Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. september 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/73/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612205530
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3612205530.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi
Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom sporavodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi na nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/73/2012 domáha

určenia, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Partizánske, pretože ten nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre jeho pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3601521 dlžníkom (povinným) T. X., Z.. XX.XX.XXXX, kde po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 11366/11
postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok) a uloženia povinnosti zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 2214,51-€ a

nemajetkovú ujmu 442,90-€ a nahradiť trovy konania. Návrh vo veci odôvodnil tým, že ako oprávnený
navrhol vykonanie exekúcie pre vymoženie svojej pohľadávky proti dlžníkovi T. X., Z.. XX.XX.XXXX.
Exekučnej veci bolo pridelené číslo EX 11366/11. Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom exekučnému súdu - Okresnému súdu Partizánske a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím došlo k založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci v zákonom
ustanovenej dobe. Exekučný súd má povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
rozhodnutia, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.11.2010
(konanie sa začalo 20.7.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby. Nesprávny

úradný postup charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, respektíve v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných
podmienok bol príčinou následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane žalobcu. Ako nesprávny a nezákonný hodnotia postup exekučného súdu, ktorý skúmal meritórnerozhodnutie rozhodcovského súdu a opätovne posudzoval práva žalobcu na zaplatenie dlhu bez
splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Podľa jeho názoru existuje rozhodcovské rozhodnutie,
ktoré tvorí prekážku veci rozhodnutej a ktoré mu bráni uplatniť svoj nárok na všeobecnom súde.

Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe a rovnako neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci
reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,

ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Majetkovú škodu vyčíslil na 2214,51-€, predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
nemôže viac byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úver. Nemôže preto
tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú neprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup je dôsledkom
nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti
majetkového práva žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho

očakávania, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne mohol uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho
pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že jeho žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.
Postup exekučného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Náhradu

nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov
a základných práv. Na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uvádza aj, že neexistencia
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvoláva u
neho a u členov jeho orgánov a majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, spôsobilo zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít

a vytvorených podnikateľských plánov a hospodársku stratu a ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské
postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukázal na nálezy
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 a III. ÚS 120/2010 o realizácii práva na súdnu ochranu a
ústavne konformnej aplikácii práva a sp. zn. III. ÚS 271/05 o súdnej ochrane v zákonom predpokladanej
kvalite. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie

vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu predstavujúcu
20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

ZároveňnavrhovateľnamietalzaujatosťsudcovOkresnéhosúduPartizánske,pretožemajúpomerkveci

akúčastníkomkonania.VprejednávanejveciKrajskýsúdvTrenčíneuznesenímč.k.4NcC/545/2012-16
zo dňa 22.10.2012 rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného
súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veciach uznesením Okresného
súdu Partizánske č.k. 6C/73/2012-37 z 28.03.2014 spojených na spoločné konanie bolo vo veci skôr

vedenej pod sp. zn. 6C/95/2012 Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. 6NcC/366/2012-16 zo
dňa 25.10.2012 rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného
súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie
je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn.
3C/82/2012, bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. 19NcC/554/2012-16 zo dňa 24.10.2012

rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske
tak, že sudca JUDr. Eduard Szabo bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
Ostatní sudcovia Okresného súdu Partizánske, voči ktorým bola námietka zaujatosti navrhovateľom tiež
vznesená, neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci, vec bola následne pridelená
sudcovi Mgr. Dušanovi Ďurianovi. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. 5C/78/2012 bolo uznesením č.k.

19NcC/578/2012-16 zo dňa 24.10.2012 Krajským súdom v Trenčíne rozhodnuté o námietke zaujatosti
vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian,
ktorémubolavecpôvodnepridelená,niejevylúčenýzprejednávaniaarozhodovaniapredmetnejveci.Vo
veci skôr vedenej pod sp. zn. 5C/85/2012 bolo uznesením č.k. 6NcC/391/2012-16 zo dňa 25.10.2012Krajským súdom v Trenčíne rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom
Okresného súdu Partizánske tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pôvodne pridelená,
nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn.

5C/92/2012 bolo uznesením č.k. 4NcC/591/2012-16 zo dňa 22.10.2012 Krajským súdom v Trenčíne
rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske
tak, že sudca Mgr. Dušan Ďurian, ktorému bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. 6C/76/2012, bolo Krajským
súdom v Trenčíne uznesením č.k. 4NcC/543/2012-16 zo dňa 22.10.2012 rozhodnuté o námietke

zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr.
Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. 6C/79/2012, bolo Krajským súdom v Trenčíne
uznesením č.k. 4NcC/547/2012-15 zo dňa 22.10.2012 rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej
navrhovateľom voči sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová,
ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Vo veci skôr vedenej pod sp. zn. 6C/83/2012, bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k.
19NcC/540/2012-18zodňa24.10.2012rozhodnutéonámietkezaujatostivznesenejnavrhovateľomvoči
sudcom Okresného súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne
pridelená, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Vo veci skôr vedenej pod sp.
zn. 6C/89/2012, bolo Krajským súdom v Trenčíne uznesením č.k. 4NcC/552/2012-16 zo dňa 22.10.2012

rozhodnuté o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči sudcom Okresného
súdu Partizánske tak, že sudkyňa JUDr. Barbora Štefanová, ktorej bola vec pôvodne pridelená, nie je
vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

V súvislosti s pridelením sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Barbory Štefanovej na výkon funkcie

na iný súd, boli náhodným výberom dňa 29.11.2013 pridelené veci, dňa 22.10.2013 do funkcie sudcu s
pridelením na Okresný súd Partizánske vymenovanému sudcovi Mgr. Michalovi Vigašovi.

Zobdobnýchskutkovýcharovnakýchprávnychdôvodovprotirovnakémuodporcovisadomáhalurčenia,
že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Partizánske, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote:

- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/76/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti

povinnému F. O.,Z.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 16643/10, kde si uplatnil
právo na náhradu majetkovej škody v sume 4359,27 € a nemajetkovej ujmy v sume 871,85 € (omeškanie
viac ako 89 dní).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 5C/78/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti

povinnému L. I., Z.. XX.XX.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 13689/10, kde si uplatnil
právo na náhradu majetkovej škody v sume 1709,39 € a nemajetkovej ujmy v sume 341,88 € (omeškanie
viac ako 165 dní).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/79/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti

povinnému P. Š., Z.. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 10511/10, kde si uplatnil
právo na náhradu majetkovej škody v sume 3530,07 € a nemajetkovej ujmy v sume 706,01 € (omeškanie
viac ako 121 dní).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 3C/82/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti

povinnému Q. L., Z.. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 7024/10, kde si uplatnil
právo na náhradu majetkovej škody v sume 1489,95 € a nemajetkovej ujmy v sume 297,99 € (omeškanie
viac ako 77 dní).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/83/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti

povinnému V. I., Z.. X.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 12655/11, kde si uplatnil
právo na náhradu majetkovej škody v sume 268,40 € a nemajetkovej ujmy v sume 53,68 € (omeškanie
viac ako 197 dní).- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 5C/85/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnému F. B., Z.. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 6164/11, kde si uplatnil

právo na náhradu majetkovej škody v sume 4266,14 € a nemajetkovej ujmy v sume 853,23 € (omeškanie
viac ako 54 dní).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/89/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnému J. V., Z.. XX.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 16597/10, kde si uplatnil

právo na náhradu majetkovej škody v sume 2055,10 € a nemajetkovej ujmy v sume 411,02 € (omeškanie
viac ako 107 dní).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 5C/92/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnému U. O., Z.. X.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 6010/11, kde si uplatnil
právo na náhradu majetkovej škody v sume 2540,38 € a nemajetkovej ujmy v sume 508,08 € (omeškanie

viac ako 53 dní).
- v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 6C/95/2012 z dôvodu nesprávneho
úradného postupu a nesprávneho rozhodnutia v exekučnom konaní vedenom na OS Partizánske proti
povinnému F. Q., Z.. X.X.XXXX, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 4831/11, kde si uplatnil
právo na náhradu majetkovej škody v sume 1426,80 € a nemajetkovej ujmy v sume 285,36 € (omeškanie

viac ako 49 dní).

Súd uznesením zo dňa č.k. 6C/73/2012-37 z 28.03.2014 spojil na spoločné konanie veci vedené
na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6C/73/2012, sp. zn. 6C/76/2012, sp. zn. 5C/78/2012,
6C/79/2012, sp. zn. 3C/82/2012, sp. zn. 6C/83/2012, sp. zn. 5C/85/2012,sp. zn. 6C/89/2012, sp. zn.

5C/92/2012 a sp. zn. 6C/95/2012.

Odporca prostredníctvom orgánu, ktorý za neho koná (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky)
k návrhom sa k návrhom vyjadril v písomnom podaní doručenom dňa 16.5.2014 tak, že v podanom
návrhu navrhovateľa sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. navrhovateľ nedokázal uviesť ani len

spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je exekučná vec vedená na súde,
chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci a dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepriložil ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisovej značke ním

namietaného exekučného konania sa podľa odporcu nezakladá na pravde, má charakter zavádzajúceho
tvrdenia minimálne pre to, že kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním
uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom
identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. Poukázal na to, že neoznačenie
spisovej značky exekučného konania, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany

exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa
na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp.zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012). Podľa názoru odporcu nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody navrhovateľa. Navrhovateľ uvádza v obsahu návrhu rozhodnutie o zamietnutie
žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie

nezákonného rozhodnutia, ale súčasne namieta nesprávne úradný postup v podobe prieťahov v
exekučnom konaní. Z takto formulovaného návrhu nie je potom jednoznačne jasné, na základe akého
titulu navrhovateľ uplatňuje náhradu škody, pretože v návrhu sa tieto tituly prelínajú. Nie je zrejmé,
či navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov v súdnom
konaní, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia

v zákonom stanovenej lehote.

Vo vzťahu k tvrdeným prieťahom v exekučnom konaní odporca poukázal na to, že navrhovateľ neuviedol
kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného vzťahu. Neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy v exekučnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej

sťažnosti. Podľa návrhu odporcu všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd.K žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody odporca uviedol,
že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bol súdu doručený návrh vo veci samej,

je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty uvedenej v § 16 ods. 1 Zákona
č. 514/2003 Z.z. o zdpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení neskorších
predpisov, preto odporca jeho nárok považoval za predčasne uplatnený. Poukázal i na to, že navrhovateľ
napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
nepreukázal žiadané skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa dozvedel o škode,

nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a neuviedol skutočnosti, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Navrhovateľ teda neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie jeho žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu
škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z týchto dôvodov nárok navrhovateľa odporca nepovažoval
za predbežne prerokovaný.

K samotnému nároku na náhradu škody, konkrétne k nesprávnemu úradnému postupu týkajúceho sa
rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote odporca poukázal na
to, že lehota na poverenie exekútora vykonaním exekúcie je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ - Austurcom C-40/08,
ktorý nevylúčil posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Konštatoval, že unáhlené
konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj
otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Poukázal na to, že z ust. § 44 ods.

2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 jednoznačne vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek
nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej
lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Pokiaľ
ide o stav pred 1.6.2011, odporca konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty

neznamená automaticky prieťahy v konaní, čo konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí
spis. zn. I. ÚS 16/02.

Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si podľa názoru odporcu vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu

spotrebiteľských zmlúv. Vo vzťahu k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
čo navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup, odporca uviedol, že tento postup nemôže
byť nesprávnym úradným postupom podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. a nemôže sa jednať ani o škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná

príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia, táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že
by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Ak navrhovateľ tvrdil, že súd
v exekučnom konaní prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu, odporca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS
60/2011 ako i na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z obsahu ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd
má povinnosť z úradnej povinnosti preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú

povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy.

K tvrdeniu existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., v
platnom znení, v ktorom je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Poukázal na
to, že navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov konanínesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosti preukázania. Nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy,
existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia
ESĽP, či právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

K výpočtu materiálnej škody navrhovateľom odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody. Pokiaľ uplatnil majetkovú škodu vo výške istiny s príslušenstvom,
nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ na preukázanie toho, čoho sa domáha. Nepreukázal

existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť
konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok
nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde.
Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie konania, čo nevykonal
a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v návrhu namieta. Ak by aj nastala situácia, že si

toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom, musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez
akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od odporcu
avdruhomrade,žepohľadávkysúnevymožiteľnévdôsledkupochybeniaokresnéhosúdu,tzn.ženebyť
nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu
pohľadávky. Túto skutočnosť však navrhovateľ nepreukázal.

K uplatnenej nemajetkovej ujme odporca uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 30Cdo/675/2011, v ktorom bolo konštatované, že odškodnenie právnickej osoby za
nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby,
ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo.
Poukázal i na to, že navrhovateľ zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov navrhovateľa
bližšie nekonkretizoval a rovnako nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy navrhovateľa. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva
navrhovateľ nepodložil akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Odporca považoval
za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej
skutočnej škody. Považoval za potrebné uviesť, aby bolo prihliadnuté na dobré mravy v súvislosti s
uplatnenou nemajetkovou ujmou navrhovateľa. Zdôraznil, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané

verejnosťounegatívne,bolipredmetomzáujmuEurópskejkomisie,kčomuodporcapripojillistEurópskej
komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 a poukázal na to,
že súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú spotrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci. Navrhovateľ bol vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, ktorá zneužíva

slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca považoval konanie navrhovateľa za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda
mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc
musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to pri návrhoch na vykonanie exekúcie súdy
musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová

náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti
medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy odporca
uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody

podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. považoval odporca návrh navrhovateľa za neopodstatnený a navrhol ho
zamietnuť. Odporca si uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré v podaní nevyčíslil.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie súdu neustanovili, žiadali o odročenie z dôvodu,
že navrhovateľ nesúhlasí s tým, že sudcovia Okresného súdu Partizánske nie sú vylúčení z konania

a rozhodovania o veci, pričom navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní,
ale takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde v súlade s právnym názorom
navrhovateľa, čo však súd nepovažuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania vzhľadom k tomu,
že o námietke navrhovateľa už bolo krajským súdom právoplatne rozhodnuté a bol určený zákonnýsudca, ktorý nebol vylúčený z prejednania a rozhodovania vo veci. Preto súd vec prejednal podľa § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku aj bez ich účasti na pojednávaní.

Zástupkyňa orgánu konajúceho za odporcu sa z účasti na pojednávaniach ospravedlnila z dôvodu
hospodárnosti konania, poukázala na svoje písomné vyjadrenia, pričom nežiadala o odročenie
pojednávania z dôležitých dôvodov, preto súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, plnomocenstva na č.l. 5,
písomného vyjadrenia odporcu k návrhu z 16.05.2014, stanoviska Európskej komisie, Generálneho
ministerstva pre spravodlivosť č.l. 45-47, návrhu na doplnenie dokazovania, vyjadrenie navrhovateľa k
dokazovaniu, návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania na č.l. 62-67, vrátane pripojeného spisu
sp. zn. 6C/76/2012, sp. zn. 5C/78/2012, sp. zn. 6C/79/2012, sp. zn. 3C/82/2012, sp. zn. 6C/83/2012, sp.
zn. 5C/85/2012, sp. zn. 6C/89/2012, sp. zn. 5C/92/2012, sp. zn. 6C/95/2012, tiež obsahu pripojených

exekučných spisov a zistil nasledujúci skutkový stav dôležitý pre rozhodnutie o veci:

Navrhovateľ je právnická osoba, ktorá podniká v oblasti poskytovania úverov. Navrhovateľ podal proti
viacerým svojim dlžníkom návrhy na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, ktorými boli
rozhodnutia rozhodcovského súdu. Ide o nasledujúce exekučné konania, v ktorých boli Okresnému súdu

Partizánske doručené žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

1. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/577/2011, EX 11366/11 (vec 6C/73/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný T. X., Z.. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

dňa 9.9.2011. Uznesením č.k. 5Er/577/2011-10 zo dňa 12.09.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku, zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2011. Uznesením č.k.
5Er/577/2011-11 zo dňa 27.10.2011, právoplatným dňa 19.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

2. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/624/2010, EX 16643/10 (vec 6C/76/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný F. O.,Z.. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 22.12.2010. Uznesením č.k. 5Er/624/2010-10 zo dňa 27.12.2010 tunajší súd žiadosť súdneho

exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2011. Uznesením č.k.
5Er/624/2010-15 zo dňa 09.03.2011, právoplatným dňa 29.3.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

3. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/587/2010, EX 13689/10 (vec 5C/78/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný L.T. I., Z.. XX.XX.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 25.11.2010. Uznesením č.k. 4Er/587/2010-9 zo dňa 08.12.2010 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-rozhodcovského

rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2011. Uznesením č.k.
4Er/587/2010-48 zo dňa 6.4.2011, právoplatným dňa 23.06.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

4. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/431/2010, EX 10511/10 (vec 6C/79/2012), v ktorej

ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný P. Š.D., Z.. XX.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 08.09.2010. Uznesením č.k. 4Er/431/2010-9 zo dňa 10.09.2010 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2010. Uznesením č.k.
4Er/431/2010-41 zo dňa 2.5.2011, právoplatným dňa 20.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené.5. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/385/2010, EX 7024/10 (vec 3C/82/2012), v ktorej ako
oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q. L.Š., Z.. XX.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

dňa 23.6.2011. Uznesením č.k. 3Er/385/2010-10 zo dňa 24.6.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2011. Uznesením č.k.
3Er/385/2010-15 zo dňa 8.8.2011, právoplatným dňa 26.8.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

6. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/576/2011, EX 12655/11 (vec 6C/83/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný V.J. I., Z.. X.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 9.9.2011. Uznesením č.k. 4Er/576/2011-10 zo dňa 12.9.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-rozhodcovského

rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2011. Uznesením č.k.
4Er/576/2011-12 zo dňa 19.10.2011, právoplatným dňa 30.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

7. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/304/2011, EX 6164/11 (vec 5C/85/2012), v ktorej

ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný F. B., Z.. XX.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 25.05.2011. Uznesením č.k. 4Er/304/2011-10 zo dňa 26.5.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2011. Uznesením č.k.
4Er/304/2011-18 zo dňa 6.10.2011, právoplatným dňa 01.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

8. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/626/2010, EX 16597/10 (vec 6C/89/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný J. V., Z.. XX.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 22.12.2010. Uznesením č.k. 2Er/626/2010-10 zo dňa 31.12.2010 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.1.2011. Uznesením č.k.

2Er/626/2010-14 zo dňa 16.2.2011, právoplatným dňa 18.3.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

9. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/283/2011, EX 6010/11 (vec 5C/92/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný U. O., Z.. X.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

dňa 17.5.2011. Uznesením č.k. 4Er/283/2011-10 zo dňa 18.5.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2011. Uznesením č.k.
4Er/283/2011-14 zo dňa 14.6.2011, právoplatným dňa 5.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

10. Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/191/2011, EX 4831/11 (vec 6C/95/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný F. Q.Á., Z.. X.X.XXXX, súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 7.4.2011. Uznesením č.k. 4Er/191/2011-10 zo dňa 8.4.2011 tunajší súd žiadosť súdneho

exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.9.2011. Uznesením č.k.
4Er/191/2011-34 zo dňa 6.10.2011, právoplatným dňa 1.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetných exekučných konaniach oprávnený nepodal
sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní týkajúce sa postupu súdu v súvislosti so žiadosťou súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.Po spojení na spoločné konanie sa vedie o všetkých hore uvedených návrhoch navrhovateľa spoločné
konanie pod spisovou značkou sp. zn. 6C/73/2012.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1bod1citovanéhozákonavovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánomverejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a

na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Výška náhrady
nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2011
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) citovaného zákona podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011 Súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) citovaného zákona podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Súd na podklade vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrhy
navrhovateľa vo všetkých spojených veciach nie sú dôvodné.

Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci sa vyžaduje, aby bolo vydané
nezákonné rozhodnutie respektíve aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu, aby poškodenému
vznikla škoda a aby bola daná príčinná súvislosť medzi rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.
Akniejedanáčoilenjednazuvedenýchpodmienok,nevznikánároknanáhraduškodyprotištátu.Súdv

posudzovaných veciach dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by došlo v konaní exekučného
súdu k nesprávnemu úradnému postupu alebo že by boli vydané v ním uvedených exekučných veciach
nezákonné rozhodnutia. Navrhovateľ tak nepreukázal základ ním uplatneného nároku.

Navrhovateľ v obsahu návrhu tvrdil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a rozhodol o žiadosti

o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote. Tu súd poukazuje na zavádzajúce tvrdenia navrhovateľa o
dobe rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom navrhovateľ uvádza
vo veci:

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5Er/577/2011, EX 11366/11 (vec 6C/73/2012), viac

ako 121 dní, no v skutočnosti rozhodol do troch dní.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5Er/624/2010, EX 16643/10 (vec 6C/76/2012), viac
ako 89 dní no v skutočnosti rozhodol päť dní po dôjdení návrhu.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 4Er/587/2010, EX 13689/10 (vec
5C/78/2012), viac ako 165 dní no v skutočnosti rozhodol trinásť dní po dôjdení návrhu.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 4Er/431/2010, EX 10511/10 (vec
6C/79/2012), viac ako 121 dní no v skutočnosti rozhodol o dva dni po dôjdení návrhu.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 3Er/385/2010, EX 7024/10 (vec
3C/82/2012), viac ako 77 dní no v skutočnosti rozhodol jeden deň po dôjdení návrhu.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 4Er/576/2011, EX 12655/11 (vec

6C/83/2012), viac ako 197 dní no v skutočnosti rozhodol do 3 dní.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 4Er/304/2011, EX 6164/11 (vec
5C/85/2012), viac ako 54 dní no v skutočnosti rozhodol deň od podania návrhu.

v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 2Er/626/2010, EX 16597/10 (vec
6C/89/2012), viac ako 107 dní no v skutočnosti rozhodol deväť dní od podania návrhu.v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 4Er/283/2011, EX 6010/11 (vec
5C/92/2012), viac ako 53 dní no v skutočnosti rozhodol deň od podania návrhu.
v právnej veci vedenej na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. 4Er/191/2011, EX 4831/11 (vec

6C/95/2012), viac ako 49 dní no v skutočnosti rozhodol deň od podania návrhu.

Je tak zrejmé, že v jednotlivých exekučných veciach, ktoré sú v odôvodnení tohto rozsudku
oboznámené, súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol v zákonnej lehote.

Lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá mala byť podľa navrhovateľa postupom súdu
porušená, je 15 dní a začína plynúť odo dňa doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súdu. Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu, súd poukazuje na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Pri posudzovaní tohto predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd

nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom,
ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok
označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia
orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom
má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna

teória súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska
za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu,
ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Ak je predmetom
rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v
tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a
teda nezáväznosť tohto exekučného titulu

Ústavný súd vyslovil právny názor, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl.48 ods. 2 Ústavy SR
(obdobne aj pojem v primeranej lehote obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na ustanovené lehoty v zákone na vykonanie toho ktorého
úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd na takého lehoty

síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva,
pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Porušeniezákladnéhoprávana
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti,
žeštátnyorgándôslednenepostupovalvzákonomustanovenýchlehotách(rozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR I.ÚS 86/02, IV.ÚS 440/2012).

Vo všetkých posudzovaných veciach bola zákonná lehota súdom zachovaná. K nesprávnemu úradnému
postupuexekučnéhosúdu(kspôsobeniuzbytočnýchprieťahov)vhoreuvedenýchveciachtedanemohlo
dôjsť.Vovšetkýchuvedenýchexekučnýchveciachsúdkonalbezodkladne,bezprieťahovaožiadostiach
súdneho exekútora rozhodol včas. Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal, že by v hore uvedených

exekučnýchkonaniachvedenýchnatunajšomsúdedošloktvrdenémunesprávnemuúradnémupostupu
súdu, a teda v tejto časti nepreukázal základ svojho nároku, od ktorého sa odvíja tak nárok na náhradu
škody. Napokon je potrebné uviesť, že exekučné konanie bolo následne zastavené.

Navrhovateľ navrhol vykonanie dôkazu vo veci stanovenia majetkovej škody navrhovateľa znaleckým

posudkom č. 1/2014 vypracovaným Znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave dňa
17.01.2014, znalcami prof Ing. Helenou Majdúchovou, CSc, znalcom v odbore Ekonómia a manažment,
odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling, doc. Ing. Petrom Kardošom, PhD. znalcom v odbore
Ekonómia a manažment, odvetvia Kontroling a Financie a odbore Priemyselné vlastníctvo a Ing.
Miroslavom Jakubcom, PhD. znalcom v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Kontroling a Financie,

kde bola znaleckým ústavom určená výška majetkovej škody spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi vexekučnom konaní. Súd tento dôkaz nevykonal, pretože neuznal ani základ nároku navrhovateľa, z tohto
dôvodu dokazovanie výšky majetkovej škody nebolo dôvodné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca bol v
konaní plne úspešný, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi.
Keďže odporca trovy konania nevyčíslil, súd o nich rozhodol podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku podľa obsahu spisu. Zo spisu vznik a výška trov konania odporcu nevyplýva, preto mu súd
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).