Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/118/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413207749
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Mamráková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1413207749.8

Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou Mgr. Danielou Mamrákovou, v právnej veci navrhovateľov:
1. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. XXX, 2. D. E., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. XXX., 3.
J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. XXX, 4. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. XXX, 5. E. E., nar.
XX.XX.XXXX., bytom W.. XXX, všetci zastúpení advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, Malé námestie
5402/1A, Malacky, proti odporcom: 1. S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpený advokátom
JUDr. Albínom Kostolanským, Záhorácka 53, Malacky, 2. Duvenbeck Slovensko, s.r.o., Opletalova 71,
Bratislava, IČO: 35 782 986, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka,
s.r.o., Suché mýto 1, Bratislava a advokátkou JUDr. Silviou Vanekovou, Suché mýto 1, Bratislava, o
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh proti odporcovi v 1. rade v celom rozsahu zamieta.

II. Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 4000.- eur, navrhovateľke v 2.
rade 5000.- eur, navrhovateľovi v 3. rade 1000.- eur, navrhovateľke v 4. rade 400.- eur, navrhovateľovi
v 5. rade 400.- eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 18.4.2013 žiadali navrhovatelia, aby súd uložil odporcovi v 1. rade
povinnosť zaplatiť každému navrhovateľovi sumu 2000.- eur, odporcovi v 2. rade povinnosť zaplatiť
každému navrhovateľovi 8000.- eur z titulu náhrad nemajetkovej ujmy spôsobenú porušením ich práva
na ochranu osobnosti a nahradiť trovy konania.

Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril písomne podaním zo dňa 04.07.2013, v ktorom uviedol, že s
návrhom nesúhlasí a navrhol ho zamietnuť, pričom uviedol, že je nesporné, že k pracovnému úrazu
navrhovateľa v 1. rade prišlo v prevádzkarni odporcu v 2. rade, za čo bol odporca v 1. rade uznaný
vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa §157 ods. 1, 2 písm. a Trestného zákona a
za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví z nedbanlivosti, za čo bol odsúdený na 1 rok s podmienečným
odkladom na 2 roky. V trestnom konaní bol poškodený navrhovateľ v 1. rade odkázaný na náhradu škody
v občianskom súdnom konaní. Odporca v 1. rade poukázal na plnenia, ktoré navrhovateľ v 1. rade ako
poškodený obdržal zo zdravotnej poisťovne z titulu nemocenského poistenia z dôchodkového poistenia.
Odporca v 1. rade uviedol, že nie je zrejmé, na základe čoho sa navrhovatelia dopracovali k sume 2.000,-
eur, ktorú požadujú od odporcu v 1. rade a že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by tento nárok preukázali.
Odporca v 1. rade nesúhlasil, že náhrada nemajetkovej ujmy má súvislosť s ukončením pracovného
pomeru navrhovateľky v 2. rade, čo sa týka starostlivosti navrhovateľky v 2. rade o navrhovateľa v 1.
rade, je táto povinnosť zakotvená v zákone o rodine a ak si choroba vyžaduje dlhodobé ošetrovanie, je
možné požiadať sociálnu poisťovňu o tzv. ošetrovné. Právo na súkromie navrhovatelia bližšie v návrhu
nešpecifikujú a nie je zrejmé, v čom spočíva toto porušenie práva na súkromie. Odporca v 1. rade

namietol aktívnu legitimáciu odporcu v 2. až 5. rade a vo vzťahu k nim navrhol žalobu zamietnuť v celom
rozsahu.

Odporca v 2. rade sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 09.07.2013, v ktorom uviedol, že
s návrhom nesúhlasí a navrhol ho zamietnuť z dôvodu, že úraz, ktorý utrpel navrhovateľ v 1. rade,
je pracovným úrazom a v tomto prípade sa aplikuje ustanovenie §195 a nasl. Zákonníka práce o
osobitnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze. Odporca v 2. rade
prijal všetky opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré boli zistené počas kontroly Inšpektorátu práce
Bratislava. Navrhovateľ v 1. rade poberal príslušné nemocenské a úrazové dávky, na ktoré mu vznikol
nárok. Navrhovateľ v 1. rade v návrhu uviedol, že bez svojho zavinenia bol nútený hradiť náklady na
zdravotnú starostlivosť, rehabilitáciu a privátneho fyzioterapeuta, k čomu odporca v 2. rade uviedol, že
na základe výzvy Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. zo dňa 29.02.2012 odporca v 2. rade uhradil
náklady na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v celkovej výške 4.833,30 eur. Odporca v 2. rade
dohodou skončil pracovný pomer s navrhovateľom v 1. rade, pričom sa odporca v 2. rade zaviazal
poskytnúť navrhovateľovi v 1. rade odmenu vo výške 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku
ako dodatočnú satisfakciu za úraz. Špecifickosť pracovného úrazu a aplikácia osobitnej zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze vylučujú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka
na tento prípad a nemožno ich priznať na základe totožných skutkových tvrdení.

Odporca v 2. rade uviedol, že nie sú splnené predpoklady pre vznik práva na použitie sankcií na ochranu
osobnosti, nakoľko navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno. Pred začatím konania si navrhovateľ v 1.
rade uplatňoval proti odporcovi v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur nakoľko zo
strany Sociálnej poisťovne nebola vyplatená celá suma náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Práve z dôvodu nedostatočnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytnutej sociálnou
poisťovňou, si podľa názoru odporcu v 2. rade uplatňujú navrhovatelia neopodstatnene vysokú sumu
voči odporcovi v 2. rade, čo odporca v 2. rade považuje za snahu o účelové vykorisťovanie bývalého
zamestnávateľa a dosiahnutie kompenzácie, na ktorú nemajú nárok.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámil sa s obsahom spisu Okresného
súdu Bratislava IV 3T/151/2012, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ v 1. rade a odporca v 1. rade boli zamestnancami odporcu v 2. rade v prevádzkarni
spoločnosti Duvenbeck Slovensko s.r.o.. Dňa 06.12.2010 odporca v 1. rade ako vodič vysokozdvižného
vozíka pri cúvaní od ložnej plochy vagóna zachytil pravý spodný okraj odsúvacej bočnej steny vagóna,
čo malo za následok pád odsúvacej steny na navrhovateľa v 1. rade, ktorý následkom tejto nehody utrpel
zranenia popísané nižšie.

Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/151/2012 súd zistil, že trestným rozkazom zo
dňa 22.10.2012 bol odporca v 1. rade uznaný za vinného, že dňa 06.12.2010 na koľajisku nakladacej
rampy ako vodič vysokozdvíhacieho vozíka pri cúvaní od ložnej plochy vagóna nerešpektoval §12
ods. 2 písm. a, c, bod 1 a bod 2 Zákona č. 124/2006 Z.z., pričom vozník lyžín nechal vysunutý do
ľavej strany zachytil pravý spodný okraj odsúvacej bočnej steny vagóna, čo malo za následok pád
odsúvacej steny na navrhovateľa v 1. rade a E. J., pričom navrhovateľ v 1. rade utrpel kompletnú
zlomeninu s posunom úlomkov horného a dolného ramena lonovej kosti vpravo, kompletnú zlomeninu
s posunom úlomkov horného ramena lonovej kosti vľavo, kompletnú zlomeninu krížovej kosti bez
posunu úlomkov kosti, pomliaždenie močového mechúra ťažkého stupňa s prechodnou poruchou
funkcie, pomliaždenie pravého močovodu, syndróm vzniknutý rozdrvením svalovej hmoty malej panvy
s hematómom a poúrazové poškodenie pravého sedacieho nervu, v súvislosti s ktorými zraneniami sa
poškodený navrhovateľ v 1. rade vyliečil a bol práceneschopný ešte dňa 08.04.2012 a do 06.01.2011
bol plne odkázaný na pomoc inej osoby pri plnení základných životných potrieb, do 15.03.2011
bol prevažne odkázaný na pomoc inej osoby a zranenia zanechali trvalé následky v 60% miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a poškodený Milan Sekereš utrpel zranenia, ktoré si
nevyžiadali práceneschopnosť, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal
uvedený čin závažnejším spôsobom (porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho
zamestnania a uloženej mu podľa zákona), čím spáchal trestný čin - prečin ublíženia na zdraví podľa
§157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s
podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť
08.01.2013.

Z odborného posudku o invalidite zo dňa 06.02.2012 vypracovaného Sociálnou poisťovňou súd zistil,
že navrhovateľ v 1. rade v súvislosti s vyššie uvedeným úrazom bol vyšetrovaný posudkovým lekárom,
pričom záver posudku je, že navrhovateľ v 1. rade je invalidný podľa §71 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60%, dátum vzniku invalidity 06.12.2011.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 14.06.2012 súd zistil, že navrhovateľovi v 1. rade bol od
06.12.2011 priznaný invalidný dôchodok v sume 246,90 eur mesačne, ktorý bol zvýšený od 01.01.2012
na sumu 255,10 eur mesačne.

Z protokolu Inšpektorátu práce Bratislava súd zistil, že predmetom bolo vyšetrovanie príčiny závažného
pracovného úrazu navrhovateľa v 1. rade, pričom vyšetrovaná udalosť je pracovným úrazom podľa
§17 ods. 4 písm. a) Zákona č. 124/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom bolo zistené v
príčinnej súvislosti s udalosťou, že na strane navrhovateľa v 1. rade neexistujú nedostatky a na strane
zamestnávateľa - odporcu v 2. rade boli zistené tieto nedostatky:

1. odporca v 2. rade neoboznámil navrhovateľa v 1. rade pri prijatí do zamestnania zrozumiteľne a
preukázateľne s právnymi predpismi a predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
so zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a bezpečnými
pracovnými postupmi.

2. odporca v 2. rade nezabezpečil, aby usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov a nezaistil bezpečné a zdravotné označenie pri práci na pracovisku
a v jeho priestoroch.

Zo strany odporcu v 1. rade inšpektorát zistil porušenie §12 ods. 2 písm. a), c) v bode 1, 2 Zákona č.
124/2006 Z.z. a porušil prevádzkový poriadok pre vysokozdvižné motorové vozíky s volantom.

Z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie MUDr. Roberta Őlvédyho súd zistil, že navrhovateľka v
2. rade dňa 13.07.2012 absolvovala psychiatrickú kontrolu, pričom jej stav bol v tom čase psychicky
stabilizovaný, po emočnej stránke kľudná, stanovená diagnóza - adaptačné poruchy a iné zmiešané
úzkostné poruchy.

Z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie MUDr. Roberta Őlvédyho súd zistil, že navrhovateľka v
2. rade dňa 10.08.2012 absolvovala psychiatrickú kontrolu, pričom jej stav bol v tom čase parciálne
zlepšený, trpela ešte miernou poruchou spánku, celkovo kľudnejšia, diagnóza adaptačné poruchy a iné
zmiešané úzkostné poruchy.

Z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie MUDr. Roberta Őlvédyho súd zistil, že navrhovateľka v 2.
rade dňa 09.10.2012 absolvovala psychiatrickú kontrolu, pričom jej stav bol v tom čase charakterizovaný
ako v popredí nočné bulimické stavy, porucha spánku, psychosomatické symptómy, inak stav zlepšený,
diagnóza adaptačné poruchy a iné zmiešané úzkostné poruchy.

Z lekárskej správy psychiatrickej ambulancie MUDr. Roberta Őlvédyho súd zistil, že navrhovateľka v
2. rade dňa 14.05.2012 absolvovala psychiatrické vyšetrenie, pričom z anamnézy súd zistil, že pred 2
rokmi bola navrhovateľka v 2. rade liečená s diagnózou M.-O. W.W. H., navrhovateľka 2.sa potom mala
dobre, s manželom začali podnikať. Manžel mal úraz, bol na JIS celý dolámaný, musela sa o všetko
starať sama, zvládala to, ale došlo to do takého štádia, že bol imobilný 4 mesiace, začala byť vyčerpaná
psychicky aj fyzicky, začali finančné problémy, zadlženie, trištvrte roka boli bez peňazí, stále riešia otázku
prežitia, cítila sa nesústredená, podráždená, unavená, málo zarobila, pracovala v práčovni, prestala
vládať, zabúda, užíva sporadicky Lexaurin. Neskôr si našla druhú prácu, ale teraz je nezamestnaná,
práceneschopná, bojí sa ísť do práce, lebo je unavená, nesústredená. Tento navrhovateľkou opísaný
stav psychiater objektívne zhodnotil ako návrat ťažkostí na báze dlhodobého stresu a sociálnych
problémov, exhaustívny syndróm s poruchou koncentrácie pozornosti, diagnóza adaptačné poruchy, iné
zmiešané úzkostné poruchy.

Z ambulantnej správy nemocnice v Malackách súd zistil, že dňa 05.12.2012 absolvovala navrhovateľka
v 2. rade vyšetrenie v nemocnici v Malackách s diagnózou bolestí dolnej časti chrbta.

Z ambulantnej správy nemocnice v Malackách súd zistil, že dňa 14.12.2012 absolvovala navrhovateľka
v 2. rade vyšetrenie v nemocnici v Malackách s diagnózou bolestí dolnej časti chrbta.

Zo správy neštátnej neurologickej ambulancie MUDr. Jany Psárskej zo dňa 22.11.2012 súd zistil, že
navrhovateľka v 2. rade bola ošetrená z dôvodu náhleho vzniku bolesti chrbta, pričom lekárke uviedla
rodinné problémy, záver lekárky je AC.lumbago a bol jej doporučený kľudový režim a postupná fyz.
liečba.

Z výpisu z účtu súd zistil, že odporca v 2. rade uhradil sumu 4.833,30 eur Všeobecnej zdravotnej
poisťovni z titulu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, na zaplatenie ktorých
bol odporca v 2. rade vyzvaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, v ktorej bol navrhovateľ v 1. rade
poistený.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 22.08.2012 súd zistil, že navrhovateľ v 1. rade
a odporca v 2. rade sa dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu 24.08.2012 s tým, že
navrhovateľovi v 1. rade bude vyplatená odmena vo výške 10-násobku mesačného priemerného
zárobku.

Listom zo dňa 22.10.2012 navrhovateľ v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu vyzval odporcu v
2. rade na náhradu nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti vo výške
20.000,- eur.

Svedok MUDr. Őlvedy vo výpovedi uviedol, že navrhovateľka v 2. rade je jeho pacientkou od 16.09.2009.
Navrhovateľka prišla s diagnózou, ktorú uzavrel ako iná zmiešaná úzkostná porucha. Navrhovateľka
bola predtým pacientkou MUDr. Halmovej, u ktorej bola liečená v roku 2007, ale či sa jednalo o prvé
vyšetrenia na psychiatrii nevedel uviesť.

V roku 2009, odkedy ho navštívila, trvala liečba od 16.09.2009 do 12.05.2010, teda polroka. Stav
navrhovateľky bol stabilizovaný, posledná kontrola v tomto období bola 28.05.2010. Ďalšie vyšetrenie
nasledovalo 14.05.2012 z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu. Príčina zhoršenia zdravotného stavu
u navrhovateľky bola z dôvodu, že mala viacero rodinných problémov, s manželom začali podnikať,
manžel mal potom úraz, sama sa musela starať o všetko aj o manžela, bola vyčerpaná, psychicky aj
fyzicky, mala problémy finančné a z toho mala úzkostné stavy a poruchy spánku a depresie. Tento jej stav
diagnostikoval ako adaptačnú poruchu a sekundárnou diagnózou bola iná zmiešaná úzkostná porucha.
Adaptačná porucha bola u navrhovateľky nová diagnóza, je to vlastne neurotická reakcia na záťažovú
situáciu. Liečba bola rovnaká ako pri úzkostných stavoch, pretože je to veľmi podobné. Navrhovateľka
užívala antidepresíva a antineurotiká. Priebeh tejto choroby bol taký, že v júli 2012 bol stav podstatne
zlepšený a v októbri 2012 bola posledná kontrola. Ďalšia návšteva navrhovateľky v 2.rade bola v marci
2013. Dôvodom návštevy v marci 2013 bola skutočnosť, že navrhovateľka v 2. rade sa necítila dobre,
keď prestala brať lieky. Absolvovala aj neurologické vyšetrenia, pretože jej tŕpli končatiny, absolvovala aj
operáciu nezhubného nádoru, stav bol teda taký, že potrebovala pomoc prostredníctvom psychofarmak.
Liečba bola taká istá ako v predchádzajúcom období, pretože lieky boli osvedčené, takže sa v ich užívaní
pokračovalo. Táto liečba prebieha aj v súčasnosti, stav navrhovateľky je stabilizovaný.
V prípade navrhovateľky v 2. rade ide o situačnú neurózu, ktorá vyplýva z vonkajších faktorov, z
vonkajších vplyvov, pričom existuje veľa faktorov, ktoré môžu vplývať na stav pacienta, ako je rodina,
práca a pod..
K otázke predpokladaného vyliečenia svedok uviedol, že je to otázka sily osobnosti, ako sa vie s
touto záťažou vyrovnať, je to veľmi individuálne. V súčasnosti je zdravotný stav navrhovateľky v 2.
rade rovnaký, je to faktor, ktorý stále pôsobí, keďže jej manžel nepracuje je to trvalý faktor. Čo sa týka
porovnania stavu pred úrazom a po úraze manžela, je to ťažké kvantifikovať, nedá sa to určiť, že jej
choroba sa zhoršila po úraze jej manžela.

V máji 2010 bola navrhovateľka na poslednej kontrole, pričom bola objednaná na ďalšiu kontrolu, ale
sama neprišla. Diagnóza úzkostný stav je podľa svedka bežná diagnóza v dnešnej dobe. Hlavné
príčiny tohto stavu u navrhovateľky v 2.rade sú podľa svedka stále problémy v zamestnaní, hľadanie

zamestnania, starostlivosť o rodinu, finančné a rodinné problémy, sú to všetko faktory, ktoré spolu
pôsobia a nedá sa povedať, že jeden z nich je hlavnou príčinou, všetky sú na rovnakej úrovni a
nemôžeme od seba tieto faktory oddeliť, je to súhrn faktorov.

Svedok uviedol, že je možné, aby sa následky situačnej neurózy mohli prejaviť až 1 a pol roka po úraze
manžela navrhovateľky v 2rade. Stav si vyžaduje určitú dobu, kým sa prejaví, je to individuálne, sú
známe prípady, keď ľudia sa starajú 10 rokov o postihnutú osobu a zvládajú to a v 11 roku sa zložia a
u niekoho sa to neprejaví vôbec. Stav navrhovateľky v 2. rade v období medzi jednotlivými kontrolami
od 14.05.2012 a poslednou kontrolou 09.10.2012 svedok zhodnotil tak, že po užívaní liekov sa stav
podstatne zlepšil.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. l OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd, s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy, a na okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 853 ods. l OZ občiansko-právne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy tohto zákona obsahom a
účelom im najbližšie.

Občiansko-právna ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 a nasl. OZ prichádza do úvahy iba pri
neoprávnených zásahoch, t.j. v zásahoch, ktoré sú v rozpore s objektívnym právom. Právo na súkromie
zahŕňa aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími bytosťami, keďže súčasťou života každého
človeka je aj rodinný život zahŕňajúci vzťahy medzi blízkymi, príbuznými, a to bez ohľadu na to, či spolu
trvale žijú, pričom protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na
súkromie a rodinný život fyzickej osoby. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že konaním
odporcu v 1. rade došlo k úrazu , následkom ktorého bolo zranenie navrhovateľa v 1. Rade. Uvedená
skutočnosť predstavuje zásah do osobnostných práv navrhovateľov, konkrétne do práva na súkromie,
nakoľko došlo k zmene rodinného života, k zmene manželského spolužitia, ovplyvneniu rozvíjania
rodičovských vzťahov medzi, k zmene finančnej situácii, prehĺbeniu finančnej destabilizácie, zhoršeniu
zdravotného stavu navrhovateľky v 2. rade z hľadiska psychického zdravia.

Súd posudzoval pasívnu legitimáciu odporcov, pričom dospel k záveru, že odporca v 1. rade nie je v
konaní pasívne legitimovaným, t.j. nie j e účastníkom hmotnoprávneho vzťahu , a preto návrh v tejto
časti zamietol.
Subjektmi zodpovednými za zásah do práva na ochranu osobnosti môžu byť buď fyzické osoby alebo
právnické osoby. V prípade, že bol neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti spôsobený
niekým, kto bol použitý právnickou osobou či inou fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej
osoby, postihujú občiansko-právne sankcie podľa § 13 OZ pri analogickom použití ust. § 420 OZ v
spojení s ust. § 853 OZ, samotnú právnickú osobu, a nie fyzickú osobu, ktorá bola na túto činnosť
použitá. Súd použil analogickú aplikáciu ust. §420 OZ z dôvodu, že z hľadiska obsahu a účelu sú

zodpovednostným vzťahom vzniknutým v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnostných práv
najbližšie ust. § 420OZ, keďže ust. o ochrane osobnosti neobsahujú označenie subjektu zodpovedného
za zásah do práva a na ochranu osobnosti. Okolnosti, za akých došlo k zásahu do práva na
ochranu osobnosti v danom prípade odôvodňujú pasívnu legitimáciu odporcu v 2. rade v spore
ako zamestnávateľa odporcu v 1. rade. Zásadnou okolnosťou na posúdenie pasívnej legitimácie je
skutočnosť, že ujma bola spôsobená protiprávnym konaním odporcu v 1. rade ako zamestnanca odporcu
v 2. rade pri činnosti odporcu v1. rade, ktorého odporca v2. rade na túto činnosť použil a že ujma je
bezprostredným následkom zásahu do ochrany osobnosti, spôsobenou pri tejto činnosti. preto je podľa
názoru súdu namieste zodpovednosť zamestnávateľa podľa § 420 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 853 OZ,
ktorým bol v danom prípade odporca v 2. rade .

V súvislosti s pasívnou legitimáciou odporcu v 1. rade v tomto konaní súd poukazuje aj na rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12C/385/2008-194 zo dňa 15.6.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 6Co/111/2011-244 zo dňa 4.6.2012, kde v obdobnej právnej veci súd ustálil
pasívnu vecnú legitimáciu analogicky podľa § 427 OZ. So zreteľom na označený rozsudok krajského
súdu a zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, súd uvádza, že v danom prípade neboli zistené
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by viedli súd k odlišnému právnemu záveru o pasívnej legitimácii
žalovaného v spore.

V súvislosti s argumentáciou odporcu v 2. rade ohľadom vylúčenia aplikácie Občianskeho zákonníka
a nároku za škodu spôsobenú pracovným úrazom, súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že
navrhovateľ v 1. rade si okrem práva na ochranu osobnosti uplatnil aj právo za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa ust. §444 ods. 1 OZ a nejedná sa v tomto prípade o duplicitné
hodnotenie nemajetkovej ujmy na zdraví fyzickej osoby. V prejednávanej veci je predmetom konania
právo na ochranu osobnosti a konkrétne zásah do práva na súkromie a preto prichádza do úvahy
v prípade, že sa preukáže zásah do práva na ochranu osobnosti, priznanie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy, ak nepostačuje primerané zadosťučinenie.

Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, určenie výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze. Pre určenie tejto výšky náhrady
nemajetkovej ujmy však § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritéria: závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým vyššia
by mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia) a veľmi široko chápané okolnosti, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo (pričom vždy musia byť zisťované okolnosti
nielen na strane pôvodcu zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby, konkrétne, napríklad, aký
je podiel samotnej postihnutej osoby na priebehu činnosti pôvodcu vyúsťujúcej do neoprávneného
zásahu). Druhé kritérium (okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo), je stanovené zámerne veľmi
všeobecne tým, že by malo byť uplatnené vo vzťahu ako k postihnutej fyzickej osobe, tak k osobe,
ktorá neoprávnený zásah spôsobila (napr. či išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú
ľahkú nedbanlivosť alebo naopak o úmysel). Tým je sledovaný cieľ, aby pri určení konkrétnej výšky
peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu a v súlade s princípom spravodlivosti
prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby
došlo. Súd musí pritom však vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o
preskúmateľné konkrétne hľadiská. Maximálna čiastka peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd
priznať je ohraničená výškou navrhovateľom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí
byť zrejmá zo žalobného návrhu (§ 79 ods. 1 O.s.p.).

Vychádzajúc z uvedených kritérií, je súd názoru, že priznanie nemajetkovej ujmy je dôvodné. Za závažnú
ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však
nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto
v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Úraz navrhovateľa v
1. rade je nesporne neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti tým, že znemožnil
viesť plnohodnotný manželský život, rozvíjať rodinný život s deťmi, následkom ktorého je značná,
nereparovateľná ujma, čo vedie súd k záveru, že v prípade takéhoto následku nepostačuje morálna
satisfakcia , a preto je daný nárok priznanie náhrady za nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Súd zaviazal odporcu v 2. rade na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v celom rozsahu nižšom
ako žiadali navrhovatelia nakoľko je názoru, že táto suma je primeraná okolnostiam za akých došlo k
neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov. Zásah do práva na ochranu
osobnosti bol intenzívny, ovplyvnil fungovanie celej rodiny tak po emocionálnej ako finančnej stránke.
Je nesporné, že každému z navrhovateľov zasiahol úraz navrhovateľa v 1. Rade do súkromia a každý z
nich ako člen rodiny pociťoval ujmu v rodinnom živote, avšak následky tohto zásahu boli rozdielne. Súd
nepriznal celú náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko je názoru, že navrhovatelia v 1. A v 2. Rade utrpeli
ujmu väčšiu než navrhovatelia v 3,4,5. Rade. Najväčšiu ujmu podľa názoru súdu utrpela navrhovateľka
v 2. rade, ktorá utrpela jednak psychickú ujmu a zároveň bola nútená prevziať bremeno vedenia celej
rodiny tak po stránke osobnej starostlivosti o všetkých členov ako aj po stránke materiálnej, pričom
navrhovatelia v 3,4,5, rade jej pri vedení domácnosti a starostlivosti o chorého navrhovateľa v 1.
Rade pomáhali. Súd mal z výpovedí navrhovateľky v 2. Rade a výpovedi svedka MUDr. ?lvedyho
preukázaný psychický stav navrhovateľky v 2. rade, ktorý bol negatívne ovplyvnený úrazom jej
manžela. Vzhľadom na mieru akou sa navrhovatelia pričinili o starostlivosť o domácnosť a chorého
otca, súd diferencoval nemajetkovú ujmu tak, že navrhovateľovi v 3. Rade priznal vyššiu nemajetkovú
ujmu, nakoľko bolo preukázané, že sa vyššou podieľal na financovaní rodiny, prevzal čiastočne bremeno
finančnej starostlivosti tým, že si zobral úver, uprednostnil vzdelávanie mladších súrodencov pred svojim
vzdelaním. Z výpovedí otca navrhovateľky v 2. Rade mal súd preukázané, že zásah do rodinného
života bol najvýraznejší u navrhovateľa v 3. Rade tým, že zostal najviac uzavretý. Navrhovatelia 3.,4.,5
rade pociťovali zmenu v prežívaní rodinných vzťahov s navrhovateľom v 1. rade, nakoľko navrhovateľ
v 1.rade bol negatívny, nervózny, nemal záujem o žiadne aktivity, a aj bol obmedzený v aktivitách ,
ktoré rodina spoločne absolvovala pred úrazom. Súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy
prihliadal v prípade navrhovateľa v 1. Rade na tú skutočnosť, že zo strany odporcu v 2. Rade mu bolo
vyplatených 10 mesačných platov pri ukončení pracovného pomeru, a preto mu celú náhradu nepriznal.
Táto skutočnosť bola tiež nezanedbateľná pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy. Súd nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by viedli k záveru, že samotná postihnutá osoba má podiel na priebehu činnosti pôvodcu
vyúsťujúcej do neoprávneného zásahu.

Súd považuje výšku priznanej nemajetkovej ujmy za primeranú a vzhľadom k okolnostiam prípadu
je podľa súdu táto suma čiastočne spôsobilá zmierniť následky spôsobené zásahom do práv
navrhovateľov. Keďže sa súd nestotožnil s výškou navrhovateľmi navrhovanej nemajetkovej ujmy, a
priznal nižšiu sumu z titulu nemajetkovej ujmy, rozhodol tak, že návrh vo zvyšnej časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o nich
rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde
v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / § 205 ods. 1 O. s. p. /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O. s. p. /.