Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. december 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/600/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214619
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5712214619.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie
č. 13, Bratislava, IČO: 00 100 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 7C/232/2012-56 zo dňa 11. októbra 2013,
takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania (výrok II).

Citujúc ust. § 7 ods. 1 a 3, § 8, § 103, § 104 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O. s. p."), ako i ust.
§ 15 ods. 1, 2 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej len "zák. č. 514/2003 Z. z.") v odôvodnení uznesenia uviedol, že existencia súdnej
právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok konania, ktorej dodržanie je predpokladom
toho, aby konanie mohlo prebehnúť a súd vo veci mohol vydať rozhodnutie.
V danom prípade podľa ust. § 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z. z. je preto potrebné, aby nárok navrhovateľa

bol predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného podľa § 4 a §11 zákona č.
514/2003 Z. z., ktorý upravuje aj prípad, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. V takom prípade má poškodený právo domáhať
sa nároku na súde. Predbežné prerokovanie nároku je teda zákonom stanovená podmienka, ktorá musí
byť splnená, aby tento nárok mohol byť prejednaný v konaní pred súdom. V prípade, že táto podmienka
konania nie je splnená, nie je založená právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť. Navrhovateľ vo

svojom podaní zo dňa 17.09.2012 a ani po opakovaných výzvach súdu, nepredložil kópiu žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je Ministerstvo
spravodlivosti SR. V tomto prípade ide o tzv. delenú právomoc a preto súd na preskúmanie svojej
právomoci potrebuje kópiu žiadosti podľa § 15 a 16 zák. č. 514/2003 Z. z. V jednotlivých spisoch, na
ktoré navrhovateľ vo svojich podaniach odkazoval, sa žiadosť o predbežné prerokovanie uplatňovaného
nároku nenachádza. Súdu doložil len sprievodný list opatrený prezenčnou pečiatkou Ministerstva

spravodlivosti SR, z ktorého vyplynulo, že každá jednotlivá žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodypozostávazošiestichstránajejprílohoujeplnomocenstvo.Súčasťoutohtosprievodného
listu bol aj "Zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody", ktorý pozostával
zo 197 strán. Keďže navrhovateľ nedoložil súdu kópiu podanej žiadosti, súd nemohol preskúmať, či sa
navrhovateľ voči Ministerstvu spravodlivosti SR domáha toho istého nároku čo sa týka argumentácie,
dôvodov, skutkového stavu a uplatňovanej výšky ako žalobou uplatnenou na súde v predmetnom

konaní a teda nemožno preskúmať či vznikla právomoc súdu na prejednanie sporu. V súvislosti s
argumentáciou navrhovateľa, že rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodynevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti a preto žiada, aby sa súd oboznámil s príslušnými spismi
odporcu, kde sa nachádza originál žiadosti, okresný súd poukázal na to, že sa jedná o sporové konanie,
kde dôkazné bremeno zaťažuje prioritne navrhovateľa. Túto povinnosť nemožno prenášať na odporcu.

Okresný súd s poukazom na uvedené skutočnosti konštatoval, že nemá právomoc rozhodovať o nároku
navrhovateľa a keďže nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienok konania,
konanie podľa § 104 ods. 1 O. s p. zastavil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O. s. p.
V dôvodoch uviedol, že prvostupňový súd na základe vykonaného šetrenia, nie však dokazovania,
dospel k nesprávnemu záveru, že navrhovateľ pred podaním návrhu nepodal na príslušnom orgáne
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní a preto
súd vyvodil právny záver, že nemá právomoc konať. Uvedené skutkové zistenie je nesprávne, lebo

na Ministerstve spravodlivosti SR podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
ktorú skutočnosť preukázal v prvostupňovom konaní tým, že predložil zoznam jednotlivých žiadostí,
ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR potvrdilo. Navyše odporca, za ktorého koná práve Ministerstvo
spravodlivosti, skutočnosť, že by navrhovateľ v tejto konkrétnej veci nepodal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku v rovnakom rozsahu ako je obsahom žaloby, nikdy nenamietal a táto otázka nie je

v konaní spornou. Navrhovateľ tiež viackrát prvostupňovému súdu označil dôkaz, ktorý žiada v tomto
konaní vykonať a to oboznámenie sa s príslušným spisom Ministerstva spravodlivosti SR. Okresný súd
však tento dôkaz vôbec nevykonal. Prvostupňový súd tak bez skutočného zistenia dospel k záveru, že
žiadosť o predbežné prerokovanie v konkrétnej veci nebola podaná.
Navrhovateľ v ďalšej časti odvolania namietal, že v predmetnej veci rozhodoval vylúčený sudca.

Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol z ním označených skutočností (uvedených v texte žaloby) dôvod na
vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia slovenských, ako
i medzinárodných súdov, majúc za to, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti je v rozpore
s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské

práva. Poukázal tiež na to, že podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd,
ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. V ďalšej časti odvolania poukazoval na
skutočnosti, ku ktorým v prejednávanej veci ani nedošlo, prípadne neboli riešené (navrhovateľ napr.
namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a nemal možnosť sa k nim vyjadriť, a sám nemal
možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal uznesenie
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil
a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, okresný súd založil svoje rozhodnutie o nedostatku
právomoci súdu a následne o nedostatku podmienok konania na neunesení dôkazného bremena zo
strany navrhovateľa na okolnosť, že podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. S týmto záverom
sa odvolací súd nestotožňuje.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľ navrhol na preukázanie svojho tvrdenia (že podal
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) vykonať dôkaz - vyžiadať originál
návrhu na predbežné prerokovanie nároku, ktorý odporca založil do svojho spisu (písomné podanie
navrhovateľa zo dňa 07.01.2013), keď navrhovateľ zároveň tvrdil, že originál návrhu na predbežné
prerokovanie nároku podal osobne do podateľne, pričom odporca potvrdil prijatie individuálneho návrhu

spolu s prijatím iných individuálnych návrhov označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou. V písomnom
podaní zo dňa 07.01.2013 navrhovateľ zároveň uviedol, že zo strany odporcu nezaznamenal námietku
v tom smere, že by návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v tejto individuálnej
veci nepodal.Za vykonanie dôkazu je zodpovedný súd. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi,
pokiaľ nie sú potrebné pre zistenie skutkového stavu veci. To však v danom prípade nemožno

konštatovať. Navrhnutý dôkaz bol spôsobilý preukázať alebo vyvrátiť tvrdenie navrhovateľa, že bola
podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v totožnej veci totožných účastníkov. Naviac za
situácie, keď ide o skúmanie podmienok konania, je potrebné vychádzať z princípu oficiality. Nemožno
opomenúť ani ust. § 120 ods. 3 O. s. p., ktoré dáva súdu možnosť osvojiť si skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Odvolací súd poukazuje na to, že z jeho rozhodovacej

činnosti je mu známe, že v obdobných spisoch Okresného súdu Martin predložených tunajšiemu súdu
na rozhodnutie o odvolaní (napr. č. k. 8Co/580/2013-84, viď. str. 3) sa nachádza stanovisko odporcu
zo dňa 23.05.2013, v ktorom uviedol, že v rozmedzí od 23.04.2012 do 25.09.2012 mu navrhovateľ
doručil viac ako 43.000 žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, z ktorých (podľa
ním určených kritérií) vytvoril 8 spisov, a preto nemôže predložiť súdu kópie konkrétnych žiadostí o
predbežné prerokovanie. Označené písomné podanie teda nenasvedčuje tomu, že by odporca namietal

skutočnosť, že navrhovateľ nepodal individuálne žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, odporca len nevedel (vzhľadom na ním určené kritériá pri zadokumentovaní žiadostí) predložiť
súdu kópie konkrétnych žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Pokiaľ okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatuje, že navrhovateľ mu doložil

sprievodný opatrený prezenčnou pečiatkou Ministerstva spravodlivosti SR, ktorého súčasťou bol aj
"Zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody" pozostávajúci zo 197 strán,
odvolací súd preskúmaním spisového materiálu nezistil, že by označený "Zoznam" bol jeho súčasťou.
Z uvedeného konštatovania prvostupňového súdu preto vznikajú pochybnosti, aký veľký "Zoznam
žiadostí" opatrený prezenčnou pečiatkou Ministerstva spravodlivosti SR navrhovateľ doručil a kde ho

prvostupňový súd zadokumentoval.

Vo vzťahu k názoru prvostupňového súdu, že v danej veci ide o delenú právomoc podľa § 8 O.
s. p., odvolací súd uvádza, že s týmto názorom sa nestotožňuje. V tomto smere zastáva názor, že
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne štátu predstavuje

osobitnú, odstrániteľnú podmienku konania, keď právnym dôsledkom nepodania žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku je zastavenie konania pre nedostatok podmienok konania. V tejto súvislosti
však poukazuje na skutočnosť, že účelom konania o predbežnom prerokovaní nároku podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. nie je vydanie rozhodnutia, ale len pokus o mimosúdne urovnanie. Pokiaľ ide
teda o podmienku predbežného prerokovania nároku ako podmienku poskytnutia súdnej ochrany,

jej posudzovanie nemôže byť príliš formalistické, čo by v konečnom dôsledku viedlo k odmietnutiu
spravodlivosti.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (navrhovateľ vo svojich
podaniach opätovne poukazuje, že žiadny zo sudcov prvostupňového súdu nemôže vec prejednať
a rozhodnúť pre jeho predpojatosť založenú na skutočnosti, že prvostupňový súd zapríčinil svojím
nelegálnym konaním - nesprávnym úradným postupom - vznik škody), odvolací súd uvádza nasledovné:

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. 1 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady,
podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), preto treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania
a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov. Vzťah
sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci,

ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich
postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, preto len sama
táto skutočnosť nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak
apriórne stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom
a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom

funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti
sudcu a štátu. Sudca je pri výkone funkcie sudcu nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez
zbytočných prieťahov, len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zák. č.385/2000 Z. z.). Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej
moci, celého súdneho systému, aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie
nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 1Nc/86/2011 zo dňa 24.11.2011). Na základe uvedených skutočností preto nie je
daný dôvod na vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci len z toho
dôvodu, že pôsobí na súde, na ktorom malo dôjsť podľa tvrdení navrhovateľa k nesprávnemu úradnému
postupu. To platí zvlášť za situácie, keď navrhovateľ v prejednávanej veci výslovne uviedol, že námietku
zaujatosti voči sudcom prvostupňového súdu v zmysle ust. § 15a O. s. p. nepodáva/nepodal a zákonný

sudca prejednávajúci predmetnú vec v exekučnej veci (z ktorej si navrhovateľ odvodzuje nároky z titulu
nesprávneho úradného postupu súdu) nekonal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .