Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/468/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310219315
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2310219315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Zlatice Javorovej a sudcov Mgr.
Jozefa Mačeja a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcov: 1/ K. P., nar. X. P. XXXX, bytom U., X.
XXX/XX, 2/ P. U., nar. XX. T. XXXX, bytom Q., Q. XXXX/XX, oboch zastúpených splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., Šafárikova 1522, 924 01 Galanta, proti žalovanému:
E. X., nar. X. F. XXXX, bytom V., F. XXXX/X, zastúpenému splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária

FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, o vydanie bezdôvodného obohatenia 16 596,96
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 13. mája 2014
č. k. 23C/308/2010-231, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e.

V časti trov konania a trov štátu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne sumu 16 596,96 eur so 6,5%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným
zo sumy 16.596,96 eur od 31.10.2008 do zaplatenia s tým, že plnením peňažného dlhu jednému z
navrhovateľov zaniká dlh voči obom, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia; s tým,
že II. o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust.§ 39, § 451, § 457, § 460, § 482, § 517 O. z.

(Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu 30.10.2008); § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu 31.10.2008; vecne dôvodil že žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým, že Zmluvou
o prevode vlastníctva bytu č. XX na X. poschodí v bytovom dome č. XXX vchod č. X, vedenom na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., Správou katastra Galanta dňa 18.6.1999 bolo vo
vkladovom konaní číslo 1249/99 vlastnícke právo viažuce sa k tomuto bytu a k spoločným častiam
a zariadeniam bytového domu, v ktorom sa byt nachádza prevedené do výlučného vlastníctva T.

X., ktorá je starou mamou žalobcu 1/, na Okresnom súde Galanta bolo vedené konanie o určenie
neplatnosti takejto zmluvy pod sp. zn. 11C/203/99, ktoré v nadväznosti na konanie Krajského súdu v
Trnave vedeného pod sp. zn. 10Co/138/2005, spoločne s konaním na Najvyššom súde SR vedenom
pod sp. zn. 1Cdo/108/2007 a následným opätovným konaním na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.
24Co/180/2008 skončilo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu Trnava - rozsudkom z 5.11.2008,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré vo výroku vyslovovalo, že predmetná

zmluva o prevode vlastníctva k bytu je neplatná a vlastníkom dotknutého bytu je Mesto Galanta. Ďalej
skutkovo v žalobe dôvodili, že nakoľko T. X. v roku 2007 bola výlučnou vlastníčkou bytu aj na základe
právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25. januára 2007, ktorý pôvodne žalobu zamietol,rozhodla sa, že byt nezostane predmetom dedenia pre prípad jej smrti v prospech zákonných dedičov
- jej dcéry T. P. a syna E. X. (žalovaného), ale po vzájomnej dohode s potenciálnymi dedičmi - jej
deťmi vlastníctvo k predmetnému bytu previedla na svojho vnuka, syna svojej dcéry - žalobcu 1/ a jeho

priateľku - žalobkyňu 2/, ktorí jej vyplatili za tento byt kúpnu cenu 500 000 Sk. Výška dohodnutej kúpnej
ceny bola predmetom predchádzajúcej dohody celej rodiny - T. X., jej dvoch detí a oboch žalobcov.
Dcéra T. X. - matka žalobcu 1/ sa vzdala svojho pre prípad smrti T. X. "dedičského podielu" k bytu v
prospech kupujúcich, a teda dohodnutá kúpna cena 500 000 Sk bola so žalovaným dohodnutá ako
peňažný ekvivalent za dedičský podiel, ktorý by mu bol pre prípad smrti jeho matky k predmetnému

bytu pripadol v rámci dedenia. Zmluva o prevode vlastníctva bytu vo forme notárskej zápisnice bola
spísaná 18.1.2008. Uvedenú sumu 500 000 Sk podľa žaloby T. X. vyplatila svojmu synovi - žalovanému
zaprítomnostiobochžalobcovihneďpotom,akojejtátosumabolažalobcamidňa30.10.2008vyplatená,
teda v ten istý deň, všetko prebehlo tak, ako bolo vopred medzi všetkými zúčastnenými dohodnuté, vklad
vlastníckeho práva k dotknutému bytu v prospech žalobcov bol povolený 6.2.2008 Správou katastra
Galanta, vo vkladovom konaní V- 241/2008. Následne po 15 mesiacoch bola žalobcom doručená výzva

na vyjadrenie sa k návrhu, na základe ktorého Okresný súd v Galante začal pod sp. zn. 16C/70/2009
konanie o určenie vlastníckeho práva a vydanie predbežného opatrenia, ktorého podstatou bolo určiť, že
vlastníkom dotknutého bytu je Mesto Galanta, a teda, že zmluva, ktorou T. X. previedla byt do vlastníctva
žalobcov je neplatná. Po doručení uvedených výziev sa žalobcovia začali zaujímať o dôvody vedenia
uvedeného konania a zistili, že v čase prevodu bytu z vlastníctva T. X. na žalobcov už prebiehalo

na Najvyššom súde SR konanie o dovolaní pod sp. zn. 1Cdo/108/2007, ktoré muselo byť začaté v
priebehu mesiacov marec až máj 2007, o čom žalovaný mal vedomosť a túto skutočnosť svojej matke
vzhľadom na zastupovanie jej osoby v predmetnom konaní úspešne zatajil a s vedomím možnej hrozby,
že uvedený byt sa vráti do vlastníctva Mesta Galanta na základe rozhodnutia súdu v budúcnosti, prijal
dňa 30.10.2008 od T. X., respektíve nepriamo od žalobcov sumu vo výške 500 000 Sk, hoci vedel,

že na Krajskom súde v Trnave je nariadené pojednávanie vo veci na 5.11.2008 a je daný predpoklad,
ako tento súd rozhodne, keďže je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S
vedomím žalovaného, že vo veci stále prebieha konanie, ktoré T. X., respektíve žalobcov môže dostať o
byt, súhlasil s prevodom ako i s následným vyplatením sumy 500 000 Sk. Nakoľko žalovaný získal od T.
X. peňažný ekvivalent dedičského podielu - spoluvlastníckeho podielu k bytu vo výške jednej polovice,

ktorý by mu bol pre prípad smrti T. X. pripadol, išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu, na základe
ktorého sa žalovaný na úkor svojej matky bezdôvodne obohatil. Ďalej žalobcovia v žalobe dôvodili,
že T. X. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 8.1.2010 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na
žalobcov v celej výške spolu s jej príslušenstvom a zaviazala sa túto skutočnosť oznámiť žalovanému.
Predmetnéoznámenieopostúpenípohľadávkyžalovanémuoznámilalistomzo6.2.2010,ktorýžalovaný

prevzal 11.2.2010. Žalovaný žiadal žalobu žalobcov ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Poprel,
že by 30.10.2008 prevzal sumu 500 000 Sk či už od žalobcov alebo od svojej matky T. X. a že by sa
s nimi v tento deň stretol v predmetnom byte, tiež poprel, že by s nimi rokoval o tom, že by mu mala
byť vyplatená suma 500 000 Sk z titulu vyporiadania dedičstva po jeho matke T. X.. Pokiaľ ide o jeho
vzťahy so sestrou a matkou uviedol, že vzťahy v rodine boli v minulosti dobré, problémy nastali až pri

boji o predmetný mamin byt, odvtedy sú vzťahy nulové, ako rodina sa nestýkajú. Žalovaný potvrdil, že
4.11.2008 vložil do R. B. sumu 120 000 Sk, avšak podľa jeho názoru, sa jednalo o finančné prostriedky
jeho snúbenice P. F., ktorá ich na jeho účet vložila z dôvodu, že v tom čase sa menili slovenské koruny
na eurá a teda aby na bankovom účte došlo k zámene peňazí. Podľa jeho vyjadrenia, jeho snúbenica si
vložila peniaze na jeho účet z dôvodu, že v tom čase ona ani jej rodičia nemali bankový účet, predmetnú

finančnú hotovosť mu odovzdala matka jeho priateľky. Po zmene peňazí údajne predmetnú hotovosť
zo svojho účtu vybral a odovzdal pani F. - matke jeho priateľky.
Súd prvého stupňa dôvodil, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a až po smrti poručiteľa sa v
zákone uvedené osoby stávajú jeho dedičmi, ktorí až v čase, keď im toto postavenie zákon priznáva
(po smrti poručiteľa), môžu na súde medzi sebou o dedičstve uzavrieť dohodu. Uzatvorenie dohody o

dedičstve, v čase keď jej účastníci nie sú v dôsledku smrti poručiteľa dedičmi, odporuje zákonu. Pre
takýto rozpor dohody so zákonom, je potrebné takúto dohodu považovať za absolútne neplatný právny
úkon, z ktorého jeho účastníkom nevznikajú žiadne práva ani povinnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že T. X. v roku 2007 bola v evidencii
nehnuteľností Správy katastra Galanta evidovaná na LV č. XXXX, pre katastrálne územie U. ako výlučná

vlastníčka bytu číslo XX na X. poschodí v bytovom dome číslo XXX, vchod číslo X. Predmetný byt, ktorý
mal pre prípad jej smrti tvoriť aktíva dedičstva po vzájomnej neformálnej ústnej dohode o vyporiadaní
dedičstva, s jej potenciálnymi dedičmi - jej deťmi - dcérou T. X., synom E. X. - žalovaným ako aj
žalobcami 1/ a 2/, ako záujemcami o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému bytu, Zmluvou oprevode vlastníctva bytu vo forme notárskej zápisnice spísanej dňa 18.1.2008 pred notárkou Mgr. Oľgou
Czúczorovou v Galante (N 6/2008 , NZ 2164/2008) previedla svoje vlastnícke právo viažuce sa k tomuto
bytu a k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, v ktorom sa byt nachádzal do podielového

spoluvlastníctvažalobcovzasumu500000Sk,ktorázmluvabolaneskôrrozhodnutiamisúdovoznačená
za absolútne neplatný právny úkon. Výška dohodnutej kúpnej ceny bola predmetom predchádzajúcej
dohody celej rodiny - T. X., jej dvoch detí a oboch žalobcov. Dcéra T. X. - matka žalobcu 1/ sa vzdala
svojho pre prípad smrti T. X. "dedičského podielu" k bytu v prospech kupujúcich a teda dohodnutá
kúpna cena 500 000 Sk bola s E. X. - žalovaným dohodnutá ako peňažný ekvivalent za dedičský

podiel, ktorý by mu bol pre prípad smrti jeho matky k predmetnému bytu pripadol v rámci dedenia.
Predmetnú sumu 500 000 Sk žalobcovia 1/ a 2/, v zmysle vyššie uvedenej dohody, z titulu vyporiadania
dedičského podielu vyplatili žalovanému v hotovosti dňa 30.10.2008. Tieto skutočnosti považoval za
preukázané najmä z výpovedí žalobcov a svedkov T. X., T. P. a D. P., ktorí takéto skutočnosti pred súdom
zhodne potvrdili. Pri svojom rozhodnutí súd vzal do úvahy aj potvrdenie Q. Q. , a.s., B. z 30.10.2008,
z ktorého mal za preukázané, že žalobkyňa 2/ z predmetnej bankovej inštitúcie vybrala sumu 500 000

Sk dňa 30.10.2008 o 12,10 hod., ktoré finančné prostriedky potom žalobca 1/ fyzicky v mene ich
oboch odovzdal žalovanému. V prospech pravdivosti skutkových tvrdení žalobcov svedčila aj správa R.
B. Q. a.s. z 13.9.2013, z ktorej mal za preukázané, že žalovaný krátko po prevzatí finančnej hotovosti
od žalobcov, časť takto získaných peňazí (120 000 Sk) vložil na termínovaný vklad v tejto bankovej
inštitúcii, keď neuveril tvrdeniu žalovaného, že sa jednalo o finančné prostriedky patriace rodičom jeho

priateľky, nakoľko to nevyplynulo z vykonaného dokazovania a to najmä výsluchu svedkyne P. F., ktorá
tvrdila, že svojej dcére nechala v banke zameniť hotovosť viac ako 400 000 Sk na eurá a tieto jej boli
bezprostredne po zmene vrátené. Nepravdivým bolo aj tvrdenie žalovaného, že jeho priateľka - dcéra
svedkyne F. nemala v roku 2008 bankový účet a tak nebolo v jej možnostiach takúto zámenu peňazí
pre rodičov zabezpečiť. Nespornými v konaní boli aj skutkové tvrdenia žalobcov, že vážne rozpory v

ich rodine nastali práve v dôsledku neúprimného zavádzajúceho a v konečnom dôsledku aj klamlivého
správania sa žalovaného, ktorý najskôr odmietol žalobcom vrátiť bezdôvodne prijaté peniaze, ktoré mu
vyplatili ako jeho podiel na budúcom dedičstve po jeho matke a neskôr úplne poprel, že takúto finančnú
hotovosť od žalobcov prevzal. Nakoľko právny úkon - dohodu o dedičstve, ktorou si účastníci konania za
života T. X., vystupujúci ako jej dedičia, napriek tomu, že takéto postavenie im zo zákona neprináležalo

vyporadúvali neexistujúce dedičstvo súd považoval v zmysle ustanovenia § 39 O. z. za absolútne
neplatný právny úkon, pre jeho rozpor so zákonom, z ktorého právneho úkonu v zmysle ustanovenia
§ 457 O. z. vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcom prijaté plnenie a žalovaný si takúto svoju
povinnosť napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcov 1/ a 2/ nesplnil a s takýmto plnením sa dostal
do omeškania, súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu

16 596,96 eur (500 000 Sk) spolu so žalobcami uplatneným 6,5 % úrokom z omeškania počítaným z
predmetnej sumy od 31.10.2008 do zaplatenia s tým, že plnením peňažného dlhu jednému zo žalobcov
zaniká dlh voči obom žalobcom. Diskontná sadza určená Národnou bankou Slovenska platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 3,75% a jej dvojnásobok predstavoval hodnotu
7,5%, teda vyššiu hodnotu úroku z omeškania ako si uplatnili žalobcovia. Žalobcovia v žalobe tvrdili,

že T. X. im zmluvou o postúpení pohľadávok z 8.1.2010 postúpila svoju pohľadávku na vrátenie jej
peňazí voči žalovanému, avšak v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali svoje skutkové
tvrdenia uvedené v žalobe, že finančnú hotovosť 500 000 Sk vyplatila žalovanému T. X., ktorej v
dôsledku takéhoto plnenia vznikla voči žalovanému pohľadávka na vrátenie bezdôvodného obohatenia
v rozsahu 500 000 Sk, z ktorého dôvodu, súd pri rozhodovaní neprihliadol na žalobcami predložené

Čestné vyhlásenie pani T. X. z 29.7.2009, Zmluvu o postúpení pohľadávok z 8.1.2010, ako ani na čestné
prehláseniepaniT.X.z30.10.2008.Akoužbolovyššieuvedené,zdokazovaniavyplynulo,žežalobcovia
T. X. nevyplatili kúpnu cenu za predaný byt, ale tieto finančné prostriedky vyplatili z titulu dohody o
vyporiadaní dedičstva práve žalovanému, samotná T. X. taktiež sama nevyplatila žalovanému finančnú
hotovosť 500 000 Sk a tak jej nevzniklo voči nemu právo na vrátenie takejto čiastky, ktoré právo by bolo

možné postupovať tretím osobám. Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil ust. § 151 ods.3 O.
s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) s tým, že o
týchto nárokoch účastníkov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie iba žalovaný s návrhom na jeho zmenu zamietnutím

žaloby, uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O. s.
p.. Dôvodil, že žalobcovia v konaní neprodukovali žiadny dôkaz, ktorý by ich tvrdenia o o odovzdaní
peňazí preukazoval, naopak žalovaný počas celého konania popieral, že by tieto peniaze prevzal.
Žalobcovia sa vo výpovediach rozchádzali v opise skutkového stavu, keď raz uvádzali, že predmetnúsumu odovzdali priamo žalobcovi (zrejme mal na mysli žalovaného) v prítomnosti T. X. a raz, že uvedenú
sumu mala odovzdať žalovanému T. X. sama. Vyjadrenia z bánk potvrdzujú opak tvrdení žalobcov, ktorí
tvrdili, že žalovaný v rozhodnom období nakladal so sumou 500 000 Sk. Podľa názoru žalovaného

výpoveďami navrhnutých svedkov nebolo preukázané, že by žalovaný prevzal predmetnú sumu, ani že
by v danom období mal väčšiu sumu peňazí, výpovede svedkov navrhnutých žalobcami sú nejednotné
a rozporuplné. Uvedení svedkovia sú blízkymi rodinnými príslušníkmi žalobcu 1/, svedkovia T. a D. P.
sú rodičia žalobcu 1/ a T. X. je jeho starou matkou. Príbuzenský vzťah k svedkom má síce aj žalovaný,
avšak vzťahy medzi nimi sú veľmi napäté, čo potvrdili vo výpovediach aj svedkovia a pre negatívny vzťah

k žalovanému považuje žalovaný ich výpovede za tendenčné a účelové. Svedkyňa T. X. potvrdila, že
peniaze prevzal žalovaný, uviedla, že vedela čo podpisovala, ale nevedela uviesť obsah podpisovaných
listín, uviedla, že čestné prehlásenie, že peniaze prevzala ona sama nepodpísala, ohľadom čestného
prehlásenia z 29.7.2009 odmietla uviesť kto ho vyhotovoval, iba uviedla, že ho podpísala pred notárom.
Možno usudzovať, že nepoznala obsah prehlásení a účelovo vypovedala tak, aby to bolo na prospech
žalobcov. Svedkovia manželia P., rodičia žalobcu 1/ neboli pri údajnom prevzatí sumy žalovaným, ale

reprodukovaliinformácie,ktoréimposkytližalobcoviaaichvýpovedeavýpovedežalobcovsanezhodujú
ani v okolnostiach po údajnom prevzatí sumy, ohľadom kontaktovania žalovaného za účelom vrátenia
peňazíajehoprísľubuichvrátenia,vosvojichvýpovediachsiprotirečilivotázkach,kedymalikontaktovať
žalovaného a kto mal byť prítomný pri predmetnom rozhovore. V konaní sa podľa názoru žalovaného
nepreukázalo, že by urobil vklad, ktorý by zodpovedal predmetnej sume (500 000 Sk), prevzatie tejto

sumy žalovaným dosvedčili len žalobcovia a T. X., na úkor ktorej sa mal žalovaný obohatiť. S poukazom
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.6.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010, z 24.2.2010
sp. zn. 4Cdo/13/2009, bol žalovaný názoru, že žalobcovia nepreukázali nimi tvrdenú skutočnosť,
že žalovaný prevzal predmetnú sumu, pričom od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať aby
preukázal skutočnosť, že predmetnú sumu neprevzal. V dôsledku nejednotného opisu skutkového

stavu samotnými žalobcami ako aj svedkyne X. vyvstali rozpory ohľadom skutočnosti kto vôbec mal
žalovanému odovzdať peniaze a o čie peniaze malo ísť, pričom tieto rozpory žalobcovia neodstránili,
bez čoho nie je možné posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcov. Žalovaný namietol aktívnu legitimáciu
žalobcovvzhľadomnapochybnostioplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkyz8.1.2010,keďsvedkyňa
X. vo výpovedi uviedla, že nemá vedomosť o predmetnom postúpení ani o tom, že by postúpenie

oznamovala žalovanému a žalovaný má pochybnosti, že by si svedkyňa bola vedomá aké dokumenty
vôbec podpisovala a s poukazom na § 34 a § 37 ods. 1 O. z. tiež o platnosti predmetného úkonu. Mal za
to, že s jeho námietkou aktívnej legitimácie sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku
vôbec nezaoberal, z ktorého dôvodu je rozsudok nepreskúmateľný. Poukázala na uznesenia NS SR z
10.1.2013 sp. zn. 3Cdo/225/2012 a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 119/03-30

a IV.ÚS 115/03. Uzavrel, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a je nepreskúmateľné.

Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť, keďže z

priebehu konania a vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcami bol dôvodne uplatnený nárok,
odvolanie žalovaného je nedôvodné a jeho tvrdenia sú tendenčné, klamlivé, čo vyplynulo z dokazovania
a výpovedí svedkov ako aj listinných dôkazov.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach daných rozsahom a

dôvodmiodvolania(tedasprávnosťrozhodnutiarozsudkomvovecisamej,ktorýmboložalobevyhovené,
ako aj na rozhodnutí vo veci samej závislom výroku o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo /aj/ o vec samu, na druhej strane však nie aj o ktorýkoľvek zo
zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa vo

veci samej treba považovať za správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 24.
februára 2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.).

Predovšetkým podľa názoru odvolacieho súdu neexistoval dôvod, pre ktorý by nemala byť prijatá
argumentácia pojatá súdom prvého stupňa do odôvodnenia napadnutého rozsudku a slúžiaca na

podporu takéhoto rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa žalobe vo veci samej vyhovel,
totiž súd prvého stupňa predostrel spôsobom nevykazujúcim žiadne zjavné skutkové, právne ani logické
medzeryataktoizrozumiteľneaobjektívnepresvedčivo.Zásadnebytakpostačovaloilenkonštatovanie
správnosti súdom prvého stupňa použitých dôvodov (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), z dôvodupotreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami je však žiadúce doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in
fine) nasledovné:

Podľa § 451 ods. 1 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodné obohatenie je v O. z. definované ako záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor
iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Záväzok z bezdôvodného obohatenia vznikne iba vtedy, ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatil). Predpokladom vzniku
právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je neoprávnené získanie majetkových hodnôt jedným
subjektom a to na úkor iného (v majetkových pomeroch, ktorého sa táto zmena prejavila); ujma jedného
je teda v podstate dôsledkom obohatenia iného.

Pri úvahe o povahe konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi je potrebné vychádzať z obsahu
tohto vzťahu a zo vzájomného postavenia jeho účastníkov. Predpokladom zodpovednosti za získaný
majetkový prospech (ktorý sa musí vydať) nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale
objektívne vzniknutý stav obohatenia sa, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva,
teda bez právom uznaného dôvodu, bez ohľadu na to, či obohatený o získaní bezdôvodného obohatenia

vedel alebo nevedel.

Podľa § 451 ods. 2 O. z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V prejednávanej veci išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu, keď strany si na základe právneho
úkonu, ktorý bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako absolútne neplatný, plnili. Žalovaný sa na
úkor žalobcov bezdôvodne obohatil a musí obohatenie vydať.

Ak má byť bezdôvodné obohatenie vydané v peniazoch a dlžník nesplní svoju platobnú povinnosť včas,
má veriteľ právo požadovať tiež úroky z omeškania (§ 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 O. z.). Výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády
č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky
splnením (§ 559 O. z.). Výška úrokov z omeškania so splnením peňažného dlhu v občianskoprávnych

vzťahoch je určená v ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v rozhodnom znení, podľa ktorého
výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 31.10.2008 bola diskontná sadzba
3,75%.V časti priznaného úroku z omeškania odvolateľ neuviedol žiadne odvolacie dôvody.

Obsah odvolania žalovaného je takmer úplne zhodný s obsahom jeho písomných podaní a ústnych
vyjadrenípočaskonaniapredsúdomprvéhostupňa,keďneuviedolžiadnenovérelevantnéskutočnostia
nepredložil ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by neboli zistené, resp. vyhodnotené prvostupňovým súdom,
svojim odvolaním vecne nespochybnil pohľadávku žalobcov.

S námietkou odvolateľa, že rozpory ohľadom skutočnosti, kto mu mal peniaze odovzdať a o čie
peniaze malo ísť, žalobcovia neodstránili, sa odvolací súd nestotožňuje, keď už na prvom otvorenom
pojednávaní 15.12.2011 žalobcovia zhodne uviedli, že žalovanému sumu 500 000 Sk fyzicky odovzdal
žalobca 1/ v prítomnosti žalobkyne 2/ a T. X., a to na základe dohody, ako jeho dedičský podiel za byt,
ktorý žalobcovia od T. X. odkúpili, čo jednoznačne potvrdila vo svojej výpovedi 5.2.2013 aj svedkyňa

T. X.. Rovnako zhodne žalobcovia na prvom otvorenom pojednávaní uviedli, že peniaze na vyplatenie
žalovaného žalobcovia získali a tieto mu vyplatili z úveru v banke.

Rovnako sa odvolací súd nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že sa súd prvého stupňa vôbec
nezaoberaljehonámietkounedostatkuaktívnejlegitimáciežalobcovvdôsledkupochybnostížalovaného

o platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z 8.1.2010, z ktorého dôvodu by mal byť rozsudok
nepreskúmateľný. Odvolací súd poukazuje na stranu 10 ods. 3 a stranu 11 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, kde sa s týmto tvrdením žalovaného súd prvého stupňa podrobne zaoberal, vyporiadal sa s
jeho námietkou a odvolací súd sa s tam uvedenou argumentáciou súdu prvého stupňa stotožňuje.K odvolacím námietkam žalovaného o nepreukázaní žalobcami a to ani vyjadreniami bánk, že by
žalovaný urobil vklad resp. nakladal v rozhodnom období so sumou 500 000 Sk, odvolací súd uvádza,

že podľa správy R. B. Q. a.s., B., z 13.9.2013, žalovaný 4.11.2008 uzatvoril dohodu o vklade vo výške
120 000 Sk na dobu viazanosti 3 mesiace, teda minimálne so sumou vyššou ako 1/5-ina spornej
sumy v rozhodnom období nakladal, k jeho tvrdeniu, že sa nejednalo o jeho finančné prostriedky,
odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tejto otázke (viď stranu 10
odôvodnenia napadnutého rozsudku), ktorý neuveril tvrdeniu žalovaného, že sa jednalo o finančné

prostriedky patriace rodičom jeho priateľky, a to z dôvodov uvedených už súdom prvého stupňa.

K odvolacej námietke, že svedkovia vypočutí v konaní, konkrétne stará matka žalobcu 1/ T. X. a rodičia
žalobcu 1/ - manželia T. a D. P. sú blízkymi rodinnými príslušníkmi žalobcu 1/ a k žalovanému majú
negatívny postoj, z ktorého dôvodu považuje žalovaný ich výpovede za tendenčné a účelové, odvolací
súd uvádza, že uvedené osoby sú aj rodinnými príslušníkmi žalovaného (ide o jeho matku, sestru a

švagra), sám žalovaný vo svojej výpovedi 5.2.2013 potvrdil, že v minulosti boli ich vzťahy celkom dobré
a problémy nastali až pri boji o byt, svedkyňa T. X. (matka žalovaného) uviedla vo výpovedi 5.2.2013,
že žalovaný sa môže hanbiť za to čo urobil, aj ona sa hanbí za neho, ale odpúšťa mu to, nehnevá sa
na neho, lebo je jeho matka. Svedkyňa T. P. uviedla, že jej brat býval vždy normálny, ale teraz sa na
neho hnevá, lebo zničil niekoľko rodín. Svedok D. P. uviedol, že sa na žalovaného nehnevá. Odvolací

súd poukazuje na
Nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, podľa ktorého spochybňovanie
objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného
rodinného či spoločenského vzťahu, bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné,
objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, keď jediným dostupným dôkazom

je práve iba výpoveď účastníkov konania alebo svedkov, ktorí majú medzi sebou takýto vzťah,
by viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom, a zároveň by viedlo k vytvoreniu
neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí alebo tvrdení účastníkov konania.

V čom by mali byť výpovede svedkov navrhnutých žalobcami nejednotné a rozporuplné žalovaný bližšie

neozrejmil.

Ohľadom námietky, že svedkyňa T. X. nepoznala obsah ňou podpisovaných prehlásení odvolací súd
poukazuje na závery pri námietke aktívnej legitimácie žalobcov a zdôrazňuje, že podstatným z výpovede
svedkyne je to, že jednoznačne potvrdila, že peniaze žalovanému odovzdal žalobca 1/.

K tvrdeniu žalovaného, že výpovede svedkov manželov P. sa nezhodujú s výpoveďami žalobcov v
okolnostiach po údajnom prevzatí sumy ohľadom kontaktovania žalovaného za účelom vrátenia peňazí
a jeho prísľubu ich vrátenia, v otázke kedy mal byť kontaktovaný a kto mal byť prítomný pri rozhovore,
odvolací súd uvádza, že žalovaný nekonkretizoval v čom konkrétne sa výpovede nezhodujú, v čom vidí

rozpor, keď ani súd prvého stupňa ani odvolací súd žiadne podstatné rozpory nezistil.

K odvolaniu tohto účastníka na záver odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, ktoré
stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie.

Súd prvého stupňa preto rozhodol vecne správne, ak rozsudkom vo veci samej žalobe vyhovel, odvolací

súd preto podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako
vecne správny potvrdil.

Podľa§221ods.1písm.f/aajh/O.s.p.aodseku2rovnakéhoustanoveniavšakmuselzrušiťnapadnutý
rozsudok vo výroku vyhradzujúcom rozhodnutie o trovách konania a trovách štátu samostatnému

uzneseniu a v takejto časti vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie totiž
neobsahovalo žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa o trovách konania a trovách
štátu nerozhodol a z pohľadu niekdajšej terminológie procesného práva bol tak rozsudok v tejto časti i
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov (ktorá vada za dnešnej právnej úpravy predstavuje jednuz foriem odňatia účastníkom konania postupom súdu reálnej možnosti konať pred súdom). I keď
ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. (súdom prvého stupňa len spomenuté, nie však aj citované a vyložené)
obsahuje len demonštratívny (príkladmý) výpočet zložitých prípadov, v ktorých ním predpokladaný

postup (odloženie rozhodnutia o trovách konania až na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej)
prichádza do úvahy, súd prvého stupňa tu nerozhodnutie o trovách konania neodôvodnil (vecne) ničím.

O trovách odvolacieho konania napokon odvolací súd nerozhodol podľa § 224 ods. 4 O. s. p., nakoľko i
nesprávne rozhodnutie podľa § 151 ods. 3 O. s. p. (s nutnosťou jeho zrušenia) zakladá povinnosť súdu

prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.