Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210143
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912210143.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi C. X., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX/X, XXX XX V., v konaní zastúpenom opatrovníčkou Q. W., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01
Lučenec, o zaplatenie 396,14 Eur, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č.k. 8C/340/2012 - 73 zo dňa 05. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 05.
12. 2012 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
mu sumu 396,14 Eur s príslušenstvom z titulu nedodržania splátkového kalendára zmluvy o poskytnutí
rýchlej pôžičky. Zároveň rozhodol, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania
nepriznáva, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil, a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného odporcu trovy konania - trovy právneho zastúpenia. V

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, a preto s ohľadom
na ustanovenia § 3 ods. 1, § 39 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka
podrobil vec súdnej kontrole z hľadiska nekalých obchodných praktík. Prvostupňový súd akceptoval
námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom (pohľadávka sa stala splatnou dňa 16. 12. 2006
a navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 02. 08. 2012) a uznanie dlhu odporcom v dohode
zo dňa 15. 06. 2010 považoval za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca

vedel o premlčaní dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať možno
aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh
je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma
splatenia záväzku. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd potom návrh zamietol.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote
odvolanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového
stavu. Poukázal na to, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku má všetky náležitosti, ktoré pre platnosť uznania dlhu
zo strany dlžníka zákon vyžaduje. Odporca v nej potvrdil aj vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch
s tým spojených. Ďalej uviedol, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa

§ 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania
vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníkanemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj
odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov
spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané

právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej
doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Prístupom súdu
v tomto konaní dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane
spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností,
ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Odporca si bol vedomý svojho záväzku, avšak tento

uhradený nebol. Jeho konanie nemožno považovať za morálne ani čestné a preto nemožno súhlasiť s
tým, resp. je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. So zamietnutím
nároku z dôvodu premlčania nesúhlasí, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu o
premlčaní nevedel, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10
- ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ vyjadril

nesúhlas s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Na
základe uvedeného potom žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) zmenil tak, že jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovie, alebo aby
rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu
považuje za správne po právnej aj skutkovej stránke. V podstate zdôraznil potrebu aplikácie

spotrebiteľského práva, poukázal na nekalé obchodné praktiky používané navrhovateľom a na
dôvodnosť priznania jeho náhrady trov konania. Na základe uvedeného potom žiadal, aby odvolací súd
rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)vecprejednalvmedziachdanýchodvolaním,vrozsahu

určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil
a vec mu vrátil podľa § 221 ods. 3 O. s. p. na ďalšie konanie, a to z týchto dôvodov :

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má

zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Rozhodnutiesúdumusídaťdostatočnédôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa

povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku určuje v ustanovení § 157
ods. 2, z ktorého vyplýva, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty

nespĺňa. Rozsudok obsahuje nesprávne údaje, jednotlivé časti odôvodnenia sú zoradené bez logickej
obsahovej nadväznosti, sú v ňom uvedené nesúvisiace ustanovenia právneho predpisu, chýba riadne
vyhodnotenie dôkazov a náležité právne posúdenie veci, pričom ako celok je rozhodnutie zmätočné a
nepreskúmateľné. Uvedeným postupom prvostupňového súdu tak došlo k tomu, že účastníkovi konania
bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému
súdu dňa 02. 08. 2012 domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 396,14 Eur,
ročný úrok z omeškania 9,5% zo sumy 396,14 Eur od 16. 12. 2006 (deň nasledujúci po dni účinnostipostúpenia pohľadávky) do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa
27. 11. 2003 bola uzavretá zmluva medzi jeho právnym predchodcom a odporcom, pričom odporca
sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a

včas. Túto zmluvnú povinnosť si odporca neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy.
Navrhovateľ sa stal veriteľom tejto pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok (dňa 01. 01. 2006 došlo zrušením
bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu s odporcom, pričom
imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok) a

navrhovateľom ako postupníkom zo dňa 15. 12. 2006. Navrhovateľom uplatňovaný nárok pozostáva z
neuhradených dlžných splátok, z úrokov z omeškania a z náhrady trov konania. Odporca svoj záväzok
podľa tvrdenia navrhovateľa navyše platne uznal v Dohode o uznaní záväzku. K návrhu navrhovateľ
predložil fotokópiu Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 27. 11. 2003, fotokópiu Zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2006 s prílohami, fotokópiu Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 15. 06. 2010 a fotokópiu prípisu navrhovateľa označeného ako

„Pokus o zmier“ zo dňa 12. 07. 2012, adresovaného odporcovi.

Okresný súd uvedený návrh v celom rozsahu zamietol, keď akceptoval námietku premlčania vznesenú
vedľajším účastníkom a dohodu o uznaní záväzku odporcom vyhodnotil ako neplatnú, s čím navrhovateľ
v podanom odvolaní vyjadril nesúhlas. Keďže v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odvolací

súd zistil viaceré nedostatky a chyby, toto rozhodnutie zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a v tomto
štádiu konania sa s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v odvolaní nezaoberal. Prvostupňový súd
napríklad v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodnil tým,
že dňa 26. 09. 2001 uzavrel právny predchodca navrhovateľa v zastúpení obchodným zástupcom s
odporcomzmluvuoposkytnutírýchlejpôžičky,nazákladektorejsaodporcazaviazaluhrádzaťprávnemu

predchodcovi navrhovateľa pravidelné mesačné splátky podľa splátkového kalendára“, pričom z návrhu
navrhovateľa ako aj z predloženej predmetnej zmluvy (fotokópia na č.l. 4) vyplýva, že táto bola
uzavretá dňa 27. 11. 2003. Ďalej prvostupňový súd poukázal na údajné tvrdenie navrhovateľa o
tom, že odporca si neplnil zmluvné povinnosti, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy
a postupca v súlade s čl. VI písm. a) Všeobecných obchodných podmienok vypovedal uvedenú

zmluvu. Takéto tvrdenie na zdôvodnenie svojho uplatňovaného nároku však navrhovateľom nebolo
ani v návrhu na začatie konania a ani v ďalších jeho vyjadreniach v tomto konaní uvedené. V
ďalšej časti svojho odôvodnenia prvostupňový súd poukazujúc na vyjadrenie vedľajšieho účastníka
uviedol, že „právnym predchodcom navrhovateľa zrejme došlo k predčasnému zosplatneniu finančných
prostriedkov poskytnutých odporcovi, avšak z obsahu návrhu táto skutočnosť zrejmá nie je“. V časti

odôvodnenia, kde prvostupňový súd vymenuváva listinné dôkazy, ktoré boli vykonané, okrem iného
uvádza aj „Všeobecné obchodné podmienky prenájmu poskytovaných spoločnosťou Quatro, a.s“,
avšak navrhovateľ v tomto konaní ako listinný dôkaz doložil Všeobecné obchodné podmienky pôžičky
poskytovanej spoločnosťou Q-Credit, a.s. (č.l. 4). Obchodné podmienky uvádzané prvostupňovým
súdom ako listinný dôkaz neboli v tomto konaní predložené. V inej časti odôvodnenia prvostupňový súd

uvádza, že „dňa 16. 03. 2001 uzavrel právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosť Quatro,
a.s, IČO: 36 463 311 s odporcom zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky....“, pričom nie je zrejmé, na
základe akého dôkazu súd dospel k takémuto zisteniu, nakoľko ide znovu o nesprávne uvedený dátum
uzavretia zmluvy ako aj právneho predchodcu navrhovateľa. Navyše v Dohode o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je uvedený ako dátum uzavretia Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky deň

26. 11. 2003, čo do ďalších častí odôvodnenia svojho rozhodnutia prevzal aj prvostupňový súd (pri
poukazovaní na túto dohodu) a to bez toho, aby na tento nedostatok upozornil. Ďalej prvostupňový
súd bez bližšieho zdôvodnenia vo svojom rozhodnutí cituje ustanovenia § 663 a 671 Občianskeho
zákonníka, ktoré sa týkajú nájomnej zmluvy a nie je zrejmá žiadna spojitosť týchto ustanovení s
prejednávanou vecou, teda nie je zrejmé ako vlastne prvostupňový súd vec právne posúdil. Taktiež nie

je zrejmé, na základe čoho prvostupňový súd dospel k záveru, že „uplatnená pohľadávka bola splatná
dňa 16. 12. 2006, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná“. Aj v tejto časti rozhodnutia
absentuje odôvodnenie, na základe akých konkrétnych dôkazov prvostupňový súd dospel k takýmto
zisteniam.

Je nepochybné, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy, uplatňovaný v tomto konaní,
odvodzuje od zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 27. 11.
2003. Pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti tohto nároku je však potrebné, aby prvostupňový
vyhodnotil o aký zmluvný typ ide, ustanoveniami ktorého právneho predpisu sa tento zmluvnývzťah spravuje, či ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, a teda je potrebné aplikovať ustanovenia
právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Uvedený postup je zvlášť dôležitý preto, že len na základe
nepochybných záverov o tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, je možné akceptovať obranu uplatňovanú

vedľajším účastníkom na strane odporcu, a to právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv spotrebiteľov.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu sú, ako bolo vyššie uvedené, nesprávne dátumy
uzavretia zmluvy, poukazovanie na tvrdenia účastníkov a dôkazy, ktoré z obsahu súdneho spisu
nevyplývajú a na ustanovenia právnych predpisov, ktoré nemajú žiaden súvis s predmetnou vecou.

Rozhodnutie prvostupňového súdu je v dôsledku uvedeného zmätočné a nie je možné ho v odvolacom
konaní preskúmať. Nie je zrejmé, aké dôkazy prvostupňový súd skutočne vykonal, aké skutočnosti
a na základe akých vykonaných dôkazov považoval za preukázané, ako ich právne posúdil a aké
ustanovenia právnych predpisov aplikoval. Odvolací súd sa preto, ako už bolo aj vyššie uvedené,
argumentmi navrhovateľa uvedenými v podanom odvolaní v tomto štádiu konania nezaoberal a
rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť. Výrok o náhrade

trov konania bol odôvodnený riadne, avšak tento bolo potrebné zrušiť v zmysle § 212 ods. 2 písm. b)
O.s.p. ako závislý výrok, nakoľko rozhodnutie o trovách konania je závislé od rozhodnutia vo veci samej.

V ďalšom konaní musí prvostupňový súd riadne vyhodnotiť zmluvu uzavretú medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom (či ide o zmluvu o úvere alebo zmluvu o pôžičke, prípadne

iný zmluvný typ), uviesť ustanoveniami ktorého právneho predpisu sa tento zmluvný vzťah spravuje
a zdôvodniť, či ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú. Prvostupňový súd musí náležitú pozornosť
venovať všetkým skutočnostiam uvádzaným v odôvodnení svojho rozhodnutia a to tak, aby zodpovedali
skutočným tvrdeniam a prednesom účastníkov a dôkazným prostriedkom - listinám predloženým
účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia teda musí byť jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, pričom

jeho jednotlivé časti musia byť usporiadané v logickej nadväznosti tak, aby účastníkom konania
a prípadne aj nadriadenému súdu bolo zrejmé, z čoho prvostupňový súd vychádzal, aké dôkazy
vykonal, aké skutočnosti považoval za preukázané a aké za preukázané nepovažoval, ako tieto
zistenia vyhodnotil, ako vec právne posúdil a akými úvahami sa riadil. Usporiadanie jednotlivých častí
odôvodnenia je naznačené v už uvádzanom ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.

S ohľadom na uvedené potom odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil pre jeho
nepreskúmateľnosť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.