Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/267/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233458
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112233458.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom
vBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpenýAdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, za ktorú koná ako advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. februára 2014, č. k.
4C/31/2013-71, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
len „OSP“) rozsudkom zo dňa 14. februára 2014, č. k. 4C/31/2013-71 zamietol návrh navrhovateľa
(správne žalobu, keďže sa týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným) na
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo veci sp. zn. 4C/31/2013, sp. zn. 4C/33/2013, sp.
zn. 4C/35/2013, sp. zn. 4C/36/2013, sp. zn. 4C/38/2013, sp. zn. 4C/39/2013, sp. zn. 4C/40/2013,
sp. zn. 4C/41/2013, sp. zn. 4C/43/2013 spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 4C/31/2013.

Zároveň súd vec vedenú pod sp. zn. 4C/42/2013 vylúčil na samostatné konanie a odporcovi (správne
žalovanému) nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa písomne
podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy z
dôvodu, že bol účastníkom exekučného konania, v ktorom ako povinný vystupoval J. T., nar. XX. XX.
XXXX, pričom súdny exekútor predložil Okresnému súdu Nitra návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak exekučný súd
napriektomu,ževecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasitakúspoluprácu

s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
03. 05. 2011 (konanie začalo dňa 01. 12. 2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 153 dní), čo možno charakterizovať ako nesprávny úradný postup vzniknutý
nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov, ako aj vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok a tento postup bol

príčinou vzniku materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Z tohto dôvodu si žalobca
uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 125 eur predstavujúcu náklady na správu pohľadávky v sume
70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40 eur a na administratívne spracovanie
textov ako aj na poštovné a telekomunikačné výdaje v sume 15 eur a zároveň si uplatnil aj náhradunemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 282,13 eura, čo predstavuje sumu 55 eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu vychádzajúc z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu
SR, podľa ktorých by náhrada mala predstavovať sumu 660 eur ročne, a to za vnútorné zásahy do

spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie. Vzhľadom
k tomu, že žalobca sa aj v ďalších konaniach domáhal voči žalovanému rovnakého nároku i keď v
každom konaní bola jeho výška iná, ale z dôvodu hospodárnosti súd podľa § 112 ods.1 OSP spojil

na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 4C/31/2013, 4C/33/2013, 4C/35/2013, 4C/36/2013,
4C/38/2013, 4C/39/2013, 4C/40/2013, 4C/41/2013, 4C/42/2013, 4C/43/2013 s tým, že ďalej sa konanie
vedie pod sp. zn. 4C/31/2013. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo zaslané predvolanie na pojednávanie
dňa 16. 01. 2014, ktoré prevzal dňa 21. 01. 2014, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť
neospravedlnilaaninepožiadaloodročeniepojednávania,pretosúdpodľa§101ods.2OSPpojednával
v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a zároveň aj v neprítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý sa

písomne ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný v písomnom vyjadrení
k žalobe uviedol, že ju žiada zamietnuť a vzniesol vo veci viaceré námietky týkajúce sa procesného
postupu žalobcu. Namietal, že v konaní súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a ani žiadnym
predchádzajúcim rozhodnutím nebola konštatovaná existencia prieťahov v konaní s tým, že pokiaľ
malo ku škode dôjsť pred dňom 23. 04. 2009 tak vznáša námietku premlčania uplatneného nároku.

Ďalej namietal vyčíslenie materiálnej škody a nemajetkovej ujmy, a keďže nebolo preukázané splnenie
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č.514/2003 Z. z., považoval návrh za právne neopodstatnený. Potvrdil, že dňa 23. 04. 2012 mu boli
od žalobcu doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žalobca bol
vyzvaný na doplnenie týchto žiadostí, ale na výzvy nereagoval a žiadosti nedoplnil, a teda neposkytol

žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a z toho dôvodu nárok žalobcu
nebol ani predbežne prerokovaný. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil, že v konaní vedenom
pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 25Er/998/2010 bola dňa 21. 12. 2010 súdu doručená žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnému J.
T., nar. XX. XX. XXXX, pre vymoženie 1.179,80 eura s príslušenstvom a exekučného titulu - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava sp. zn. SR 08394/10. Uznesením č. k. 25Er/998/2010-10 zo
dňa 18. 02. 2011 vydaným vyššou súdnou úradníčkou bola žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. V konaní vedenom pod sp. zn.
4C/33/2013 si žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 679,03 eura, pričom z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/466/2010 vyplýva, že

súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
Pohotovosť s.r.o. proti povinnému V. E., nar.XX. XX. XXXX, dňa 23. 06. 2010 vedenej na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. SR 23374/09. Vo veci
rozhodovala vyššia súdna úradníčka dňa 06. 04. 2011, ktorá uznesením zamietla žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V konaní vedenom pod sp. zn. 4C/35/2013 si

žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške 4.969,41 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 993,88
eura, pričom z fotokópie pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Er/803/2010 vyplýva, že
súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného
Pohotovosť s.r.o. proti povinnému I. T., nar. XX. XX. XXXX, dňa 19. 10. 2010, ku ktorej pripojil ako
exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. SR 05749/09. Vo veci

rozhodovala vyššia súdna úradníčka dňa 23. 03. 2012, ktorá uznesením zamietla žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 09. 2010. V konaní vedenom pod
sp. zn. 4C/36/2013 si žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 330 eur, pričom z pripojenej fotokópie spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/753/2011
vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci

oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej T. C., nar. XX. XX. XXXX, dňa 03. 08. 2011. Dňa 05.
08. 2011 bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora. V konaní vedenom pod sp. zn. 4C/38/2013 si
žalobcauplatnilmajetkovúškoduvovýške125euranáhradunemajetkovejujmyvovýške1.062,14eura,
pričom z fotokópie časti spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Er/275/2010 vyplýva, že súdny exekútor
doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť

s.r.o. proti povinnej I. G., nar. XX. XX. XXXX, dňa 28. 04. 2010. V predmetnej veci rozhodovala vyššia
súdna úradníčka uznesením zo dňa 20. 09. 2011, ktorá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietla. V konaní vedenom pod sp. zn. 4C/39/2013 si žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške
2.615,22 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 523,04 eura, pričom zo spisu Okresného súduNitra sp. zn. 19Er/997/2010 vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej E. G., nar. XX. XX. XXXX,
dňa 21. 12. 2010, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu v Bratislave sp. zn. SR 05499/10.Vo veci rozhodovala vyššia súdna úradníčka dňa 21. 02. 2011,
ktorá uznesením zamietla žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V
konaní vedenom pod sp. zn. 4C/40/2013 si žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške 2.809,23 eura a
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 561,85 eura, pričom z fotokópie spisu Okresného súdu Nitra sp.
zn. 25Er/239/2011 vyplýva, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti povinnej O. C., nar. XX. XX. XXXX, dňa 24. 03.
2011, o ktorej vyššia súdna úradníčka rozhodla uznesením zo dňa 31. 03. 2011 tak, že zamietla žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia. V konaní vedenom pod sp. zn. 4C/41/2013 si žalobca uplatnil
majetkovú škodu vo výške 3.875,07 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 775,01 eura, pričom
z fotokópie časti spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/601/2010 vyplýva, že súdny exekútor doručil
súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť s.r.o. proti

povinnejC.P.,nar.XX.XX.XXXX,dňa12.08.2010,oktorejrozhodlavyššiasúdnaúradníčkauznesením
zo dňa 22. 02. 2011, ktorým zamietla žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. V konaní
vednom pod sp. zn. 4C/42/2013 si žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške 2.785,48 eura a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 557,10 eura, pričom exekučný spis vo veci povinného G. O., nar. XX. XX.
XXXX sa súdu nepodarilo do pojednávania zabezpečiť. V konaní vedenom pod sp. zn. 4C/43/2013

si žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške 2.768,29 eura a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
553,66 eura, pričom zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Er/642/2011 vyplýva, že súdny exekútor
doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť
s.r. o. proti povinnému C. J., nar. XX. XX. XXXX, dňa 06. 07. 2011, ku ktorej pripojil ako exekučný
titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. SR 15297/10. Vo veci rozhodla vyššia

súdna úradníčka uznesením zo dňa 08. 07. 2011, ktorým zamietla žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žaloba žalobcu
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu nesprávneho úradného postupu v
zmysle § 514/2003 Z. z. nie je dôvodná, a preto ju súd v jednotlivých konaniach spojených na spoločné
konanie pod sp. zn. 4C/31/2013 (okrem veci sp. zn. 4C/42/2013) zamietol. Uplatneniu nároku malo

predchádzať jeho predbežné prerokovanie s Ministerstvom spravodlivosti SR. Je nesporné, že žalobca
dňa 23. 04. 2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody i keď tieto neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a žalobca ich na výzvu žalovaného
nedoplnil, avšak samotné podanie týchto žiadostí a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku
na náhradu škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre podanie žaloby na

súd napriek tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania proti nároku na náhradu škody vzniknutému pred dňom 23. 04. 2009, avšak v
tomto prípade bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná až dňa 23. 04. 2010 a
rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 13. 04.
2011, a preto žalobcovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie

jeho nároku na náhradu škody a z toho dôvodu nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania
vznesenú žalovaným. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo rozhodnuté v zákonom
stanovenej lehote, v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a okrem toho žalobca namietal

vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok. Pokiaľ ide o vykonanie úradného
postupu bez splnenia zákonných podmienok uviedol, že vyšší súdny úradník v exekučnom konaní
skúmal exekučný titul, výsledkom čoho bolo rozhodnutie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu ani k porušeniu práv
oprávneného, pretože exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v

ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie a môže tak urobiť na návrh účastníka ako aj bez návrhu, pričom môže exekučný titul
preskúmavať z hľadiska príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení, preto
nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu namietanému v žalobe žalobcu. Ďalším dôvodom
nesprávneho úradného postupu malo byť nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp.

v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, avšak súd nezistil žiadne porušenie zákona zo strany
exekučného súdu a dospel k záveru, že v konaniach spojených na spoločné konanie pod sp. zn.
4C/31/2013 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a tým ani k vzniku nároku žalobcu na náhradu
škody. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 05. 2010 bol súd povinný preskúmať žiadosťo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným
titulom a v prípade, ak nezistil rozpor týchto písomností so zákonom, tak do 15 dní od doručenia
žiadosti bol povinný písomne poveriť exekútora, aby vykonal exekúciu. Zákonná 15 dňová lehota však

platí iba v prípade, ak zo strany súdu je vydané poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale v
prípade zistenia rozporu žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadna lehota na vydanie
zamietajúceho uznesenia nie je ustanovená, a preto je možné ďalší postup súdu skúmať iba z hľadiska
časovej primeranosti a konania bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ teda doklady predložené súdnym
exekútorom nie sú v rozpore so zákonom, pre exekučný súd by nemal byť problém vydať poverenie v

lehote 15 dní, pokiaľ však zistí rozpor predložených písomností, zamietajúce rozhodnutie nie je možné
vydať v lehote 15 dní, pretože samotnému rozhodnutiu predchádza postup súdu, v rámci ktorého vyzýva,
či už súdneho exekútora, oprávneného alebo jeho právneho zástupcu na predloženie dokladov, na
základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu.Tento postup bol zistený súdom v exekučnej veci
preskúmavanej v rámci konania sp. zn. 4C/38/2013, kde po predložení exekučného titulu - rozsudku
rozhodcovského súdu dospel súd k tomu, že je potrebné preskúmať podklady, na základe ktorých

bolo rozhodnutie vydané a až po preskúmaní týchto dokladov mohol vo veci rozhodnúť zákonným
spôsobom. Keďže ustanovenie § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 05. 2010 obsahuje iba zákonnú
lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti
na vydanie poverenia, nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania
rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote, a teda nebol splnený základný predpoklad na to, aby súd

konštatoval nesprávny úradný postup v exekučnom konaní. Pred vydaním rozhodnutia súd postupoval
účelne, pretože sa potreboval oboznámiť s dokladmi, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul, a
preto postup súdu, ktorý bol zakončený rozhodnutím vo veci samej, možno hodnotiť ako efektívny a v
súlade so zákonom. Súd zistil, že v konaniach sp. zn. 4C/36/2013, 4C/40/2013 a 4C/43/2013 je žaloba
žalobcu úplne bezpredmetná, pretože v konaní sp. zn. 4C/36/2013 bolo vydané poverenie po dvoch

dňoch od doručenia žiadosti, v konaní sp. zn. 4C/40/2013 bola žiadosť na vydanie poverenia zamietnutá
v lehote 7 dní od jej doručenia a v konaní sp. zn. 4C/43/2013 došlo k zamietnutiu žiadosti po dvoch
dňoch od jej doručenia. V ostatných konaniach bolo zistené, že súd rozhodoval o žiadostiach o udelenie
poverenia v jednotlivých exekučných veciach podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 05. 2011,
kde už 15 dňová lehota pre exekučné tituly neplatila, ak nimi boli rozhodcovské rozsudky a súd o týchto

žiadostiach rozhodol v primeranej lehote, a preto ani v týchto prípadoch nie je možné konštatovať, že
došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, či už nevydaním rozhodnutí v zákonom ustanovenej
lehote alebo bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v prejednávaných
veciachspojenýchnaspoločnékonaniepodsp.zn.4C/31/2013(okremvecisp.zn.4C/42/2013)nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote,

resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a keďže zo strany žalobcu nebolo doložené žiadne
iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak, ako je to už ustanovené v § 9 ods. 2 Zákona
č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2013, súd žalobu žalobcu na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol, a keďže základ nároku uplatňovaného žalobcom nebol
preukázaný, súd sa ďalej nezaoberal výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Vzhľadom

k tomu, že v konaní sp. zn. 4C/42/2013 sa nepodarilo zabezpečiť exekučný spis ani fotokópiu žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutia o tomto návrhu, súd s poukazom na § 112
ods. 2 OSP vylúčil vec sp. zn. 4C/42/2013 na samostatné konanie z dôvodu hospodárnosti tým, že v
tejto veci bude ďalej samostatne konať po zabezpečení dokladov potrebných pre rozhodnutie.
Na zistený skutkový stav prvostupňový súd z hľadiska právneho posúdenia aplikoval ustanovenia §

3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31. 12. 2012) zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 15 ods.
1, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 44 ods. 1 a 2 (v znení účinnom do 31. 05. 2010
ako aj v znení účinnom od 01. 06. 2011 do 17. 01. 2013) Exekučného poriadku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný

úspech, nepriznal náhradu trov konania, pretože v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli
a ani si žiadne trovy neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa odňal účastníkovi
konania možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostíamalzato,žerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa v merite veci aplikoval
novú právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťouprávneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, teda po založení zodpovednostného právneho
vzťahu. Zdôraznil, že súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto

ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z.
z. Mal za to, že súd mu svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,
čo je neprípustné. Zároveň namietal, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a

posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý
súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Taktiež uviedol, že súdu
neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou
je aplikovať platné právo a naviac jeho úvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú

náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy,
nárast ekonomickej trestnej činnosti atď. Poukázal na to, že Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby
organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj
právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote a pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia
na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento nedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav

nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil jeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so
zákonom, v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko vyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. Tým svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201

OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP),po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1OSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods.
2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 219 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovaného náhrady majetkovej škody predstavujúcu

náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu
založeného Zmluvou o úver, a nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie
istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup exekučného
súdu spočíva v tom, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v konaní vedenom pod sp. zn. 25Er/998/2010 až dňa 18. 02. 2011, sp. zn. 19Er/466/2010 až dňa

06. 04. 2011, sp. zn. 7Er/803/2010 až dňa 23. 03. 2012, sp. zn. 7Er/275/2010 až dňa 20. 09. 2011,
sp. zn. 19Er/997/2010 až dňa 21. 02. 2011, sp. zn. 25Er/239/2011 až dňa 31. 03. 2011 a sp. zn.
11Er/642/2011 až dňa 08. 07. 2011, a to zamietnutím žiadosti, až po uplynutí zákonnej 15-dňovej
lehoty, čo je podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má
za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu úradným postupom súdu,

v dôsledku nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v konaniach
vedených na Okresnom súde Nitra v exekučnej veci sp. zn. 25Er/998/2010, sp. zn. 19Er/466/2010,
sp. zn. 7Er/803/2010, sp. zn. 7Er/275/2010, sp. zn. 19Er/997/2010, sp. zn. 25Er/239/2011, sp. zn.11Er/642/2011. V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 19Er/58/2010 exekučný súd vydal poverenie
až dňa 04. 02. 2010 (s omeškaním 267 dní) a v konaní sp. zn. 19Er/753/2011 až dňa 05. 08. 2011
(s omeškaním viac ako 6 mesiacov), teda taktiež s nedodržaním zákonnej lehoty určenej na vydanie

poverenia. Nemajetkovú ujmu si v jednotlivých konaniach vyčíslil za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.25Er/998/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
08394/10 zo dňa 01. 10. 2010. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 25Er/998/2010, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 01. 12. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 21. 12. 2010. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

č. k. 25Er/998/2010-10 zo dňa 18. 02. 2011, právoplatným dňa 30. 04. 2011. Následne exekučný
súd uznesenímč. k. 25Er/998/2010-17 zo dňa 19. 01. 2012, právoplatným dňa 26. 06. 2010, zastavil
exekučné konanie.
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.25Er/239/2011bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR

12087/10 zo dňa 16. 12. 2010. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 25Er/239/2011, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 01. 03. 2011. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 24. 03. 2011. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. 25Er/239/2011-10 zo dňa 31. 03. 2011, právoplatným dňa 27. 04. 2011. Následne exekučný súd

uznesením č. k. 25Er/239/2011-17 zo dňa 02. 05. 2012 zastavil exekučné konanie.
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.19Er/997/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
05499/10 zo dňa 07. 07. 2010. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19Er/997/2010, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 08. 11. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 21. 12. 2010. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. 19Er/997/2010-10 zo dňa 21. 02. 2011, právoplatným dňa 18. 03. 2011. Následne exekučný
súd uznesením č. k. 19Er/997/2010-15 zo dňa 20. 07. 2011, právoplatným dňa 15. 02. 2012, zastavil
exekučné konanie.

Exekučným titulom v konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/275/2010 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
16303/09 zo dňa 29. 10. 2009. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 7Er/275/2010, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 10. 03. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 28. 04. 2010. Súd prvého

stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.
k. 7Er/275/2010-16 zo dňa 20. 09. 2011, právoplatným dňa 13. 10. 2011.
Exekučným titulom v konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/642/2011 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
15297/10 zo dňa 23. 02. 2011. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 11Er/642/2011, začalo

spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 11. 05. 2011. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 06. 07. 2011. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. 11Er/642/2011-10 zo dňa 08. 07. 2011, právoplatným dňa 04. 08. 2011. Následne exekučný
súd uznesenímč. k. 11Er/642/2011-19 zo dňa 15. 06. 2012, právoplatným dňa 08. 08. 2012, zastavil

exekučné konanie.
Exekučným titulom v konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/803/2010 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
05749/09zo dňa 25. 06. 2009. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 7Er/803/2010, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 11. 08. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 19. 10. 2010. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením č.
k. 7Er/803/2010-09 zo dňa 23. 03. 2012.Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.19Er/466/2010bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
23374/09 zo dňa 04. 02. 2010. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19Er/466/2010, začalo

spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 27. 04. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 23. 06. 2010. Súd prvého
stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
č. k. 19Er/466/2010-14 zo dňa 06. 04. 2011, právoplatným dňa 12. 05. 2011. Následne exekučný
súd uznesením č. k. 19Er/466/2010-14 zo dňa 24. 01. 2012, právoplatným dňa 22. 05. 2012, zastavil

exekučné konanie.
Exekučnýmtitulomvkonanívedenompodsp.zn.19Er/753/2011bolRozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
01897/11 zo dňa 07. 04. 2011. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19Er/753/2011, začalo
spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 26. 05. 2011. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 03. 08. 2011, o ktorej súd

rozhodol dňa 05. 08. 2011 tak, že vydal poverenie č. 5403 090371 na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
Exekučným titulom v konaní vedenom pod sp. zn. 19Er/58/2010 bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
18962/09 zo dňa 19. 11. 2009. Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. 19Er/58/2010, začalo

spísaním návrhu u súdneho exekútora dňa 19. 01. 2010. Súdny exekútor podal na Okresnom súde Nitra
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci dňa 02. 02. 2010, o ktorej súd
rozhodol dňa 04. 02. 2010 tak, že vydal poverenie č. 5403 065787 na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci v znení účinnom do 31. 12. 2012, teda v čase, kedy malo dôjsť k spôsobeniu škody (ďalej
len citovaný zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003Z.z. v znení do 31. 12. 2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ods. 2, každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná
v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení do 31. 12. 2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.
Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa ods. 3, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania

žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení od 01. 09. 2005 do 31. 05. 2010, exekútor, ktorému
boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (EP) v znení od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, exekútor, ktorému
boldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa ods. 2, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd poukazuje na to, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní vôbec nekorešpondujú

s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založený napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa. Žalobca podal množstvo návrhov s rovnakým predmetom konania, pričom vo všetkých
konaniach podáva odvolania s totožným obsahom bez ohľadu na konkrétne okolnosti danej veci.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212
ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o

výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný vždy.
Odvolacísúdsapriposudzovanídanejvecipretozaoberallennámietkamižalobcuuvedenýmivodvolaní
a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska toho, či nedošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska dikcie ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nemožno stotožňovať porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a zbytočné
prieťahy v konaní, pričom ide o osobitné dôvody nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný
postup však bez splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a danosti príčinnej súvislosti medzi
vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú výkonom verejnej moci.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne odôvodnil nenaplnenie ďalších predpokladov
vzniku zodpovednosti štátu, keď konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca ničím nenapadol podrobné skutkové a právne
závery súdu prvého stupňa o nenaplnení ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a

preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.
Súd prvého stupňa neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich
náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 36/2010). Jeho úvahy a dôvody podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu.

Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým
na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné,
racionálne a aj spravodlivé. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v súdenej veci nemá právo
na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škoduspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov z dôvodu nesprávneho úradného
postupu (§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003).
Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce
rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní, ako aj z nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v
oneskorene vydanom poverení súdneho exekútora.
Odvolací súd zastáva názor, že z dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 EP, podľa ktorého 15-dňová lehota

od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je totiž potrebné ozrejmiť výkladovými metódami
zachovávajúcimi autenticitu sledovaného zámeru, a to, že úmyslom zákonodarcu bolo zefektívnenie
exekučného konania v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané
nečinnosťou exekučného súdu, a tým prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Uvedená požiadavka
stráca opodstatnenie v prípade, ak exekučný súd zistí neexistenciu exekučného titulu pre jeho rozpor

so zákonom, t. j. ak exekučný titul vykazuje nedostatky z formálnej alebo materiálnej stránky. To
však neznamená, že i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo účastníka na prejednanie veci
v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy a článku 6 ods.
1 Dohovoru, aby sa tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota

exekučného súdu dopadala i na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora o udelenie poverenia,
bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku,
napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu rozhodnúť
(či už pozitívne alebo negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, kde uložil exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti „poveriť“ exekútora, aby exekúciu

vykonal.
Exekučným titulom v sporných exekučných veciach bol rozhodcovský rozsudok. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená v konaní sp. zn. 25Er/998/2010
dňa 21. 12. 2010, sp. zn. 25Er/239/2011 dňa 24. 03. 2011,sp. zn. 19Er/997/2010 dňa 21. 12. 2010, sp.
zn. 7Er/275/2010 dňa 28. 04. 2010, sp. zn. 11Er/642/2011 dňa 06. 07. 2011, sp. zn. 7Er/803/2010 dňa

19. 10. 2010 a sp. zn. 19Er/466/2010 dňa 23. 06. 2010 (v tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že vo
vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nie je rozhodujúce, kedy začalo samotné
exekučné konanie, lehota na vydanie poverenia plynie od doručenia žiadosti o vydanie poverenia), ktorú
súd obsadený vyšším súdnym úradníkom zamietol. Žalobca namietal, že exekučný súd neoprávnene
preskúmaval exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Uvedený postup a obdobie, ktoré

uplynulo od doručenia žiadosti súdneho exekútora exekučnému súdu až do vydania zamietajúceho
rozhodnutia o podanej žiadosti, nemožno považovať za nesprávny úradný postup, pretože preskúmanie
exekučného titulu je plne odôvodnené potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti
predloženého exekučného titulu. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, lehota 15 dní je len procesná a
platí len v pozitívnom zmysle, teda vtedy, ak súd vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie

exekúcie, nie v prípade, ak vydáva iné rozhodnutie. Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré
žalobca iniciuje, je však ústavne akceptovateľná aj dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie
preskúmavacej činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14. 12. 2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25. 04. 2013). Túto skutočnosť
treba osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské

rozhodnutia (rozhodcovské rozsudky). Exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie. Je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul podľa ustanovenia § 41 EP
má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 EP). O návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo)

skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd
zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy
(doložky), je nesporné, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktorého oprávnenému nevzniká voči povinnému nárok, vymoženia ktorého sa v konaní domáha, a teda
exekučný titul je materiálne nevykonateľný.

Odvolací súd uvádza, že na vznik zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup musia byť totiž
splnené i ďalšie dva predpoklady, a to: vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama príčinná súvislosť
medzi konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou, na preukázanie
ktorýchpredpokladovzaťažujedôkaznébremenoprávenavrhovateľa.Vdanomprípadesižalobcasvojudôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie týchto zákonných predpokladov. Preto absentuje
príčinná súvislosť medzi konaním exekučného súdu a žalobcom tvrdenou škodou. Žalobca taktiež
nešpecifikoval a ničím nepreukázal ani uplatnenú nemajetkovú ujmu.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že v zmysle § 35 zák. č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanídoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmať
podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu. Vzhľadom k tomu je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom rovnako ako
rozsudok súdu všeobecného. Ustanovenie § 41 ods. 2 EP stanovuje popri vykonateľných rozhodnutiach

súdu i ďalšie exekučné tituly. Do 31. 05. 2011 uvedené ustanovenie neobsahovalo výslovne
uvedenie rozhodcovského rozsudku, v písm. d/ boli uvedené vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Až novelou EP zákonom č. 102/2011 Z. z. účinnou od 01. 06. 2011
boli do ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ priamo uvedené rozhodcovské rozsudky. Vzhľadom k tomu
rozhodcovské rozsudky bolo možné vykonať ako exekučné tituly do 31. 05. 2011 v zmysle § 41 ods.
2 písm. i/ EP.

Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 v znení do 31. 05. 2010 stanovil 15- dňovú lehotu na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie bez výnimky, pričom táto lehota plynula od doručenia žiadosti o
vydanie poverenia. Novelou uskutočnenou zákonom č. 144/2010 Z. z. s účinnosťou od 01. 06. 2010,
bola do uvedeného ustanovenia zakotvená výnimka, podľa ktorej na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučných titulov uvedených v § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP nie je žiadna lehota.

Keďže rozhodcovský rozsudok bol zakotvený do § 41 ods. 2 písm. d/ až od 01. 06. 2011, lehota na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku bola do 31. 05. 2011
a od 01. 06. 2011 lehota nie je.
Pokiaľ ide o exekučné konanie sp. zn. 19Er/753/2011, v ktorom bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok tak, ako vo vyššie uvedených konaniach, avšak exekučný súd poverenie súdnemu exekútorovi

vydal dňa 05. 08. 2011, pričom žiadosť súdneho exekútora bola na Okresný súd Nitra doručená dňa 03.
08. 2011. Exekučný súd teda rozhodol po dvoch dňoch od doručenia žiadosti a nie ako uvádza žalobca,
že išlo o omeškanie viac ako 6 mesiacov. Od tejto skutočnosti žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa v predmetnom konaní domáha.
Taktiežvprípadeexekučnéhokonaniasp.zn.19Er/58/2010,ktorébolovedenénapodkladeexekučného

titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. V predmetnej veci súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Nitra dňa 02. 02. 2010, o ktorej rozhodol exekučný
súd tak, že dňa 04. 02. 2010 vydal súdnemu exekútorovi poverenie. Poverenie bolo vydané v lehote
dvoch dní od doručenia žiadosti a nie ako tvrdí žalobca s omeškaním viac ako 267 dní.
Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade bolo poverenie pre súdneho exekútora vydané exekučným

súdom v lehote určenej v § 44 ods. 2 veta druhá EP, žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o
nesprávnomúradnompostupeexekučnéhosúdu,ktorémalospočívaťvtom,žekrozhodnutiuopoverení
došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, pretože v konaní nepreukázal, že k vydaniu poverenia
došlo po uplynutí zákonom určenej lehoty. Naopak, z dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplynulo,
že exekučný súd rozhodol o vydaní poverenia v zákonnej pätnásťdňovej lehote v súlade s ust. § 44 ods.

2 druhá veta Exekučného poriadku, keď rozhodol v druhý deň (sp. zn. 19Er/753/2011 dňa 05. 08. 2011 a
sp. zn. 19Er/58/2010 dňa 04. 02. 2010) od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na Okresný súd Nitra (sp. zn. 19Er/753/2011 a sp. zn. 19Er/58/2010 dňa 02. 02. 2010), teda žalobca
nepreukázal vôbec základ nároku na náhradu škody, a preto sa súd prvého stupňa správne nezaoberal
ani výškou požadovanej náhrady majetkovej škody ani výškou nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ ide o odvolacie dôvody žalobcu, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa nepostupoval v
merite veci podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z, ktorým bol
novelizovaný. Súd prvého stupňa citoval právnu úpravu platnú a účinnú v čase začatia exekúcie a nie
novšiu právnu úpravu, ktorú žalobca v podanom odvolaní namietal. Súd vo veci samej teda postupoval
podľa správnej právnej úpravy platnej a účinnej v čase začatia exekúcie. Vzhľadom k uvedenému,

odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akých skutočností žalobca vyvodil predmetný odvolací argument. Ak
by však súd aj citoval novšiu právnu úpravu ako platnú a účinnú v čase začatia exekúcie, táto skutočnosť
by nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože s ohľadom na zistený skutkový
stav a odôvodnenie napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa vychádzal zo správnej
právnej úpravy, a teda odvolací súd nemôže konštatovať, že by konanie trpelo vadou, ktorá by v tomto

smere odôvodňovala zrušenie rozsudku v zmysle niektorého z dôvodov uvedeného v ust. § 221 ods.
1 OSP. Konaním súdu jednoznačne nedošlo k interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku
právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu. Na námietku žalobcu týkajúcu
sa stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že stav právnej neistoty trvá až do okamihu, kedy súdrozhodne vo veci samej. Tým, že súd dňa 31. 03. 2011 (sp. zn. 25Er/239/2011), dňa 21. 02. 2012 (sp.
zn. 19Er/997/2010), dňa 20. 09. 2011 (sp. zn. 7Er/275/2010), dňa 08. 07. 2011 (sp. zn.
11Er/642/2011),dňa23.03.2012 (sp.zn.7Er/803/2010),dňa06.04.2011(sp.zn.19Er/466/2010)

a dňa 18. 02. 2011 (sp. zn. 25Er/998/2010) vydal uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, bol stav právnej neistoty účastníkov konania odstránený.
Stavprávnejneistotyprizamietnutížiadostisúdnehoexekútorapodľaodvolaciehosúdunezakladánárok
na náhradu škody, pretože v prípade vydania iného rozhodnutia ako vydania poverenia nie je zákonom
ustanovená lehota, ktorej nedodržanie by bolo možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup.

Odvolací súd má v tomto smere za preukázané, že súd prvého stupňa nijakým spôsobom v predmetnom
konaní nepochybil. V súvislosti s exekučným konaním sp. zn. 19Er/753/2011, v ktorom súd poverením č.
5403 090371 zo dňa 05. 08. 2011 a s exekučným konaním sp. zn. 19Er/58/2010, v ktorom poverením č.
5403 065787 zo dňa 04. 02. 2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., odvolací súd
uvádza, že tým, že súd dňa 05. 08. 2011 a dňa 04. 02. 2010 vydal poverenie, ktorým poveril súdneho
exekútora vykonaním predmetnej exekúcie, bol stav právnej neistoty účastníkov konania odstránený.

Dokazovaním bolo preukázané, že exekučný súd vydal poverenie v zákonnej lehote, a to v druhý deň od
doručeniažiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Ajvtomtosmeremá
odvolacísúdzapreukázané,žesúdprvéhostupňanijakýmspôsobomvpredmetnomkonanínepochybil.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že súd polemizoval nad dĺžkou zákonných lehôt, odvolací súd uvádza,
že súd nielenže nepolemizoval, ale ani neskúmal, či v konaní došlo k akýmkoľvek prieťahom, pretože

všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Prvostupňový súd len skúmal, či bola
dodržaná zákonná lehota, ktorá by založila zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi konania, a teda či
v skutočnosti došlo k vzniku škody, ktorej sa žalobca v predmetnom konaní domáha. Odvolací súd má
za preukázané, že súd prvého stupňa na rozhodnutie vo veci samej aplikoval správne právne predpisy
vnútroštátneho práva a zároveň rozhodol aj v súlade s platnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudská

práva, zachovávajúc pritom právo účastníkov konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo
146/2011 a 6Cdo 105/2011.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1a§142ods.1a§151ods.
1 OSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď si ich náhradu neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.