Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/124/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110011329
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3110011329.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému Z. V., nar. XX.XX.XXXX v
H. T., trvale bytom P. č. XX, pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom v časti dokonaný,
v časti spáchaný v štádiu prípravy podľa § 20 a § 13 ods.1 Tr.zák. k § 221 ods.1, ods.4 písm.a) Tr.zák.,
o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa

19.6.2015, sp. zn. 8T/107/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.3.2016 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 19.6.2015, sp. zn. 8T/107/2010 Okresný súd Trenčín v bode I. rozsudku
obžalovaných Z. V. a S. E. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod skutku obžaloby Okresnej
prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv 205/2010 právne posúdeného ako obzvlášť závažný zločin podvodu

spolupáchateľstvom v časti dokonaný, v časti spáchaný v štádiu prípravy podľa § 20 a § 13 odsek 1
Trestného zákona k § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť
tak, že obžalovaný Z. V. na základe svojich odborných znalostí a za pomoci odbornej literatúry, v presne
nezistenom období, niekedy v roku 2009, v mieste svojho bydliska v P., vyrobil najmenej 2.304 ks
napodobenín keltských mincí za účelom, aby boli ponúknuté na predaj potenciálnym záujemcom ako
pravé mince, ktorých hodnota, keby boli predané ako pravé, by dosiahla hodnotu minimálne 2.615.400,-

Eur, pričom z tohto počtu bolo najmenej 1.365 ks mincí patinovaných, ktorých hodnota, keby boli
predané ako pravé, by dosiahla hodnotu minimálne 1.762.500,- Eur, pričom výrobu týchto mincí finančne
zabezpečil obžalovaný S. E. a za pomoci obžalovaného M. C. časť z takto vyrobených mincí, v presne
nezistenom období od roku 2009 do 23.02.2010, predali ako pravé doposiaľ nestotožnenému počtu
kupujúcich takým spôsobom, že obžalovaný M. C. prevzal v presne nezistenom období jesene roku
2009 od obžalovaného S. E. nezistený počet takto vyrobených napodobenín keltských mincí, z ktorých

24 ks v presne nezistenom období jesene roku 2009 v Novej Dubnici predal ako pravé Ing. S. X., nar.
XX.XX.XXXX v M. Z., trvale bytom S., D. E., A. č. XXXX/X za sumu 2.400,- Eur, hoci vedel o tom, že
nie sú pravé, čím spôsobili P.. S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., D. E., A. č. XXXX/X škodu
vo výške 2.400,- Eur, 4 ks v presne nezistenom období augusta 2009 v Trenčianskej Turnej predal
ako pravé Z. C., nar. XX.XX.XXXX v R. R., trvale bytom R. R. č. XX za sumu 320,- Eur, hoci vedel o
tom, že nie sú pravé, čím mu spôsobil škodu vo výške 320,- Eur, obžalovaní M. C. a Z. V. v období

od 08.01.2010 do 24.01.2010 v predajni starožitníctva vo K. č. XXX ponúkli postupne na predaj vyššie
uvedené napodobeniny keltských mincí v celkovom počte 54 ks, ktoré deklarovali ako pravé, a za tieto
požadovali sumu v celkovej výške 15.000,- Eur, pričom zamestnanec predajne Z. M. mince prevzal a
postupne vyplatil obžalovanému M. C. zálohu v celkovej výške 5.000,- Eur, následne poškodený na
základeposudkuzospoločnostiAureaNumismatikas.r.o.Prahazistil,žeuvedenéminceniesúoriginály,
ale falzifikáty, čo bolo obžalovaným M. C. a Z. V. oznámené a poškodený preto požadoval vrátenie

zálohy, čo obžalovaní odmietli a ďalej požadovali doplatenie sumy 10.000,- Eur, pričom týmto konanímuviedli poškodenú spoločnosť ROZMARÍN, a.s., IČO: 36004111, so sídlom v Žiline, Bánovská cesta č.
5, do omylu a spôsobili jej celkovú škodu vo výške 5.000,- Eur.

Súdobžalovanýchoslobodil,pretoženebolodokázané,žesastalskutok,prektorýsúobžalovanístíhaní.

V bode II. rozsudku uznal obžalovaného M. C. vinným v bodoch 1. až 4. rozsudku pre pokračovací prečin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

1. 24 ks napodobenín keltských mincí v presne nezistenom období jesene roku 2009 v Novej Dubnici
predal ako pravé P.. S. X., nar. XX.XX.XXXX v M. Z., trvale bytom S., D. E., A. č. XXXX/X za sumu
2.400,- Eur, hoci vedel o tom, že nie sú pravé, čím spôsobil P.. S. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
S., D. E., A. č. 14XX/X škodu vo výške 2.400,- Eur,

2. 4 ks napodobenín keltských mincí v presne nezistenom období augusta 2009 v Trenčianskej Turnej

predal ako pravé Z. C., nar. XX.XX.XXXX v R. R., trvale bytom R. R. č. XX za sumu 320,- Eur, hoci vedel
o tom, že nie sú pravé, čím mu spôsobil škodu vo výške 320,- Eur,

3. v období od 08.01.2010 do 24.01.2010 v predajni starožitníctva vo K. č. XXX ponúkol postupne na
predaj napodobeniny keltských mincí v celkovom počte 54 ks, ktoré deklaroval ako pravé, a za tieto

požadoval sumu v celkovej výške 15.000,- Eur, pričom zamestnanec predajne Z. M. mince prevzal a
postupne vyplatil obžalovanému M. C. zálohu v celkovej výške 5.000,- Eur, následne poškodený na
základeposudkuzospoločnostiAureaNumismatikas.r.o.Prahazistil,žeuvedenéminceniesúoriginály,
ale falzifikáty, čo bolo obžalovanému M. C. oznámené a poškodený preto požadoval vrátenie zálohy,
čo obžalovaný odmietol a ďalej požadoval doplatenie sumy 10.000,- Eur, pričom týmto konaním uviedol

poškodenú spoločnosť ROZMARÍN, a.s., IČO: 36004111, so sídlom v Žiline, Bánovská cesta č. 5, do
omylu a spôsobil jej celkovú škodu vo výške 5.000,- Eur.

4. v presne nezistenom období začiatkom roku 2010 obžalovaný M. C. v Trenčianskych Bohuslaviciach
uviedol do omylu R. Z., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. K., K. č. XXX, tým, že mu ako pravé

predal 26 kusov keltských mincí za sumu 970,- Eur, hoci vedel o tom, že sa nejedná o pravé mince ale
ide o repliky, čím spôsobil poškodenému R. Z., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. K., K. č. XXX
škodu v celkovej výške 970,- Eur,

a podľa § 222 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 44 Trestného zákona upustil od uloženia

súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona podľa zásady uvedenej v ustanovení § 41 odsek 2
Trestného zákona, pretože pokladá úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov a
4 (štyroch) mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T 3/2012 zo dňa 23.01.2014,
právoplatný 29.01.2015, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. Podľa § 287

odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného M. C. uhradiť poškodenej spoločnosti ROZMARÍN,
a.s., IČO: 36004111, so sídlom v Žiline, Bánovská cesta č. 5, škodu vo výške 5.000,- Eur a poškodenému
P.. S. X., nar. XX.XX.XXXX v M. Z., trvale bytom S., D. E., A. č. XXXX/X škodu vo výške 2.360,- Eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť ROZMARÍN, a.s., IČO: 36004111,
so sídlom v Žiline, Bánovská cesta č. 5, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na

občianske súdne konanie.

V bode III. napadnutého rozsudku uznal obžalovaného S. E. vinným pre prečin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona vo viacčinnom
súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 2

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že nie je držiteľom zbrojného preukazu,
od presne nezistenej doby do dňa 23.02.2010, na adrese svojho trvalého bydliska - v rodinnom dome
č. XX v obci N., držal 1 ks samonabíjacej pištole nemeckej výroby, zn. Walther Mod 4 1910, kal 7,65
Browning, výr. č. 152391, označená nemeckými skúšobnými značkami, so zásobníkom, v ktorom sa
nachádzalo 7 ks nábojov kalibru 7,65 Browning, slovenskej výroby, zn. CgT, teda v zmysle zákona

č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zbraň kategórie B, 55 ks nábojov
kal. 7,65 Browning (50 ks českej výroby, zn. S&B, 5 ks slovenskej výroby zn. CgT), teda v zmysle
zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, strelivo, 1 ks náboj kalibru
7,62x25, slovenskej výroby, s dnovým značením aym, laborovaný celoplášťovou priebojnou strelou,teda v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zakázané
strelivo,16ksnábojovkal.9mmMakarov,nemeckejvýroby,sdnovýmznačením04,ktorésúlaborované
celoplášťovými priebojnými strelami, teda v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach

a strelive v platnom znení, zakázané strelivo, 9 ks nábojov kalibru 22 Short, českej výroby, zn. BS,
teda v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, strelivo, 1
ks podomácky vyrobenej jednovýstrelovej krátkej zbrane, kal. 22 Long Rifle, bez výrobného čísla a
označenia skúšobnými značkami, teda v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
v platnom znení, zbraň kategórie A,

Za to mu uložil podľa § 294 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, s
prihliadnutím k § 36 písmeno j) Trestného zákona, k § 37 písmeno h) Trestného zákona a v spojení s
§ 41 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, výkon ktorého mu podľa
§ 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne
odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu 2

(dva) roky. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona
mu bola uložená tiež povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu bol uložený aj trest prepadnutia veci a to: 1 ks

samonabíjacej pištole nemeckej výroby, zn. Walther Mod 4 1910, kal 7,65 Browning, výr. č. 152391,
označená nemeckými skúšobnými značkami, so zásobníkom, 7 ks nábojov kalibru 7,65 Browning,
slovenskej výroby, zn. CgT, 55 ks nábojov kal. 7,65 Browning (50 ks českej výroby, zn. S&B, 5 ks
slovenskej výroby zn. CgT), 1 ks náboj kalibru 7,62x25, slovenskej výroby, s dnovým značením aym,
laborovaný celoplášťovou priebojnou strelou, 16 ks nábojov kal. 9 mm Makarov, nemeckej výroby, s

dnovým značením 04, ktoré sú laborované celoplášťovými priebojnými strelami, 9 ks nábojov kalibru 22
Short, českej výroby, zn. BS a 1 ks podomácky vyrobenej jednovýstrelovej krátkej zbrane, kal. 22 Long
Rifle, bez výrobného čísla a označenia skúšobnými značkami.

Citovaný rozsudok vo vzťahu k obžalovanému Z. V. nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej

lehote napadol odvolaním okresný prokurátor a to v neprospech obžalovaného Z. V.. V písomnom
odôvodnení odvolania uviedol, že
nepovažuje za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý riadiac sa názorom vysloveným v uznesení
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2To/56/2013, neprihliadol na výpoveď obžalovaného M. C. z
prípravného konania odvolávajúc sa na znenie ustanovenia § 264 ods.1 Tr.por. (správne má byť na

ustanovenie § 258 ods.4 Tr.por. - pozn. odvolacieho súdu). V tej súvislosti poukázal na to, že na výsluchu
obvineného C. sa zúčastnili obhajcovia všetkých obvinených, ktorí mu mohli klásť otázky, čo však
nevyužili. Už v prípravnom konaní bola teda zabezpečená rovnosť zbraní. Napokon prečítanie zápisnice
o výsluchu obvineného C. z prípravného konania obhajoba na hlavnom pojednávaní nenamietala. Za
uvedeného stavu prokurátor nevidí dôvod, aby bol tento dôkaz vyhodnotený súdom ako nezákonný.

Poukázal tiež i na ustanovenie § 2 ods.11 Tr.por., podľa ktorého môže súd vykonať i dôkazy, ktoré strany
nenavrhli. V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom u obžalovaného V. prokurátor poukázal na výpovede
svedkov A. E. a Z. M., z obsahu ktorých vyplýva, že obžalovaný V. sa aktívne podieľal pri predaji
predmetnýchmincíakopravýchazatýmúčelomsaajstretolspoločnesC.sosvedkomZ.M.načerpacej
stanici v Trenčianskej Turnej a aj telefonicky týchto svedkov kontaktoval v súvislosti s riešením situácie

potom,čosvedokE.zistil,žezakúpenéminceniesúpravé.Ajkeďvovýpovediachobochtýchtosvedkov
- A. E. a Z. M. sú isté rozpory, porovnaním týchto výpovedí možno ustáliť záver, že i obžalovaný V. sa
aktívnespolupodieľalsC.načiastkovomútokuprečinupodvoduvsúvislostispoškodenouspoločnosťou
Rozmarín, a.s., keďže z oboch výpovedí je zrejmé, že obžalovaný V. uisťoval zástupcov tejto spoločnosti
o pravosti ponúknutých falzifikátov keltských mincí. Po predaji časti týchto mincí sa aktívne zaujímal

podporujúc C. o ďalší vývoj situácie, odmietol vrátenie 40 ks keltských mincí a požadoval doplatiť sumu
10.000 €, čo svedok E. a M. potvrdili. V kontexte výpovede A. E., ktorý účasť V. na predmetnom
skutku popísal a s prihliadnutím na výpoveď Z. M. je zrejmé, že tieto svedecké výpovede vzájomne vo
svojej súvislosti dotvárajú ucelenú mozaiku trestnej činnosti aj u obžalovaného Z. V. vo vzťahu k prečinu
podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák., u poškodenej spoločnosti Rozmarín, a.s. Nemožno súhlasiť

s argumentáciou prvostupňového súdu, že výpovede svedkov E. a M. sú z dôvodu vzájomných rozporov
nevierohodné, vrátane argumentácie, že videozáznam z predajne poškodeného podporuje dôvodnosť
oslobodenia obžalovaného V., čo súd prvého stupňa riadne neodôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti je podľa názoru prokurátora výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol Z. V. oslobodený spodobžaloby nezákonný, preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods.1 písm.a), písm.b),
písm.c) Tr.por. zrušil rozsudok v tejto časti a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný Z. V., ktorý vyjadril nesúhlas s odvolacími dôvodmi
prokurátora, napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, riadne odôvodnený, pričom okresný súd
vyhodnotil dôkazy zákonným spôsobom a svoje právne závery logicky a vecne zdôvodnil. Nie je pravdou
tvrdenie prokurátora, že predmetná výpoveď z prípravného konania bola vykonaná za prítomnosti

obhajcov, pričom jej prečítanie na hlavnom pojednávaní bolo namietané obhajcom JUDr. Kanabom, čo
je preukázané zvukovým záznamom. Správne súd teda skonštatoval, že tento dôkaz bol vykonaný v
rozporesozákonom,čomukorešpondujepovinnosťprokurátorapreukazovaťdôkazmitvrdenieuvedené
v obžalobe. V ďalšom poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov E. a M., pričom vyslovil názor,
že tieto boli upravované podľa potreby vyšetrovateľa. Pritom nemožno nechať bez povšimnutia ani
vyjadrenie svedka M., že vedeli, že mince sú falošné, ale kupovali ich, lebo ich chceli mať viac. Obrazový

záznam údajne preukazujúci jeho účasť na skutku svedok E. doteraz nepredložil, pričom obrazové
záznamy, ktoré boli predložené, nepreukazovali účasť na údajnom trestnom čine. V ďalšom poukazuje
na konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR, medzinárodné dokumenty, ako
aj uznesenia Najvyššieho súdu SR v súvislosti so zákonnosťou získavania dôkazov a dôkazných
prostriedkov. Preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, zástupkyňa krajskej prokurátorky navrhla vyhovieť
odvolaniu okresného prokurátora s tým, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť s poukazom na správnosť a zákonnosť rozsudku súdu
prvého stupňa.

Obžalovaný Z. V. navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa po tom čo vykonal na hlavnom pojednávaní všetky navrhnuté
dôkazy, dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, keď obžalovaného Z. V. podľa § 285 písm.
a) Tr.por. oslobodil spod skutku obžaloby okresného prokurátora.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na podklade podaného odvolania zistil, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť s námietkami prokurátora vo vzťahu k postupu
súdu, ktorý riadiac sa názorom vysloveným v predchádzajúcom konaní uznesením Krajského súdu

v Trenčíne sp.zn. 2To/56/2013, neprihliadol na výpoveď obžalovaného M. C. z prípravného konania
odvolávajúc sa na znenie ustanovenia § 258 ods.4 Tr.por. Už vo svojom predchádzajúcom konaní
odvolací súd uviedol, že zápisnicu o skoršej výpovedi obžalovaného, alebo jej časť možno prečítať len
za podmienok uvedených v ustanovení § 258 ods.4 Tr.por., ktorými okrem iného je návrh prokurátora,
alebo obhajcu. Výpoveď obžalovaného z prípravného konania možno na hlavnom pojednávaní čítať

jedine na základe návrhu prokurátora alebo obhajcu. Zo zvukového záznamu hlavného pojednávania
dňa 8.1.2013 vyplýva len skutočnosť, že prokurátor zisťoval u obžalovaného dôvod zmeny výpovede
tohto obžalovaného oproti pôvodnému konaniu, avšak z tohto zvukového záznamu ako aj zápisnice o
tomto úkone je zrejmé, že nežiadal prečítať jeho skoršiu výpoveď na odstránenie rozporov v zmysle
citovaného ustanovenia § 258 ods.4 Tr.por. Ak potom súd prvého stupňa sám z vlastnej iniciatívy na

hlavnom pojednávaní dňa 20.2.2013 čítal zápisnicu o výpovedi obžalovaného C. z prípravného konania,
urobiltakvrozporesustanovením§258ods.4Tr.por.ataktovykonanýdôkazniejedôkazomvykonaným
zákonným spôsobom a nemožno naň prihliadať pri rozhodnutí o vine. Neobstojí pritom ani poukaz na
ustanovenie § 2 ods. 11 Tr.por. prvá veta, podľa ktorého súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré stranynenavrhli. Takéto všeobecné oprávnenie súd síce má, ale len do tej miery, pokiaľ ďalším ustanovením
Trestného poriadku v konkrétnej procesnej situácii nie je obmedzené a podmienené návrhom strán,
ako to mu je v prípade ustanovenia § 258 ods.4 Tr.por. To, že takýto návrh prokurátora v konaní

pred súdom prvého stupňa absentoval, vyplýva napokon aj z jeho vyjadrenia v rámci záverečnej reči
na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2013, kde uviedol, že nepotreboval oboznamovať skoršiu výpoveď
obžalovaného C., pretože „tá prvá bola nedôveryhodná.“ Pri takomto konštatovaní ak sám prokurátor
skôr uviedol, že prvotná výpoveď obžalovaného C. bola nedôveryhodná, sa potom tiež javí ako
nelogické, ak za súčasného stavu poukazuje na to, že malo byť súdom prihliadnuté na prvotnú výpoveď

obžalovaného C. z prípravného konania. Odhliadnuc od uvedeného, ani tvrdenie prokurátora o tom, že
pri tomto výsluchu boli prítomní obhajcovia nemá oporu v predmetnej zápisnici o úkone.

Napokon odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom prokurátora vysloveným v odvolaní, že výpovede A.
E., ktorý účasť V. na predmetnom skutku popísal a tiež s prihliadnutím na výpoveď Z. M., vzájomne vo
svojej súvislosti dotvárajú ucelenú mozaiku umožňujúcu urobiť záver o spáchaní trestného činu podvodu

podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák. obžalovaným Z. V. vo vzťahu k poškodenej spoločnosti Rozmarín, a.s.

Obžalovaný Z. V. sa bránil tým, že obžalovaný M. C. konal na vlastnú päsť, bez jeho vedomia, pričom
vyrazené mince obžalovaný Z. V. chcel predávať ako repliky. Táto obrana obžalovaného Z. V. je
podporená výpoveďou obžalovaného M. C., ktorý uvádzal, že videl Z. V., ako vyrába nejaké mince.

Nejakú dobu mu aj pomáhal, mince aj sám razil, pričom nejaké si zobral, a to tie, ktoré boli buď navyše
alebo boli poškodené, a potom ich sám predal. Z. V. sa dozvedel o tom, že vzal nejaké mince až vtedy,
keď sa mu E. vyhrážal. Vo vzťahu k predaju mincí M. obžalovaný C. vypovedal, že za ním bol z dôvodu
ponuky mincí viackrát, pričom mu nosil aj iné veci. Predával mu aj strieborné tácky. Raz sa ho opýtal len
tak, či nechce mince, potom mu ich doniesol a on si ich zobral. Do Svinnej, do predajne starožitností,

ktorej majiteľom je E. za ním chodil tak, že ho zviezol Z. V., keď išiel brať nejaké diely napr. do Bánoviec
nad Bebravou. Potom ho bral aj nazad a takto cestovali autom. Mince mal počas cestovania vtedy vo
vrecku. Peniaze, ktoré utŕžil za predaj mincí, si nechal pre seba. Z. V. bol s ním vo Svinnej len raz, keď
predával tie strieborné tácky či príbory, mohol to byť január 2010. Vo vnútri predajne bol vtedy sám a
jednal s M. a E. pri tom nebol. Z. V. sa dozvedel o tom, že vzal nejaké mince až vtedy, keď sa mu E.

vyhrážal.

Napokon ani výpovede svedkov E. a M. priamo neusvedčujú z trestnej činnosti. Práve naopak z nich
vyplýva v súlade s tvrdením C., že mince na odpredaj ponúkal práve C. a nie obžalovaný V., čo napokon
korešpondujeajstým,ževyhlásenieopravostimincípodpísalC..PritomV.malbyťlenpriprvejnávšteve

v predajni a pri ďalších návštevách sa už jednaní nezúčastňoval. Obrazový záznam preukazujúci jeho
účasť na skutku ako pôvodne uvádzal svedok E. nepredložil, pričom je nutné súhlasiť s námietkou
obhajoby, že obrazový záznam, ktorý predložený bol, nepreukazoval účasť V. na skutku a naviac je v
rozpore s tým ako návštevu v predajni popísal svedok M. a E.. Pokiaľ ide o stretnutie na benzínovej
pumpe za prítomnosti obžalovaných C. a V., ako aj svedka C. so svedkom M., ani toto jednoznačne

nepodporuje záver o účasti na trestnej činnosti V.. Z výpovede C. vyplýva, že V. zavolal v podstate len z
dôvodu, že mal obavu z vyhrážok svedka E.. Pritom z výpovede svedka C. vyplynulo, že on sa na mieste
vyskytol náhodne a na dosvedčenie o pravosti mincí bol na pumpe vyzývaný obžalovaným C., teda nie
V.. K telefonickým kontaktom svedka M. za účelom jednania došlo taktiež obžalovaným C.. Pokiaľ pri
tom došlo aj k nejakým vyhrážkam hlasom tretej osoby počas telefonovania, sám svedok E. uviedol, že

si nemyslí, že to bol obžalovaný V.. Naviac na hlavnom pojednávaní svedok E. pripustil, že sa mohol len
domnievať, že s predajom mincí má spoločné niečo aj V., lebo mu to tak tvrdil obžalovaný C..

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, na ktoré považoval odvolací súd vzhľadom k odvolacím
dôvodom prokurátora za nutné poukázať, dospel k záveru, že síce určité podozrenie z účasti

obžalovaného V. na skutku vo vzťahu k predaju predmetných mincí poškodenej spoločnosti Rozmarín,
a.s. existovalo a existuje, avšak na podklade zadovážených dôkazov a značne rozporných výpovedí
svedkov M. a E. (čo napokon sčasti pripustil aj prokurátor) nemožno bez akýchkoľvek pochybností
vysloviť záver o vine obžalovaného V. na spáchaní trestného činu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2
Tr.zák., tak ako sa toho domáhal prokurátor. Odvolací súd podotýka, že pre uznanie viny musí mať súd

istotu, že obžalovaný skutok spáchal a svojim konaním naplnil znaky trestného činu. V prejednávanom
prípade však takýto jednoznačný záver z vykonaných dôkazov nebolo možné urobiť a okresný súd v
súlade so zákonom postupujúc v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného, tohto
podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil.Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.