Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010074
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8713010074.12

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. marca 2016 zo senátu zloženom z
predsedu senátu JUDr. Márie Petruškovej a prísediacich Marty Vilčkovej a Boženy Budziňákovej, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

H. O. K. C. X. F. S. Y. A. Č. - nar. XX.XX.XXXX Y. J., trvalo bytom P., N.. P.

Č.. XX/XX, S. J.,

j e v i n n ý

- zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 12.09.2012 v čase okolo 22.30 hod. v Poprade, na sídlisku Nový Juh, na presne nezistenom mieste
po tom, čo vystúpil z osobného motorového vozidla zn. BMW 320, EČV: J. XXXCT, čiernej farby pristúpil
k tam nachádzajúcemu sa G. R., nar. XX.XX.XXXX a tohto bez slov chytil za mikinu a pravou päsťou ho
udrel do ľavého oka, následkom čoho spadol na zem, kde ho prikľakol a opakovane ho viackrát päsťou

udieral do tváre, následne ho zo zeme zodvihol a otvorenou dlaňou ho udrel po ľavej časti tváre, jednou
rukou otvoril vozidlo a druhou rukou ho vtlačil a posadil na sedačku spolujazdca vyššie uvedeného
vozidla, do vozidla nastúpil a s týmto následne obaja odišli na ul. Z.. R. Y. J., kde po zastavení vozidla
prikázal G. R. z vozidla vystúpiť a ísť pred ním do obytného bloku na ul. Z.. R. Č.. XX Y. J. a po schodoch
až do bytu vľavo na prvom poschodí, pričom potom ako vošli do bytu mu prikázal, aby sa vyzul a sadol si
za stôl do kuchyne, kde pred neho položil papier a pero s pokynom, aby napísal mená svojich kamarátov,

ktorí boli s ním, po spísaní mien kamarátov na stôl položil notebook a prikázal mu, aby sa prihlásil do
siete facebook s tým, aby mu ukázal fotky kamarátov, ktorých mená napísal na papier, čo aj urobil, po
tomto mu kázal, aby sa obul, do ruky mu dal vrecko s odpadkami a do druhej ruky vlhkú vreckovku so
slovami „touto mi umyješ auto od krvi“, následne z bytu obaja vyšli pred bytovku, kde poškodený vyhodil
odpadky do kontajnera a utrel stredovú opierku vo vyššie uvedenom vozidle a po slovách obžalovaného,
aby sa mu dňa 13.09.2012 o 16.00 hod prišiel aj s ostatnými kamarátmi ospravedlniť, inak, že si to s

ním vybaví, či už za týždeň, alebo za päť rokov, že jemu je to jedno a následne mu dovolil odísť, čím
svojim konaním G. R. spôsobil pohmoždenie ľavej tvárovej oblasti a nosa, hematóm ušného bubienka
vpravo s dobou liečenia 3 dni,

t e d a- iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, opomenul alebo
trpel a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, § 38
ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia
slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu

podmienečne o d k l a d á a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť

sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona mu u k l a d á povinnosť písomne sa ospravedlniť
poškodenému G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., N.. C.. P. Č.. XXXX/XX.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom
Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 o d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného H. O.a obžalobu pre obzvlášť
závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona, s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, ktorého sa mal
dopustiť tak, že dňa 12.09.2012 v čase okolo 22.30 hod. v Poprade, na sídlisku Nový Juh, na presne
nezistenom mieste po tom, čo vystúpil z osobného motorového vozidla zn. BMW 320, EČV: J. XXXCT,

čiernej farby pristúpil k tam nachádzajúcemu sa G. R., nar. XX.XX.XXXX a tohto bez slov chytil za mikinu
a pravou päsťou ho udrel do ľavého oka, následkom čoho spadol na zem, kde ho prikľakol a opakovane
ho viackrát päsťou udieral do tváre, následne ho zo zeme zodvihol a otvorenou dlaňou ho udrel po ľavej
časti tváre, jednou rukou otvoril vozidlo a druhou rukou ho vtlačil a posadil na sedačku spolujazdca
vyššie uvedeného vozidla, do vozidla nastúpil a s týmto následne obaja odišli na ul. Z.. R. Y. J., kde po

zastavení vozidla prikázal G. R. z vozidla vystúpiť a ísť pred ním do obytného bloku na ul. L. R. Č.. XX
Y. J. a po schodoch až do bytu vľavo na prvom poschodí, pričom potom ako vošli do bytu mu prikázal,
aby sa vyzul a sadol si za stôl do kuchyne, kde pred neho položil papier a pero s pokynom, aby napísal
mená svojich kamarátov, ktorí boli s ním, po spísaní mien kamarátov na stôl položil notebook a prikázal
mu, aby sa prihlásil do siete facebook s tým, aby mu ukázal fotky kamarátov, ktorých mená napísal na

papier, čo aj urobil, po tomto mu kázal, aby sa obul, do ruky mu dal vrecko s odpadkami a do druhej ruky
vlhkú vreckovku so slovami „touto mi umyješ auto od krvi“, následne z bytu obaja vyšli pred bytovku,
kde poškodený vyhodil odpadky do kontajnera a utrel stredovú opierku vo vyššie uvedenom vozidle a
po slovách, aby sa mu dňa 13.09.2012 o 16.00 hod došiel aj s ostatnými kamarátmi ospravedlniť, inak,
že si to s ním vybaví, či už za týždeň, alebo za päť rokov, že jemu je to jedno a následne mu dovolil

odísť, čím svojim konaním G. R. spôsobil pohmoždenie ľavej tvárovej oblasti a nosa, hematóm ušného
bubienka vpravo s dobou liečenia 3 dni.
Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného H. O., poškodeného G. R., svedkov C. R., G. G., V.C. Z., F. R., H. L., J. J., H. R.,
Z. F., S. J., J. J., prečítaním znaleckého posudku KEÚ PZ Košice, znaleckého posudku znalkýň vodbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a klinická psychológia detí a listinných dôkazov, aj v smere
naznačenom odvolacím súdom a zistil nasledovné.
Obžalovaný H. O. v prípravnom konaní uviedol, že v inkriminovaný deň po 22.00 hod., počul buchnutie

do parapety okna a steny bytu, vyšiel na balkón a na ulici uvidel viacerých chlapcov, ktorí mali kapucne
na hlave a že na jeho piskot sa všetci rozutekali až na jedného, ktorý mal oblečenú bielu bundu.
Domnievajúc sa, že ide o útok voči jeho osobe alebo rodine a predovšetkým voči jeho 5 - mesačnej
dcére sa obliekol, sadol do svojho auta a rozhodol sa chlapcov nájsť. Zbadal ich ísť smerom k OC
Kaufland, na parkovisku zastal, chytil chlapca v bielej bunde - poškodeného a sa opýtal na jeho meno

a vek. Poškodeného žiadal aj o občiansky preukaz, pretože jeho tvrdenie o veku 14 rokov sa mu
javilo byť nepravdivé a navyše z dychu mu cítil alkohol. Obžalovaný ďalej uviedol, že poškodeného
posadil do svojho motorového vozidla zn. BMW a cestou k bytu sa ho pýtal na mená ostatných
kamarátov, ktorí sa rozutekali s tým, že ak mu poškodený mená nepovie, pôjde vec oznámiť polícii,
načo mu poškodený prisľúbil že mu mená svojich kamarátov povie. Keď prišli do bytu, poškodený
mená kamarátov napísal do zošita a na požiadanie G. G. im fotografie kamarátov ukazoval aj na profile

Facebooku. Cestou k autu ho požiadal aj o to, aby sa mu jeho kamaráti prišli na druhý deň okolo 16.00
hod. ospravedlniť. Obžalovaný uviedol, že poškodenému prikázal poutierať z opierky auta krv a vyhodiť
vrecko s odpadkami. Obžalovaný ďalej tvrdil, že keď na druhý deň okolo 15:30 hod. prišli pred jeho
obytný dom kamaráti poškodeného, opýtal sa ich: „kto hádzal kamene do okna jeho bytu“ a že dvaja z
nich vo veku asi 15 až 20 rokov sa priznali, že hádzaním jabĺk chceli prehodiť obytný dom. Obžalovaný

namietal, že do okna jeho bytu boli hádzané jablká a tvrdil, že chlapci hádzali kamene. Obžalovaný ďalej
uviedol, že ich správanie a chovanie im vytkol aj preto, že v tom čase v byte spala jeho maloletá dcéra,
o ktorú mal strach. Obžalovaný poprel, aby poškodenému ublížil a aby mu spôsobil zranenia uvedené
v obžalobe. Správanie sa poškodeného i jeho kamarátov považoval za určitý druh nerozvážnosti, čím
odôvodňoval to, že na miesto činu neprivolal políciu aj keď zároveň tvrdil, že pôvodne sa domnieval, že

chlapci konali na pokyn iných osôb alebo inej osoby s úmyslom spôsobiť mu škodu.
Obžalovaný vyššie uvedené skutočnosti uviedol aj v konaní pred súdom a tvrdil, že poškodeného nenútil
násilím či vyhrážkami nastúpiť do jeho auta, že poškodeného neudrel päsťou do ľavého oka i to, že
ho nenútil umývať krv v aute, vyniesť odpadky a povedať mená svojich kamarátov alebo ich opoznať
cez fotografie na Facebooku. Podľa obžalovaného šiel poškodený k nemu do bytu dobrovoľne a preto,

aby on incident neoznámil na polícii, keďže bol pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný tvrdil, že poškodený
mohol počas cesty z auta kedykoľvek vystúpiť i to, že poškodený s kamarátmi hádzali do okna a steny
bytu kamene, čomu mali nasvedčovať aj predložené fotografie okná jeho bytu. Obžalovaný priznal, že
poškodeného hodil na zem a že sa vo vzťahu k nemu správal „podráždenejšie“ a so zvýšeným hlasom
a s odstupom času svoje konanie oľutoval.

Poškodený G. R. v prípravnom konaní uviedol, že v inkriminovaný deň sa spolu so svojimi kamarátmi
H. R., V. Z., F. R., H. L. C. J. J. vracali domov cez sídlisko Starý Juh a prechádzajúc okolo jedného z
obytných domov niektorý z nich hodil jablko do jedného z bytov, načo sa kamaráti rozutekali až na neho,
pretože on jablká nehádzal. Poškodený ďalej uviedol, že na parkovisku pri predajni Diskont na sídlisku
Nový Juh zastavilo motorové vozidlo zn. BMW, čiernej farby, z ktorého vystúpil obžalovaný a udrel ho

päsťou po líci tak silno, že spadol na zem, že po páde ho opakovane udieral do hlavy a kričal, že chce
vedieť mená ostatných kamarátov, ktorí ušli i dôvod, prečo to urobili. Poškodený uviedol, že obžalovaný
ho zdvihol zo zeme, dovliekol k autu, posadil doň a doviezol až pred jeho obytný dom, kde mu prikázal
vystúpiť z vozidla a vojsť do bytu, kde ho nútil aby napísal na papier mená ostatných kamarátov a aby
ukázal aj ich fotografie na Facebooku. Keď to urobil, obžalovaný mu dal do ruky vrecko so smeťami a

mokrú handru, s ktorou mu prikázal umyť opierku sedadla v jeho aute. Obžalovaný mu zároveň povedal,
aby na druhý deň prišli za ním jeho kamaráti a aby sa mu ospravedlnili so slovami: „aby to neskončilo
horšie“. Poškodený ďalej tvrdil, že sa obžalovaného bál preto, že sa mu javil „ako nepríčetný“ a konajúci
v amoku. Poškodený uviedol, že po príchode domov najprv nikomu z rodiny nič nepovedal, keď ho však
hlava neprestávala bolieť, povedal o incidente mame a vyhľadali lekárske ošetrenie na pohotovosti v

Nemocnici Poprad, a.s. a že neskôr celú vec oznámili na polícii. Poškodený potvrdil, že keď bol v byte
obžalovaného, bola tam aj jeho priateľka, ktorej nepovedal, že ho obžalovaný zbil, pretože sa bál, keďže
obžalovaný sa ho po celý čas vypytoval nato, či vie, „kto je on“.
Svedok v konaní pred súdom okrem vyššie uvedeného uviedol aj to, že obžalovaný sa mu slovne
nevyhrážal, že mu iba povedal, že keď sa mu on a kamaráti neospravedlnia „tak to porieši ináč“. Svedok

potvrdil, že do okna bytu obžalovaného hodil F. R. jablko iba náhodou a že kamaráti hádzali jablká celou
cestou až k obytnému domu obžalovaného, niekoľkokrát pritom jablkami trafili aj iné okná bytov a že
zareagovallenobžalovaný.Svojekonanieasprávanie sodstupomčasupovažoval„zahlúposť“.Svedok
ďalej uviedol, že krv v aute bola obžalovaného a nie jeho a že z obžalovaného mal strach, pretože sasprával „nepríčetne“ a kričal na neho. Svedok potvrdil, že obžalovaný ho upozorňoval i nato, že v byte v
tom čase spala jeho malá dcéra. Na rozdiel od prípravného konania svedok už tvrdil, že obžalovaný ho
nenútil vyniesť odpadky z bytu a utierať opierku v jeho aute od krvi i to, že obžalovaný ho chcel svojim

autom zaviesť domov, čo on odmietol, pretože chcel ísť najprv za kamarátmi aby im vynadal zato, že
mu nepomohli a aby im odkázal, že na druhý deň sa majú prísť obžalovanému ospravedlniť.
Rozpory vo výpovediach, na ktoré ho upozornil súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku svedok nevedel bližšie objasniť tvrdiac len to, že už nevie či V. Z. spadol na zem sám alebo či
ho potkol obžalovaný, či ho obžalovaný chytil za mikinu predtým než ho udrel päsťou, či po páde na zem

ho obžalovaný udrel jedenkrát alebo desaťkrát, či ho obžalovaný držal jednou alebo oboma rukami za
mikinu, či na sedadlo spolujazdca v aute ho obžalovaný posadil oboma rukami, či do auta obžalovaného
nastúpil sám alebo ho obžalovaný pritom držal za ruku, či ho obžalovaný udrel aj po zdvihnutí zo zeme,
či mu notebook predložil obžalovaný alebo jeho družka, či mu odpadky z bytu prikázal vyniesť alebo ho
o to iba požiadal, alebo či mu vrecko s odpadkami podal priamo do ruky a len to, že v čase skutku bol
v šoku a že obžalovaného sa bál.

Pokyny obžalovaného k poskytnutiu údajov o menách kamarátov a k ich fotografiám na Facebooku, či
k vyneseniu odpadkov alebo umytí opierky od krvi v aute obžalovaného však nepovažoval za „prosby“.
Svedok však opätovne potvrdil, že po jednej rane do tváre otvorenou dlaňou obžalovaného pocítil
hučanie v ušiach, že obžalovaný ho päsťou udieral do brucha aj vtedy, keď ležal na zemi, pričom nad
ním buď stál alebo sedel na ňom „obkročmo“ a že do bytu obžalovaného šiel zo strachu, aj keď sa

mu obžalovaný verbálne nevyhrážal a nebol voči nemu vulgárny. Svedok uviedol i to, že nerozmýšľal
nad tým, či mohol ujsť už vtedy keď nastupoval do auta obžalovaného alebo či mohol z auta vystúpiť v
čase, keď ho obžalovaný nijakým spôsobom fyzicky neobmedzoval. Podľa svedka na mieste činu boli
aj staršia žena a mladší muž, k ich totožnosti sa však vyjadriť nevedel.
Svedkyňa C. R., matka poškodeného o okolnostiach žalovaného skutku a konania obžalovaného mala

vedomosti len od svojho syna G., vo svojich výpovediach v prípravnom konaní i v konaní pred súdom
uvádzala len to, že keď syn G. prišiel vo večerných hodinách domov, správal sa čudne a keď sa ho pýtala
na dôvod povedal jej, že „dostal bitku od nejakého muža“ a sťažoval sa pritom na bolesti hlavy a ucha.
Svedkyňa ďalej uviedla, že v dôsledku pretrvávajúcej bolesti spoločne vyhľadali lekárske ošetrenie v
NsP Poprad i u jeho ošetrujúcej lekárky H.. G. a že neskôr zašli aj k obytnému domu obžalovaného,

že mobilom si odfotila konkrétne okno, do ktorého boli hádzané jablká a aj auto obžalovaného i to, že
na druhý deň t. j. 13.09.2012 vec oznámila polícii. Svedkyňa uvádzala, že poškodený jej povedal, že
cestou domov kamaráti „vystrájali somariny“ a že sa niečím ohadzovali, pričom nechtiac trafili nejaké
okno, načo z miesta ušli, že na parkovisku v blízkosti predajne Diskontu zastalo čierne auto, z ktorého
vybehol muž a udrel ho päsťou do tváre, načo spadol na zem, kde ho muž ďalej a opakovane udieral do

hlavy a brucha a že ho prestal biť až po tom, čo ho upozornili dve neznáme osoby i to, že obžalovaný
ho dotiahol k svojmu autu, posadil doň a odviezol k sebe domov, kde mu prikázal napísať na papier
mená jeho kamarátov a ukázať ich fotografie na profile Facebooku, vyniesť smeti, vyčistiť interiér auta a
prísť sa na druhý deň s kamarátmi ospravedlniť. Svedkyňa si nepamätala či sa jej poškodený nejakým
spôsobom zmienil aj o konaní obžalovaného vo vzťahu k V. Z. a potvrdzovala, že poškodený mal nielen

krátko po skutku, ale i dva týždne po ňom strach, že v noci nespal a budil sa.
Svedkyňa G. G. družka obžalovaného v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uvádzala, že
v inkriminovaný deň okolo 23.00 hod. počula z izby, kde spala ich maloletá dcéra buchot, na ktorý
obžalovaný zareagoval tak, že najprv vyšiel na balkón, potom sa rozhodol vyjsť z bytu za jedným z
chlapcov v bielej kapucni, ktorého uvidel na ulici a ktorý na rozdiel od ostatných neutekal i to, že sa

neskôr do bytu vrátil s tým, že ich ide hľadať, aby zistil, či „nejde o konkurenčný boj“, že vzal kľúče od
ich motorového vozidla zn. BMW čiernej farby a z bytu odišiel. Vonku sa zdržal len krátko, čakala ho,
volala mu aj na mobilný telefón, obžalovaný sa po chvíli vrátil pred ich obytný dom a vtedy videla, že
z motorového vozidla zn. BMW zo strany spolujazdca vystupuje aj nejaký chlapec v bielej bunde, načo
jej obžalovaný zakričal, aby prichystala pero a papier a domnievala sa, že chlapec im „podá vysvetlenie

celej udalosti“, aj keď si i ona myslela, že celý incident môže súvisieť s konkurenčným bojom preto, že
v tom čase vlastnila autopožičovňu. Svedkyňa tvrdila, že poškodený do ich bytu vstúpil bez násilia zo
strany obžalovaného, že nevšimla aby mal strach či obavu, poškodený sa dokonca po vstupe do bytu
vyzul a správal „normálne“ aj keď sa jej javil „pripitý“ a cítila z neho alkohol a cigarety. Svedkyňa ďalej
uviedla, že poškodeného sa pýtala na jeho vek, na školu ktorú navštevuje i na dôvod hádzania kameňov

do ich okna, pričom jej tvrdil, že nehádzali kamene, ale jablká i to, že poškodený sám na papier napísal
krstné mená svojich kamarátov, že ho obžalovaný k tomu žiadnym spôsobom nenútil dokonca i to, že
poškodený sám navrhol, že fotografie svojich kamarátov im ukáže aj na profile Facebooku. Svedkyňa
uviedla aj to, že keď si na bunde poškodeného všimla krv, opýtala sa či ho obžalovaný zbil, poškodený topoprel a uviedol, že krv nie je jeho, ale obžalovaného i to, že poškodený sám a dobrovoľne pri odchode
z bytu pomohol obžalovanému vyniesť vrecká s odpadkami a že odmietol, aby ho obžalovaný odviezol
domov autom.

Svedok V. Z. vo svojich výpovediach priznal, že cestou domov sa s H. R., F. R., J. J. a poškodeným
dohodli na tom, že budú „súťažiť“ o to kto z nich jablko vyhodí vyššie a že buď H. R. alebo F. R. jedno
jablko hodili na parapetu okna jedného z bytov a druhé do steny jedného z obytných domov, načo z
miesta ušli. Svedok ďalej uviedol, že krátko nato pri nich zastavilo motorové vozidlo zn. BMW, z ktorého
vystúpil obžalovaný s postavou „kulturistu“, že bol „v amoku“ a že sa ho zľakol a ušiel, pričom zakopol a

padol na zem, keď vstal zo zeme, videl, že obžalovaný drží poškodeného za bundu i to, že ho jedenkrát
udrelpäsťoudohlavy.Svedoksakďalšímokolnostiamskutkučikonaniuobžalovanéhonevedelvyjadriť,
pretože ušiel a dodal len to, že poškodený asi okolo 23.00 hod. prišiel pred jeho dom a spoločne šli
za ostatnými kamarátmi a že poškodený im vtedy povedal, že ho obžalovaný „zobral do auta“, zaviezol
k nemu domov, pýtal sa na ich profilové adresy a mená i to, že sa majú na druhý deň okolo 16:00
hod. stretnúť s obžalovaným a „všetko mu vysvetliť“. Svedok si pritom všimol aj to, že poškodený má

opuchnutú časť tváre a že pôsobil zničeným dojmom „akoby plakal“. Svedok potvrdil, že na druhý deň
sa obžalovanému spoločne s kamarátmi ospravedlnili a že H. R. C. F. R. sa priznali k tomu, že hodili
do okna bytu jablká, nie však kamene.
Svedok F. R. skutočnosti uvádzané G. R. C. V. Z. potvrdil a uviedol, že cestou domov hádzali opadané
jablká, že H. R. hodil jablko aj do jedného z obytných domov a že on hodil jablko do parapety okna

jedného z bytov, načo zareagoval nejaký muž s tým, že vyšiel na balkón bytu a že sa oni vtedy rozutekali
smerom k sídlisku Nový Juh. Svedok ďalej uviedol, že na parkovisku pri predajni Diskont za nejaký čas
zastavilo motorové vozidlo zn. BMW, z ktorého vystúpil obžalovaný a povedal im „no čo chlapci“, načo
kopol V. Z. do nohy, v dôsledku čoho V. spadol na zem i to, že všetci ušli až na poškodeného, ktorého
obžalovaný udrel päsťou do hrude. Svedok zároveň uviedol, že po 23.00 hod. ho poškodený vyvolal z

bytu a že sa stretli už aj s V. Z. C. J. J. a vtedy im poškodený povedal, že ho obžalovaný zbil, že ho
zobral k sebe domov a prikázal mu ukázať ich profily na Facebooku i to, že sa obžalovanému majú prísť
na druhý deň za svoje konanie ospravedlniť. Svedok tvrdil, že poškodený im povedal aj to, že z obavy a
strachu nepovedal priateľke obžalovaného, že ho pred príchodom do bytu zbil. Aj tento svedok uviedol,
že poškodený mal opuchnutú časť tváre, pôsobil „vyklepane“ a sťažoval sa na bolesť tváre. Svedok sa

nevedel vyjadriť k tomu, či a akým spôsobom poškodený nastúpil do auta obžalovaného, ani k tomu, či
to urobil dobrovoľne alebo z donútenia, keďže to nevidel, potvrdil však, že obžalovanému sa na druhý
deň spoločne s kamarátmi ospravedlnili a priznali k tomu, že H. R. a F. R. hodili do okna jeho bytu jablká.
Rozpory vo výpovediach a na ktoré ho upozornil súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku svedok pre odstup času detailnejšie objasniť už nevedel a tvrdil len to, že obžalovaný

opakovane udieral poškodeného, či však išlo o dva alebo tri údery, to si už nepamätal a nepamätal si
ani to, či údery obžalovaného smerovali na tvár alebo hruď poškodeného.
Svedok H. L. vo svojich výpovediach zhodne uvádzal, že F. R. a H. R. hodili jablká do parapety jedného
okna či obytného domu nechtiac, že pri predajni Diskont a krátko po ich úteku od obytného domu,
zastalo motorové vozidlo zn. BMW, z ktorého vystúpil obžalovaný, ktorý najprv „skopol“ V. Z. a potom

napadol poškodeného tak, že ho zvalil na zem a viackrát udrel päsťou do tváre a brucha. K okolnostiam
žalovaného skutku či konaniu obžalovaného sa svedok bližšie vyjadriť nevedel, pretože z miesta ušiel,
poškodenéhopo incidentedlhšíčasnevidelapotvrdillento,žeobžalovanémusanadruhýdeňspoločne
s ostatnými kamarátmi ospravedlnili a priznali k hádzaniu jabĺk.
Zhodne s predchádzajúcimi svedeckými výpoveďami aj svedok J. J. tvrdil, že po hodení jabĺk do jedného

zbytovýchdomova parapetyjednéhozokiensavšetcirozutekalismeromkOCKauflandu,ženeskôrpri
nich zastalo motorové vozidlo zn. BMW, z ktorého vystúpil obžalovaný, povedal im „no čo chlapci“, načo
poškodeného udrel päsťou a keď poškodený spadol na zem, svedok videl, že obžalovaný poškodeného
opäť udrel päsťou do hrude. Svedok potvrdil, že poškodený prišiel za ním domov asi okolo 23.00 hod.,
zavolal ho von, kde už bol F. R. C. V. Z. a povedal im, že ho obžalovaný zobral k sebe domov a že ho

žiadal, aby sa mu na druhý deň prišli všetci za svoje správanie ospravedlniť. Svedok si vtedy všimol, že
poškodený má opuchnutú ľavú stranu tváre a že je „roztrasený“.
Svedok H. R. o okolnostiach, ktoré predchádzali skutku a o okolnostiach ku ktorým došlo na druhý deň
vypovedalzhodnespredchádzajúcimivýpoveďamisvedkovV.Z.,F.R.,H.L.C.J.J.adodal,ževidelako
obžalovaný udrel poškodeného päsťou buď do hrude alebo do hlavy po tom, čo vystúpil z motorového

vozidla zn. BMW i to, že videl ako poškodený padol na zem, načo ho obžalovaný ešte jeden alebo
dvakrát udrel päsťou do hlavy. Svedok potvrdil i to, že videl ako sa obžalovaný ešte pred napadnutím
poškodeného zahnal smerom k V. Z., nevedel však uviesť či ho kopol alebo zasiahol iným spôsobom,pretože ušiel. Až na polícii sa od poškodeného dozvedel, že obžalovaný ho mal násilím naložiť do auta,
zobrať k sebe do bytu a požadovať od neho ich profily na Facebooku.
Rozpory vo výpovediach a na ktoré ho upozornil súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku svedok pre odstup času už detailnejšie objasniť nevedel a tvrdil len to, že obžalovaný udieral
poškodeného do hlavy keď ležal na zemi a že si nepamätá, či obžalovaný poškodeného hodil na zem
alebo či sa sám potkol, pripustil však, že obžalovaný chytil poškodeného za mikinu spredu v oblasti
hrude, aj keď si nepamätal či ho aj udrel do hrude dodajúc, že obžalovaný poškodeného jeden alebo
dvakrát udrel do hlavy.

Svedok Z. F. v konaní pred súdom uviedol, že videl ako obžalovaný vystúpil z motorového vozidla BMW
a počul ako kričí na skupinu chlapcov a pýta sa ich nato: „kto hádzal kamene“. Svedok videl aj to, že
obžalovaný chytil poškodeného za mikinu, načo sa obaja potkli a spadli na zem, vtedy k ním prišla jeho
matka S. J. a pýtala sa ich čo sa stalo, pričom pomohla poškodenému zdvihnúť sa zo zeme. Svedok
tvrdil, že jeho matka chcela privolať aj políciu, poškodený to však odmietol a prisľúbil, že obžalovanému
nadiktuje mená jeho kamarátov, ktorí hádzali jablká, s čím obžalovaný súhlasil, ale zároveň povedal, že

musia ísť k nemu domov, pretože nemá pri sebe ani papier a ani pero. Svedok uviedol i to, že poškodený
do vozidla obžalovaného nastúpil sám a že obžalovaný ho nijakým spôsobom nenútil nastúpiť do vozidla
i keď na poškodenom videl strach považoval ho len za obavu z toho, že ho kamaráti „nechali samého“.
Svedkyňa S. J. v konaní pred súdom uviedla, že keď sa v ten večer vracala domov na parkovisku pred
predajňou Diskont videla skupinu mladých ľudí, ktorí mali kapucne na hlave i to, že obžalovaný utekal

za jedným z nich, že ho chytil, načo obaja spadli na zem. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či k ich
pádu došlo pri potknutí alebo za iných okolností, pretože to nevidela a nevidela ani to, aby obžalovaný
poškodeného fyzicky napádal tvrdiac, že obžalovaný sa poškodeného pýtal len nato: „kto hádzal, kto
hádzal“ a že poškodený tvrdil „že o kamene nešlo“. Svedkyňa ďalej uviedla, že chcela privolať políciu,
čo však poškodený odmietol s tým, že „políciu nie, že on povie, kto hádzal“ i to, že poškodený sadol do

auta obžalovaného „normálnym spôsobom“, že obžalovaný ho neťahal a nedržal ani za ruky či odev.
Svedkyňa J. J. v konaní pred súdom uviedla, že v ten večer síce sedela v aute svojho priateľa Z. F. na
parkovisku pred predajňou Diskont, udalostiam odohrávajúcich sa na parkovisku nevenovala pozornosť
a preto sa nevedela vyjadriť ku konaniu obžalovaného vo vzťahu k osobe poškodeného.
Z lekárskych správ o ošetrení poškodeného zo dňa 13.09.2012, dňa 20.09.2012 a zo dňa 29.10.2012

vyplýva, že poškodený bol dňa 13.09.2012 o 01:39 hod. a 02:04 hod. lekársky ošetrený na oddelení
centrálneho príjmu - CP chirurgická ambulancia a UVN Ružomberok, pričom poškodený pri vyšetrení
uvádzal, že dňa 12.09.2012 bol napadnutý neznámou osobou a udretý dlaňou do oblasti spánku a ucha,
resp. päsťou do ľavej časti tváre, čo korešpondovalo s diagnostickým záverom ošetrujúcich lekárov,
podľa ktorých poškodený utrpel pohmoždenie pravej spánkovej oblasti, pravej ušnice a pohmoždenie

ľavej tvarovej oblasti a nosa, pričom šlo o úraz ľahký s ambulantnou liečbou do 7 dní a bez zistení
obmedzení v jeho obvyklom spôsobe života až na strach z možného opakovania napadnutia i bez
práceneschopnosti poškodeného.
Zo zápisnice o vydaní a vrátení veci vyplynulo, že matka poškodeného vydala orgánom činným
v trestnom konaní bielu bundu poškodeného, z ktorej KEÚ PZ Košice pri znaleckom skúmaní

uvedenom v záveroch znaleckého posudku ČES:PPZ-KEÚ-KE-EXP-2012/3443 z výsledkov DNA
analýzy konštatoval zhodu s DNA profilom vzorky bukálneho výteru od osoby obžalovaného H. O..
Z fotodokumentácie na čl. 105 až 106 a čl. 310 až 313, ktorú predložili obžalovaný a svedkyňa G. G. je
zrejme poškodenie parapety okna, pričom obžalovaný i svedkyňa tvrdili, že ide o okno, resp. parapetu
okna bytu obžalovaného a že k poškodeniu došlo pri hádzaní kameňov kamarátov poškodeného G. R..

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria a odvetvie klinická
psychológia detí vypracovaného H.. T. F., H.. L. F. C. J.. Ľ. J. vyplýva, že poškodený G. R. netrpel
ani netrpí duševnou chorobou alebo poruchou, znaleckým vyšetrením neboli u poškodeného zistené
chorobné tendencie k vymýšľaniu, poškodený podľa znalcov dokáže prežité udalosti objektívne
zreprodukovať, pričom však má sklony k bagatelizovaniu vlastného podielu viny, avšak bez výrazných

latencií svedčiacich pre zvažovanie odpovedí, čo podľa nich svedčilo pre objektivitu jeho tvrdení.
Podľa záverov posudku sú pamäťové schopnosti poškodeného dostatočné na zapamätanie si podstaty
prežitých udalostí, s priemerným počtom detailov, bez závažných skreslení a možného skreslenia
udalostí nepresahujúcich bežný populačný priemer, v čase vyšetrenia neboli u poškodeného zistené
výrazné tenzie či úzkosti, znalci však nevylúčili, že v čase skutku mohlo konanie obžalovaného

vyvolať u poškodeného strach a obavy, čo ho viedlo k súhlasu so všetkými podmienkami, ktoré mu
kládol obžalovaný. Znalci u obžalovaného nezistili známky mobilizácie obranných mechanizmov typu
potlačenia či vytesnenia, v čase znaleckého vyšetrenia bol schopný o vyšetrovanej udalosti hovoriť
bez výraznej tenzie či úzkosti. Duševná vyspelosť poškodeného je nezrelá a vo vývine, jeho správanieje aktívne, energické, rozhľad je zúžený. Poškodený sa podľa záverov posudku ťažšie odpútava od
vlastného prežívania a ťažšie chápe hľadisko iných aj keď u poškodeného bola konštatovaná zvýšená
potreba autonómie, čo znalci pripísali veku a vývoju poškodeného.

Takto vykonaným dokazovaním bol podľa názoru súdu spoľahlivo zistený skutkový stav veci, o ktorom
neboli dôvodné pochybnosti a postačoval na jeho rozhodnutie vo veci.
Vykonané dôkazné prostriedky súd zároveň vyhodnotil v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, 11 a
12 Trestného poriadku a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrne,nezávisleodtoho,ktoichobstarala dospelkzáveru,
že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný H. O. tak, že dňa 12.09.2012 v čase okolo 22.30
hod. v Poprade, na sídlisku Nový Juh, na presne nezistenom mieste po tom, čo vystúpil z osobného
motorového vozidla zn. BMW 320, EČV: J. XXXCT, čiernej farby pristúpil k tam nachádzajúcemu sa
G. R., nar. XX.XX.XXXX a tohto bez slov chytil za mikinu a pravou päsťou ho udrel do ľavého oka,
následkom čoho spadol na zem, kde ho prikľakol a opakovane ho viackrát päsťou udieral do tváre,

následne ho zo zeme zodvihol a otvorenou dlaňou ho udrel po ľavej časti tváre, jednou rukou otvoril
vozidlo a druhou rukou ho vtlačil a posadil na sedačku spolujazdca vyššie uvedeného vozidla, do vozidla
nastúpil a s týmto následne obaja odišli na ul. Z.. R. Y. J., kde po zastavení vozidla prikázal G. R. z vozidla
vystúpiť a ísť pred ním do obytného bloku na ul. Z.. R. Č.. XX Y. J. a po schodoch až do bytu vľavo na
prvom poschodí, pričom potom ako vošli do bytu mu prikázal, aby sa vyzul a sadol si za stôl do kuchyne,

kde pred neho položil papier a pero s pokynom, aby napísal mená svojich kamarátov, ktorí boli s ním, po
spísaní mien kamarátov na stôl položil notebook a prikázal mu, aby sa prihlásil do siete facebook s tým,
aby mu ukázal fotky kamarátov, ktorých mená napísal na papier, čo aj urobil, po tomto mu kázal, aby sa
obul, do ruky mu dal vrecko s odpadkami a do druhej ruky vlhkú vreckovku so slovami „touto mi umyješ
auto od krvi“, následne z bytu obaja vyšli pred bytovku, kde poškodený vyhodil odpadky do kontajnera a

utrel stredovú opierku vo vyššie uvedenom vozidle a po slovách, aby sa mu dňa 13.09.2012 o 16.00 hod
došiel aj s ostatnými kamarátmi ospravedlniť, inak, že si to s ním vybaví, či už za týždeň, alebo za päť
rokov, že jemu je to jedno a následne mu dovolil odísť, čím svojim konaním G. R. spôsobil pohmoždenie
ľavej tvárovej oblasti a nosa, hematóm ušného bubienka vpravo s dobou liečenia 3 dni.
Pri ustálení predmetného skutkového stavu súd vychádzal predovšetkým z výpovede poškodeného G.

R., z výpovedí svedkov C. R., V. Z., F. R.F., H. L., J. J., H. R., Z. F. C. S. J., zo záverov znaleckého
posudku KEÚ PZ Košice, ČES:PPZ-KEÚ-KE-EXP-2012/3443 a znalcov H.. T. F., H.. L. F. C. J.. Ľ. J.
z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria a odvetvie klinická psychológia detí, listinných dôkazov v
podobe lekárskych správ a zápisnice o vydaní vecí a fotodokumentácie, sčasti aj z výpovedí svedkyne
G. G., na ktoré podrobnejšie poukázal už v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia. Súd vychádzal aj

z výpovedí obžalovaného H. O., ktorý v priebehu trestnej veci zmenil svoj postoj k žalovanému skutku
a svoje konanie oľutoval s tým, že uviedol, že v čase skutku mohol voči poškodenému konať ináč napr.
privolaním polície.
Predmetný skutkový stav však podľa súdu nezodpovedal právnej kvalifikácii žalovaného skutku tak ako
ho kvalifikovala obžaloba, keďže výsledky dokazovania v žiadnom prípade nemohli viesť ku kvalifikácii

skutku ako obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného
zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a § 127 ods. 1 Trestného zákona.
Obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona sa
dopustí ten, kto sa zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať osobnú slobodu, alebo ho unesie
a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje

poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy a čin spácha na chránenej osobe.
Kvalifikácia trestného činu ako zločin vydieračského únosu podľa § 186 Trestného zákona musí podľa
súdu vychádzať z predpokladu a postihu špeciálneho motívu tohto trestného činu. Predmetný trestný
čin bol zavedený do trestného zákonodarstva až jeho rekodifikáciou, t. j. po 01.01.2006, pričom reagoval
na lúpežné únosy ľudí, najmä podnikateľov a ich rodinných príslušníkov, ktoré mali za cieľ takto si

vynútiť pod hrozbou usmrtenia, ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy, od obete alebo od tretej
osoby poskytnutie majetkového alebo nemajetkového plnenia. Konanie páchateľa takéhoto trestného
činu musí spočívať vo faktickom zmocnení sa iného so špeciálnym motívom vynútiť si pod hrozbou
jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy od neho alebo od tretej osoby poskytnutie majetkového
alebo nemajetkového plnenia. Ide teda o ustanovenie Trestného zákona, ktoré má spoločné znaky s

už existujúcimi trestnými činmi - napr.: branie rukojemníka, teror, únos, obmedzovanie osobnej slobody,
vydieranie, hrubý nátlak, lúpež a iné. Trestný čin vydieračského únosu však zjednocuje znaky uvedené v
jednotlivých ustanoveniach Trestného zákona a súčasne predpokladá a postihuje špeciálny motív tohto
trestného činu a preto je vylúčený jednočinný súbeh s vyššie uvedenými trestnými činmi.Dokazovanie v predmetnej trestnej veci ani jedným z vykonaných dôkazov nepreukázalo vyššie
popísaný špeciálny motív v konaní obžalovaného. V čase skutku osoba poškodeného G. R. nebola a
ani v súčasnosti nie je osobou pochádzajúcou z podnikateľského prostredia a podnikateľskej oblasti,

nepodniká, nemá ani živnostenské oprávnenie, v čase skutku bol žiakom základnej školy, ani on sám
a v žiadnej svojej výpovedi neuvádzal takúto skutočnosť svedčiacu pre lúpežný únos, obžalovaný sa
s poškodeným pred spáchaním samotného skutku nepoznali a preto nemohol mať čo i len najmenší
dôvod domnievať sa, že poškodená osoba alebo jeho kamaráti ako tretie osoby - F. R., J. J., H. R., H.
L., V. Z., údaje, ktorých od poškodeného požadoval sú podnikateľmi alebo osobami pohybujúcimi sa v

tomto prostredí, keďže tretími osobami boli len priatelia či spolužiaci poškodeného.
Dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že obžalovaný konal spôsobom uvedeným v ustanovení § 186
ods. 1 Trestného zákona a to ani z hľadiska objektívnej stránky a ani z hľadiska subjektívnej stránky,
podľa ktorých objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v kumulatívnom splnení tam uvedených
podmienok;
a/ zmocnenie sa iného proti jeho vôli a tým v bránení tejto osobe užívať osobnú slobodu, alebo v

unesení iného a zároveň
b/ v hrozbe usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy tejto osobe,
c/ od unesenej osoby alebo od tretej osoby vynucovanie poskytnutia plnenia majetkovej povahy alebo
nemajetkovej povahy a subjektívna stránka tohto trestného činu predpokladá, že úmysel páchateľa sa
musí vzťahovať na:

a/ zmocnenie sa iného proti jeho vôli spôsobom vyššie uvedeným
b/ na vynútenie poskytnutia plnenia majetkovej alebo nemajetkovej povahy od tejto osoby alebo tretej
osoby.
Vykonané dokazovanie však objektívne preukázalo, že konaniu obžalovaného predchádzalo
protispoločenské konanie poškodeného alebo jeho priateľov a kamarátov, ktoré spočívalo v tom, že

tieto osoby hodili cudzí predmet do okna či parapety okna bytu, v ktorom býval obžalovaný spoločne so
svojou maloletou dcérou a v nočných hodinách, čo mohlo vyvolať a v skutočnosti aj vyvolalo následné
protiprávne konanie obžalovaného.
Poškodený v prípravnom konaní najprv tvrdil, že obžalovaný ho bitím a krikom nútil uviesť mená svojich
kamarátov, v konaní pred súdom už uvádzal, že obžalovaný sa mu nevyhrážal, iba mu tvrdil, že keď sa

mu on a jeho kamaráti neospravedlnia tak to „porieši“ ináč a že ho upozornil aj na to, že v izbe, do ktorej
bolo hodené jablko alebo kameň spala jeho maloletá dcéra.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti objektívne vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd potom
konanie obžalovaného na rozdiel od obžaloby kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.

2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na už citovanom
skutkovom základe, pretože obžalovaný iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
nútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati.
Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie dieťa.
Podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento

zákon neustanovuje inak.
Zvykonanéhodokazovaniapredovšetkýmvšakzvýpovedeobžalovanéhoipoškodenéhopreukázateľne
vyplýva, že obžalovaný vedel, že poškodený mal v čase skutku vek 14 rokov a preto súd z hľadiska
právnej kvalifikácie skutku ako trestného činu konanie obžalovaného posúdil ako kvalifikovanú skutkovú
podstatu zločinu vydierania.

Podľa § 122 ods. 7 Trestného zákona trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho
spáchaniefyzickénásilieprotitelesnejintegriteinejosobyaleboakjespáchanýnaosobe,ktorúpáchateľ
uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.
Násilím sa rozumie použitie fyzickej sily k prekonaniu alebo zamedzeniu kladeného alebo očakávaného
odporu. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou, aby poškodený

kládol odpor, napr. keď si je vedomý fyzickej prevahy útočníka a z obavy pred ďalším násilím odpor
radšej vôbec neprejavuje a úplne sa podrobí vôli páchateľa. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto
má vec u seba, možno ho však použiť i proti inej osobe alebo veci, ak je prostriedkom nátlaku na vôľu
poškodeného.
Hrozbou násilím sa rozumie nielen hrozba bezprostredného násilia, ale aj hrozba, ktorá sa môže

uskutočniť v budúcnosti. Nie je rozhodujúce, či hrozba násilia smeruje proti napadnutému alebo inej
osobe. Táto hrozba môže smerovať tak proti telesnej integrite ako aj proti majetku. Cieľ páchateľa však
musí byť adresovaný poškodenému a ten ho musí vnímať. Nevyžaduje sa však prítomnosť osoby, vočiktorej je hrozba namierená. Čin je dokonaný vykonaním násilného konania alebo uskutočnením hrozby
násilia alebo inej ťažkej ujmy. K vynúteniu konania, opomenutia alebo strpenia nemusí vôbec dôjsť.
Objektom trestného činu vydierania je slobodné rozhodovanie človeka, pričom objektívna stránka

spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím
alebo hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy, páchateľ pritom vôbec nemusí dosiahnuť svoj zámer.
Výpovede poškodeného G. R. ale i výpovede priamych či nepriamych svedkov potvrdili, že obžalovaný
poškodeného najprv opakovane fyzicky napadol a potom ho donútil nasadnúť do jeho motorového
vozidla zn. BMW 320, EČV: J. XXXCT i to, že ho nútil k poskytnutiu údajov a mien jeho kamarátov a

známych a k opoznaniu ich fotografií na Facebooku, k vyneseniu vrecka s odpadkami a k umytiu auta
od krvi a to všetko aj za použitia bezprostredného fyzického násilia ale aj verbálneho násilia v podobe
možnej hrozby použitej voči poškodenému v budúcnosti, ak neurobí to čo od neho žiadal v podobe slov:
„aby to neskončilo horšie“, „že si to vybaví ináč“.
Určité zmeny a rozpory v tvrdeniach poškodeného nemožno považovať za vymyslené alebo účelové a
použité voči obžalovanému s úmyslom krivo či nepravdivo ho obviniť.

Poškodený bol v čase skutku osobou maloletou, fyzické napadnutie obžalovaným vzhľadom na ich
vekovú, mentálnu, povahovú i fyziognomickú rozdielnosť mohlo zvýrazniť obavu o jeho život alebo
zdravie a vyvolať v ňom určitý tlak či napätie alebo stres, čo spolu s odstupom času mohlo v jeho
opakovaných výpovediach spôsobiť rozpory nepodstatného charakteru, čo korešponduje so závermi
znaleckého posudku o duševnom stave poškodeného, podľa ktorých u poškodeného neboli zistené

fabulačné alebo konfabulačné tendencie ani ovplyvniteľnosť inými osobami, prežité udalosti dokázal
objektívne zreprodukovať.
Z rovnakých dôvodov súd potom za objektívne a hodnoverné vyhodnotil aj výpovede priamych svedkov
F. R., V. Z., J. J.Č., H. R., H. L. a to i napriek tomu, že aj vo výpovediach týchto svedkov sa s
odstupom času zjavovali určité zmeny a rozpory tak oproti ich pôvodným výpovediam ako aj rozpory

v ich vzájomných výpovediach. Svedkovia o podstatných okolnostiach skutku a žalovaného konania
vypovedali zhodne, ich výpovede v relevantných skutočnostiach týkajúcich sa predmetného skutku
zodpovedali aj tvrdeniam nepriamych svedkov C. R., S. J., Z. F. a vzájomne korešpondovali aj s
lekárskymi správami o ošetrení poškodeného ako aj so závermi znaleckého posudku KEÚ PZ Košice.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako konanie plne trestne

zodpovednej osoby a vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom a ako je zrejme
z následku jeho konania, tento záujem aj porušil /a to aj vo vzťahu k ťažšiemu následku v podobe
kvalifikácie zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona/.
Obžalovaný mal aj motív konať voči poškodenému vyššie uvedeným spôsobom, pretože ako vyplynulo

z dokazovania jeho konaniu predchádzala určitá mladícka nerozvážnosť v podobe protispoločenského
konania a správania sa poškodeného v partii jeho kamarátov, je pritom irelevantné či poškodený alebo
jeho kamaráti hádzali do okna alebo parapety okna bytu obžalovaného jablká alebo kamene.
Obžalovaný H. O. bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 3T 75/2010 zo dňa 11.10.2010, právoplatného dňom 11.09.2012 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 143/2010 a to pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,
ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ rokov, s výkonom trestu v ústave na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený na základe
uzneseniaOkresnéhosúduKošiceII.,sp.zn.7PP25/2013zodňa15.05.2013naskúšobnúdobuvtrvaní
2 /dvoch/ rokov a ktorá uplynula dňom 15.05.2015, bez rozhodnutia o jeho osvedčení alebo neosvedčení

v zmysle § 68 ods. 2 Trestného zákona /viď spis OS Košice II. sp. zn. 7PP 25/2013/.
Z miesta trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený kladne, z evidencie priestupkov vyplýva, že za
obdobie posledných piatich rokov sa obžalovaný dopustil 7 priestupkov na úseku dopravy, za ktoré mu
boli ukladané blokové pokuty.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému vzal súd do úvahy všetky všeobecné aj
individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadol na to, aby uložený trest zabezpečil ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, že mu vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne, aby uložený trest iných
odradil od páchania trestných činov a aby vyjadril aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd u obžalovaného súčasne prihliadol aj na spôsob spáchania činu, jeho následky, formu zavinenia,
pohnútku, samotnú osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, na pomer priťažujúcich a
poľahčujúcich okolností v podobe § 36 písm. l/ Trestného zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona
a po takto vykonaných a vyhodnotených zásadách dospel k záveru, že u obžalovaného H. O. sa účeltrestu dosiahne aj uložením trestu odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov s probačným dohľadom nad
jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 /päť/ rokov, spolu s povinnosťou podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému

výchovnému programu a povinnosťou písomne sa ospravedlniť poškodenému G. R..
Trestný zákon pri zločine vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona stanovuje
trestnú sadzbu vo výmere od 4 do 10 rokov, súd však nebol toho názoru, že by sa u obžalovaného účel
trestu alebo jeho náprava či zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným dosiahla uložením
trestu odňatia slobody vo výmere tejto základnej trestnej sadzby a teda ako trest nepodmienečný, bez

možnosti jeho podmienečného odkladu a preto vzhľadom na okolnosti prípadu využil ustanovenie § 39
ods. 1 ods. 3 písm. e/ Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má zato, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Okolnosti prípadu súd videl predovšetkým v okolnostiach, ktoré predchádzali samotnému skutku a
spočívali v protispoločenskom konaní poškodeného a jeho kamarátov, ktoré narušilo alebo ohrozilo
napr. občianske spolužitie alebo verejný poriadok v zmysle § 49 alebo 47 zákona o priestupkoch
č. 372/1990 Zb.z. a v okolnostiach odstupu času od skutku po vyhlásenie predmetného rozsudku,
počas ktorého obžalovaný viedol riadny spôsob života a nedopustil sa žiadnej inej trestnej činnosti.

Mimoriadne znížený trest odňatia slobody zodpovedal aj závažnosti, povahe a spôsobenému následku,
bez akýchkoľvek trvalých či vážnych následkov na zdraví či vývine poškodenej osoby, ktorá nevhodným
a nespoločenským konaním podmienila konanie obžalovaného. Obžalovaného však nič neoprávňuje
nato, aby v budúcnosti bral spravodlivosť do vlastných rúk a aby sa odplácal iným za ich protiprávne
konanie aj keď menšej spoločenskej nebezpečnosti.

Súd o nároku poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava rozhodol v zmysle
ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku a odkázal ju s jej nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie aj preto, že obžalovaný tvrdil, že škodu ktorú si poškodená strana v adhéznom konaní
uplatnila zaplatil už pred vyhlásením tohto rozhodnutia.
- iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, opomenul alebo

trpel a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.