Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4C/156/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212205939
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8212205939.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO:35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátomsosídlomvBratislave,Karadžičova8,P.O.BOX205,protižalovanémuĽ.F.,nar.XX.X.XXXX,
bytom M. XX, XXX XX B., zastúpený opatrovníčkou U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX B., za
účasti vedľajšieho účastníka K. O. D. D. F. B., O.. D. X, XXX XX P., zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom,

advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 830,63 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 767,26 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 767,26 eur od 21.8.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku
vo výške 37,06 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 96,52 eur na účet právneho zástupcu žalobcu
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške

830,63 eur, zmluvnej pokuty vo výške 83,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo
sumy 830,63 eur od 21.8.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval
tým, že na základe Zmluvy o pôžičke č. 6012662 (ďalej aj „Zmluva“) uzavretej dňa 17.8.2006 medzi
právnym predchodcom žalobcu spol. Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným, poskytla spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému úver vo výške 2.714,96 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
uhradil
formou 48. pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.8.2010. V

rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil v čase určenom v
Zmluve, čím sa dostal do omeškania. Žalobcovi tak vzniklo právo požadovať od žalovaného zaplatenie
zostatku dlžnej istiny vo výške 830,63 eur s prísl. a zmluvnú pokutu na základe príslušných zmluvných
ustanovení. Po postúpení predmetnej pohľadávky žalovaný svoj záväzok do dnešného dňa neuhradil
ani len sčasti. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom

bola dňa 10.3.2011 pohľadávka voči žalovanému vo výške dlžnej istiny 830,63 eur s prísl. a zmluvnou
pokutou postúpená žalobcovi.Dňa 21.9.2012 bolo súdu doručené oznámenie K. O. D. D. F. B., O.. G. X, XXX XX P., C.: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátom, JUDr. Igorom Šafrankom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania na podporu žalovaného.

Tunajší súd vydal platobný rozkaz dňa 29.4.2013, č.k. 5Ro/106/2012-22, ktorý sa zrušil podaním odporu
zo strany vedľajšieho účastníka.

Vedľajší účastník v podanom odpore vzniesol námietku premlčania splátok splatných viac ako 3 roky

predpodanímžalobytakistonamietalneprijateľnézmluvnépodmienkyvspotrebiteľskejzmluve.Uviedol,
že je pravdepodobné, že žalobca si v dlžných splátkach uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných
pokút a ďalších sankčných mechanizmov, prípadne upomienok a že platby spotrebiteľa započítaval v
rozpore s § 566 Občianskeho zákonníka.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 2.9.2013 uviedol, že suma 830,63 € je vypočítaná ako rozdiel

medzi celkovou výškou pohľadávky vrátane pokút a poplatkov v sume 1.423,28 € po odpočítaní pokút a
poplatkov v sume 592,65 €. Dátum splatnosti prvej dohodnutej mesačnej splátky pripadol na 20.9.2006
a dátum splatnosti poslednej zmluvne dohodnutej splátky pripadol na 20.8.2010.

Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené na adresu jeho bydliska dňa 14.3.2014,

nevyjadril.

Na pojednávanie nariadené na deň 4.8.2014 sa nedostavil žalobca a ani jeho právny zástupca, ktorý
ospravedlnil ich neúčasť a navrhol rozhodnúť bez ich účasti. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný
a vedľajší účastník, u ktorého je predvolanie na pojednávanie doručené, svoju neúčasť ospravedlnil

a vyjadril súhlas s prejednaním veci bez jeho účastí. Preto v zmysle ustanovenia § 101 odsek 2
Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez ich prítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu
a dosiaľ vykonané dokazovanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením žalovanej a s listinnými dôkazmi

tvoriacimi obsah spisu, tak ako boli oboznamované na pojednávaní (návrh, zmluva na č.l. 3-4,
zmluva o postúpení pohľadávok, výpisom z Obchodného registra, odporom vedľajšieho účastníka na
č.l. 25-26, podaním žalobcu zo dňa 27.8.2013 s prílohami - prehľad úhrad na čl. 36 -38,) a zistil tento
skutkový stav:

Na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX uzavretej dňa 17.8.2006 medzi právnym predchodcom
žalobcu spol. Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným, poskytla spoločnosť Consumer Finance
Holding,a.s.žalovanémupôžičkuvovýške55.000,-Sk(1.825,67eur),ktorúsažalovanýzaviazaluhradiť
formou 48 pravidelných mesačných splátok po 1.778,-Sk (59,02 eur). Žalovaný mal teda uhradiť celkovo
sumu 85.344,-Sk (2.832,90 eur). RPNM činila 26,21 %. Súčasťou zmluvy je žiadosť o poskytnutie

úverovéhorámcaavydaniekreditnejplatobnejkartyVÚB,a.s.,súhlassospracovanímosobnýchúdajov,
dohoda o zrážkach zo mzdy, súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky (VOP).

Súčasťou VOP (tak drobné písmo, ktoré bolo problematické prečítať ) je rozhodcovská doložka,
splatnosť splátok k 20. dňu v príslušnom mesiaci, prvá splátka splatná v nasledujúci mesiac po

uzavretí zmluvy. Zmluvná pokuta 10 % z dlžnej splátky splatnej v 30. deň po dobe splatnosti splátky,
sankčný úrok 0,05 % denne za každý deň omeškania so splácaním (úrok z omeškania), súčasťou
pohľadávky sú aj náklady na zabezpečenie mimosúdneho vymáhania pohľadávky, oznamovanie -
doručovanie elektronickou formou (gsm, fax, elektronická pošta, odkazová schránka), zmluvný typ -
úverová zmluva podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka,

pôžička = spotrebiteľský úver, jednostranná zmena VOP zo strany veriteľa a pod..

Podaním doručeným súdu dňa 2.9.2013 žalobca predložil súdu prehľad úhrad, z ktorého vyplýva, že
dlh pozostáva z istiny 830,63 eur. Istina je vypočítaná ako rozdiel medzi celkovou výškou pohľadávky
(vrátane pokút a poplatkov) v sume 1.423,28 eur a pokutami a poplatkami v sume 592,65 eur, ktorých

náhradu si žalobca neuplatňuje. Prvá splátka bola splatná dňa 20.9.2006. Žalovaný poslednú splátku
uhradil dňa 13.2.2009. Na účet predchodcu žalobcu žalovaný uhradil sumu 1.484,94 eur.Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom bola dňa 10.3.2011
pohľadávka voči žalovanej vo výške dlžnej istiny 830,63 eur s prísl. a zmluvnou pokutou postúpená

žalobcovi. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

V predmete činnosti Consumer Finance Holding, a.s. je poskytovanie úverov z vlastných peňažných
zdrojov nebankovým spôsobom (súdu známe z jeho činnosti).

Ustanovenia zákonov nižšie uvedených sú citované v znení účinnom ku dňu 17.8.2006 (teda ku dňu
uzavretia zmluvy o pôžičke).

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku
právneho vzťahu veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b), c) prvá veta cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 1, 2 cit. zák. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ods. 3 cit. ust. Zmluva ďalej obsahujea) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa ods. 4 cit. ust. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere

platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ods. 5 cit. ust. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 1 ods. 2 písm. e) cit. zák. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty
v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký
účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté

podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (odkaz na § 52 až 60
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 52 OZ Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane

dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 ods.1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 veta prvá OZ Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu omeškania) Výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o pôžičke (ktorú súd považoval vzhľadom
na citovanú právnu úpravu a náležitosti zmluvy za zmluvu o spotrebiteľskom úvere), na základe ktorej
predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 55.000,-Sk (1.852,67 eur), ktorý sa ho

zaviazal splatiť v 48. splátkach vo výške 1.778,-Sk (59,02 eur) mesačne, t.j. celkovo sumu vo výške
85.344,-Sk (2.832,90 eur). Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky (VOP), v ktorej sa
nachádza rozhodcovská doložka, splatnosť splátok k 20. dňu v príslušnom mesiaci, pričom prvá
splátka je splatná v nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. Prvá splátka bola podľa VOP splatná dňa
20.9.2006 a posledná dňa 20.8.2010. Súčasťou ustanovení VOP bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute

vo výške 10 % z dlžnej splátky splatnej v 30. deň po dobe splatnosti splátky, ďalej sankčný úrok 0,05
% denne za každý deň omeškania so splácaním. Súčasťou pohľadávky sú aj náklady na zabezpečenie
mimosúdneho vymáhania pohľadávky, oznamovanie - doručovanie elektronickou formou (gsm, fax,
elektronická pošta, odkazová schránka), zmluvný typ - úverová zmluva podľa zákona o spotrebiteľskýchúveroch a podporne podľa Obchodného zákonníka, pôžička = spotrebiteľský úver, jednostranná zmena
VOP zo strany veriteľa a pod.. Na účet predchodcu žalobcu uhradil žalovaný sumu 1.484,94 eur. Po
postúpení predmetnej pohľadávky na žalobcu žalovaný neuhradil na účet žalobcu žiadnu sumu.

Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy,
keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených
obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník
(žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek

zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom
č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do
nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej
dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že
vyvinieúsilienazabezpečeniepostupnejzlučiteľnostijejprávnychpredpisovspredpismiEurópskejúnie.

Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná
v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými
právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Súd v tomto názore podporuje aj ust. § 23a zák. č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka.

Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka nielen na právne posúdenie vzniknutého
právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ale aj na z toho vyplývajúce
účinkyomeškaniačipremlčanianároku.Pričomakovyplývazcit.zák.ust.zmluvnépodmienkyupravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (myslí sa tým Občianskeho zákonníka) v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by
stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný (t.j. výklad
v súlade s komunitárnym právom). Súd je toho názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny

vzťah vzniknutý medzi účastníkmi (aj predchodcu žalobcu a žalovanou) za občianskoprávny vzťah, nie
vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere
považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali
špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že žalovanej bol poskytnutý
úver vo výške 55.000,-Sk, teda 1.825,67 eur, vzťahuje sa na predmetnú zmluvu o úvere aj osobitná

právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z..

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno

tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku, resp. zák.
o ochrane spotrebiteľa pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky
zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva
musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej

zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky

zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
(išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval ako dodávateľ
a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi

účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho
poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany
spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť

práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda

také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z
hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Keďže vedľajší účastník namietol premlčanie nároku žalobcu súd sa musel uvedeným podaním
zaoberať.

Skutočnosť, že žalovanému bola poskytnutá pôžička na základe predloženej zmluvy vyplýva z vyjadrení

žalovaného aj zo skutočnosti, že žalovaný na účet predchodcu žalobcu plnil sumu 1.484,94 eur. Rozdiel
medzi sumou ktorú mal žalovaný podľa zmluvy zaplatiť (2.832,90 eur) a ktorú zaplatil (1.484,94 eur)
predstavuje 1.348,96 eur. Žalovaný si však predmetnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 830,63 eur a zmluvnej pokuty vo výške 83,06 eur ako aj úroky z omeškania vo výške 9,00 %
p.a. z dlžnej istiny od 21.8.2010 do zaplatenia.

Splatnosť celého dlhu nastala dňom 21.8.2010 (po splatnosti poslednej splátky dňa 20.08.2010), ako to
vyplýva z obsahu zmluvy aj vyjadrení samotného žalobcu.

Z uvedeného je zrejmé, že od 23.8.2010 (pondelok) si pôvodný veriteľ mohol prvýkrát uplatniť

pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy na súde, pričom žalobca si uplatnil pohľadávku na súde dňa
27.7.2012. Je nutné konštatovať, že 3-ročná premlčacia doba márne uplynula vo vzťahu k splátkam
splatným pred dňom 27.7.2009. K premlčaniu pohľadávky teda nedošlo vo vzťahu k 13 splátkam spolu
vo výške 767,26 eur.

Súd by nemohol priznať žalobcovi právo na náhradu splátok splatných pred 27.7.2009 ani v prípade,
ak by nebola vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka a to vzhľadom na ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, v zmysle ktorého orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pokiaľ sa týka dojednaní o zmluvnej pokute vo VOP v č.l. 12 ide o dojednanie absolútne neplatné. Sú
písané veľmi drobným, voľným okom skoro nečitateľným písmom ako

aj celé úverové zmluvné podmienky. Naviac je nutné uviesť, že dohodu účastníkov o zmluvnej
pokute ťažko možno akceptovať ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho
vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v
zákonom predpísanej písomnej forme, nie ako napr. úroky z omeškania, kde tieto vôbec nemusia byť

súčasťou zmluvy a napriek tomu pri omeškaní dlžníka veriteľ má právo podľa zákonného ust. § 517 Obč.
zák. požadovať úroky z omeškania v zákonom stanovenej a určenej výške. Preto obsiahnutie zmluvnej
pokuty v úverových zmluvných podmienkach (všeobecných) nemožno akceptovať z hľadiska jej vážnosti
a dôležitosti. Okrem toho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo vnich bude alebo nebude a v akej forme a podobe určuje výlučne len žalobca ako dodávateľ, ktorý tieto
podmienky robí a formuluje. V podstate žalovaný ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani
meniťnemôže.Akchcespotrebiteľskýúverzískať,mámožnosťlenvšetkopodpísaťaakceptovať.Nemá

možnosť výberu a voľby podmienok. Žalobcovi nič nebránilo, aby dojednania ohľadom zmluvnej pokuty
uviedol priamo v tlačive na prednej strane zmluvy o poskytnutí pôžičky a to takým spôsobom, aby tieto
boli čitateľné a zrozumiteľné a v tom prípade by ich bolo možné považovať za individuálne dojednané
a nemusel tieto dojednania skrývať do neprehľadného textu úverových zmluvných podmienok. Na
uvedenú skutočnosť týkajúcu sa neprehľadnosti zmluvných podmienok vytlačených drobným písmom

reagoval zákonodarca tým, že s účinnosťou od 1.6.2010 vsunul do Občianskeho zákonníka ustanovenia
§ 53c ohľadom veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách pod následkom neplatnosti zmluvy a
teda zrejme vychádzal z predchádzajúcich skúsenosti so spotrebiteľskými zmluvami, ktoré obsahovali
zmluvné podmienky vytlačené drobným písmom a považoval ich ako neprijateľné za neplatné. Súd
preto dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné absolútne. Na dôvod absolútnej
neplatnosti pritom musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá.

Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd priznal žalobcovi sumu vo výške 767,26 eur, ktorá
predstavuje súčet 13 splatných splátok, vo vzťahu ktorým nedošlo k premlčaniu práva žalobcu na ich
úhradu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 2 Občianskeho
súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Žalobca sa domáhal
zaplatenia istiny vo výške 830,63 € a zmluvnej pokuty vo výške 83,06 eur t.j. sumy spolu vo výške 913,69
eur. Súd priznal žalobcovi sumu vo výške 767,27 eur, ktorá v pomere k žalovanej sume predstavuje 84

%. Žalovaný mal teda úspech v rozsahu 16 %. Pomer úspechu žalobcu tak predstavuje 68 % (84 %
- 16 %). Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 54,50 eur. Právny zástupca vyčíslil trovy právneho
zastúpenia v sume 141,79 €, ktoré pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej pomoci po 51,45 eur,
t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby na súd, režijného paušálu vo výške 15,26 eur
(2 x 7,63 eur) zvýšených o 20 % DPH. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu mu súd priznal náhradu

za zaplatený súdny poplatok vo výške 37,06 eur (68 % zo sumy 54,50 eur) a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 96,42 eur (68 % zo sumy 141,79 eur).

Súd k trovám konania zaviazal iba žalovaného, nie aj vedľajšieho účastníka v zmysle návrhu žalobcu,
pretože v čase uskutočnenia úkonov právnej pomoci, v súvislosti s ktorými

vznikol žalobcovi nárok na odmenu a hotové výdavky jeho právneho zástupcu, ako aj v čase zaplatenia
súdneho poplatku za žalobu, nevystupoval vedľajší účastník v tomto konaní na strane žalovaného.
Nemožno teda zaviazať k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, pretože jednak nevystupoval v konaní
a jednak neboli to úkony, ktoré vznikli v súvislosti s jeho činnosťou v tomto súdnom konaní. Vedľajší
účastník vstúpil do tohto konania na podporu žalovaného až v čase, kedy právny zástupca žalobcu

prevzal zastupovanie, podal žalobu na súd a bol zaplatený súdny poplatok za návrh zo strany žalobcu.

Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho
zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého
v konaní vystupoval. Keďže súd vzhľadom na pomer úspechu účastníkov konania nepriznal žalovanému

náhradu trov konania, nemohol priznať náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žev konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.