Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108232579
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4108232579.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
Bratislava,IČO:35776005,protipovinnému:STAVOREALNITRA,s.r.o.,Novozámocká104,Nitra,IČO:
31 408 141, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 01. 12. 2012, o vymoženie
sumy 384,58 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 34Er/259/2008 a u
súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, 1. mája 1053, Vráble (náhradníčka súdneho exekútora

JUDr. Milana Striešku, Levická 1288/16, Vráble) pod sp. zn. Ex 3066/08, o odvolaní oprávneného zo
dňa 23. 04. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 34Er/259/2008-26 zo dňa 17. februára
2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť

súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej trovy exekúcie v sume 60,- eur. Svoje rozhodnutie
odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/, h/, 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskoršíchpredpisov,ustanovenia§20aods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkaustanovení
§ 19, § 20, § 103 ods. 1, § 104 ods. 1, § 107 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (OSP). Uviedol, že šetrením prostredníctvom obchodného registra zistil,

že spoločnosť povinného nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za
najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe, čím bol daný dôvod jej zrušenia v zmysle § 68 ods.
6 písm. f/ Obchodného zákonníka. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28CbR/156/2011-40 zo dňa
04. 10. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 11. 2012, bola spoločnosť povinného zrušená bez
likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu Nitra bol povinný vymazaný dňa 01. 12. 2012.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 199,
§ 200 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov, tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške v sume
60,- eur (vrátane 20 % DPH) z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z
odmenysúdnehoexekútoravsume33,19eurpodľa§14ods.1vyhláškyaznáhradyhotovýchvýdavkov
v sume 16,81 eur za poštovné.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Uviedol, že povinný bol dňa 01. 12. 2012 ako právny subjekt vymazaný z obchodného registra a
zanikol bez právneho nástupcu, čo nezakladá dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h/ Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného. Poukázal na ust. § 103 ods. 4, § 251 ods. 4
OSP a ust. § 57, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. V danom prípade povinný stratil spôsobilosť byť

účastníkom konania, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra. Mal
za to, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľnou prekážkou konania a súd jepovinný takéto konanie zastaviť, a to bez ohľadu na majetkové pomery povinného. Exekučný súd
je podľa názoru oprávneného povinný skúmať hmotnoprávnu legitimáciu účastníkov konania, t. j. či
sú držiteľmi práva alebo povinnosti z exekučného titulu a zároveň tiež ich spôsobilosť byť účastníkmi

konania, a to nielen pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj neskôr v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania. Zdôraznil, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať dôvody, pre ktoré došlo
k zmene procesnej spôsobilosti, pretože za daného stavu, keď došlo k strate procesnej spôsobilosti
na strane jedného z účastníkov konania, je pre ďalšie pokračovanie v konaní a rozhodnutie vo veci
absolútneirelevantnénazákladeakýchskutočnostíktomudošloaexekučnýsúdvtejtovecinevykonáva

žiadne dokazovanie. Pokiaľ sa exekučný súd o takejto skutočnosti v rámci svojej prieskumnej činnosti
alebo na základe oznámenia druhej strany dozvie, je povinný prebiehajúce konanie zo zákona zastaviť
z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania. Vzhľadom na závažnosť tejto prekážky a jej dopad na
konanie mal oprávnený za to, že tento dôvod zastavenia konania by mal mať prednostné postavenie
predrozhodnutímozastaveníexekučnéhokonaniazdôvodutzv.nemajetnostipovinného.Rozdielmedzi
uvedenými dôvodmi zastavenia konania spočíva predovšetkým v tom, že kým v prvom prípade, t. j. ak

jedna z procesných strán stratila spôsobilosť byť účastníkom konania, je súd povinný takéto konanie
bez ďalšieho zastaviť, nakoľko sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania, v druhom prípade, teda v
prípade tzv. nemajetnosti povinného, možno v konaní pokračovať, ak oprávnený so zastavením konania
nesúhlasí a je ochotný zložiť dostatočný preddavok na trovy exekúcie. Oprávnený zdôraznil, že súd mal
exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a nie z dôvodu nemajetnosti podľa

§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Nesúhlasil ani s výrokom súdu prvého stupňa, v ktorom
mu uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie, nakoľko nezavinil, že došlo k výmazu
povinného z Obchodného registra. Poznamenal, že hoci má súdny exekútor zákonné právo na úhradu
trov exekúcie, nemusí to znamenať, že tieto trovy v každom prípade aj reálne vymôže, či už v celom
rozsahu alebo čiastočne. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2014 zmeniť tak, že vyhlási exekúciu za neprípustnú, konanie zastaví a
súdnemu exekútorovi náhradu trov neprizná.

K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 19. 05. 2014 vyjadrila súdna exekútorka JUDr. Anetta
Demešová a uviedla, že nepriznanie trov exekúcie v prípade vymazania povinnej spoločnosti z

obchodného registra nemá žiadnu oporu v zákone, ale opiera sa len o medzeru v právnej úprave.
Oprávnený znáša trovy exekúcie v prípade nemajetnosti povinného, vyhlásenia konkurzu na majetok
povinného alebo ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Poukázala na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/11/09-36 zo dňa 27. 02. 2009, uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 10/2011zo dňa 24. 11. 2011 a nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. II. ÚS 31/04-30 zo dňa 17. 12. 2004. Vzhľadom na uvedené navrhla odvolanie
oprávneného zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2014 v časti o zastavení exekúcie
ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 12. 12. 2008, kedy
bol súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi doručený návrh oprávneného (pôvodne Spoločná
zdravotná poisťovňa, a.s.) zo dňa 05. 12. 2008 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu,
a to platobného výmeru č. k. PV 401/02736/2008 vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočkou Nové Zámky dňa 20. 06. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 07.

2008 a vykonateľnosť dňa 01.08.2008. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 13. 01. 2009 poverenie
na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku na základe vyššie uvedeného
exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 23. 01. 2013 predložila súdna exekútorka súdu prvého
stupňa na rozhodnutie podnet na zastavenie exekúcie a vyúčtovala si trovy exekúcie v sume 60,- eur,
na náhradu ktorých navrhla zaviazať oprávneného. K tomuto podnetu súdnej exekútorky sa písomne

dňa 06. 06. 2013 vyjadril oprávnený (Všeobecná zdravotná poisťovňa ako právny nástupca Spoločnej
zdravotnej poisťovne, a.s.). Uznesením č. k. 34Er/259/2008-17 zo dňa 16. 07. 2013 súd prvého
stupňa pripustil, aby do exekučného konania na miesto pôvodného oprávneného Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. vstúpil nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s. Dňa 17. 02. 2014 súd prvéhostupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil
a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Anette Demešovej trovy exekúcie v
sume 60,- eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver o zastavení exekúcie. Odvolací súd sa s takýmto
záveromuvedenýmvodôvodnenínapadnutéhouzneseniastotožnil,apretospoukazomnaustanovenie
§ 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 17. 02.
2014 v časti o zastavení exekúcie je vecne správne, preto rozhodnutie v tejto časti potvrdil.

Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv

povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi,
s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu.

Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch
dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky,
jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia
súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť
exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma

existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez
návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným
vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré
nemožno v exekúcii pokračovať.

V predmetnej vec nie je sporné, že spoločnosť STAVOREAL NITRA, s.r.o. (povinný) bol z Obchodného
registra Okresného súdu Nitra dňa 01.12.2012 vymazaný. Zánik povinného a strata jeho právnej
spôsobilosti je prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s
jeho zánikom. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa správne exekúciu zastavil podľa ust. §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. na základe skutočnosti, že majetok povinného nestačí ani

na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd konštatuje, že ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho
majetku, zakladá to dôvod na zastavenie exekúcie pre to, že majetok povinného nestačí ani na náhradu
trov exekúcie; pričom v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený v zmysle ust. § 203 ods. 2
Exekučného poriadku (uznesenie NS SR č. k. 6 M Cdo 14/2011 zo dňa 10. 10. 2012, uznesenie NS SR
č. k. 4 M Cdo 17/2011 zo dňa 25. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 3M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012).

Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému
stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať
ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité
výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému

ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie.

Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2014 v celom rozsahu,
teda napadol i výrok o trovách exekučného konania, avšak s poukazom na ust. § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku účinné od 01. 11. 2013 a prechodné ust. § 243b ods. 3, veta za bodkočiarkou Exekučného

poriadku, ktoré bolo potrebné v danej veci aplikovať, sa odvolací súd dôvodmi odvolania proti výroku o
trovách exekučného konania nezaoberal. Súd prvého stupňa odvolaciemu súdu predložil na rozhodnutie
odvolanie podané proti rozhodnutiu v časti o trovách konania vyššieho súdneho úradníka, o ktorom
doposiaľ nerozhodol sudca. V takom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné postupovať prirozhodovaníotrováchkonaniapodľaaktuálnejprávnejúpravyExekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomod
01. 11. 2013, ktorá odvolanie proti výroku o náhrade trov exekučného konania nepripúšťa (avšak podľa
zákona takéto rozhodnutie môže vydať i vyšší súdny úradník a proti jeho rozhodnutiu OSP odvolanie

vždy pripúšťa), čo znamená, že nastupuje režim podľa § 374 ods. 4, veta tretia OSP a rozhodnutie
vyššieho súdneho úradníka zo dňa 17. 02. 2014 sa v dôsledku podania odvolania v časti výroku o
náhrade trov konania zrušilo priamo zo zákona.

Uvedené znamená, že podaním odvolania proti takému rozhodnutiu súdneho úradníka (proti ktorému

inak zákon odvolanie nepripúšťa - § 202 ods. 2 OSP) sa napadnuté rozhodnutie súdneho úradníka v
časti o trovách exekúcie zrušilo a o trovách exekučného konania opätovne rozhodne sudca súdu prvého
stupňa, ktorému je vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom
súde.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.