Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7Cb/210/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214204879
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6214204879.7

Rozhodnutie

Okresný súd L. Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa JUDr. R.
H., N. nám. 3, vchod R. 3, P., IČO: 42 353 963 správca konkurznej podstaty úpadcu: BEGOKON, p. v. o.
d. v likvidácii so sídlom Žilinská 8 Bratislava, IČO: 36 038 679 zastúpeného BUŽEK & TEREM advokáti
s. r. o. so sídlom Mariánska 12 Bratislava, IČO: 36 867 276 proti odporcovi PRO-GRESS, a. s. so sídlom
Lučenecká 840 Veľký Krtíš, IČO: 46 491 520, o zaplatenie 2.280 Eur istiny s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.280 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 36 Eur od 01. 09. 2013, zo sumy 36 Eur od 01. 10. 2013, zo sumy 36 Eur od 31.
10. 2013, zo sumy 420 Eur od 01. 09. 2013, zo sumy 420 Eur od 01. 10. 2013, zo sumy 420 Eur od
31. 10. 2013, zo sumy 420 Eur od 02. 11. 2013 a zo sumy 36 Eur od 02. 11. 2013 všetko do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 420 Eur od 01. 01. 2014 a zo sumy 36 Eur
od 01. 01. 2014 všetko do zaplatenia, nahradiť mu paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné
uplatňovanie práva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 2.280 Eur

istiny s prísl. a to na tom skutkovom základe, že uznesením Okresného súdu Bratislava 1 vydaného
pod sp. zn. 4K61/2016 zverejnený v Obchodnom vestníku č. 77/2014 dňa 23. 04. 2014 bol na
BEGOKON p. v. o. d. v likvidácii ( úpadca ) vyhlásený konkurz. Predmetným uznesením bol za
správcu konkurznej podstaty menovaný J.. Zároveň navrhovateľ v návrhu uviedol, že v zmysle zákona
o konkurze a reštrukturealizácii začal správca so zabezpečovaním a zaisťovaním majetku úpadcu,
pričom úpadca správcovi neposkytol zákonnú súčinnosť a nekompletné účtovníctvo získal správca na

základeposkytnutejsúčinnostiPolicajnýmzboromSlovenskejrepubliky.Ďalejvnávrhuuviedol,žepodľa
dostupnejdokumentácieneevidujeúhradufaktúrzaposkytnutýprenájommotorovýchvozidielatoŠkody
Felície EČV L. a Volkswagen Crafter EČV L..

Okresný súd vo Veľkom Krtíši platobným rozkazom zo dňa 02. 07. 2014 č. k. 9Rob/96/2014-19 uložil

odporcovi, zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal v
zákonom stanovenej lehote odpor odporca, ktorý v predmetnom odpore uviedol, že žalovanú sumu
zaplatil a odporca preto potom nemá žiadny dlh vo vzťahu k navrhovateľovi.

Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením zo dňa 10. 11. 2014 č. k. 9Rob/96/2014-293 odpor odporcu
proti platobnému rozkazu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši č. k. 9Rob-96/2014-19 zo dňa 02. 07.

2014 odmietol ako odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou osobou. Proti predmetnému uzneseniu súdu
podal odporca odvolanie pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 30. 09. 2015 č. k.43Cob/122/2015-316 predmetné uznesenie Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
predmetnomuzneseníKrajskýsúdvBanskejBystriciuviedol,žeodporpodanýobchodnouspoločnosťou
odporcu podaním zo dňa 11. 07. 2014, ktorý bol doručený dňa 14. 07. 2014 je odpor podaný osobou

na to oprávnenou teda odporcom. Zároveň uviedol, že súd prvého stupňa bude pokračovať v konaní
v zmysle príslušnej úpravy O. s. p. V predmetnom uznesení zároveň Krajský súd uviedol, že zistil,
že odporca podal v zákonnej lehote odpor v ktorom namietal, že žalovaná suma bola zaplatená a
spoločnosťodporcuneevidujevočinavrhovateľovižiadendlh.Kodporupriložilajvýdavkovépokladničné
doklady a knihu záväzkov odporcu.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 01. 2016 (čl.350) uviedol a zdôraznil, že úpadca ( Begokon
p. v. o. d. ) správcovi ( navrhovateľovi ) neposkytol zákonnú súčinnosť a tento nekompletné účtovníctvo
získal na základe poskytnutej súčinnosti policajným zborom Slovenskej republiky a to v rozsahu
tak ako to bolo súdu predložené k návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25. 06. 2014,
poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle všeobecných účtovných zásad je pri vydaní výdavkového

pokladničného dokladu jednou stranou potrebný aj príjmový pokladničný doklad vydaný stranou druhou,
to znamená, že ak odporca vyhotovil pri platení dlžných súm výdavkový doklad musel by úpadca
vo svojom účtovníctve mať zaevidovaný príjmový pokladničný doklad. Zároveň ak kniha pohľadávok
neeviduje zaplatenie predmetných nájmov znamená to, že faktúry zaplatené neboli. Poukázal na tú
skutočnosť, že vyznačenie zaplatenia uvedených faktúr, knihy pohľadávok a rovnako aj za vedenie

účtovníctva bol zodpovedný S. to je tá istá osoba, ktorá súdu aj predložila predmetné výdavkové doklady
a snaží sa tvrdiť, že dlžné sumy zaplatené boli čo však navrhovateľ považuje za účelové. Účelovosť
navrhovateľ vidí v tom, že predložené výdavkové doklady podpísal za úpadcu aj za odporcu rovnaká
osoba to je S., ktorá tak mohla urobiť kedykoľvek bez reálneho odovzdania finančnej hotovosti do
pokladne úpadcu. Na pojednávaní sa pridržiaval navrhovateľ podaného písomného návrhu a ďalej

uviedol, že pokiaľ sa týka osoby S. tento figuruje vo viacerých spoločnostiach, bol predsedom družstva
úpadcu a zároveň aj likvidátorom tohto družstva a tiež bol predsedom predstavenstva odporcu a z
výdavkových pokladničných dokladov nie je možné určiť kto konal za jednotlivú spoločnosť. Preto
má za to, že takého výdavkové pokladničné doklady nemôžu byť použité resp. vzaté do úvahy zo
strany súdu ako relevantný dôkaz. Vyjadrením zo dňa 09. 02. 2016 navrhovateľ ďalej uviedol, že

predložil súdu relevantné materiály ktorých súčasťou je aj kniha pohľadávok získaná z počítačového
serveru úpadcu v pdf formáte. Poukázal na tú skutočnosť, že S. vykonával súbežne funkcie v oboch
obchodných spoločnostiach a teda okrem vykonávania funkcie člena predstavenstva odporcu bol
zároveň aj predseda družstva a likvidátorom úpadcu. Poukázal zároveň na to, že S. bol povinný viesť
účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných

záznamov pričom kniha pohľadávok úpadcu neobsahuje evidenciu zaplatených predmetných nájmov
čo znamená, že faktúry zaplatené nikdy neboli. V predmetnom vyjadrení navrhovateľ ďalej uviedol,
že z predložených výdavkových dokladov predložených odporcom nie je zrejmé za akú obchodnú
spoločnosť S. konal, nakoľko podpis príjemcu na výdavkovom pokladničnom doklade obsahuje len
uvedenie jeho mena a funkcie likvidátora bez uvedenia obchodného mena spoločnosti a dodatku o

likvidácii a preto predmetné odporcom predložené dôkazy nemožno považovať za úplné a správne
a teda ich nemožno vziať ani do úvahy, preto potom na svojom návrhu trvá. Odporca sa na termín
pojednávania nedostavil, tento mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil riadne a včas, zároveň bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k tvrdeniu navrhovateľa
zo dňa 10. 12. 2015 v ktorom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že má za to, že odporcom predložené

dôkazynemožnopovažovaťzaúplnéasprávnekedyzposkytnutýchmateriálovjemuPolicajnýmzborom
Slovenskej republiky vyplýva, že vystavené faktúry nie sú zaevidované v účtovníctve ako zaplatené
a navyše aj v knihe pohľadávok úpadcu sú predmetné faktúry evidované ako nezaplatené. Zároveň,
aby sa vyjadril k otázke týkajúcej sa osoby Ing. Ladislava Kozaňáka, ktorý bol jednak štatutárnym
orgánom predsedom družstva úpadcu, zároveň vykonával činnosť likvidátora úpadcu a zároveň bol v

relevantom období aj členom predstavenstva odporcu. Z uvedeného preukázateľne vyplývalo, že S.
mal záujmy v oboch entitách a nekonal nezaujato. Vykonával súbežne funkcie v obidvoch obchodných
spoločnostiach a nie je preto možné určiť ani overiť jeho nakladanie s peňažnými prostriedkami a preto
vzhľadom na spriaznenosť S. ako aj jeho záujmy v obidvoch spoločnostiach navrhovateľ má za to,
že faktúry na základe ktorých sa domáha ich zaplatenia neboli skutočne úpadcovi zaplatené, navyše

táto hotovosť sa ani nenachádza v pokladni úpadcu. Zároveň bol vyzvaný aj k tomu, aby sa vyjadril k
otázke neexistencie príjmových pokladničných dokladov, keďže v zmysle účtovných zásad je pri vydaní
výdavkového pokladničného dokladu potrebný aj príjmový pokladničný doklad, pričom tlačivá, ktoré
odporca predložil obsahujú len výdavkové pokladničné doklady. V účtovnej evidencii úpadcu chýbajúpríjmové pokladničné doklady preto má navrhovateľ za to, že odporcom predložené dôkazy sú výlučne
účelové. Odporca sa k predmetnému stanovisku navrhovateľa nevyjadril, zároveň tento sa na termín
pojednávania neustanovil, tak ako bolo uvedené, tento mal doručenie predvolania riadne vykázané preto

potom súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa z knihou pohľadávok, výpisom z OR úpadcu, odporcu,
odporom odporcu, knihou záväzkov, výdavkovými pokladničnými dokladmi, vyjadreniami navrhovateľa k
odporuodporcuavyjadreniaminavrhovateľaktvrdeniamodporcu,uznesenímKrajskéhosúduvBanskej

Bystrici.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava 1
vydaného pod sp. zn. 4K61/2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 77/2014 dňa 23. 04.
2014 bol na BEGOKON p. v. o. d. v likvidácii IČO: 36 038 679 vyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej
podstaty bol menovaný JUDr. Glemba. Zároveň mal súd nesporne preukázané, že z predložených

listinných dôkazov predložených navrhovateľom vyplynulo, že medzi úpadcom a odporcom bola
uzavretá zmluva o prenájme na základe ktorej úpadca prenajímal odporcovi osobné motorové vozidlá a
to Škodu Felíciu EČV VK177AJ a Volkswagen Crafter EČV VK186BI s dohodnutou sumou mesačného
prenájmu na Škodu Felíciu s mesačným nájom 36 Eur a Volkswagen Crafter s mesačným nájmom
420 Eur pričom navrhovateľ disponuje s dokumentáciou v ktorej neeviduje úhradu jednotlivých faktúr

týkajúcich sa jednotlivých platieb za nájomné predmetných motorových vozidiel. Zároveň z predloženej
knihy pohľadávok získanej z počítačového serveru úpadcu je zrejmé, že táto neobsahuje evidenciu
zaplatených predmetných nájmov čo predstavuje dôkaz o tom, že faktúry za nájom nikdy zaplatené
neboli. Zároveň pokiaľ odporca preložil súdu len fotokópie výdavkových pokladničných dokladov bolo
z vyjadrenia navrhovateľa preukázané, že v účtovnej evidencii úpadcu chýbajú príjmové pokladničné

doklady.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 O. s. p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania,najmätým,žepravdivoaúplneopíšuvšetkypotrebnéskutočnosti,označiadôkaznéprostriedky
a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodnektorézoznačenýchdôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi

sporné ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené z ich nesplnením v podobne vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadochkedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti,

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci ( či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovené v § 101 a 120 ods. 1 vety
prvej O. s. p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec ).

V danej veci navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 2.280 Eur istiny a to z titulu, že odporca nezaplatil

navrhovateľovi za nájom motorových vozidiel, ktoré mu boli vyfakturované, pričom vychádzal pri svojom
tvrdení z listinných dôkazov, ktoré súdu predložil - jedná sa o knihu pohľadávok z ktorej vyplynulo, že
predmetný nájom to znamená úhrada faktúr za nájom motorových vozidiel vykonaná nebola. Pokiaľ sa
týkanapovinnosťtvrdenia(vtomtoprípadetvrdenianavrhovateľa)nadväzujepovinnosťoznačiťdôkazy
preukazujúce tvrdenie skutočnosti. Navrhovateľa zaťažuje v tomto prípade preukázať skutočnosť, že

jednotlivé faktúry zaplatené neboli. Odporca, ktorý tiež je procesným subjektom ktorého sa procesné
povinnosti týkajú., pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil
a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na
preukázanie tvrdení dôkazy súd vždy rieši so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.V danom prípade bolo nesporné, že medzi úpadcom a odporcom boli uzavreté zmluvy o nájme
motorových vozidiel pričom zároveň bolo nesporné to, že nájomné bolo dojednané pre Škodu Felíciu

mesačne po 36 Eur a pre Volkswagen po 420 Eur. Zároveň navrhovateľ na preukázanie svojho tvrdenia
o nezaplatení jednotlivých faktúr súdu predložil knihu pohľadávok, kde v predmetnej knihe pohľadávok
sú predmetné faktúry evidované ako nezaplatené. Pokiaľ sa týka odporcu tento súdu predložil len
fotokópiu výdavkových pokladničných dokladov, ktoré však spochybnil navrhovateľ tým, že v zmysle
všeobecných účtovných zásad pri vydávaní výdavkového pokladničného dokladu jednou stranou je

potrebný aj príjmový pokladničný doklad vydaný druhou stranou to znamená, že ak odporca vyhotovil
pri platení dlžných súm výdavkový doklad musel by mať úpadca vo svojom účtovníctve zaevidované
príjmový pokladničný doklad. Takéto doklady sa však v účtovníctve úpadcu nenachádzajú a zároveň
ani kniha pohľadávok neeviduje zaplatenie predmetných nájmov. Z toho vyplýva, že faktúry zaplatené
neboli. Preto potom súd sa stotožnil s vyjadrením navrhovateľa v tom smere, že tvrdenie odporcu
považoval za účelové tvrdenie, keďže S. ( štatutárny zástupca ) bol v obidvoch prípadoch, teda v prípade

úpadcu aj odporcu osobou, ktorá tieto spoločnosti zastupovala a absencia príjmových pokladničných
dokladov sa javí ako účelová záležitosť, aby sa mohli osvedčiť tvrdenia odporcu o zaplatení jednotlivých
faktúr. Súd však zdôrazňuje, že za kompletnosť účtovných dokladov úpadcu bol zodpovedný Ing.
Kozaňák, ktorý v inkriminovanom období zastupoval úpadcu ako likvidátor. Súd sa stotožnil s názorom
navrhovateľa, keďže Ing. Kozaňák vykonával súbežne funkcie v oboch obchodných spoločnostiach a

nebolo preukázateľne možné overenie jeho konania a nakladania s finančnými prostriedkami vzhľadom
na spriaznenosť tejto osoby ako aj jej záujmy v oboch spoločnostiach a tiež, že finančné prostriedky
za uhradené faktúry za nájom sa v pokladnici úpadcu nenachádzali, keďže tiež absentujú príjmové
pokladničné doklady preukazujúce prevzatie finančných prostriedkov. Odporca neuniesol dôkazné
bremeno o tom, že by žalovanú sumu bol zaplatil. Preto potom súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p. podľa ktorého súd môže o
náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov
konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške
náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Keďže mal navrhovateľ v konaní úspech súd mu

priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.