Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tost/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015010005
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kliment
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7015010005.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr.
Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci odsúdeného Z. R. pre trestný čin vraždy podľa § 219
ods. 1, ods. 2 písm. b/, j/ Tr. zák. a iné, účinného v čase spáchania skutku, na neverejnom zasadnutí
konanom v Bratislave 17. decembra 2015 o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v
Košiciach z 28. septembra 2015 sp. zn. 7 Ntok 2/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného Z. R. s a z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2015 sp. zn. 7 Ntok 2/2015 senát tohto súdu
na neverejnom zasadnutí podľa § 402 ods. 2 Tr. por. z dôvodov § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh
odsúdeného Z. R. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 6 T
1/2005 pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

ProtitomutouzneseniuvzákonomstanovenejlehotepodalsťažnosťsamotnýodsúdenýZ.R.asťažnosť
podal aj prostredníctvom svojho obhajcu. Odsúdený v dôvodoch svojej sťažnosti (č.l. 33 - 35) uviedol,
že návrhom na povolenie obnovy konania sa nedomáhal prekvalifikácie skutku pod bodom 2/ rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 T 1/2005, ale žiadal krajský súd o zmiernenie trestu odňatia slobody
s poukazom na výmeru trestu u tzv. spolupáchateľov podľa § 31 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. tak,

ako rozhodol senát Krajského súdu v Košiciach dňa 19. mája 2014 pri obnove konania rozsudkom sp.
zn. 6 T 1/2005. Nie je pravdou, že senát krajského súdu mu vtedy zmiernil trest odňatia slobody z
25 rokov na 21 rokov v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra
2012 sp. zn. PL. ÚS 106/2011, ako to rozpisuje napadnuté uznesenie. Krajský súd mu rozsudkom z
19. mája 2014 zmiernil trest odňatia slobody po prehodnotení miery jeho zavinenia. V tejto súvislosti
citovalčasťodôvodneniarozsudkuz19.mája2014.Totopovažujezanovúskutočnosť,ktoráodôvodňuje

povolenie obnovy konania. Napadnuté uznesenie je klamné aj v časti, kde sa uvádza, že vo svojich
podaniach opakuje tie isté dôvody, ktoré boli viackrát zamietnuté. Nežiada prekvalifikovanie skutku, ale
žiada zmiernenie trestu aspoň o 4 roky. Žiada, resp. prosí najvyšší súd, aby zohľadnil skutočnosť, že
jeho vina alebo miera zavinenia je neporovnateľne menšia ako u páchateľov trestných činov S. a R..
Nezaslúži si rovnaký trest ako obaja vrahovia. Záverom svojej sťažnosti poukázal na svoj vysoký vek
a zlý zdravotný stav.

Obhajcaodsúdenéhovdôvodochsťažnosti(č.l.36-37)rovnakopoukazovalnaskutočnosť,žepodaným
návrhom na povolenie obnovy konania sa domáha prehodnotenia miery zavinenia, nakoľko uložený
trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu a bol uložený v rozpore s účelom trestu. Stále tvrdí, že
miera jeho viny zďaleka nedosiahla intenzitu konania spoluodsúdených, a preto navrhuje napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti
oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto

výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Z. R. nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený druh trestu by bol v
zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od
uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa,
alebo by bolo v rozpore s účelom trestu.

Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku stanovuje formálne podmienky pre iudicium rescindens

(obnovovacie konanie) - existenciu právoplatného rozhodnutia a novej skutočnosti alebo dôkazu.

Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené aj materiálnou podmienkou spočívajúcou
v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania, vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už
ustálený skutkový stav. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania nemôže hodnotiť

novoobjavené dôkazy z hľadiska ich vierohodnosti, pretože takéto hodnotenie by slúžilo ako podklad
pre nové rozhodnutie o vine. Napriek tomu je v tomto štádiu rozhodovania potrebné, aby súd vyhodnotil
nový dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo

zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takouto skutočnosťou je
objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ktorý však môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisového materiálu, a to aj vtedy, keď
sa súd s nimi vo svojom rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol. Rovnako omyl súdu

pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie, nie je dôvodom na povolenie
obnovy konania.

Je dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, a preto akýkoľvek zásah
do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný iba vo výnimočných prípadoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že súd
prvého stupňa pri posudzovaní podmienok obnovy konania uvedených v ustanovení § 394 Tr. por.
dospel k správnemu záveru, že vyššie uvedené podmienky v posudzovanom prípade neboli splnené.
Súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, že o návrhu odsúdeného rozhodoval na neverejnom zasadnutí.

Odsúdeným uvádzané skutočnosti, ktoré prezentuje ako nové, súdu doposiaľ neznáme, takými novými
skutočnosťami nie sú. Rovnako v dôvodoch sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Fakticky opakovane poukazoval na okolnosti, ktorými
argumentoval už v predchádzajúcom návrhu na povolenie obnovy konania, ktorý mu bol uznesením

Krajského súdu v Košiciach z 9. februára 2015 sp. zn. 7 Ntok 3/2014 podľa § 399 ods. 2 Tr. por.
zamietnutý. Na základe jeho sťažnosti, v ktorej sa domáhal prehodnotenia miery zavinenia, vo veci
rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením z 19. mája 2015 sp. zn. 2 Tost 13/2015
podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a sám vo veci rozhodol tak, že podľa §
402 ods. 2 Tr. por. z dôvodov § 399 ods. 2 Tr. por. jeho návrh na povolenie obnovy konania odmietol.

Už v tomto rozhodnutí najvyšší súd reagoval na námietky odsúdeného, pričom konštatoval, že návrhy
odsúdeného na povolenie obnovy konania neobsahujú žiadne nové skutočnosti ani dôkazy. Napriek
tomu považuje najvyšší súd odsúdenému pripomenúť, že mu bol ukladaný výnimočný trest odňatia
slobody ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi, pričom súdy v pôvodnom konaní pri ukladaní trestu
postupovali tak, aby sa dosiahol účel trestu v zmysle § 23 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.