Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Nora Zátopková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/397/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213280
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715213280.1

Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti
odporcovi: B. L., A.. XX.XX.XXXX, S. W. A. O. XXXX/X, XXX XX P., v konaní o zaplatenie 489,96 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 95,06 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 19,97 eura od 19.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 18,75 eura od 19.2.2013 do
zaplatenia, zo sumy 18,27 eura od 18.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 38,07 eura od 18.4.2013 do
zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti návrhu o zaplatenie sumy 3,23 eura z a s t a v u j e.

III. Súd návrh navrhovateľa vo výške 391,67 eura s príslušenstvom z a m i e t a.

IV. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 28.08.2015 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým
by odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 489,96 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 19,97 eur od 19.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 18,75 eur od 19.2.2013
do zaplatenia, zo sumy 18,27 eur od 18.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 38,07 eur od 18.4.2013 do
zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 394,90 eur od 18.4.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa - Slovak Telekom, a.s. dňa 16.05.2011
uzavrel s odporcom Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie
telekomunikačných služieb - služba Magio Sat. Vzhľadom na to, že odporca za poskytnuté a vyúčtované
služby nezaplatil, čím porušil svoj zmluvný záväzok, je povinný uhradiť navrhovateľovi aj zmluvnú pokutu.
Podaním doručeným súdu dňa 17.12.2015 vzal navrhovateľ návrh späť v časti sumy 3,23 eur s
príslušenstvom.
Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Súd vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie O.s.p. a v súlade s dispozičným úkonom
navrhovateľa konanie v časti o zaplatenie sumy 3,23 eur s príslušenstvom zastavil.

Na pojednávanie konané dňa 22.03.2016 sa dostavil len odporca. Právny zástupca navrhovateľa
požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní podaním zo dňa 15.03.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o poskytovaní služby zo dňa 02.03.2011,
zmluvou č.XXXXXXXXXX zo dňa 16.5.2011, všeobecnými obchodnými podmienkami s cenníkom,
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, faktúrami č.XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXX, čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 9.12.2015
(čl. 49) a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 02.03.2011 právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili Zmluvu o poskytovaní služby
(ďalej len "Zmluva") podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon o
elektronických komunikáciách). Predmetom Zmluvy bolo zriadenie a poskytovanie služby Magio Sat
Klasik + HBO + Cinemax odporcovi zo strany pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s., ako aj dodanie,
aktivovanie a prenájom Magio Boxu bez HDD. Uvedená služba bola zriadená v prospech odporcu s
podmienkou viazanosti 26 mesiacov. Z uvedenej zmluvy súd ďalej zistil, že zmluvná pokuta za porušenie
doby viazanosti je 199,00 eur.
Dňa 20.11.2014 uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a navrhovateľ Zmluvu o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi.
V súvislosti so žalovaným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 95,06 eur vyhotovil pôvodný veriteľ
odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2013, splatnú 18.01.2013 vo výške 19,97 eur, faktúru
č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2013 splatnú 18.02.2013 vo výške 18,75 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX
zo dňa 03.03.2013 splatnú 17.03.2013 vo výške 18,27 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.04.2013
splatnú 17.04.2013 vo výške 38,07 eur.
Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že odporca vyúčtované sumy za služby v uvedených faktúrach
pôvodnému veriteľovi a následne ani navrhovateľovi nezaplatil. Súd preto navrhovateľovi žalovaný nárok
v časti týkajúcej sa sumy 95,06 eur ako dôvodný priznal. Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok
z omeškania, ktorý si uplatnil vo 8,75% ročne zo sumy 19,97 eura od 19.1.2013 do zaplatenia, zo
sumy 18,75 eura od 19.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 18,27 eura od 18.3.2013 do zaplatenia, zo
sumy 38,07 eura od 18.4.2013 do zaplatenia, pretože nahliadnutím do prehľadu základných úrokových
sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku uvedeným dňom bola platná úroková sadzba
vo výške 0,75 % (ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády
č.87/1995 Z.z. predstavuje 8,75 % ročne). Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po splatnosti tej - ktorej faktúry.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách má podnik právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povahy služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 4 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, podnikom na účely tohto zákona je
každá osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť, službu alebo sieť a službu v oblasti elektronických
komunikácií bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 v spojení vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súvislosti so žalovaným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 394,90 eur vyhotovil pôvodný veriteľ
odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.05.2013 splatnú 18.05.2013, ktorej súčasťou bola aj
zmluvná pokuta vo výške 299,00 eur označená ako "Magio Sat Pokuta", pokuta vo výške 126,00 eur
označená ako "Pokuta za Magio Box XMPVKHDG“, pokuta vo výške 20,00 eur označená ako „Pokuta za
diaľkový ovládač XMPVKHDG ", pokuta vo výške 19,95 eur označená ako "Pokuta za karu XMPVKHDG“
a pokuta vo výške 29,95 eur označená ako "Pokuta za ostatné príslušenstvo XMPVKHDG ".
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu vo výške 299,00 eur, súd konštatuje, že pôvodný
veriteľ síce poskytol odporcovi akciovú cenu za program služieb Magio Sat aj akciovú cenu za nájom

Magio Boxu, avšak urobil tak dobrovoľne, pričom je nepochybné, že práve toto bolo účelom jeho
marketingovej a obchodnej stratégie.
Predmetný zmluvný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom a odporcom na základe uvedenej
zmluvy je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa.
Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Pri uvedenom zákaze sa
vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve
spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti "zneužitiu
právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému
popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS). Neprijateľnosť zmluvnej
podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho
nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania.
Zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 299,00 eur je
pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako
spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola s odporcom dojednaná individuálne.
Zo Zmluvy vyplýva viazanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu v prospech pôvodného veriteľa na
akékoľvek konanie alebo opomenutie odporcu, ktoré by mohlo byť dôvodom na predčasné skončenie
zmluvného vzťahu pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti. Na druhej strane však nebola dohodnutá
žiadna zmluvná pokuta v prospech odporcu pre nedodržanie akejkoľvek (alebo čo i len jednej) zmluvnej
povinnosti zo strany pôvodného veriteľa. Predmetná zmluvná podmienka navyše zaväzovala odporcu k
zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti 26 mesiacov. Nárok na zmluvnú pokutu v plnej
výške mal preto pôvodný veriteľ aj v prípade, ak by odporca porušil zmluvnú povinnosť (s následkom
predčasného ukončenia Zmluvy) hoci aj v posledný deň tejto doby napriek tomu, že dovtedy by neporušil
žiadnu zmluvnú povinnosť. V rámci dohodnutých zmluvných podmienok mal pôvodný veriteľ právo na
zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške aj v prípade, ak by odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť
včas a riadne uhrádzať cenu za poskytnuté služby a nájom koncového zariadenia hoci aj len čo do
minimálnej sumy. Súd má za to, že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom
spotrebiteľskom vzťahu, a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť,
nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva
svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne
príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.
Dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v Zmluve nie je možné označiť ani za zmluvnú
podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS. Podľa označených ustanovení sa podmienka
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou
oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Existenciu vopred pripravovaných formulárových
(typových) zmlúv o poskytovaní rôznych programov služieb Magio zo strany pôvodného veriteľa
obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom,
zistil súd z veľkého množstva sporov vedených navrhovateľom na tunajšom súde (v pozícii právneho
nástupcu pôvodného veriteľa: Slovak Telekom, a.s.). Zmluvy o poskytovaní služby Magio obsahujúce
ustanovenia o zmluvnej pokute, sa svojím obsahom navzájom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi,
aktivovaných službách, cenách za program služieb a nájom koncového zariadenia a dobe viazanosti.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 299,00 eur vrátane prináležiacich úrokov z omeškania, keďže ju uplatnil na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa v tejto
časti zamietol.
Súd len pre úplnosť uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak
poukazuje na to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu
súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa.
Taktiež treba mať na zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku
majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
stanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 odsek 2., prvá veta Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zmluvné pokuty za Magio Box vo výške 126,00 eur, za diaľkový
ovládač vo výške 20,00 eur, za kartu vo výške 19,95 eur a za ostatné príslušenstvo vo výške 29,95 eur,
súd považuje tento nárok za nedôvodný, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že s odporcom
zmluvne dojednal predmetné pokuty. V zmluve sa dojednanie o týchto zmluvných pokutách nenachádza.
Zmluva obsahuje len ustanovenie o tom, že jej neoddeliteľnou súčasťou je, okrem iného, aj Cenník
pre koncové zariadenia (v ktorom sa tieto pokuty nachádzajú), čo súd nepovažuje za platné písomné
dojednanie zmluvnej pokuty. Ide len o jednostranné určenie zmluvnej pokuty zo strany poskytovateľa
služby, ktoré spotrebiteľ nepodpísal, ani nemal možnosť ovplyvniť.
Ak by aj súd považoval zmluvné pokuty za platne dojednané, z predloženého Cenníka pre koncové
zariadenia vyplýva, že tieto zmluvné pokuty sa uplatnia v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia
prenajatého Magio sat Box, ovládača, Smart karty a ostatného príslušenstva. Navrhovateľ však v konaní
nepreukázal, že odporca tieto veci nevrátil, stratil alebo odcudzil
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preto žalovaný nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa zmluvných
pokút vo výške 126,00 eur, 20,00 eur, 19,95 eur a 29,95 eur, vrátane prináležiaceho príslušenstva, ako
nedôvodný zamietol.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom

sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
Odporcovi súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.
nepriznal, pretože odporca si trovy v tomto konaní neuplatnil a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia žiadne trovy konania v jeho prospech nevyplývali.
Odporcovi by inak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože vo veci mal
úspech čiastočný, pričom miera úspechu odporcu predstavuje 61,20 % (úspech mal v rozsahu 80,60
% a neúspech v rozsahu 19,40 %).
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v
Žiline prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.