v
účtovníctve vo svojich pokladniciach. A. vyhodnotení finančnej situácie a stavu denných disponibilných
finančných prostriedkov brala do úvahy iba denné zostatky v pokladniciach. H. stavy sú vykázané v
ročnej účtovnej uzávierke spoločnosti. A. pri stave disponibilných finančných prostriedkov, ktoré uviedla
v znaleckom posudku k jednotlivým dňom splatnosti odvodov, že spoločnosť mala dostatok finančných
prostriedkov na úhradu poistného za mesiace 7, X a X roku XXXX v celkovej výške XXX,XX.-EUR. R.
dodala, že posudzuje finančnú situáciu ku dňu splatnosti platenia odvodov, teda aj poistného.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď svedka O. G. z prípravného konania, ktorý uviedol,
že je členom predstavenstva spoločnosti V. a.s. od X.X.XXXX ale v zmysle štatútu spoločnosti v mene
spoločnosti koná a všetky práva prislúchajú predsedovi predstavenstva samostatne, teda F.. F.. A., že
on, ani druhý člen predstavenstva L.. O. O. nekonali v mene spoločnosti ako členovia predstavenstva.
A. zhodne vypovedal aj L.. O. O..
Z. A.. O. M. potvrdila na hlavnom pojednávaní, že dňa XX.X.XXXX vo S. banke zobrala spotrebný úver
vo výške XX.XXX.-EUR a tieto peniaze obžalovanému požičala. Q. tejto pôžičky bol na chod spoločnosti
V., konkrétne na vyplatenie miezd zamestnancov.
H. svedok M. P. potvrdil pôžičku pre obžalovaného za účelom výplat pre jeho zamestnancov spoločnosti,
konkrétne však v akom období a v akej výške, na to si nespomenul, ale bolo to viackrát.
Z. na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v zmysle § 269 H. poriadku:
R. posudok č.XX/XXXX I. ústavu v N. bol vypracovaný pre iné konanie proti obžalovanému a prečítaný
v predmetnom konaní ako listinný dôkaz, ktorý však vo všeobecnosti poukazoval na to, že nie je možné
posudzovať finančnú situáciu spoločnosti striktne len v deň splatnosti poistného ako sa to dialo v
znaleckom posudku L.. N.. H. znalecký posudok sa venoval externým zdrojom, nakoľko sa nedomnieval,
že pôžičky sú majetkom spoločnosti, ako to tvrdí znalecký posudok L.. N..
Zo záveroch tohto znaleckého posudku L.. G. vyplýva, že spoločnosť V. a.s. v roku XXXX zaplatila
poisťovňa daňovému úradu a zamestnancom sumu XXX.XXX,XX.-EUR, čo je vyššie suma, ako boli
príjmyvrokuXXXOvovýškeXXX.XXX,XX.-EUR.A.adaňovémuúraduostalaspoločnosťV.a.s.naďalej
dlžná XXX.XXX,XX.-EUR. Z. sa stala viac finančne závislou od externých zdrojov. S. hospodárenia
spoločnosti za rok XXXX bola dokonca strata vo výške XXX.XXX,XX.-EUR.
X. si, že súd opísal obdobie roku XXXXX, čo je obdobím pred prejednávaným obdobím, súd poukazuje
na skutočnosť, kde podľa daňového priznania za rok XXXX mala spoločnosť V. a.s. tržby na úrovni
XXX.XXX.-EUR, mzdy na úrovni XXX.XXX.-EUR a stratu vo výške XX.XXX.-EUR ( čo dokumentuje aj
listinný dôkaz na č.l. XXX údaje zo znaleckého posudku č. XX/XXXX na str. XX-XX).
U. dôkazy v podobe zmlúv číslo AC XXXXXX na č.l. XXX - XXX, číslo AC XXXXXX na č.l. XXX - XXX
a zmluvy číslo AC XXXXXX na č.l. XXX - XXX deklarujú skutočnosť, ktorú vo svojej záverečnej reči
popísal samotný obžalovaný, že najprv keď uzatvoril tieto zmluvy a dostal sa do druhotnej platobnej
neschopnosti, snažil sa konať v mene spoločnosti tak, aby zachránil celý systém, preto deklaroval
tieto svoje povinnosti na spoločnosť D. a.s., pričom samotné ministerstvá ( O. SR, O. SR, MH SR) v
zmluvach o podpore systémov dodaných spoločnosťou V. a.s. a novým prevádzkovateľom spoločnosti
D. a.s. uvádzajú, že boli tieto zmluvy uzavreté z dôvodov potreby podpory nepretržitej prevádzky týchtosystémov a tiež z dôvodov krajnej núdze, preto obžalovaný z týchto dôvodov musel uprednostňovať
výplatu čistých miezd pred inými odvodmi, aby predišiel kolapsu informačných systémov u zákazníkov.
S. uvedené dokumentujú R. o poskytovaní služieb číslo NT/MZ XXXXXX na č.l. XXX - XXX, R. o
poskytovaní služieb číslo NT/MH XXXXXX na č.l. XXX - XXX a R. o poskytovaní služieb č. NT/MS
XXXXXX na č.l. XXX -XXX a hlavne dohoda číslo AC XXXXXX o prevode práv a povinnosti zo zmlúv
medzi účastníkmi V. a.s. a D. a.s. na č.l. XXX - XXX a licenčná zmluva medzi tými istými účastníkmi
na č.l. XXX - XXX.
R. finančnú situáciu dokumentujú aj správa daňového úradu o exekúčnych konaniach na spoločnosť V.
na č.l. XXX-XXX (dôkaz o zablokovaní účtu), ako aj výkaz ziskov a strát k XX.XX.XXXX č.l. XXX-XXX
Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný aj listinný dôkaz prečítaný obhajobou č.l. XXX-XXX, ktorý podľa
názoru obžalovaného dokumentuje o tom, že v posudku XX/XXXX L.. N. znalkyňa uvádza, že posledný
deň v mesiaci bolo splatné poistné pre sociálnu poisťovňu. Na HP pod sp. zn. 3T XX/XXXX znalkyňa
vypovedala, že zistila, že v V. a.s. bol rovnaký termín splatnosti poistného, t.j. posledný deň v mesiaci a
vypovedala o tom, že vie, že objem sa dá vypočítať aj z objemu poistného. Na otázku obžalovaného v
tomto konaní prečo to nepojala do znaleckého posudku už súd jej neumožnil odpovedať.
T. situáciu v spoločnosti V. a.s., ako aj výšku výkazov dokumentujú aj listinné dôkazy a to :
mesačné výkazy poistného a príspevok na stavebné sporenie č.l. XX, oznámenie daňového úradu o
registrovaných otvorených bankových účtoch spoločnosti V. č.l. XXX, podklady z bánk a výpisy z bánk
č.l. XXX-XXX, účtovníctvo spoločnosti č.l. XXX-XXX, podklady z obchodného registra č.l. XXX-XXX.
Na č.l. XXX je splátkový kalendár k zmluve č. XXXXXXXXXX, ide o pôžičku, ktorú mal obžalovaný
vybrať od spoločnosti C. Y. vo výške X.XXX.-EUR a ktorú vložil firme do pokladne a použil na výplatu
zamestnancov.
Na hlavnom pojednávanú súd oboznámil a vykonal dôkaz prečítaním aj uzneseniami KS G. sp. zn. XTo
XX/XX a KS G. sp. zn. XTo XXX/XXXX a rozsudkom P. súdu G. I sp. zn. 7T XX/XXXX - tieto dôkazy
dokumentujú, že obžalovaný bol v týchto konaniach X krát neprávoplatne za obdobnú trestnú činnosť len
v inom období odsúdený, avšak vždy rozhodnutiami G. súdu v G. boli tieto rozsudky zrušené a vrátené
na ďalšie a prejednanie a rozhodnutie.
P. nemá záznam v registri trestov a a jeho charakteristiky sú všeobecného charakteru.
Z. na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX Tr. por., dospel k záveru o oslobodení
obžalovaného F.. G. F. spod obžaloby prokurátora P. prokuratúry G. I.
A. názoru súdu nebolo v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní ani v konaní pred
súdom jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, teda,
že obžalovaný zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatné poistné na sociálne poistenie, ktoré
zrazil vo väčšom rozsahu, je trestným činom.
V rámci všetkých štádií trestného konania v predmetnej veci nebolo bez rozumných pochybností
preukázané, že by obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia
dane a poistného podľa § X77 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, účinného v čase spáchania skutku.
V konečnom dôsledku práve naopak, z výsluchu obžalovaného, svedkov a listinných dôkazov v rámci
prípravného konania ako aj konania pred súdom vyplynuli skutočnosti podľa názoru súdu v prospech
neviny obžalovaného.
Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky
skutkovej podstaty trestného činu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka ). H. znaky
musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne
( povinné ). A. absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu,
nepôjde o trestný čin.
R. znaky trestného činu neodvedenia dane a poistného vyžadujú zrazenie aj zadržanie povinných
platieb, inak by išlo o stanovenie objektívnej zodpovednosti, ktorá by bola neprípustne konštruovanáako zodpovednosť za výsledkom ( dlh ) a nie ako individuálna zodpovednosť za konanie. K samotnému
neodvedeniu povinných platieb možno pri tom dodať, že prípadné nedoplatky na poistnom, oprávnené
subjekty ( v danom prípade poisťovňa) riadne vymáhajú prostriedkami iných právnych odvetví, než
je trestne právo a to napríklad exekúčnym konaním. S. teda kriminalizuje neodvádzanie povinných
platieb len vtedy, ak mu predchádza aj skutočné zrazenie a úmyselné zadržanie povinných platieb. Z.
úmysel však musí pokrývať aj zadováženie neoprávneného prospechu sebe alebo inému, t. z., že pri
tomto trestnom čine je obžalovanému potrebné dokázať a dokazovať aj pohnútku, ako fakultatívny znak
subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu a síce zadovážiť sebe alebo inému majetkový
prospech.
V. úmyselného konania u obžalovaného, ktorému okrem iného vyššie uvádzaná pohnútka preukázaná
nebola dokumentuje aj to, že v období, ktoré predchádzalo sledovanému obdobiu boli poškodenej
Z. poisťovni určité sumy odvodov platené, ako aj ostatným veriteľom - daňovému úradu, zdravotným
poisťovniam bola väčšia časť daní a odvodov zaplatená a tiež s nimi prebiehali rokovania ohľadom
splátkových kalendárov.
Je nutné venovať pozornosť aj preukázanej skutočnosti, že solventnosť spoločnosti V. a.s. v konkrétnych
dňoch splatnosti jednotlivých odvodov tak k tej by nedošlo, pokiaľ by klient na chod spoločnosti
nepožičiaval úvery a pôžičky, ktorými vo veľkej miere zaťažil aj samého seba ako fyzickú osobu. H.
je nutné venovať pozornosť zlej hospodárskej situáciu v spoločnosti v mene ktorej obžalovaný konal
a ako a či vôbec sa snažil prípadnú nepriaznivú hospodársku situáciu v spoločnosti riešiť, či bolo
reálne, aby dlžné platby boli odvedené oprávnených subjektom v inom možnom termíne, prečo nebolo
podnikanie ukončené, ak bolo dlhodobo stratové a problematické a aké boli konkrétne dôvody, ktoré
viedli k neodvádzaniu povinných platieb. A. názoru súdu solventnosť je potrebné skúmať v širších
súvislostiach, nielen v dňoch splatnosti jednotlivých odvodov a ak existujú isté disponibilné finančné
prostriedky, je potrebné skúmať ich pôvod.
G. vyššie uvedené premeníme na drobné, je zrejmé a preukázané, že obžalovaný si požičiaval finančné
prostriedky či už od inštitúcií, resp. od známych ako od fyzických osôb za účelom vytvorenia z nich
disponibilné prostriedky na úhradu miezd zamestnancov a hlavne pre zachovanie chodu spoločnosti
ako takej. Z tohto je zrejmé, že obžalovaný konal tak, že si finančné prostriedky požičal a vyplatil
čistú mzdu zamestnancom, aby ako tak zachránil systém, na ktorý bol zmluvne zaviazaný. Z toho
je zrejmé, že nenaplnil zákonné znaky prejednávanej skutkovej podstaty, pretože keď vyplácal čistú
mzdu zamestnancom, nemohol zraziť tým pádom ani zadržať a neodviesť určitému príjemcovi splatné
poistné na sociálne poistenie. R. možno preto trestnoprávne postihnúť za trestný čin nedovedenia dane
a poistného len vtedy, ak reálne zrazil zo mzdy zamestnanca povinné platby a úmyselne ich neodviedol.
G. obžalovaný nemal finančné prostriedky na výplatu hrubých miezd, nemôže ísť o trestný čin, nakoľko
nič v skutočnosti nezrážal a ani nezadržiaval, pričom je bez významu, že to bolo uvedené v mesačných
výkazoch, ktoré vyhotovoval.
P. v konaní nebolo preukázané ani to, čo deklaruje predmetná skutková podstata trestného činu
nedovedenia dane a poistného, že mal v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
práve naopak bolo preukázané, že obžalovaný ako bolo vyššie rozvedené do spoločnosti vkládal
peniaze vlastné, resp. požičané, ktoré si požičal ako fyzická osoba. Je teda nelogické, aby takýmto
spôsobom, že sa najprv zadĺži, mal následne obohatiť.
Z. teda uveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného, že svoje konanie podriadil konaniu v krajnej núdzi
na záchranu pred kolapsom informačného systému na daňových úradoch. O tom dokumentuje aj
skutočnosť, že obžalovaný od októbra XXXX až po marec XXXX ako živnostník , na pozícii obchodného
riaditeľaspoločnosťD.malzaúlohuudržaťtútospoločnosťvpozíciidodávateľaISnadaňových úradoch
čo sa mu aj podarilo.
Z. obligatórne rozhodol v zmysle § 288 ods.X Tr. por. aj o tom, že poškodenú spoločnosť Z. poisťovňu
odkázal na občiansko - súdne konanie.
To boli dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.