Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/731/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111233211
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5111233211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: BECK
FINANC,s.r.o.,sosídlomPečnianska5-7,Bratislava,IČO:35830522,právnezastúpenýspoločnosťou
Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poľnohospodárska 10, Bratislava, IČO: 36
858 510, proti odporcom: 1/ L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. B., D. XX/XX, právne zastúpený Mgr.

Tomášom Balážom, advokátom so sídlom K., X. X, 2/ W. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., X. XXX/XX, 3/
G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., K. XXX/X, 4/ K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - P. II P., Š. M. XXX/
X, o zaplatenie 892,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcov v rade 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Žilina z 27. júla 2015, č. k. 7C/111/2012-106, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca v rade 1/ zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 216,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.05.2012 do zaplatenia, do troch
dní, p o t v r d z u j e .

Odvolanie odporcu v rade 2/ o d m i e t a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca v rade 2/ zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 216,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.05.2012 do zaplatenia, do troch dní,
vo výroku ktorým boli odporcovia v rade 3/ a 4/ zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi každý sumu 108,33

Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.05.2012 do zaplatenia, do troch dní a vo výroku,
ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že odporcovia v rade 1/ a 2/ s
ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi trovy konania každý vo výške 26,09 Eur a odporcovia v rade
3/ a 4/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi trovy konania každý vo výške 13,05 Eur, na účet
spoločnosti Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s.r.o., do troch dní.

Trovy odvolacieho konania navrhovateľa j e p o v i n n ý zaplatiť odporca v rade 1/ vo výške
38,03 Eur, odporca v rade 2/ vo výške 11,38 Eur a odporcovia v rade 3/ a 4/ každý po 5,69 Eur, na účet
spoločnosti Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s.r.o., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov na zaplatenie plnenia navrhovateľovi, a
to odporcov v rade 1/, 2/ každého na sumu 216,67 Eur a odporcov v rade 3/ a 4/ každého po

108,33 Eur s príslušenstvom, podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov v zmysle § 470
Občianskeho zákonníka, keďže odporcovia v rade 1/ až 4/ vstúpili do dedičských práv po neb. dlžníčke
(pôvodnej účastníčke konania) K. Y.. Vykonaným dokazovaním zistil, že medzi navrhovateľom a právnoupredchodkyňou odporcov K. Y., nar. XX.XX.XXXX bola uzatvorená Nájomná zmluva s následnou kúpou
prenajatej veci, predmetom ktorej bol nájom a kúpa tovaru: nádoby KT 1x, I-varič IP 1x, nože MBS
1x, DVD 1x, vozík RW 1x, za kúpnu cenu celkom 749 Eur. Podľa formulára zmluvných podmienok,

záloha na nájomné pri podpise zmluvy bola uvedená vo výške 0,00 Eur, prvá mimoriadna splátka
nájomného 143 Eur, zostávajúca čiastka 606,00 Eur, finančné navýšenie 242,40 Eur, cena celkom
991,40 Eur, zostávajúca cena nájomného 848,40 Eur, ktorá bude uhradená v 20 mesačných splátkach
po 42,42 Eur. Uhradenie prvej mimoriadnej splátky nebolo uvedené, konečná splatnosť spotrebiteľského
úveru nebola taktiež neuvedená. RPMN bola uvedená na hodnotu 49,79 %. V zmluve bolo ďalej

uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak dôjde medzi zmluvnými stranami k uzavretiu
nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, použijú sa na úpravu ich právnych vzťahov z
nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci ustanovenia časti II. a III. tejto zmluvy. Hodnotiac
výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a právnou predchodkyňou
odporcov bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.. Na základe
uzatvorenej zmluvy z 03.02.2009 bola dojednaná celková výška spotrebiteľského úveru na sumu 991,40

Eur za účelom kúpy tovaru s tým, že právna predchodkyňa odporcov sa zaviazala poskytnutý úver
splácať v mesačných splátkach po 42,42 Eur vždy k 3. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc
od 03.02.2009 s konečnou splatnosťou spotrebiteľského úveru 06.10.2010, s dojednanými celkovými
nákladmi spotrebiteľa 242,42 Eur, ročnou úrokovou fixnou sadzbou 24 %, RPMN 49,79 a priemernou
RPMN 35,69. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti uvedené v §

4 ods. 2 písm. f/ zákona č. 258/2001 Z. z., a to konkrétne v opise tovaru a cene tovaru, ako aj náležitosti
uvedené v § 4 ods. 2 písm. i/ tohto zákona, keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Zo zmluvy teda nie je zrejmé, v akej výške jednotlivých splátok mala
byť uhrádzaná istina a v akej úroky. Preto v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. je potrebné
považovať takýto poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Z výsledkov vykonaného dokazovania

vyplýva, že právna predchodkyňa odporcov uhradila z poskytnutého úveru sumu 99,00 Eur, pričom v
rozdiele (749 - 99 Eur) vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie zostatku poskytnutého úveru vo výške
650,00 Eur. Vychádzal z ust. § 475 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a zaviazal odporcov v rade 1/ až
4/ na zaplatenie uvedenej žalovanej sumy podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov po neb. K.
Y., keďže odporcovia v rade 1/ a 2/ sa stali nadobúdateľmi dedičského podielu každý v podiele 1/3-iny a

odporcovia v rade 3/ až 4/ každý v podiele 1/6-iny. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, 2 v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, keďže účastníci
v zásade mali rovnaký úspech a neúspech v konaní.

Proti rozsudku okresného súdu vo veci samej podal odvolanie odporca v rade 1/. Uviedol, že pri

uzatváraní zmluvy medzi navrhovateľom a jeho právnou predchodkyňou došlo k nekalej obchodnej
praktike v zmysle § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. v spojení s podmienkami uvedenými v §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu
zmluvy, na základe čoho zmluvným stranám v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vzniklo právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia si navrhovateľ mohol

uplatniť iba v 2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá začala
plynúť dňa 04.02.2009 a uplynula dňa 04.02.2011. Keďže návrh na začatie konania bol podaný na
súde 17.10.2011, tento bol podaný po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. Uviedol, že predmetom konania nebola zmluvná pokuta, keďže ešte pred začatím
pojednávania v tejto časti zobral návrh späť. Nie je teda správny záver okresného súdu, že by mali
obidve procesné strany rovnaký úspech alebo neúspech v konaní. Žiadal rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti vo výroku o trovách konania zmeniť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia

za vykonané 4 úkony právnej pomoci, prevzatie veci, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu,
vyjadrenie k odporu a vyjadrenie k tvrdeniam dedičov, spolu vo výške 236,42 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca v rade 2/, vychádzajúc z obsahu jeho podania z
01.10.2015 (č. l. 130) a z doplneného podania z 31.10.2015 (č. l. 139). Krajský súd odvolanie odporcu v

rade 2/ odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako podané oneskorene. Rozsudok okresného súdu
bol odporcovi v rade 2/ doručený dňa 31.08.2015. Od 01.09.2015 začala odporcovi v rade 2/ plynúť 15-
dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu (§ 57 ods. 1 v spojení s § 201, § 204
ods. 1 O.s.p.). Posledný deň 15-dňovej lehoty pripadol na deň 15. septembra 2015, ktorý bol štátnymsviatkom, preto v zmysle § 57 ods. 2 O.s.p. posledným dňom na podanie odvolania bol nasledujúci
pracovný deň 16.09.2015 (štvrtok). Z obsahu spisového materiálu (č. l. 130 a 134) vyplýva, že odporca
v rade 2/ podal odvolanie na pošte až dňa 02.10.2015, čo znamená, že odvolanie bolo podané až po

uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Vo vzťahu k tomuto odvolaniu suspenzívne a devolutívne účinky
nastať nemohli.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu v rade 1/ žiadal rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti ako správny potvrdiť. Uviedol, že z vyjadrení účastníkov dedičského konania, ktorí

následne zdedili majetok a stali sa účastníkmi občianskeho súdneho konania vyplýva, že ani jeden z
nich nemal vedomosť o tom, aké zmluvy poručiteľka uzatvárala a ako nakladala so svojim majetkom.
Nie je bez významu, že označili práve odporcu v 1/ rade ako osobu, ktorá si ponechala všetky hnuteľné
veci po poručiteľke. Taktiež nie je bez významu, že ostatní odporcovia uznali rozsudok súdu a dlžnú
sumu zaplatili. Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý v napadnutom výroku o povinnosti odporcu
v rade 1/ zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu s príslušenstvom ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

potvrdil; vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu podľa § 220 v spojení
s § 167 ods. 2 O.s.p. zmenil. V ostatných častiach (vo veci samej) zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý, keďže odporca v rade 2/ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu oneskorene a z
tohto dôvodu jeho odvolanie krajský súd podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol; odporcovia v rade
3/ a 4/ odvolanie proti rozsudku vo veci samej nepodávali.

Záver okresného súdu o čiastočnej nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa z dôvodu, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi navrhovateľom a právnou predchodkyňou odporcov
neobsahuje náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (výšku, termín splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov), v dôsledku ktorého sa poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona považuje
za bezúročný a bez poplatkov, je správny. Krajský súd sa plne stotožňuje s podrobným vyhodnotením
zistených skutkových okolností, ako aj s následným právnym posúdením veci okresným súdom, na
ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie správnosti rozsudku
okresného súdu krajský súd zdôrazňuje, že v danom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle § 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy, keďže
spotrebiteľským úverom sa okrem iného považuje aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vo forme odloženej platby.

Ochrana spotrebiteľa sa dosahuje najmä zákazom určitých (typových) zmluvných dojednaní, resp.

chovaním dodávateľa, ktoré sú najčastejšie sa vyskytujúcimi nekalými podmienkami (unfair terms) v
spotrebiteľských zmluvách. S poukazom na pojem „dobrá viera“ a „významná nerovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán“ článok 3 Smernice č. 93/13 vymedzuje prvky, ktoré dávajú
určitej zmluvnej klauzule, ktorá nebola individuálne dojednaná, zneužívajúci charakter, len abstraktne.
Článok 3 ods. 2 uvedenej Smernice však stanovuje, že klauzula je vždy považovaná za nedojednanú

individuálne, ktorá bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na jej obsah, najmä
súvislosti s vopred spísanou bežnou (adhéznou) zmluvou.

V danom prípade okresný súd správne rozhodol, keď na základe vyšších uvedených podmienok zákona,
považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001

Z. z.), preto bolo dôvodné zaviazať odporcov na zaplatenie zostatku nesplateného úveru vo výške 650
Eur,podľanadobudnutýchdedičskýchpodielovpopôvodnejdlžníčke.Akokresnýsúdzaviazalodporcuv
rade 1/ na zaplatenie pomernej časti dlhu vo výške 219 Eur s príslušenstvom, rozhodol v súlade s vyššie
uvedenými podmienkami Zákona č. 258/2001 Z. z., preto v tejto časti krajský súd rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania.
Na rozdiel od záveru okresného súdu vyvodil, že je dôvodné rozhodnúť o trovách konania podľa § 142
ods. 2 s použitím § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhalvo vzťahu k pôvodne žalovanej odporkyni zaplatenia sumy 892,40 Eur s príslušenstvom a ďalej sa
domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá však vyčíslená nebola. Konanie v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty bolo uznesením okresného súdu z 10.04.2012 sp. zn. 14Ro 256/2011-21 zastavené z

dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. V čase uplatnenia úkonov právnej pomoci právnym zástupcom
navrhovateľa (prevzatie veci, spísanie návrhu), je možné konštatovať, že v časti návrhu o povinnosť
pôvodnej odporkyne zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu bolo konanie v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty zastavené a pre rozhodovanie o trovách konania je dôvodné aplikovať ust. § 142 ods. 2 v spojení
s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., čo však znamenalo iba nepatrný neúspech navrhovateľa a nemalo to

vplyv na posúdenie posudzovania vzájomného úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. Pokiaľ sa
navrhovateľ domáhal v návrhu zaplatenia sumy 892,40 Eur a bol mu priznaný nárok na zaplatenie v
celkovej výške 650 Eur, znamená, že navrhovateľ mal úspech vo výške 72,84 % a odporcovia (spoločne)
vo výške 27,16 %, čo znamená, že čistý úspech navrhovateľa predstavuje 45,72 %, z ktorého bolo
potrebné pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania vychádzať (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Krajský
súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania tak z titulu zaplateného súdneho poplatku za podaný

návrh, ktorý, ak bol zaplatený vo výške 53,50 Eur, podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní mu
prináleží náhrada vo výške 24,46 Eur. Ďalej mu krajský súd priznal náhradu za vykonané dva úkonu
právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia z 04.10.2011 a písomné podanie na súd z 11.10.2011),
kedy podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov v platnom znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len „Vyhláška“) prináleží advokátovi odmena

za dva úkonu právnej služby vo výške 102,92 Eur (2 x 51,45 Eur) a 2x 7,41 Eur režijný paušál (§ 16
ods. 3 Vyhlášky) vo výške 14,82 Eur. Odmena s režijným paušálom predstavuje hodnotu 117,72 Eur,
z ktorej podľa pomeru úspechu navrhovateľa v konaní bola priznaná náhrada vo výške 53,82 Eur. Z
titulu náhrady za zaplatený súdny poplatok a priznanej odmeny za úkony právnej služby navrhovateľovi
vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v celkovej výške 78,28 Eur. Podľa výšky

nadobudnutých dedičských podielov na strane odporcov, zaviazal k povinnosti zaplatiť trovy konania
navrhovateľa, a to odporcov v rade 1/ a 2/ každého po 26,09 Eur a odporcov v rade 3/ a 4/ po 13,05
Eur. Odmenu za vykonaný úkon právnej pomoci - vyjadrenie z 09.07.2015 zástupcovi navrhovateľa
nepriznal, keďže na uvedený úkon nebol okresným súdom vyzvaný, a podaním z 26.06.2015 okresný
súd účastníkom oznamoval, že dôjde k verejnému vyhláseniu rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p..

V odvolacom konaní vzniklo navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224
ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1. Za podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách
konania vznikol nárok zástupcovi navrhovateľa na odmenu vo výške 1-ice z tarifnej odmeny 53,82 Eur,
t.j. vo výške 25,73 Eur + 8,39 režijný paušál, a za vyjadrenie k podanému odvolaniu odporcu v rade

1/ vo výške 18,26 Eur + 8,39 režijný paušál (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/, § 16
ods. 3 Vyhlášky). Z týchto dôvodov zaviazal odporcu v rade 1/ zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 18,26 Eur + 8,39 Eur + 11,38 Eur, odporcu v rade 2/ vo výške 11,38 Eur a odporcu
v rade 3/ a 4/ po 5,69 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.