Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrej Kekely

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/561/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235548
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115235548.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: R.

W., U.. W.., W. W. Q. X, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpená Bobák, Bollová a spol., s. r. o.
so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: V. O., K..
XX.XX.XXXX, O. XXX XX P. XX, Š. R. W., o zaplatenie 360,32 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 349,69 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 349,69 eur od 03.06.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 10,63 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 10,63 eur od 03.06.2014 do zaplatenia zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 21,50 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 25.11.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 11.12.2015
sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť
zaplatiť mu sumu 360,32 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo 360,32 eur od

3.6.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvy č. U.
a č. U., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv
navrhovateľ vypožičal odporcovi 2 SIM karty, ktoré umožňujú odporcovi využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom a k týmto priradil účastnícke telefónne čísla XXXX/ XXX XXX a
XXXX/ XXX XXX. Ďalej navrhovateľ uviedol, že sa domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá
mu vznikla za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia: 1/ zn. Sony Ericson Elm (výška

škody 6,12 eur) a 2/ zn. Nokia 1616 (výška škody 4,51 eur), t.j. spolu vo výške 10,63 eur. Uvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení
a ich akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), t. z. predstavuje jeho škodu, ktorú mu odporca
spôsobil tým, že získal mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom dodatkov sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvných vzťahoch počas dohodnutej doby (tzv.
doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol vedomý v zmysle

dodatkov, že mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia sú mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1
bod 1.3 dodatkov, ktorých výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou
zľavou len z dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatkoch, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavyzo spotrebiteľskej ceny mobilných telefónov/telekomunikačných zariadení). Pri výpočte spôsobenej
skutočnej škody zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluvám do
okamihu porušenia zmluvných povinností odporcom. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú mu

odporca spôsobil je nasledovný: 1/ akciová cena 1,- euro, predajná cena 160,- eur, poskytnutá zľava
159,- eur a uplatnená škoda 6,12 eur, 2/ akciová cena 1,- eur, predajná cena 45,- eur, poskytnutá zľava
44,- eur a uplatnená škoda 4,51 eur. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporca včas a riadne nezaplatil cenu
poskytnutých služieb vo výške 423,69 eur v období 2014/01-2014/03. Preto pokusom o pokonávku zo
dňa 19.5.2014 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné

telefóny/telekomunikačné zariadenia, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní pokusu
o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 74,- eur odpísaná a preto si ju navrhovateľ neuplatňuje.
Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Navrhovateľ si úroky z
omeškania uplatnil s odkazom na Všeobecné zmluvné podmienky čl. 11 bod 11.14, a to počnúc dňom
nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo dňa
3.6.2014. Z vyššie uvedeného dôvodu žiadal, aby mu súd priznal za neuhradené služby sumu vo výške

349,69 eur a sumu 10,63 eur, ktorú si v konaní uplatňuje vo výške škody a ktorá mu podľa jeho názoru
preukázateľne vznikla. V prípade ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného
zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí
súdu, akú časť škody po využití práva výšku škody znížiť, mu súd prizná.
Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk dňa 28.1.2016, ktorú skutočnosť

preukazuje doručenka na č.l. 42 súdneho spisu, vyjadril v podaní podanom na súde dňa 1.2.2016, v
ktorom uviedol, že si je vedomý svojho dlhu voči navrhovateľovi, ale tento vzhľadom k jeho finančným
možnostiam nie je schopný uhradiť jednorázovo a preto žiada o možnosť jeho splatenia v splátkach.
Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť

aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur
(ďalej len "drobné spory").
Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných

dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne

vyhlásil tento rozsudok dňa 23.2.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli dňa 17.2.2016.
Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.

Podľa ust. § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právona úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník

je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní

verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods.
2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a
lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach
týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,
[napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom

(autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä
lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku
pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie
o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných
služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie
dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v

telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné
údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať
aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v
nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie
za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia

a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa
uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov

podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity
siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa ust. § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v
odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane
všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo

v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných
služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie
na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť
alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych
číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a

možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade
fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania
služby.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 1.2.2013, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike ao zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe zmluvy č. U. uzavretej v súlade s ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách dňa 12.9.2005 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXX/ XXX XXX a zaviazal sa aktivovať
odporcovi účastnícky program „Paušál 60“, sprístupniť mu a poskytovať mu v zmluve a vo Všeobecných

podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“) špecifikované služby. V zmysle
zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň
sa odporca zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých služieb podľa Cenníka
navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).

V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k tejto zmluve (č. U.) zo dňa 11.2.2011 sa navrhovateľ
zaviazal aktivovať odporcovi účastnícky program „Volania do všetkých sietí 100“ a súčasne predať
mobilné zariadenie zn. Sony Ericson Elm za zľavnenú kúpnu cenu 1,- euro. (čl. 1 dodatku) Týmto
došlo medzi účastníkmi konania aj zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 Občianskeho
zákonníka, ktorej predmetom bol predaj uvedeného mobilného telefónu za cenu 1,- euro.

Na základe zmluvy č. U. uzavretej v súlade s ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách dňa 11.2.2011 navrhovateľ zapožičal odporcovi 1 ks SIM karty č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne číslo XXXX/ XXX XXX a zaviazal sa aktivovať
odporcovi účastnícky program „Majster paušál za 2 eurá“, sprístupniť mu a poskytovať mu v
zmluve a vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných

služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „VP“)
špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal dodržiavať VP ako neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Zároveň sa odporca zaviazal platiť cenu za zriadenie a poskytovanie dohodnutých
služieb podľa Cenníka navrhovateľa (čl. 2 bod 2.2 a čl. 11 bod 11.1 VP).
V zmysle medzi účastníkmi uzavretého dodatku k tejto zmluve (č. U.) zo dňa 11.2.2011 sa navrhovateľ

zaviazal aktivovať odporcovi účastnícky program „Majster paušál za 2 eurá“ a súčasne predať mobilné
zariadenie zn. Nokia 1616 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- eur. (čl. 1 dodatku) Týmto došlo medzi
účastníkmi konania aj zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka,
ktorej predmetom bol predaj uvedeného mobilného telefónu za cenu 9,- eur.
Ust. čl. 2 predmetných dodatkov k zmluvám upravovali práva povinnosti navrhovateľa a odporcu.

Odporca sa medzi inými povinnosťami v bode 2.3 zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia
tohto dodatku a) zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy ako účastník služieb mu
poskytovaných navrhovateľom prostredníctvom SIM karty a po celú dobu bez prerušenia využívať
tieto služby, a to v súlade so svojimi záväzkami a zároveň neuskutočniť žiaden taký úkon, ktorý by
smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku

pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu), pričom
za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č.
351/2011 Z. z., b) nepožiadať o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ
mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomto prípade je povinný bez zbytočného odkladu
pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú alebo deaktivovanú

SIM kartu), c) nedopustiť sa takého konania, alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani
neumožniť také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo
právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým
sa zaviazal v dodatku alebo zmluve, alebo na základe ktorého by bol navrhovateľ oprávnený mu v dobe
viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) mať na SIM karte aktivovaný

taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu), že nedôjde k porušeniu záväzku
účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku, e) včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje
peňažné záväzky voči navrhovateľovi a včas a riadne uhrádzať navrhovateľovi iné platby, ktoré jepovinný platiť navrhovateľovi, a to aj v prípade, ak sa nejedená o peňažné záväzky voči navrhovateľovi,
avšak je povinný ich uhradiť navrhovateľovi alebo jeho prostredníctvom tretej osobe.
V ust. čl. 2 bod 2.5 dodatkov si účastníci ďalej dohodli, že ak odporca počas doby viazanosti uvedenej v

čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy
v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo
poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom
ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez
ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je povinný uhradiť navrhovateľovi

zmluvnú pokutu vo výške 159,- eur (Dodatok k zmluve č. U.), resp. zmluvnú pokutu 44,- eur (Dodatok k
zmluve č. U.), pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred
uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude
postupnepodľanižšieuvedenýchpravidielznižovaťvzávislostiodtoho,koľkomesiacovmáešteuplynúť
od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre
Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby

viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti)
sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré ma v čitateli výšku zmluvnej pokuty a, ako
je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo šesť, Výsledná suma zmluvnej pokuty
získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty
nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého

okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je stanovená
pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou
(spotrebiteľskou) cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou
cenou, t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú navrhovateľ predal odporcovi mobilný telefón. Právo na
zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne navrhovateľovi samotným porušením povinnosti odporcu,

a to v okamihu porušenia povinnosti odporcom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním
žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od Zmluvy alebo prerušením či obmedzením
poskytovania Služby v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku).
Podľa ust. čl. 2 bod 2.6 dodatkov účastník (odporca) súhlasí s tým, že ak počas doby viazanosti dodatku
dôjde na základe jeho žiadosti alebo z dôvodov jeho zavinenia k dočasnej deaktivácii jemu pridelenej

SIM karty a v dôsledku toho k obmedzeniu alebo k prerušeniu poskytovania služieb podľa zmluvy o
pripojení, že doba po ktorú nebude z týchto dôvodov používať tieto služby sa mu nezapočítava do doby
viazanosti. Táto skutočnosť nezbavuje účastníka jeho povinnosti zaplatiť navrhovateľovi za túto dobu
cenu služieb, pokiaľ mu táto povinnosť v zmysle zmluvy vznikne, ani plniť svoje záväzky dohodnuté v
písm. a) a c) bodu 2.3 tohto článku.

Súd vychádzajúc v ďalšom z obsahu ust. čl. 1 bod 1.2 v spojení s ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b) dodatkov
nemal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti skutkového tvrdenia navrhovateľa, že predajná
(štandardná) cena mobilného zariadenia zn. Sony Ericson Elm v čase uzavretia dodatku k zmluve č.
U. bola u navrhovateľa vo výške 159,- eur s DPH a predajná (štandardná) cena mobilného telefónu zn.
Nokia 1616 v čase uzavretia dodatku k zmluve č. U. bola u navrhovateľa vo výške 44,- eur s DPH.

Platobné podmienky, čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby upravoval čl. 11 VP. Podľa
bodu 11.8 tohto článku navrhovateľ po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vystaví
faktúru - daňový doklad, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho obdobia. Lehota
splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle bodu 11.14 tohto článku má navrhovateľ
nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej zákonom z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo

účastníkom požadovanej služby až do jej zaplatenia.
Podľa ust. čl. 4 bodu 4.1 VP zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť zmluvy zaniká: a) dohodou
zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo navrhovateľa, d)
smrťou alebo zánikom účastníka.
Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. b) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto Všeobecných

podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na úhradu ceny poskytnutej služby,
administratívnych, či iných poplatkov podľa Cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8
Všeobecných podmienok.
Podľa čl. 5 bodu 5.1 písm. c) podpísm. cb) VP má navrhovateľ okrem iných oprávnení v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v zákone č. 351/2011 Z. z. právo na dočasné prerušenie alebo

obmedzenie poskytovania služby účastníkovi z dôvodu neuhradenia splatnej ceny za poskytnuté služby
podľa bodu 1 písm. b) tohto článku najneskôr v lehote 1 deň po dátume splatnosti ceny za poskytnuté
služby (prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služby môže navrhovateľ až do zaplatenia ceny alebo do
zániku zmluvy).Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že navrhovateľ v zmysle vyššie
uvedených platobných podmienok vyúčtoval odporcovi nasledovné faktúry:
1/ vo vzťahu k zmluve č. U. XXXXXXX:

- Faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 26.1.2014 splatnú dňa 9.2.2014 znejúcu na sumu 229,38 eur,
faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 26.2.2014 splatnú dňa 12.3.2014 znejúcu na sumu 54,91 eur
a faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 26.3.2014 splatnú dňa 9.4.2014 znejúcu na sumu 44,50 eur
(z toho 34,50 eur predstavujú poplatky za obmedzenie a odpojenie služby s DPH).
2/ vo vzťahu k zmluve č. U. XXXXXXX:

- Faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 26.1.2014 splatnú dňa 9.2.2014 znejúcu na sumu 22,28 eur,
faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 26.2.2014 splatnú dňa 12.3.2014 znejúcu na sumu 23,02 eur
a faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa 26.3.2014 splatnú dňa 9.4.2013 znejúcu na sumu 44,60 eur
(z toho 34,50 eur predstavujú poplatky obmedzenie a odpojenie služby s DPH).
Okrem toho navrhovateľ faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 26.2.2014 splatnou dňa 12.3.2014
vyúčtoval odporcovi cenu zaslanej upomienky vo výške 5,- eur.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o pokonávku zo dňa 19.5.2014 na zaplatenie faktúr za obdobie
01/2014 v sume 251,66 eur, 02/2014 v sume 82,93 a 03/2014 v sume 89,10 eur, celkovo v sume
423,69eur.Ďalejnavrhovateľodporcuupozornil,žejepovinnýzdôvoduporušeniazmluvnýchpovinností
podľa dodatku k zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu/náhradu škody v celkovej výške 203,- eur a v prípade
mimosúdneho vymáhania aj skutočné náklady, ktoré vzniknú pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávky.

Tieto pohľadávky navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 2.6.2014.
Po zaslaní pokusu o pokonávku navrhovateľ odpísal časť dlžnej sumy spolu vo výške 74,- eur.
Navrhovateľ síce skutkovo neodôvodnil o akú časť faktúrami vystavenej pohľadávky išlo, no je zrejmé,
že sa jednalo o poplatok za upomienku vo výške 5,- eur a poplatky za obmedzenie a odpojenie služby
spolu vo výške 69,- eur s DPH (34,50 eur + 34,50 eur), ktorá suma v súčte predstavuje čiastku 74,- eur.

Súd mal tak za preukázané, že navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie doposiaľ
neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade s vyššie uvedenými zmluvami, VP a vyššie uvedenými
faktúrami, vo výške 349,69 eur, a preto mu priznal voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 349,69 eur,
keďže nevyšlo najavo, že by odporca do dňa rozhodnutia súdu tento svoj záväzok splnil.
Navrhovateľ si tak v ďalšom v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy vo výške 10,63 eur, ktorý

skutkovo vymedzoval ako nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku porušenia
povinností odporcu zotrvať v zmluvných vzťahoch počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby, pričom výška škody mala zodpovedať výške poskytnutej zľavy
z predajnej ceny mobilného telefónu/ zariadenia pri zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od
uzavretia dodatkov k zmluve do okamihu porušenia zmluvných povinností odporcom.

Súd na tomto mieste považuje za potrebné vyjadriť sa bližšie k predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Týmito sú protiprávne konanie, škoda, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie.
Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo
opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej

povinnosti, ktorá bola uložená povinnému subjektu. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych
predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak
konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť
sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať.
Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je

definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej
škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s
ňou. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k

rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí
Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou
škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné
zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu

príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám
občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku
škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája.Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré
býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento
vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá

nedbanlivosť.Zavinenieakopsychickývzťahmusízahrňovaťvšetkyznakypríslušnejskutkovejpodstaty,
teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti
založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
Poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je
v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu

domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť (exculpovať) musí preukázať, že škodu nezavinil.
Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu je v tom, že tento porušil svoje povinnosti a
riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatkov k
zmluvám o pripojení. Následkom tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda,
ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilných telefónov/ zariadení, a to akciovej cene za ktorú
boli tieto predané odporcovi a predajnej skutočnej cene, pričom škodu si uplatnil v zníženej výške pri

zohľadnení počtu celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatkov k zmluve do okamihu porušenia
zmluvných povinností odporcom.
Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,
že nie sú splnené uvedené podmienky, a nie je tak daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si
uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno bolo preukázané, že odporca
porušil svoju povinnosť uhrádzať cenu na základe zmlúv poskytnutých služieb riadne a včas. Ďalej však
navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvných vzťahoch nezotrval po dobu viazanosti 24 mesiacov.
Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmlúv o pripojení je uvedený v ust. čl. 4 VP,
ktoré sú súčasťou zmlúv. Podľa ust. § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda

môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne
uzavretých zmlúv o pripojení nepreukázal.
Pokiaľ sa týka vzniku škody ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, podľa
navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov a ich akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávnych úkonov, k uvedenej škode

by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej
politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako navrhovateľom deklarovanú trhovú
cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie
je následkom (tvrdeného, ale nie celkom preukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom

zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku odporcu tak nedošlo,
pretože tento za mobilné telefóny/ zariadenia obdržal dojednané kúpne ceny.
S vyššie uvedeným záverom je zároveň spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody

(kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvných záväzkoch po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by neboli tieto
protiprávne úkony ale kúpne zmluvy s odporcom s obdržaním dojednaných kúpnych cien. V ďalšom
súd poukazuje na to, že škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného -
navrhovateľa, mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatkov zľavnené mobilné

zariadenia. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosti a riadne neplatil za služby poskytované
navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetku vo sfére navrhovateľa, keď poskytol
zľavy na mobilné zariadenia a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinností odporcu riadne platiť
za služby v roku 2013, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr. Teda z časového
hľadiskanavrhovateľzamieňapríčinusnásledkom,inakpovedanénajskôrmalodôjsťknásledku(vzniku

škody) a potom k príčine (protiprávnemu konaniu).
Súd tak v dôsledku nepreukázania predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za navrhovateľom
tvrdenú škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 10,63 eur spolu s jej uplatneným príslušenstvom úrokmi
z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10,63 eur od 3.6.2014 do zaplatenia zamietol.
Na tomto mieste súdu nedá neuviesť, že spôsob, akým si navrhovateľ uplatnil uvedený žalovaný nárok

sa súdu javí ako účelový v snahe obísť zákaz ďalšieho používania zmluvných podmienok, ktoré boli
súdmi judikované ako neprijateľné (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aj keď navrhovateľ skutkovo
vymedzuje žalovaný nárok ako nárok na náhradu škody, v zásade sa však domáha akoby zmluvnej
pokuty, ktorá zodpovedá zľave z cenníkovej ceny mobilného telefónu.Navrhovateľovi vzniklo v súlade s ust. čl. 11 bod 11.14 VP právo na úroky z omeškania vo výške
stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust.§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 3 ods. 1 v znení účinnom do 31.1.2013. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že odporca

sa dostal do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby, t. j. sumy 349,69 eur, prvým dňom po
splatnostijednotlivýchfaktúr,t.j.dňom10.2.2014(resp.13.3.2014,resp.10.4.2014),ktorýminavrhovateľ
vyúčtoval odporcovi cenu poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V čase prvého
dňa omeškania odporcu so zaplatením uvedených faktúr bola výška základnej úrokovej sadzby ECB v
období od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25 % ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti,

§ 121 O.s.p.). Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25 %
ročne: zo sumy 251,66 eur od 10.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 82,93 eur od 13.3.2014 do zaplatenia a
zo sumy 20,10 eur od 13.3.2014.2014 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania až od 3.6.2014, súd mu viazaný rozsahom návrhu s poukazom na
ust. § 153 ods. 2 O.s.p. priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
349,69 eur od 3.6.2014 do zaplatenia.

K žiadosti odporcu o umožnenie splatenia dlžnej sumy v splátkach, súd uvádza, že v danom prípade
neboli splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. Odporca síce tvrdil, že nemá finančné
prostriedky na splnenie dlhu jednorázovo, toto svoje tvrdenie však nepreukázal žiadnymi relevantnými
listinnými dôkazmi.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., pričom navrhovateľovi ako
účastníkovi, ktorý mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti (t.j. menej než 10 %), priznal plnú náhradu
trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie práva voči odporcovi.
Na základe vyššie uvedeného preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania titulom náhrady
súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 21,50 eur.

Pokiaľ sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, súd
navrhovateľovi náhradu týchto trov nepriznal. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal zo znenia ust. § 142
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, avšak iba
tých, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Súd mal za to, že navrhovateľ ním tvrdené
trovy právneho zastúpenia nevynaložil účelne. Pri tomto závere vychádzal zo skutočností, ktoré sú mu

známe z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), a to, že navrhovateľ donedávna podával formálne a obsahovo
úplne totožné návrhy ako v prejednávanej veci sám bez toho, aby bol právne zastúpený. Ide pri tom
o formulárové návrhy, do ktorých navrhovateľ, resp. teraz jeho právny zástupca, len administratívne
dopisuje údaje týkajúce sa účastníka a iné číselné údaje. Súd má tak za to, že administratívne vypĺňanie
formulárových návrhov (okrem toho používaných predtým samotným zastúpeným navrhovateľom)

nemožno považovať za poskytovanie právnej služby. Rovnako v tomto smere nemožno hovoriť ani
o účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia pri úkone právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Iné úkony právnej služby právny zástupca navrhovateľa
navrhovateľovi neposkytol. (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 MCdo 9/2013 zo dňa
20.06.2014, trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných /skutkovo a právne

takmer totožných/ veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len
o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne /účelne/
vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.