Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/465/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113234383
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113234383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, v zastúpení Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, P.O.Box 41, Bratislava, proti odporcom: 1/ M. V., 2/I. V.
odporcovia obaja bytom G. XXX, o zaplatenie 2.139,99 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/90/2014-45 zo dňa 07.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým dňa 17.10.2013 žiadal, aby
odporcovia 1/,2/ boli povinní spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť mu sumu 2.139,99 eur a zmluvnú
pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 2,525 % ročne zo sumy 80,37 eur od
14.04.2012 do 15.07.2012, zo sumy 80,37 eur od 14.05.2012 do 15.07.2012, zo sumy 80,37 eur od
14.06.2012 do 15.07.2012, zo sumy 80,37 eur od 14.07.2012 do 27.12.2012, zo sumy 50,37 eur od
28.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 14.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od
14.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 14.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.848,51 eur od 18.

októbra 2012 do zaplatenia, tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,-
eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a zmluvnej pokuty
dosiahne 1.500,- eur, len 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.139,99 eur do zaplatenia.

Hodnotením vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že účastníci uzavreli dňa
25.11.2010 zmluvu o revolvingovom úvere, uzavretím tejto zmluvy založili spotrebiteľský právny vzťah,
na ktorý treba aplikovať právny režim zák. č. 129/2010 Z.z. a ust. § 52 i nasl. Občianskeho zákonníka.

Okresný súd hodnotil úver poskytnutý podľa označenej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov podľa §
11 ods.1 Z.č.129/2010 Z.z., neobsahuje totiž obligatórne náležitosti, najmä:
1/ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§9 ods. 2 písm. e) zák. č. 129/2010 Z.z.). Tento
údaj podľa názoru súdu nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od
uzavretia zmluvy a počtu splátok, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý
pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.

2/ v zmluve sa nenachádza údaj vyžadovaný podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o výške
splátok - istiny, úrokov, poplatkov, ktoré mali odporcovia navrhovateľovi zaplatiť. Zmluva obsahuje len
počet splátok, z tohto údaja nie je zrejmá skladba splátky, t.j. aká suma je započítaná na istinu, aká na
úroky, prípadne na iné poplatky.Okresný súd vytkol aj tú skutočnosť, že dlžník získal vedomosť o niektorých podstatných povinných
náležitostiach zmluvy až po podpísaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Napokon nebola
platne dojednaná ani zmluvná pokuta, dojednanie zmluvnej pokuty nie je súčasťou zmluvy ale

Všeobecných zmluvných dojednaní, čím nie je naplnená písomná forma. Podľa karty klienta odporkyňa
zaplatila ( vrátila ) dlh v sume 1.235,55 eur a po vyhodnotení, že úver je bez poplatkov a bezúročný, úver
je už splatený. Súd poznamenal, že aj keby zmluva obsahovala všetky náležitosti, ročná úroková sadzba
v nej dohodnutá v rozsahu 70,01 % je neakceptovateľná pre rozpor s dobrými mravmi. Ide o neprimeranú
odplatu, lebo v čase poskytnutia úveru bankami bežné úrokové sadzby bánk boli v rozsahu 10,86 %.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. odporcom ( ktorí ako úspešní účastníci
v konaní by mali právo na náhradu trov ) trovy nepriznal, pretože ich náhradu si neuplatnili.

Odvolanie podal v zákonnej lehote navrhovateľ. Namietal záver súdu v konštatácii o chýbajúcich
náležitostiach zmluvy o revolvingovom úvere, odvolateľ tento záver súdu považoval za nesprávny,
vychádzajúci z neúplných skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia. Poukazoval na to,

že zmluvu o revolvingovom úvere 8500001579 uzavreli účastníci dňa 25.11.2010, preto má osobitný
význam ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzatvorenia zmluvy v aplikácii s
ust. § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa odvolateľa použitie spojky „a“
predstavuje konjunkciu, teda predpoklad k tomu, aby boli súčasne splnené podmienky aj ohľadne formy
zmluvy a aj ohľadne jej obsahu. Súd v posudzovanej veci nekonštatoval, že by zmluva nemala písomnú

formu, následne nebolo možné uzavrieť, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

Vďalšejargumentáciiodvolateľzvýraznil,žezákonč.129/2010Z.z.aaniinýprávnypredpisnestanovuje
požiadavku na rozpisovanie splátky na časť istiny úroku prípadne iných poplatkov, ktoré by v nej mali
byť zahrnuté. Zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci a výšku splátky, čím

je splnená požiadavka zákona v ust. § 9 ods. 2. Záver o povinnom rozpisovaní splátky ako obligatórnej
náležitosti zmluvy nemá oporu v žiadnom zákone, znenie právnej normy totiž nehovorí o uvádzaní počtu,
termínoch a výšky splátok úrokov, splátok istiny, splátok ostatných poplatkov. Výklad zákona zo strany
súdu popiera aj smernica 2008/48/EHS zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Z ust.
článku 10 ods. 2 písm. h) vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a

frekvenciu splátok, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom zmluvnými úrokovými sadzbami na účely splatenia. Výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák.
č. 129/2010 Z.z. uvádzaného v rozsudku odporuje aj iné ustanovenia zákona, napr. o výpočte RPMN.
Podľa príslušných zákonných ustanovení, ktoré sa uplatňujú na výpočet RPMN berie sa do úvahy
výška dohodnutej splátky. Logicky tak zákon predpokladá, že ide o sumu podľa § 9 ods. 2 písm. k),

z), keďže výpočet sa realizuje z údajov podľa zmluvného vzťahu a platných v čase jej uzavretia. Z
ust. § 9 ods. 2 písm. k) a ani zo žiadneho ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva
povinnosť samostatne uvádzať ešte aj súčet „rozdelenej splátky“. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Ani záver súdu o absencii
konečnej splatnosti úveru nie je správny a zákonný. Zmluva o revolvingovom úvere zahrňuje ako svoju

súčasť aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, vyplýva to aj z článku 7 ods. 7.1 zmluvy o
revolvingovomúvere,vktoromsauvádza,žeoznámenieveriteľaoschváleníúverudlžníkovipredstavuje
jeho neoddeliteľnú súčasť.

Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, kedy jej predmetom je poskytnutie úveru

a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Údaj „konečná splatnosť úveru“ predstavuje tzv.
informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Konečná splatnosť úveru vyjadruje informácie,
kedy má byť úver - za predpokladu dodržiavania zmluvy - uhradený a nie kedy dôjde ku zániku záväzku.
Z materiálnej stránky ide o údaj obsahovo zhodný s údajom - dátum splatnosti poslednej splátky.
V článku 4 ods. 4.6 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza, že úver je po

každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára s ktorým bude dlžník oboznámený.
Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je
dňom konečnej splatnosti úveru. Určiť dátum konečnej splatnosti úveru v čase podania žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru právna úprava nielen nevyžaduje, ale objektívne sa daný údaj určiť
ani nedá, pretože v čase podania žiadosti nie je možné určiť splátkový kalendár z hľadiska toho, kedy

nastane presne splatnosť poslednej splátky. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi pritom
vyjadruje v otázke konečnej splatnosti úveru skutočnosť, ktorá plynie z bodu 5 a bodu 6 samotnej zmluvy.
Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je
zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovúodplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu úveru.
Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach,
ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto

peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ust. § 502 ods.
1 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške inak
v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Výška odplaty za úver
podľa odvolateľa je v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka a žiadny rozpor so zákonom ohľadne
výšky úrokov nenastal.

Odvolateľ považoval dojednanie o zmluvnej pokute za platné. Zmluvné dojednania zmluvy o
revolvingovom úvere (kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute) nepredstavuje samostatný
dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom
úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere, tieto dojednania sa nachádzajú v tej
istej listine ako zmluva samotná, a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných

dojednaní. Keďže listina - teda zmluva vrátane zmluvných dojednaní je podpísaná účastníkmi potom je
zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute.

Odvolateľsadomáhalzmenynapadnutéhorozsudku,vrámcitejtozmenyžiadalvyhovieťnávrhuvcelom
rozsahu alternatívne žiadal zrušenie rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporcovia 1/,2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu iba stručne poznamenali, že sa stotožňujú zo svojim
vyjadrením, ktoré v konaní písomne predložili a vyjadrili svoj nesúhlas s podaným odvolaním.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený

účastník ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec
v rozsahu danom v § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §
211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 219
ods. 1,2 O.s.p.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Ani odvolateľ nespochybnil spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý účastníci konania uzatvorili
zmluvou o revolvingovom úvere dňa 25.11.2010. Vzhľadom na tento spotrebiteľský charakter právneho
vzťahu (z tohto právneho vzťahu navrhovateľ si uplatňuje v konaní voči odporcom žalovaný nárok) bol

náležitý postup okresného súdu, keď vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom
právnom vzťahu podrobil ex offo prieskumu obsah zmluvy o revolvingovom úvere, či obsahovala
zákonné náležitosti.

Bezpochyby v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere platila právna úprava zák. č. 129/2010

Z.z., zo správne aplikovaných ustanovení označeného právneho predpisu platných a účinných ku dňu
uzatvorenia dotknutej zmluvy súd aj vychádzal.

Podľa dôvodovej správy k návrhu Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (po prijatí publikovaného pod č. 129/2010 Z.z.)

k jeho § 9, zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal
dostatočné množstvo informácii o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.
Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napr. výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov aj iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch,
resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti, splácať istinu, úroky aj iné poplatky)

vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Z vyššie citovanej časti dôvodovej správy k ust.
§ 9 ods. 2 vyplýva účel, pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnej obsahovej náležitosti
zmluvyospotrebiteľskomúvere-týmtoúčelomjedostatočnáinformovanosťspotrebiteľaopodmienkach
spotrebiteľského úveru, konkrétne aj o výške, počte a termínoch splátok, a to nielen istiny, ale aj úrokov
a (iných) poplatkov, ktorá požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu - do znenia zákona.

V zmluve o úvere zo dňa 25.11.2010 je uvedená výška mesačnej splátky (vrátane úrokov) v sume 80,37
eur, počet splátok 42, splatnosť 13. deň v mesiaci, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver
+ úroky za celú dobu čerpania úveru v sume 3.375,54 eur). Absentuje v zmluve však údaj, akú výškuistiny, úroku a poplatkov dlžník v rámci splátky uhrádza, teda zloženie jednotlivej splátky. Vzhľadom na
uvedené sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, že úver poskytnutý na základe zmluvy
o úvere zo dňa 23.11.2010 je bezúročný a bez poplatkov, keďže v dotknutej zmluve o spotrebiteľskom

úvere absentujú obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Krajský súd sa v zásade stotožnil s argumentáciou odvolateľa, že cieľ sledovaný článkom 10 ods. 2
písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/EHS, by bol dosiahnutý už tým, že by v

zmluve o spotrebiteľskom úvere bol iba údaj o výške, počte a termínoch splátok. Je však potrebné
uviesť, že jednak členský štát je viazaný smernicou, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa ňou sleduje, nie jej
v textom v zmysle, že by musel byť bezpodmienečne prevzatý do vnútroštátnej úpravy; zároveň, a to je
podľa názoru krajského súdu aj prípad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
členský štát môže prijať právnu normu aj nad rámec smernice, pokiaľ nie je s ňou v rozpore. Nakoľko

účelom dotknutého ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/EHS je informovať
spotrebiteľa o parametroch splátok spotrebiteľského úveru, s týmto účelom nie je v rozpore, ale naopak
ešte viac ho napĺňa požiadavka v norme ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
že obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere má byť údaj o výške, počte a termínoch

splátok nielen istiny, ale aj úrokov (iných) poplatkov. Možno teda čiastkovo uzavrieť, že dotknutá zmluva
o spotrebiteľskom úvere by síce spĺňala požiadavky v zmysle smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/EHS, avšak nespĺňa požiadavky slovenského zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V dôsledku toho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Akékoľvek odvolacie argumentácie,

ktorými sa odvolateľ snažil narušil vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto dotknutej
otázke, sú bez právneho významu.

Obdobne je správny vecný záver súdu prvého stupňa o tom, že chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť
zmluvy, ktorú zákon č. 129/2010 Z.z. vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) teda chýba vymedzenie

doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Bezpochyby nároky, ktoré navrhovateľ v konaní od odporcov 1/,2/ uplatňuje sú vyvodené zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá zákonom vyžadovanú obligatórnu náležitosť o trvaní zmluvy o termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahovalo. Opätovne to vedie podľa § 11 ods. 1 písm. a)
označeného právneho predpisu k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov.

Dojednanie o zmluvnej pokute nezodpovedá požiadavkám ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Označené ustanovenie vyžaduje dojednanie zmluvnej pokuty v písomnej forme, a to v konkrétnej výške,
v prípade že jej výška uvedená nie je, musí byť uvedený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta takto

nebola dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluvná pokuta nie je obsahovou súčasťou
zmluvy o úvere, dojednanie o zmluvnej pokute uvedené len v zmluvných dojednaniach k zmluve o
revolvingovomúvere(scharakteromtzv.všeobecnýchustanoveníkzmluveoúvere)nemajúzanásledok
splnenie zákonnej podmienky písomnej formy zmluvy. Dojednanie sankcie pre prípadné porušenie
povinnosti (ide o vymedzenie konkrétnej povinnosti) a dojednanie o výške zmluvnej pokuty podľa názoru

odvolacieho súdu má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, dojednaním priamo v písomnej zmluve
o revolvingovom úvere. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecné zmluvné podmienky vyhotovené vo
formulárovej podobe, nezohľadňujú individualitu dojednaného zmluvného záväzku. Všeobecné zmluvné
dojednania vo formulárovej podobe vyhotovil navrhovateľ - dodávateľ služby, veriteľ, ide o jednostranné
nastavenie podmienok, ktoré druhá - slabšia zmluvná strana, dlžník, spotrebiteľ ani nemôže ovplyvniť,

prípadne do všeobecných zmluvných podmienok nejakou konkrétnou protiargumentáciou zasiahnuť.
Ide o sankciu, ktorú dodávateľ zostavil vo všeobecných podmienkach k zmluve o revolvingovom úvere
vo formulárovom tlačive jednostranne. Takto nastavený spôsob dojednania zmluvnej pokuty nemožno
považovať za taký právny prostriedok dojednania zmluvnej pokuty ako to má na mysli ustanovenie §
544 Občianskeho zákonníka.

Odvolateľ nenamietal, že odporcovia 1/,2/ obdržali úverovú sumu 1.200,- eur a nespochybnil, že
zaplatili ( vrátili mu ) titulom úverovej zmluvy sumu 1.235,55 eur, potom vychádzajúc z prijatého
záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je preukázané, že odporcovia 1/,2/ úver navrhovateľovisplatil. Pokiaľ okresný súd sa vyjadroval v dôvodoch rozhodnutia k opodstatnenosti/neopodstatnenosti
zmluvnéhoúrokuvzhľadomnadojednanúvýškuvzmluveoúvere,robiltaknadrámecsvojichpovinností,
pretože zaoberať sa primeranosťou výšky úroku z úveru by bolo opodstatnené v tom prípade, ak by

súd nekonštatoval bezúročnosť úveru.

Rozhodovanie o trovách konania súdom prvého stupňa má oporu v ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodoval krajský súd o náhrade trov
odvolacieho konania tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu týchto trov nepriznal, navrhovateľ

v odvolacom konaní úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť úspešnej procesnej strane
(odporcom 1/,2/) trovy, odporcovia si tieto odvolacie trovy neuplatnili, ani nebolo zistené z obsahu spisu,
že by im boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e