Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/350/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815217800
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815217800.3

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa Stredoslovenská vodárenská prevádzková
spoločnosť, a.s., Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, IČO: 36 644 030 proti odporcovi Y. N., nar.
XX.X.XXXX, t. č. bytom G. 6, P. G. XXXX, Rakúsko, o zaplatenie 38,56.- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

V y h l a s u j e , že nemá právomoc a konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok z návrhu 16,50 eur.

U p r a v u j e Slovenskú poštu, a. s, CVFT, OSA, ul. Thurzová č. 1, 042 41 Košice, aby súdny poplatok
z návrhu 16,50 eur vrátila navrhovateľovi.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 5.11.2015 domáhal sa proti odporcovi zaplatenia 38,56 eur s
príslušenstvom.

Návrh odôvodnil tým, že odporcovi za vykonaný odvod vôd z povrchového odtoku z nehnuteľností
vystavil faktúru č. 251121420 na sumu 38,56 eur, ktorú riadne a včas nezaplatil.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať
na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa čl. 18 citovaného nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 19 citovaného nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou: 1.
dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých,ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom
zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom
štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je

v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.

Podľa čl. 26 ods. 1 citovaného nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd

výlučnú právomoc podľa článku 24.

Podľa čl. 26 ods. 2 citovaného nariadenia, vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je
žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd
pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve
namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

Podľa čl. 28 ods. 1 citovaného nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa § 85 ods. 1 O. s. p. všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

Systém pravidiel na určovanie právomoci v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012
zo dňa 12.12.2012 je koncipovaný tak, že všeobecné pravidlo uvedené v čl. 5 ods. 1 ustanovuje, že

v zásade má právomoc súd štátu, kde má odporca bydlisko. Osobu s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať na území iného členského štátu iba v určitých prípadoch (čl. 5 a nasl. Nariadenia).
Ochranu slabšej strany pritom garantujú špeciálne obligatórne pravidlá pre určovanie právomoci pri
poistných zmluvách, spotrebiteľských zmluvách, atď. Vo výnimočných prípadoch sa uplatní výlučná
právomoc súdu určitého členského štátu, a to bez ohľadu na bydlisko odporcu (čl. 24). Účastníci si môžu

právomoc súdu určitého členského štátu explicitne zvoliť (čl. 19), resp. implicitne sa takejto právomoci
podriadiť, ak sa na konaní zúčastnia (čl. 26). Pri začatí konania má súd skúmať svoju právomoc podľa
Nariadenia č. 1215/2012 iba v tom smere, či jeho právomoci odporuje výlučná právomoc iného súdu.
Ak súd zistí, že neexistuje iný súd, ktorý by mal výlučnú právomoc, musí konať vo veci samej. Nemôže
teda bez ďalšieho vyhlásiť nedostatok svojej právomoci z dôvodov nedodržania ostatných pravidiel

pre určovanie právomoci, iba okrem prípadu, ak by bola osoba s bydliskom v jednom členskom štáte
žalovaná v inom členskom štáte a súd tohto členského štátu by si nemohol založiť svoju právomoc
inak (čl. 26).

Prejednávaný spor medzi navrhovateľom a odporcom s v návrhu označeným bydliskom v Slovenskej

republike, je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporca v zmluve nie je identifikovaný ako podnikateľ.

Otázku určenia bydliska účastníka konania Nariadenie č. 1215/2012 ponecháva na národnom práve
súdu konajúceho vo veci, v tomto prípade práve slovenskom.

Slovenské právo vychádza z definície bydliska používanej na účely § 85 O.s.p.. Je tiež potrebné uviesť,
že obsah „bydlisko“, ako ho používa Občiansky súdny poriadok alebo zákon o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, nie je pojmom totožným s obsahom pojmu „trvalý pobyt“, ktorý používajú
predpisy správneho práva, upravujúce evidenciu obyvateľov. Slovenské právo chápe bydlisko ako
miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať (porovnaj aj

uznesenie Ústavného súdu SR číslo III.ÚS 239/2010 z 22.6.2010).

Odporca podľa správy poštového doručovateľa zo dňa 15.12.2015 bol na adrese ul. P. neznámy.
Následne súd dostupnými prostriedkami zisťoval jeho aktuálnu adresu bydliska. Podľa vyjadrenia
Obvodného oddelenie PZ Prievidza odporca sa na uvedenej adrese, a ani v ich služobnom obvode

nenachádza, a býva na adrese G.
Odporca si dňa 29.2.2016 na adrese G. prevzal žalobný návrh s prílohami, s výzvou, aby sa k nemu
vyjadril a s poučením podľa čl. 26 ods. 2 Nariadenia č. 1215/2012.Odporca má hlásený trvalý pobyt na adrese ul. P. č. X/X, E., ktorú adresu nie je možné stotožniť s jeho
bydliskom. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by mal bydlisko na území Slovenskej republiky.
Keďže doručované zásielky si preberá na adrese Brunnengasse 6, Feldkirchen bei graz 8073, je možné

vyvodiť, že jeho úmysel trvale sa zdržiavať je na tomto mieste.

Ako to už bolo uvedené, podľa čl. 18 Nariadenia č. 1215/2012 druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Pri posudzovaní existencie úmyslu (podľa vonkajších okolností) trvale sa zdržiavať na mieste, nie je
možné vyvodiť, že tento u odporcu je na území Slovenska. V zmysle vyššie uvedeného je potom
podľa čl. 18 Nariadenia č. 1215/2012 daná právomoc súdu Českej republiky. S poukazom na čl. 26
tohto Nariadenia by však Okresný súd Prievidza mal právomoc, ak by sa odporca zúčastnil konania.
Uvedené pravidlo sa pritom neuplatní, ak sa odporca zúčastní konania, len aby namietol absenciu resp.
nedostatok právomoci tunajšieho súdu.

Relevantnú vôľu založiť právomoc súdu konať vo veci podľa čl. 26 Nariadenia č. 1215/2012 možno
prejaviť až potom, čo bol dotknutému účastníkovi doručený návrh na začatie konania. Je na odporcovi,
či právomoc štátu fóra príjme.

Dňa 29.2.2016 bola odporcovi na adresu Brunnengasse 6, Feldkirchen bei graz 8073 doručená výzva
s obsahom, že k pripojenému návrhu má možnosť sa vyjadriť, súčasne bol poučený podľa čl. 26 ods. 2.
Odporca sa k návrhu nevyjadril. Je odporcom nezúčastneným na konaní.

Neúčasť odporcu na konaní (nevyjadril sa k návrhu - mlčanie) neznamená konkludentnú voľbu

právomoci (porovnaj napr. správu p. Jénarda o Dohovore z 27.9.1968 o právomoci a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach, ktorý predchádzal Nariadeniu č. 44/2001 a následne č. 1215/2012).

Keďže odporca sa k meritu veci vecne nevyjadril, nemohlo dôjsť k založeniu právomoci slovenského
súdu (Okresného súdu Prievidza) postupom podľa čl. 26 Nariadenia č. 1215/2012, t. j. dobrovoľným

podrobením sa právomoci aj nepríslušného súdu, na ktorý bol podaný návrh na začatie konania.

Na základe uvedeného, keďže tunajší súd nemá právomoc na prejednanie veci, pričom si ju nemôže
založiť na žiadnych ustanoveniach predmetného nariadenia, vyhlásil, že nemá právomoc konať (čl. 28
ods. 1 Nariadenia č. 1215/2012). Zároveň má súd za to, že uvedeným postupom nedôjde vo vzťahu

k navrhovateľovi k odňatiu práva domôcť sa uspokojenia pohľadávky v konaní pred súdom, keďže
skutkové okolnosti prípadu svedčia pre založenie právomoci súdov iného členského štátu. Nakoľko
nedostatok právomoci je takým nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
súčasne zastavil. Keďže právomoc svedčí cudziemu štátnemu orgánu, nemožno vec súčasne postúpiť
podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p..

Podľa § 11 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. navrhovateľ má nárok na vrátenie súdneho poplatku
z návrhu 16,50 eur, ktorý mu bude vrátený Slovenskou poštou, a.s..

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie bolo zastavené.

V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky, prvou je, že ak niektorý z účastníkov zavinil,
že sa konanie muselo zastaviť, druhou je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol

podaný dôvodne. Ak nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej alebo druhej výnimky,
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci nie je dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa prvej a druhej výnimky, preto
platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).