Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/506/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204921
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614204921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, v zastúpení - JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom v W., O. X, proti odporcovi - U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., M. XX, o zaplatenie
1.198,45 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 8C/199/2014-87 zo dňa 27.10.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu
zaplatenia istiny 1.198,45 eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 09.10.2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Odporcovi právo na náhradu trov konania súd nepriznal.

Vykonaným dokazovaním zistil, že odporca 07.02.2000 (ako dlžník) uzatvoril zmluvu o sporožírovom
účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, nové číslo XXXXXXXXXX/XXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s. (veriteľ).
Vtenistýdeňoznačeníúčastníciuzatvoriliajzmluvuovydaníapoužívaníbankovejplatobnejkartykúčtu

č. XXXXXXXXXXX/XXXX majiteľa U.B. pre držiteľa karty B. C., bytom M. XX, F.. Navrhovateľ konaní
sa domáha úhrady nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte odporcu
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Navrhovateľ sa stal nadobúdateľom pohľadávky od pôvodného veriteľa na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE uzatvorenej dňa 28.03.2013, pritom pôvodný
veriteľ ( Slovenská sporiteľňa, a.s. ) oznámil odporcovi postúpenie pohľadávky písomne. Z fotokópie
písomnosti označenej ako uznanie dlhu a dohoda o splácaní v splátkach evidenčné číslo 3707023
zistil súd, že táto bola uzatvorená medzi veriteľom Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. a dlžníkom U. C.,

ktorý neodvolateľne uznáva čo do dôvodu aj výšky celý svoj splatný peňažný dlh voči veriteľovi
vzniknutý z titulu nesplateného úveru na základe úverovej zmluvy, nepovoleného prečerpania na
bežnom účte dlžníka č. XXXXXXXXXX/XXXX, XXXXXXXXXX/XXXX uzatvorenej medzi dlžníkom a
právnym predchodcom veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.. Záväzok dlžníka pozostáva z dlžnej sumy
1.598,45 eur, úrokov z omeškania 187,76 eur, nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky 460,64
eur, spolu 1.847,85 eur, túto sumu sa odporca (dlžník) zaviazal splácať mesačnými splátkami po 20,-
eur. Splatnosť prvej splátky je najneskôr v posledný deň mesiaca, v ktorom bola dohoda podpísaná,

ďalšie splátky sú splatné vždy najneskôr posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zmluva
bola uzatvorená 08.08.2013, jej súčasťou je aj rozhodcovská zmluva.Vykonané dokazovanie preukázalo, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný v spore, o tom svedčia
ním predložené relevantné časti zmluvy o postúpení pohľadávky. Navrhovateľ sa domáha podaným
návrhom úhrady nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte odporcu

č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súd zdôraznil, že zmluva o úvere ako obchodno-právny vzťah musí spĺňať
zákonné náležitosti vymedzené Obchodným zákonníkom a pokiaľ ide o spotrebiteľský právny vzťah,
musí spĺňať písomnú formu a okrem výšky povoleného prečerpania, musí obsahovať aj dohodu o
úročení,ročnejpercentuálnejmierenákladov,podmienkachsplatnosti(výškasplátok,časichsplatnosti).
V čase vzniku zmluvy 07.02.2000 síce neexistovala právna úprava spotrebiteľského práva, avšak s

poukazom na § 879 f/ ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa
odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona. Navrhovateľ
netvrdil, kedy a akým spôsobom boli dotknuté zmluvy (pozn. odvolacieho súdu, z ktorých navrhovateľ
uplatňuje peňažný nárok) uvedené do súladu so zákonom napriek tomu, že ku 30.09.2013 mal vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky na účte odporcu. Z tohto dôvodu súd konštatoval, že zmluvy sú

od 01.07.2004 neplatné a navrhovateľ sa nemôže domáhať plnenia z nich, ale iného nároku, ktorý
by musel iným spôsobom skutkovo opísať. Ak by aj boli napriek uvedenému záveru zmluvy platné
(napr. ak navrhovateľ len opomenul predložiť príslušné listinné dôkazy), potom z obsahu zmluvy zo
07.02.2000 o sporožírovom účte, ani z fotokópie zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty
zo dňa 07.02.2000 k účtu č. XXXXXXXXXXX/XXXX, ktoré k návrhu priložil, dohoda o poskytnutí služby

( povolené prečerpanie ) nevyplýva. Navrhovateľ netvrdil, aká bola výška dohodnutého povoleného
prečerpania na účte. V podaní z 24.10.2014 udáva, že umožnil odporcovi čerpanie peňažných
prostriedkov vo forme povoleného prečerpania do výšky 1.161,79 eur, ako vyplýva z výpisu z účtu. Ani
na výzvu súdu však skutkovo netvrdil, na akej výške povoleného prečerpania sa zmluvné strany dohodli,
či a do akej výšky bolo dohodnuté jej prekročenie, spôsob zaplatenia, či odporca mal dlh z povoleného

prečerpania vrátiť jednorázovo alebo v splátkach, za akých podmienok. Pokiaľ v písomnosti 24.10.2014
navrhovateľ udáva, že odporca prekročil rámec povoleného prečerpania, súd nemohol zistiť kedy a
v akej výške nepovolené prečerpanie vzniklo, vzhľadom na neuvedenie dohody o výške povoleného
prečerpania. Nie je ani zrejmé, v čom konkrétne spočíva porušenie zmluvných podmienok, pre ktoré
navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Ide o tvrdenie podstatné aj vzhľadom

na to, že použitie platobnej karty (i keď súd iba dedukoval, že povolené, resp. nepovolené prečerpanie
peňažných prostriedkov vzniklo pri jej používaní) bolo limitované jej platnosťou do 28.02.2002. Je
všeobecne známe, že platobnú kartu po uplynutí doby jej platnosti nie je možné používať. Tieto tvrdenia
sú dôležité aj vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z.
v znení účinnom od 01.05.2014), z hľadiska plynutia premlčacích lehôt, keďže konanie na okresnom

súde začalo 30.05.2014, teda 12 rokov po skončení platnosti karty. Právny predchodca navrhovateľa vo
vzťahu k odporcovi bol v pozícii dodávateľa (osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti), odporca bol v postavení spotrebiteľa (osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti). Z toho vyplýva povinnosť posudzovať zmluvný vzťah nielen podľa

ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o bežnom účte a o zmluve o úvere, ale aj podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka upravujúcich problematiku spotrebiteľského práva a podľa ustanovení zákona
o ochrane spotrebiteľa. V tomto kontexte súd vykladal aj dohodou o uznaní záväzku a písomný prejav
odporcu. Odporca je spotrebiteľ, snažiaci sa o usporiadanie svojich, ako vyplýva z jeho podania,
viacerých dlhov. Vzhľadom na obsah predložených zmlúv odporca nemohol platne uznať záväzok -

splatiť dlh z nedohodnutého povoleného prečerpania, ani záväzok z nedovoleného prečerpania.

Rozhodovanie o náhrade trov konania okresný súd opiera o § 142 ods. 1 a § 151 ods. l O.s.p.. Odporca,
i keď bol úspešný účastník v spore, nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania. Z tohto dôvodu náhradu
trov procesne úspešnému účastníkovi v spore okresný súd nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa zmeny
rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadal vyhovieť návrhu v celom rozsahu. Uplatnil si zároveň trovy
prvostupňového a trovy odvolacieho konania, aj ich vyšpecifikoval v konkrétnej výške. Argumentoval
najmä tým, že Obchodný zákonník vôbec neupravuje a ani neupravoval formu záväzkového vzťahu

pri „povolenom prečerpaní na bežnom účte“. Kogentne stanovuje písomnú formu len pre „zmluvu o
bežnom účte“, túto podmienku splnil, preukázal, predložil zmluvu o sporožírovom účte. Nikdy netvrdil,
že povolené prečerpanie na bežnom účte bolo dojednané napr. samostatnou zmluvou. Povolené
prečerpanie bolo poskytnuté ako doplnková služba jednostranným právnym úkonom jeho právnympredchodcom v súlade s jeho obchodnými podmienkami. Súdu tiež predložil dôkaz o tom, že ide o
doplnkovú službu (poskytnutú v súlade s vtedy platným právom) po splnení odkladacích podmienok
uvedených v bode 10.1. úverových podmienok, t.j. po preukázaní bonity dlžníka na základe výšky

mesačných kreditných obratov na účte dlžníka a ich pravidelnosti, ako aj výšky celkových záväzkov
dlžníka voči veriteľovi. Odvolateľ bol názoru, že on preukázal výšku povoleného prečerpania v podaní
zo dňa 24.10.2014, špecifikoval výšku do ktorej odporca bol oprávnený čerpať finančné prostriedky v
rámci povoleného prečerpania na svojom účte, t.j. do výšky 1.161,79 eur. Ako dôkaz slúžil podrobný
výpis z účtu, tento preukazuje jeho nárok, obsahuje všetky kreditné a debetné operácie, obraty na účte,

avšak súd tento dôkaz vôbec nevykonal. Preukázal aj splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnostipreporušeniazmluvnýchpovinností.Napokonodporcasvojdlhpísomneuznalčodoprávneho
dôvodu a výšky, nespochybnil dlh ani v priebehu konania ani v podaní adresovanom súdu. Za situácie,
že odporca svoj dlh uznal pred súdom, súd mal rozhodnúť na základe uznania nároku podľa § 153a
O.s.p. bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu iba stručne poznamenal, že súd žalobu zamietol v celom
rozsahu a rozhodnutie by mal navrhovateľ rešpektovať.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v

rozsahu danom v § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a §
214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

V rámci odvolacieho prieskumu krajský súd zistil, že okresný súd v súdenej veci vykonal dokazovanie
v požadovanom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a právnu vec
účastníkov v súlade s aplikovanými hmotno-právnymi ustanoveniami aj uzavrel. Písomné odôvodnenie
rozhodnutia garantuje účastníkom konania právo na spravodlivé súdne konanie. Súd v dôvodoch
rozhodnutia podrobne, dôsledne a jednoznačne vyargumentoval, z akých dôvodov návrh navrhovateľa

zamietol. Uvádzal v rozhodnutí i konkrétne ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých predmetnú
vec právne posúdil, resp. ktoré pri právnom posúdení aplikoval. Rozhodnutie súdu je vyargumentované
podrobne, výstižne. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia dáva účastníkom konania odpoveď na všetky
významné, či už skutkové, ako aj právne otázky. S písomným odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa sa aj krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a na ne poukazuje. Krajský súd považuje však za

svoju povinnosť zaujať stanovisko k podstatným odvolacím argumentáciám, zároveň zvýrazňujúc vecnú
správnosť záverov súdu prvého stupňa.

Nebola sporná aktívna legitimácia navrhovateľa v spore. Stal sa nadobúdateľom peňažnej pohľadávky
pôvodného veriteľa titulom zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a

spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova, Bratislava, dňa 28.03.2013.
Bezpochyby peňažný nárok uplatnený navrhovateľom v konaní sa viaže k pôvodným zmluvám, ktoré
jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a. s. v pozícii veriteľa uzatvorila s odporcom ( dlžníkom ),
konkrétne ide o zmluvu o bežnom účte uzatvorenú dňa 07.02.2000, pritom pohľadávka mala vzniknúť z
titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte odporcu evidovaného

právnym predchodcom navrhovateľa v celkovej sume 1.517,65 eur pozostávajúca z dlžnej istiny
rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 1.198,45 eur, úrokov 158,17 eur, poplatkov v sume 161,03
eur. Podľa názoru aj krajského súdu bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať kedy a akým spôsobom
došlo k prečerpaniu úveru, v akej výške prečerpanie v prospech odporcu bolo zriadené, ako boli
dohodnuté podmienky čerpania úveru, spôsob, výška a termín jeho splácania, kedy a v akej výške

odporca úver čerpal, príp. kedy v akej výške úver alebo jeho časť uhradil, akú čiastku odporca
v jednotlivých splátkach plnil na istinu a akú na úrok, aká bola splatnosť jednotlivých splátok a s
ktorými konkrétnymi splátkami sa dostal odporca do omeškania. Okresný súd písomnou výzvou dňa
22.07.2014 (na č. l. 32 spisu) navrhovateľa k splneniu tejto povinnosti aj vyzval. Preukázať uvedené
skutočnosti bolo povinnosťou navrhovateľa o to viac, keďže právny vzťah založený zmluvou medzi

pôvodným veriteľom (právnym predchodcom navrhovateľa) a odporcom mal charakter spotrebiteľský. I
keď pri uzatvorení zmluvy sa jej účastníci odvolávajú na ustanovenia Obchodného zákonníka, v danom
právnom vzťahu právny predchodca navrhovateľa bol v pozícii veriteľa, poskytoval finančné prostriedky
odporcovi - dlžníkovi, fyzickej osobe. Nároky navrhovateľa sa viažu k spotrebiteľsko-právnemu vzťahuna ktorý dopadá režim zákona o ochrane spotrebiteľa, súd správne poukazuje aj na špecifiká tohto
právneho predpisu. I keď navrhovateľ na výzvu okresného súdu reagoval v podaní (na č. l. 38, 39
spisu) zo dňa 24.10.2014, ani z tohto podania nevyplýva, resp. nie sú známe rozhodujúce skutkové

údaje na predloženie ktorých okresný súd navrhovateľa písomnou výzvou zo dňa 22.07.2014 vyzval.
Špecifikácia odovzdanej pohľadávky (na č. l. 18 spisu) obsahuje jedine vymedzenie istiny 1.198,45
eur, ako pohľadávku z nepovoleného prečerpania na účte odporcu, avšak ani z uvedenej špecifikácie
odovzdanej pohľadávky (navrhovateľ sa stal jej nadobúdateľom zmluvou o postúpení pohľadávky)
nevyplýva základný skutkový údaj, v akom časovom rozmedzí a akým spôsobom došlo k prečerpaniu

úveru, v akej výške bolo zriadené prečerpanie, ako boli dohodnuté podmienky čerpania úveru, spôsob,
výška a termín jeho splácania a pod. Nie je zrejmé ani to, v čom konkrétne spočíva porušenie zmluvných
podmienok, pre ktoré navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Krajský súd
v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal, že nárok si uplatňuje
z dohodnutého povoleného prečerpania, resp. že nárok vyplýva z nedovoleného prečerpania, preto
odporca nemohol platne uznať záväzok splatiť dlh z nedohodnutého povoleného prečerpania, ani

záväzok z nedovoleného prečerpania. Z uvádzaných dôvodov neboli splnené ani podmienky pre
rozhodovanie súdom aplikáciou § 153a O.s.p.

Rozhodovanie o trovách prvostupňového konania má oporu v aplikovanom procesnom ustanovení.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) právo na ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ v
odvolacom konaní úspešný nebol, úspešnou procesnou stranou bol odporca, ktorý si trovy odvolacieho
konania neuplatnil. Napokon z obsahu spisu nebolo zistené, že by mu boli vznikli v súvislosti s podaným
odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e