Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2011

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 5C/9/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8608200249
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2011:8608200249.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Ivo Parada, v právnej veci žalobcu Slovenské národné múzeum

- Múzeum ukrajinskej kultúry, Centrálna 258, 089 01 Svidník, právne zastúpeného JUDr. Františkom
Komkom,advokátom,Hlavná27,08001Prešov,protižalovanémuGréckokatolíckacirkevnaSlovensku,
zastúpená Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov, Hlavná 1, 081 35 Prešov, právne zastúpeného
JUDr. Róbertom Slamkom, advokátom, Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, o vydanie hnuteľnej
veci, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný vydaťžalobcoviobraz„IkonaPoslednéhosúdu“,technikatemperanakonopnom
plátne s vnútornou obrazovou plochou (bez rámu) 166,5 cm x 235,5 cm, vonkajšou rámovanou plochou

168,5 cm x 237,5 cm, ktorý je evidovaný v knihe prírastkov pod číslom 1/72, číslo negatívu 25164,
inventárne číslo M 1793, ktorý je zobrazený na farebnej reprodukcii, ktorá tvorí súčasť rozsudku, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 9 677,07 eura do rúk jeho
právneho zástupcu JUDr. Františka Komku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eura na účet tunajšieho súdu, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému vydania predmetného obrazu.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že súdny exekútor vykonal exekúciu odobratím hnuteľnej veci i napriek
tomu, že exekučný titul z dôvodu svojej jasnej neurčitosti nebol vykonateľný a nemohol byť podkladom
pre výkon rozhodnutia, čo v skutočnosti vyvolalo ten stav, že došlo k odňatiu úplne a diametrálne
odlišného obrazu. Predmetný obraz je vo vlastníctve žalobcu a je dlhodobo riadne evidovaný v múzeu

ako galerijný obraz v knihe prírastkov číslo 6 odo dňa 15.10.1970. V súčasnosti sa tento obraz nachádza
u žalovaného.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že z výpovedí svedkov E. V. a X. B. v tomto konaní je
zrejmé, že žalobca maril výkon exekúcie, keď odstraňoval popisné štítky z exponátov na mieste výkonu
exekúcie. Neskôr v snahe zvrátiť neúspech v pôvodnom konaní podal žalobu s odôvodnením, že sa
exekvoval nesprávny obraz. Konanie žalobcu celkom korešponduje s listom, ktorý žalobca (v pôvodnom

konaní žalovaný) zaslal gréckokatolíckemu biskupovi, v ktorom múzeum priznalo, že obraz má, ale ho
nevydá. Napriek snahe žalobcu zmariť výkon exekúcie, bola táto vykonaná na základe právoplatného a
vykonateľného rozsudku. Z výpovede X.. E. V., pôvodne pracovníka gréckokatolíckeho arcibiskupstva
vyplýva, že v deň exekúcie nešlo o „spresňovanie“ ako tvrdí žalobca, ale o identifikáciu obrazu zviacerých exponátov na základe motívu, rozmerov, techniky maľby a podkladového materiálu, keďže
ako už bolo povedané pre marenie exekúcie nebolo možné obraz identifikovať podľa názvu. Podľa
ust. § 61 Exekučného poriadku „navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené“.

Štruktúra exekučného konania je uspôsobená tak, že povinný má celý rad účinných procesných
prostriedkov na zastavenie exekúcie v prípade, keď je exekúcia neprípustná. Povinný sa môže brániť
už proti upovedomeniu o začatí exekúcie (má právo podať námietky), môže žiadať o povolenie odkladu
exekúcie a navrhovať jej zastavenie. Tieto žalobca náležite využíval, no aj v konaní o námietkach
proti exekúcii bol neúspešný. Právoplatne o tom rozhodli okresný súd, ktorý námietky uznesením

zamietol a krajský súd, ktorý následne rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Ak by bola exekúcia
nesprávne nariadená, ako tvrdí žalobca, musí byť v každom štádiu konania zastavená (§ 57 ods. 1,
2 Exekučného poriadku). Všetky štádiá exekučného konania boli uskutočnené bez toho, aby došlo k
jej zastaveniu. Žalovaný v konaní poukazoval na výsledok disciplinárneho konania DK 13/2007 proti
súdnemu exekútorovi Q.. X. B., v ktorom disciplinárna komisia rozhodla, že sa súdny exekútor pri výkone
rozhodnutia nedopustil previnenia. Ak teda výsledok konania o námietkach a výsledok disciplinárneho

konania svedčia o vykonaní exekúcie v súlade s exekučným poriadkom a ostatnými platnými normami
slovenského práva, je zrejmé, že sa exekvoval správny obraz „Posledný súd z Topoli“, a teda žaloba
žalobcu o vydanie obrazu „Posledný súd z Rakovčíka“ je neopodstatnená a je len účelovou obranou
žalobcu proti nepriaznivému výsledku v pôvodnom konaní. Predmetom tohto konania je však v zmysle
žaloby obraz Ikona Posledného súdu z Rakovčíka. Mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal, prečo žiada vydať obraz „Posledný súd“ pochádzajúci z obce Rakovčík o
rozmeroch 166,5 x 235,5, 168,5 x 237,5, keď: a) v publikácii „Pamiatky východoslovenského kraja v
štátnych zoznamoch“ z roku 1969, ktorú vydalo Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a
ochrany prírody v Prešove a ktorú do konania predložil žalovaný, je obraz Posledný súd z Rakovčíka
špecifikovaný rozmermi 160x95 cm, 160x130 cm, pozostávajúci z dvoch kusov. Obraz Posledný súd,

ktorý po vykonanej exekúcii súdny exekútor odovzdal oprávnenému pozostáva z troch zošitých kusov
plátna, b) žalobca odmietol do konania (2xvýzva súdu) predložiť katalóg a knihu prírastkov, ktorý by
preukázalporadie(vzostupnýrad)nadobudnutia.Vkonanísvojnárokopieraozáznamzknihyprírastkov
bez zápisu o poradí nadobudnutia, ktorý žalovaný spochybňuje ako účelovo pripravený xerox, preto
navrhol v tejto veci vykonať znalecké dokazovanie. Znaleckým dokazovaním sa snažil preukázať, že

údaje zo xerox záznamu knihy prírastkov, ktoré v konaní predložil žalobca, ako aj údaj - letopočet
„1789“ uvedený na obraze Posledný súd (exekúciou odobratý obraz z Topoli) v obrazovom poli
- v roztvorenej knihe zvanej Evanjeliár sú účelovo vykonštruované, pravdepodobne z obdobia,
keď bol obraz žalobcom reštaurovaný. Pre maliara - ikonopisca alebo maliara s cirkevnou tematikou
je nepredstaviteľné, aby uviedol rok do roztvoreného Evanjeliára. Porušil by tým Kánon, t.j. záväzné

pravidlo tvorby (pr. Syntaxis, Tipika). Žiaden ikonopisec by sa neodvážil znevážiť Evanjelium tým, že
by tu písal čokoľvek okrem skratiek cirkevných textov. Preto zápis letopočtu („1789“) do otvoreného
Evanjeliára na Ikone Posledného súdu a v knihe prírastkov považoval za účelový, vykonštruovaný,
neodborný, majúci vniesť pochybnosti a znevažujúci. Pre ilustráciu priložil niekoľko fotokópií obrazov
s cirkevnou tematikou, v ktorých sa nachádza Evanjeliár. V žiadnom sa nenachádza v Evanjeliári

letopočet. Na mladších obrazoch sa meno autora a rok uvádza v pravom dolnom rohu. Nikdy však nie
v obrazovom poli! Z týchto dôvodov žalovaný navrhol a trval na svojom návrhu ustanoviť do konania
znalca, c) sa nevysporiadal s prehlásením veriacich gréckokatolíckej filiálky Rakovčík, ktorí svojim
podpisom potvrdili: „po predložení farebnej fotografie obrazu Posledný súd (odňatý v exekučnom konaní
od povinného) potvrdzujeme, že takýto obraz v dvoch častiach nebol nikdy umiestnený po stranách

ikonostasu chrámu Ochrany Presvätej Bohorodičky v Rakovčíku. V tomto chráme na severnej a južnej
strane ikonostasu boli provizórne umiestnené dve časti obrazu Posledný súd, ktorý pôvodne tvoril celok.
V severnej časti ikonostasu (ľavá strana) bola časť obrazu užšia, pri južnej časti ikonostasu (pravá
strana) bola časť obrazu širšia. Na ľavej strane bol zakomponovaný ako motív kostlivec (skelet), na
pravej strane bol zakomponovaný ako motív had. Predložená fotografia nezodpovedá pôvodným dvom

častiam v chráme umiestneného obrazu Posledný súd.“ Žalovaný poukázal na fakt, že popis obrazu,
ktorý bol umiestnený v chráme v Rakovčíku v žiadnom prípade nezodpovedá obrazu odňatému od
povinného. Rovnako mal žalovaný za to, že totožne ako v pôvodnom konaní, kde sa krajský súd stotožnil
s názorom, že nevlastník (občan obce) nemohol právne platne darovať cirkevný artefakt, tak aj v tomto
konaní „predávajúci X. B.“ nebol oprávnený predať akýkoľvek obraz z gréckokatolíckeho chrámu a

obraz bol v takom prípade nespôsobilým predmetom. K riadnemu odpredaju by musel byť najskôr
obraz cirkevnou komisiou vyradený, o čom chýba záznam. Podobne by mohol obraz odpredať kňaz so
súhlasom ordinára - biskupa, čo sa rovnako nestalo.ZrozsudkuOkresnéhosúduSvidníkč.k.5C/617/1994-180z16.4.2002vspojenísrozsudkomKrajského
súdu v Prešove č.k. 1Co/380/2002-206 z 19.11.2003 je zrejmé, že žalobca bol zaviazaný vydať
žalovanému obraz „Posledný súd“ (Poslidnij súd) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z obsahu spisu sp. zn. Ex 00010/2005 Exekútorského úradu vo Svidníku, Q.. X. B., Sov. hrdinov AB/519,
08901Svidníkvyplynulo,žesúdnyexekútordňa22.5.2005odňalodpovinného,vtomtoprípadežalobcu
obraz s názvom „Posledný súd“ vedený pod prírastkovým číslom 1/72, evidenčné číslo M 1793, ktorý
identifikoval zástupca oprávneného, v tomto prípade žalovaného X.. E. V., ktorý tvrdil, že ide o obraz,

ktorý je predmetom exekúcie.

Z výsluchu súdneho exekútora Q.. X. B. je zrejmé, že odňal obraz Posledný súd a to len z toho dôvodu,
že odňatý obraz mala vierohodne identifikovať osoba X.. V. ako právny zástupca oprávneného, v tomto
prípade žalovaného, ktorému veril a ktorého mal pred identifikovaním obrazu aj dokonca poučiť, že
pokiaľ bude obraz zle identifikovaný, tak to budú oni, ktorí budú zodpovedať za prípadnú škodu.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva a základným

predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci
inej osoby než vlastníka.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetný obraz je majetkom žalobcu, je riadne
evidovaný v galerijnej zbierke múzea, v knihe prírastkov pod číslom 1/72, číslo negatívu 25164,

inventárne číslo M 1793, ktorý je zobrazený na farebnej reprodukcii. Tento obraz sa v súčasnosti
nachádza u žalovaného. Z rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 5C/617/1994-180 zo dňa 16.4.2002
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co/380/2002-206 zo dňa 19.11.2003 je zrejmé,
že žalobca bol zaviazaný vydať žalovanému obraz „Posledný súd“ (Poslidnij sud). Súd sa stotožnil s
názorom právneho zástupcu žalobcu, že v rámci výkonu exekúcie, ktorá bola vedená exekútorským

úradom súdneho exekútora Q.. X. B. pod sp. zn. Ex 00010/2005, došlo v dôsledku nevykonateľného
rozsudku k odňatiu obrazu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a je dlhodobo riadne evidovaný v múzeu
ako galerijný obraz v knihe prírastkov číslo 6 odo dňa 15.10.1970. Súdny exekútor vykonal exekúciu
odobratím hnuteľnej veci i napriek tomu, že exekučný titul z dôvodu svojej jasnej neurčitosti nebol
vykonateľný a nemohol byť podkladom pre výkon rozhodnutia, čo v skutočnosti vyvolalo ten stav,

že došlo k odňatiu úplne a diametrálne odlišného obrazu. Z platnej právnej úpravy totiž platí, že
nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je, aby práva a im zodpovedajúce
povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí určené presným a nepochybným spôsobom. Rozhodnutie
musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a
povinností na plnenie, ako aj presný rozsah a obsah plnenia. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá,

nie je vykonateľným rozhodnutím a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia. Pokiaľ bol súdny
výkon rozhodnutia, ktoré tieto požiadavky nespĺňa, napriek tomu nesprávne nariadený, mal byť takýto
výkon rozhodnutia v každom štádiu konania aj bez návrhu zastavený (§ 57 Exekučného poriadku, viď
R NS SR, R 21/1981, str. 161). Výkon rozhodnutia odobratím veci sa vyznačuje dvoma odchýlkami.
Povinnému sa doručuje až pri odoberaní veci, aby sa exekúcia nezmarila a už pri doručení exekvovaná

vec so všetkým, čo k nej patrí, sa odníme povinnému. Vymáhaný nárok v rámci výkonu exekúcie sa
musí v upovedomení o začatí exekúcie označiť rovnako, ako je obsiahnutý vo výroku exekučného titulu.
Je vylúčené, aby sa v tomto procesnom úkone exekútora spresňovala vec, ktorá má byť odobratá,
napr. podľa údajov v návrhu na vykonanie exekúcie, alebo dokonca pri súčinnosti oprávneného (X..
V., bývalého právneho zástupcu v reštitučnom konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.

zn. 5C/617/1994), ako to bolo v prejednávanej veci. Absencia náležitého označenia odoberanej veci
vo vykonateľnom rozhodnutí sa totiž nemôže naprávať v exekučnom konaní, ak sú nedostatky také,
že nemožno jednoznačne určiť, aká vec sa má odobrať. Vykonanie exekúcie odobratím veci sa stáva
neprípustným (vec je nešpecifikovaná, bližšie neidentifikovaná a neoznačená), a preto exekúcia sav takomto prípade aj na návrh samotného exekútora, ktorý mal povinnosť takýto návrh podať, musí
zastaviť (viď komentár Exekučného poriadku JUDr. Ján Mazák, str. 387). Aj podľa ustálenej súdnej
praxe (Z IV, str. 755) vec, ktorá má byť vydaná, musí byť už v žalobe a potom aj v rozsudku jasne a určite

označená tak, aby nemohlo dôjsť k jej zámene za inú vec (Občiansky zákonník, Eurounion, Bratislava
1994, JUDr. Jaromír Svoboda a kol., str. 132). Keďže v exekučnom titule - rozsudku Okresného súdu
Svidník č.k. 5C/617/1994-180 zo dňa 16.4.2002 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu
Prešov č.k. 1Co/380/2002-206 zo dňa 19.11.2003 znel výrok na plnenie doslova takto ...žalovaný je
povinný vydať žalobcovi obraz „Posledný súd“ (Poslidnij sud), a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku..., pričom takýto žalobný návrh súdu zo strany žalobcu bol podaný a pretrvával v priebehu
celého dlhoročného súdneho sporu, bez toho, aby bol na výzvu súdu v zmysle § 43 O.s.p. po poučení
pod následkami zastavenia konania z dôvodu jeho neurčitosti doplnený (vec nebola jasne, určite a
zrozumiteľne označená - meno autora, druh maľby, rozmery obrazu, prípadná fotodokumentácia a pod.)
takým spôsobom, aby nemohlo dôjsť k jej zámene, mal takýto aj súdom nesprávne akceptovaný neurčitý
žalobný petit a následne aj exekučný titul prirodzený následok, a to k vzniku omylu pri realizácii výkonu

rozhodnutia odobratím veci. Len pre ilustráciu a porovnanie napríklad by v prejednávanej veci bolo
možné uviesť obdobný prípad, napr. pokiaľ by súdny výrok z exekučného titulu znel: žalovaný je povinný
vydať žalobcovi obraz „Prezidenta Slovenskej republiky“ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Je otázne,
a namieste vzniká pochybnosť, obraz ktorého prezidenta by súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti odobral. Vzhľadom k tomu, že obraz, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu a ktorého sa

žalobca v rámci naliehavého právneho záujmu domáha vydať, je majetkom žalobcu, ktorý požíva riadnu
ochranu vlastníckeho práva, pričom za ochranu tohto majetku, jeho údržbu, riadnu evidenciu zodpovedá
štatutárny zástupca žalobcu jak v rámci trestnoprávnej, tak aj v občianskoprávnej zodpovednosti.
Štatutárny zástupca žalobcu totiž nemôže ponechať za nepovšimnuté to, že z archivovaných zbierok
múzea bol neprávom odňatý obraz len v dôsledku neprípustného a nezákonného exekučného výkonu

zo strany súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

Na návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania znalcom z odboru posudzovania umeleckých
diel je potrebné uviesť, že tento dôkaz mal žalovaný uplatňovať ešte v pôvodnom konaní, čo však
neurobil a v tomto konaní je to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bezpredmetné. Z uvedených

dôvodov súd zamietol jeho návrh na vykonanie tohto dôkazu (§ 120 ods. 1 druhá veta O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní mal plný úspech žalobca.
Súd vychádzal z hodnoty sporu v sume 36 514 eur (1.100.000,- Sk), ktorú určil žalobca podaním zo dňa
1.4.2011 (č.l. 157 spisu). Trovy pozostávajú z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby:

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 18.1.2008 v sume 492,93 eura,
podanie žaloby zo dňa 18.1.2008 v sume 492,93 eura, účasť na pojednávaní dňa 11.4.2008 v sume
492,93 eura, účasť na pojednávaní dňa 13.10.2008 v sume 492,93 eura, účasť na pojednávaní dňa
15.4.2009 v sume 492,93 eura, účasť na pojednávaní dňa 20.5.2009 v sume 492,93 eura, podanie zo
dňa 8.6.2009 týkajúce s veci samej v sume 492,93 eura, účasť na pojednávaní dňa 9.6.2009 v sume

492,93 eura, účasť na pojednávaní, pri ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, dňa 25.6.2009 v sume
246,47 eura, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.8.2009 v sume 492,93 eura, vyjadrenie týkajúce sa veci
samej zo dňa 11.8.2010 v sume 492,93 eura, účasť na pojednávaní dňa 17.9.2010 v sume 492,93
eura, účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, dňa 24.11.2010 v sume 123,23
eura, účasť na pojednávaní dňa 12.1.2011 v sume 492,93 eura, účasť na pojednávaní dňa 16.3.2011

v sume 492,93 eura, písomný záverečný návrh zo dňa 1.4.2011 v sume 492,93 eura, k tomu patrí 4 x
režijný paušál po 6,31 eura, 6 x po 6,95 eura, 3 x po 7,21 eura, 3 x po 7,41 eura, náhrada za stratu
času na pojednávaniach v dňoch 11.4.2008 a 13.10.2008 4 polhodiny po 10,52 eura x 2 pojednávania
v sume 84,16 eura, v dňoch 15.4.2009, 20.5.2009, 9.6.2009 a 25.6.2009 4 polhodiny x 11,59 eura x
4 pojednávania v sume 185,44 eura, v dňoch 17.9.2010 a 24.11.2010 4 polhodiny po 12,02 eura x

2 pojednávania v sume 96,16 eura a v dňoch 12.1.2011 a 16.3.2011 4 polhodiny po 12,35 eura x 2
pojednávania v sume 98,80 eura, cestovné osobným motorovým vozidlom zn. VW Golf, 1,9 Tdi, EČ
V. XXX O., diesel a vozidlom zn. Subaru Tribeca, EČ V. XXX P., benzín na pojednávania z Prešova
do Svidníka a späť, t.j. 120 km: dňa 11.4.2008 - 120 km x 5,5 l/100 km x 1,38 eura = 9,11 eura, dňa
13.10.2008 - 120 km x 5,5 l/100 km x 1,34 eura = 8,84 eura, dňa 15.4.2009 - 120 km x 5,5 l/100 km x

1,053 eura = 6,95 eura, dňa 20.5.2009 - 120 km x 5,5 l/100 km x 1,073 eura = 7,08 eura, dňa 9.6.2009
- 120 km x 5,5 l/100 km x 1,091 eura = 7,20 eura, dňa 25.6.2009 - 120 km x 5,5 l/100 km x 1,130 eura
= 7,46 eura, dňa 17.9.2010 - 120 km x 11,6 l/100 km x 1,251 eura = 17,41 eura, dňa 24.11.2010 - 120
km x 11,6 l/100 km x 1,268 eura = 17,65 eura, dňa 12.1.2011 - 120 km x 11,6 l/100 km x 1,382 eura= 19,24 eura, dňa 16.3.2011 - 120 km x 11,6 l/100 km x 1,48 eura = 20,02 eura, náhrada za použitie
auta: 120 km x 0,18 eura/km x 10 pojednávaní v sume 216 eur, 19 % DPH zo sumy 5 791,93 eura +
21,63 eura (režijný paušál r. 2010) + 365,76 eura (n.p.č. 2008-2010) v sume 1 174,07 eura a 20 % DPH

zo sumy 1 478,79 eura + 22,23 eura (režijný paušál r. 2011) + 98,80 eura (n.p.č. 2011) v sume 319,96
eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Náhrada trov konania je spolu v sume
9 677,07 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalovaného žalobcovi do rúk jeho právneho zástupcu JUDr.
Františka Komku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca je podľa § 4
ods. 2 písm. a) tohto zákona od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Preto súd zaviazal
neúspešného žalovaného zaplatiť poplatok v sume 99,50 eura na účet tunajšieho súdu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.