Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. marec 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/57/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513212674
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Zimányi
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2513212674.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,
s.r.o., IČO 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zast. spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., IČO 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: C. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. B. Č.. XXXX, t. č. neznámeho pobytu, zast. pre toto konanie ustanovenou opatrovníčkou
D. J., D. P. M. D. G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu
spotrebiteľov OBRANA, IČO 42 326 923, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, o zaplatenie 248,95 eura
s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 07.11.2013 (došlou súdu dňa 25.11.2013) sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 248,95 eura s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
248,95 eura od 28.11.2010 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

Žalobu vecne odôvodnil tým, že žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (t. j. s
obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO 35 763 469, so sídlom Karadžičova 10, Bratislava)
ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej
len "ZEK") Zmluvu o pripojení (ďalej aj "zmluva"), predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby žalovanému.
Uviedol, že žalobca ako postupník so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa 24.06.2013 uzatvoril
Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou nadobudol (aj) pohľadávku voči žalovanému (pod referenčným
č. XXXXXXXXXX).

Na zhora uvedenom zmluvnom základe právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému od účinnosti
zmluvy služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanému uskutočňovať a prijímať hlasové
hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v
prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné služby a ďalšie služby v zmysle zmluvy a
Všeobecných podmienok. Žalovaný sa (okrem iného) zaviazal za poskytované služby riadne a včas platiť
poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb; povinnosťou žalovaného
v prípade nedodržania zmluvných povinností bolo tiež uhradiť poskytovateľovi služieb (t. j. právnemu
predchodcovi žalobcu) zmluvnú pokutu (ako paušalizovanú náhradu škody), ktorej výška bola dohodnutá
v Zmluve/Dodatku o pripojení.

Žalobca ďalej uviedol, že v súdenej veci je žalovaný sankcionovaný za nedodržanie konkrétnych
povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy (resp. jej dodatku) a Všeobecných podmienok, a to povinnosť
uhrádzať cenu za poskytnuté služby a povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti.
Poukázal na skutočnosti ohľadne prijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty (s poukazom na rozsudky
Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/31/2012-157 zo dňa 19.03.2013 a č. k. 16Co/33/2012 zo dňa
16.04.2012).

Žalobca tvrdil, že jeho právny predchodca faktúrou č. XXXXXXXXXXXX na sumu 248,95 eura, splatnú
dňa 27.11.2010, vyúčtoval žalovanému cenu poskytnutých služieb. Neuhradením uvedenej faktúry v
lehote jej splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto má žalobca
právo aj na úrok z omeškania z dlžnej sumy.

Právne žalobu odôvodnil ustanoveniami § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len "OZ") a § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "nariadenie").

K žalobe pripojil listinné dôkazy.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť aktuálnu adresu pobytu žalovaného, na ktorú by mu bolo možné
doručovať, za použitia ust. § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP")
uznesením č. k. 4C/57/2014-44 zo dňa 19.01.2015 (právoplatným dňom 19.01.2015) súd žalovanému
pre toto konanie ustanovil opatrovníčku (ďalej aj "opatrovníčka žalovaného").

Opatrovníčka žalovaného sa k podanej žalobe nevyjadrila.

Podaním zo dňa 25.04.2014 (došlým súdu e-mailom uvedeného dňa) Združenie na ochranu spotrebiteľa
OBRANA, IČO 42 326 923, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, oznámilo vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovaného (ďalej aj "združenie" alebo "vedľajší účastník").

Podľa ust. § 200ea ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), ak v
priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. [§ 115a ods. 2 OSP]

V súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi založenými v spise,
a zistil tento skutkový a právny stav:

Z tzv. "formulárovej" Zmluvy o pripojení zo dňa 28.04.2010 súd zistil, že túto uzatvoril právny
predchodca žalobcu ako podnikateľský subjekt poskytujúci telekomunikačné služby so žalovaným ako
nepodnikateľským subjektom, podľa ust. § 43 a nasl. ZEK; na tomto právnom základe sa žalobca
zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby.

Z tabuľky č. 1 tzv. "formulárového" dodatku k zmluve (uzatvoreného dňa 08.04.2010) súd zistil, že
žalovaný sa zaviazal užívať poskytované služby po dobu 24 mesiacov (tzv. doba viazanosti); podľa
bodu 3 dodatku sa žalovaný zaviazal pre prípad porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1
písm. c/ (o. i. aj riadne a včas platiť poskytovateľovi cenu poskytnutých služieb a dodržiavať povinnosti
podľa zmluvy, Všeobecných podmienok, osobitných podmienok, Cenníka), v bode 2 (dodržanie doby
viazanosti) alebo v bodoch 3.6 a 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok (ktoré k podanej žalobe
nepripojil) zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1, t. j. sumu 248,95 eura.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2010, na sumu 248,95 eura, splatnú do 27.11.2010 (za obdobie
od 08.10.2010 do 07.11.2010) súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú
pokutu.

Právny vzťah účastníkov, založený predmetnou zmluvou, sa riadi nielen ustanoveniami ZEK, ale aj
príslušnými ustanoveniami OZ.

Tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických
komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických
komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne
využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu
súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách. [§ 1 ods. 1 ZEK]

Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa. (2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej
poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. [§ 43
ods. 1 a 2 ZEK]

Ako je už zhora uvedené, žalobca sa podanou žalobou domáhal priznania nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty tak, ako je vyššie uvedené, a k nej prislúchajúceho úroku z omeškania.

Zmluvná pokuta je upravená v ust. § 544 a nasl. OZ.

Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. [§ 544 ods. 1 a 2 OZ]

Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Obvykle sa ňou sankcionuje
porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Pri dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na
to, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo
zákonu alebo ho obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým mravom, pretože takéto ustanovenie v zmluve
by bolo absolútne neplatné (§ 39 OZ). Je tiež potrebné povedať, že dojednanie zmluvnej pokuty
v zmysle ust. § 544 OZ (viď zhora) predpokladá zhodný prejav vôle zmluvných strán, nepostačuje
zahrnutie klauzuly o zmluvnej pokute do predtlačenej unifikovanej zmluvy (príp. do jej dodatku či VOP),
nakoľko celkom jednoznačne ustanovenie o zmluvnej pokute zakotvené do "formulárovej" zmluvy,
jej "formulárového" dodatku či Všeobecných obchodných podmienok nie je prejavom zhodnej vôle
zmluvných strán, ale prejavom vôle iba tej strany, ktorá unifikovanú (tzv. formulárovú) zmluvu, jej dodatok
či Všeobecné obchodné podmienky pripravila; absentuje tu teda zhodný prejav vôle zmluvných strán
na dojednaní zmluvnej pokuty.

Je teda možné povedať, že k dojednaniu zmluvnej pokuty nedošlo, preto súd žalobu o zaplatenie
zmluvnej pokuty a k nej prislúchajúceho úroku z omeškania zamietol (výrok I. tohto rozsudku).

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, patrila by mu náhrada trov konania (§ 142 ods. 1 OSP). O
náhrade trov konania však súd rozhoduje na návrh (§ 151 ods. 1 veta prvá OSP) a žalovaný si náhradu
trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Podľa ust. § 93 ods. 2, ods. 3 veta prvá a ods. 4 veta prvá OSP (v znení účinnom ku dňu 25.04.2014, t.
j. ku dňu vstupu vedľajšieho účastníka do konania), ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu. (pozn. súdu: osobitným predpisom tu je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa) (3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. (4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník.

Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA vstúpilo do konania (bez akejkoľvek znalosti o predmete
konania), označeného spisovou značkou, uvedením nesprávneho žalobcu a neoznačením žalovaného,

z vlastného podnetu (§ 93 ods. 3); zároveň požiadalo o doručenie žaloby s prílohami, resp. už vydanými
rozhodnutiami, ku ktorým sa vyjadrí. Neopomenulo uplatniť právo na náhradu trov konania (bez ich
vyčíslenia). Ďalej uviedlo, že pokiaľ už vo veci vystupuje ako vedľajší účastník na strane žalovaného
iné združenie na ochranu spotrebiteľa, jeho oznámenie o vstupe do konania a doručením takéhoto
oznámenia nenastávajú účinky vstup do konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že v súdenej veci sa jedná o drobný spor (§ 115a OSP), súd vec rozhodol
bez nariadenia pojednávania. Termín vyhlásenia rozsudku bol vyvesený na úradnej tabuli tun. súdu dňa
28.01.2016 (s cca 1,5 mesačným predstihom), vyhlásenia rozsudku sa nezúčastnil žalobca, jeho právny
zástupca, opatrovníčka žalovaného a ani združenie.

Združenie ako vedľajší účastník okrem oznámenia vstupu do konania v súdenej veci nevyvinulo
žiadnu aktivitu; v konaní nebolo zastúpené advokátom, takže aj v prípade jeho aktívneho prístupu k
prejednávanej veci by mu mohli byť v rámci náhrady trov konania priznaná v podstate iba náhrada
vecných nákladov. Nakoľko však vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného žiadne trovy nevznikli,
súd mu náhradu trov konania nepriznal (výrok III. tohto rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach [§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované]
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP [rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy],
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené [§ 205a OSP - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP (súd je povinný ... poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a OSP),
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa],
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. [§ 205 ods. 3 OSP]