Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113229197
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113229197.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: P. A. M. U. AG, P. XXC, XXXX T., N., IČO: L. -
XXX.XXX.XXX, zastúpeného A.. A. N., advokátom, E. č. 8, C., proti žalovanému: Z. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom E., X. č. 3, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom M. M., pracovníčkou Okresného
súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ právna pomoc spotrebiteľom,
K. č. XX, E., zastúpeného A.. Ladislavom Z., advokátom, E., C. č. 8, o zaplatenie 470,17 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/67/2014-102 z
2.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania 16,34 eur do troch dní
od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo
výške 82,09 eur na účet A. Z., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol o peňažnom nároku žalobcu na zaplatenie sumy

470,17 eur s príslušenstvom, keď uviedol, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy zo dňa
20.9.2007 sa zaviazal poskytnúť žalovanému služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a
žalovaný sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby. Ku dňu postúpenia pohľadávky Zmluvou o o
postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2012 pohľadávka žalovaného predstavovala sumu 470,17 eur s
príslušenstvom.

Konštatoval prvostupňový súd, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená
spotrebiteľská zmluva podľa§ 52 ods. 1 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že vedľajší účastník
na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania v písomnom podaní zo dňa 13.1.2014 a rovnako
vzniesla námietku premlčania aj opatrovníčka žalovaného a keďže žalobca si svoj nárok neuplatnil v
trojročnej premlčacej lehote (žaloba bola podaná na súde 22.10.2013 a vzhľadom na splatnosť faktúry
č. XXXXXXXXXX dňa 2.6.2010, najneskôr sa jeho nárok premlčal dňa 3.6.2013), súd žalobu zamietol

podľa § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka pre vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom,
na ktorú bol súd povinný prihliadnuť.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý
bol v konaní úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi vedľajším účastníkom na strane žalovaného a žalobcom súd
rovnako odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trovkonania vo výške 82,09 eur, ktoré spočívali v trovách jeho právneho zástupcu za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k žalobnému návrhu) po 33,12 eur, čo spolu s
režijným paušálom k týmto úkonom 1x7,81 eur a 1x8,04 eur v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, predstavuje sumu 82,09
eur, na úhradu ktorých zaviazal prvostupňový súd žalobcu, zaplatiť ich na účet právneho zástupcu JUDr.
F. Z..

Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal včas odvolanie žalobca.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že Občiansky súdny poriadok rozlišuje dva
typy vedľajších účastníkov, ktorí môžu vystupovať v sporovom konaní a to účastník, ktorý má záujme

na výsledku sporu v zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. a vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, akým je napr. zákon č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Tento typ vedľajšieho účastníctva je upravený v § 93 ods. 2 O.s.p.. Legitimáciu
na vstup takého vedľajšieho účastníka do konania mu dáva samotný zákon, pretože sa predpokladá, že
vedľajšie účastníctvo aktívnym pôsobením poskytne účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupuje

„pomoc v spore“. Zákon o ochrane spotrebiteľa predpokladá existenciu takýchto združení, ktorí sú
založené na ochranu spotrebiteľa a jeho práv v súdnom konaní, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou
jeho činnosti a takýto vedľajší účastník bude aktívne chrániť spotrebiteľov v spotrebiteľských súdnych
sporoch.

Ďalej uviedol, že súd podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa (s účinnosťou od 1.5.2014) je povinný
prihliadať na premlčanie práva, a preto žalovaný ako spotrebiteľ by bol dosiahol rovnaký úspech, ak
žalobca uplatnil premlčanú pohľadávku v tomto konaní, aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší
účastník neuviedol žiadne iné skutočnosti, ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný
zistiť sám z úradnej povinnosti a ktoré by súd prvého stupňa v tomto konaní viedli k zamietnutiu

žalobného návrhu. V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa síce uviedol, že námietka premlčania
bola vznesená podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 13.1.2014, a teda súd rozhodol v tomto konaní
na jej základe, ak však ju považoval za zásadný úkon, na podklade ktorého vo veci rozhodol, mohol
tak urobiť v čase, kedy bola táto námietka vznesená.

Žalobca ďalej poukázal na neúčelnosť uplatňovaných trov právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho
účastníka, že v prípade rozhodovania o náhrade trov konania je súd povinný prihliadať k všetkým
okolnostiam v prejednávanej veci a zvážiť, či existujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný
vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených trov a v nadväznosti na to, že
je potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za

poskytnutú právnu pomoc. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 7MCdo/1/2014, ako aj na Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 3259/11, III. ÚS 3303/11, I. ÚS 988/12,
podľa záverov ktorých ústavný súd konštatuje, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou
priznania ich náhrady.

Záverom svojho odvolania uviedol, že aj v prípade, ak súd nemá výhrady voči paušálnemu vstupu
združení na ochranu spotrebiteľa do konaní, je potrebné každý prípad vnímať v kontexte ďalších
stoviek konaní, do ktorých vedľajší účastník vstúpil v krátkom časovom úseku hromadne a to bez
akejkoľvek nadväznosti na osobu žalovaného ako spotrebiteľa, spôsob vstupu vedľajšieho účastníka
do týchto konaní je neadresný, uskutočnený len oznámením o vstupe do konania so žiadosťou o

doručenienávrhunazačatiekonaniasprílohamiatovšetkobezakýchkoľvekznalostípredmetukonania,
len predpokladajúc podľa žalobcu, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Takéto paušálne úkony nie sú
úkonmi právnej služby, sú administratívnym úkonom. Vedľajší účastník je v každom konaní zastúpený
advokátom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu, a preto podľa názoru žalobcu je právne
zastupovanie vedľajšieho účastníka advokátom odôvodnené len v náročných právnych veciach, čo nie

je prípad vznesenia námietky premlčania.

V nadväznosti na to žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných
veciach, keď vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania.Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom
výroku potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Uviedol, že úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech
vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.6.2011 sp.zn. 8Sžo/215/2010).

Zdôraznil, že už len v rámci princípu rovností zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti žalobcovi,
ktorý inicioval tisíce konaní v celej SR a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje
v každom konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia.
Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré inicioval žalobca, bolo nutné na riadne chránenie práv čo

najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokát.

Poukázal na to, že navrhovateľ si uvedomuje riziko náhrady trov konania a často berie späť svoje
nedôvodné žaloby. Je vo verejnom záujme zvyšovanie ochrany spotrebiteľa, aby nedôvodne podané
žaloby proti spotrebiteľom boli vzaté čo najskôr späť, resp. aby ich žalobcovia vôbec neuplatňovali na

súdoch, pričom tento cieľ sa dosahuje jedine kvôli vstupu a právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka.
Neexistuje dôvod preto, aby v prejednávanom prípade neúspech žalobcu v konaní, ktorého si musel byť
žalobca vopred vedomý, znášal spotrebiteľ ako úspešná strana.

Zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka boli jednoznačne účelne vynaložené, keďže išlo o trovy

právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním, právny zástupca vedľajšieho účastníka
podal vyjadrenie k žalobnému návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného
návrhu a jeho príloh, vedľajší účastník svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom
úkone, ktorý mu patril z 11.1.2014, kedy súd nemal povinnosť prihliadať na premlčanie, preto nie je tento
úkon ani nadbytočným, vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie

súdu v prospech spotrebiteľa, súd nemohol sám vzniesť námietku premlčania. Tento úkon nebol ani
nadmerný, keďže uplatnená hodnota trov konania je vypočítaná v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Z uvedených dôvodov treba považovať preto trovy právneho zastúpenia za nanajvýš účelné aj s
prihliadnutím na charakter sporového procesu. Zdôraznil, že pred každým vyjadrením sa oboznamujú

so žalobou, jej podstatou, s vyjadrením žalovaného, uskutočňujú skutkový právny rozbor a až potom
pristúpia k vyjadreniu. Hoci sa môžu zdať vyjadrenia obdobné, je to zapríčinené obdobnými žalobami
žalobcu, za každé vyjadrenie nesie právny zástupca vedľajšieho účastníka plnú zodpovednosť za
spôsobenú škodu, stavovskú zodpovednosť a pod. Preto ak nesie právny zástupca plnú zodpovednosť
za svoje právne služby, zodpovedá tejto plnej zodpovednosti aj nárok na plnú náhradu trov právneho

zastúpenia.

Poukázal na to, že je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom, teda v súlade s čl. 47
ods. 2 Ústavy SR aj Občianskym súdnym poriadkom, má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta
od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu. Z ničoho nevyplýva, že vedľajší účastník sa

nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom, pričom ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka
v súdnom konaní, pochybnosť o účelnosti vynaloženia takýchto trov konania je v rozpore so zákonnou
garanciou práva na zastupovanie. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je
dané čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov,
ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov

spotrebiteľov.Právonaprávnezastúpenievedľajšiehoúčastníkaspotrebiteľskéhozdruženia-právnickej
osoby advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22.12.2010 vo veci C279/2009.

Uviedol, že navrhovateľ taktiež využil zákonné právo a nechal sa zastúpiť advokátskou kanceláriou,
avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné.

Takýto názor nemá opodstatnenie, možno z neho nadobudnúť dojem, že žalobca chce pre seba získať
výhodnejšie postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší
účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní
vystupovať na strane žalovaného.V nadväznosti na vyššie uvedené poukázal aj na Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 2257/2008
zo dňa 7.7.2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu

pomoc nie je možné prostredníctvom pojmu neúčelne vynaložené trovy konania vymedzovať kategórie
subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie a tak im de facto právo na
náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať.

Opatrovník sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť rozsudku v napadnutej časti a to vo vzťahu

k trovám konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, vrátane jeho odôvodnenia a v celom
rozsahu sa s ním stotožňuje.

Na doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a k odvolaniu žalobcu, odvolací
súd uvádza nasledovné:

Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní vychádzal z názoru o neúčelnosti vynaložených trov právneho
zastúpenia vedľajším účastníkom, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že toto nemožno
považovať za dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,žepredpokladompotrebnýmprevzniknárokunanáhradu
trovkonania jeúčelnosťvynaloženýchtrovnauplatneniealebobráneniepráva.Vprejednávanejvecibol

žalovaný v plnom rozsahu úspešný, preto mu prináleží náhrada trov konania, pričom tento osud zdieľa aj
vedľajší účastník. Je teda nesporné, že vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania,
a preto je potrebné skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať
za účelne vynaložené. Pre účelnosť trov platí, že trovy vynaložené účastníkom konania, vrátane
vedľajšieho účastníka musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania.

Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp. procesná obrana
proti tvrdenému nároku.

V tejto súvislosti je odvolací súd toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka možno považovať
za účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného spočívajúce v dvoch úkonoch právnej služby a

to v príprave s prevzatím zastúpenia a písomného podania na súd (vyjadrenie k žalobe). Niet totiž
pochybnosti o tom, že uplatnené trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka boli vynaložené v
súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovaného a v súvislosti s právnymi službami, ktorých
vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu.

Zobsahuspisunepochybnevyplýva,ževedľajšíúčastníkcestouzvolenéhoprávnehozástupcupodaním
zo dňa 18.12.2013 oznámil vstup do konania na strane žalovaného a podaním doručeným súdu
13.1.2014, okrem iného vzniesol dôvodne aj námietku premlčania, v dôsledku čoho súd prvého stupňa
zamietol žalobu v celom rozsahu. Je potrebné zdôrazniť, že vedľajší účastník vzniesol námietku
premlčania ešte pred účinnosťou ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa (pred 1.5.2014). Na to, aby v

tom čase premlčanie malo hmotnoprávne účinky uvedené v ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
museli byť splnené dve podmienky a to márne uplynutie premlčacej doby a námietka premlčania
vznesená dlžníkom, prípadne vedľajším účastníkom. Skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol po
1.5.2014 a prihliadol už na skôr vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka (na
kvalifikovanú námietku) a na takto vznesenú námietku premlčania prihliadol, nemá vplyv na správnosť

rozhodnutia súdu prvého stupňa a neznamená to, že už na skôr vznesenú námietku premlčania nemohol
(nemal) prihliadnuť.Rovnako nemožno vyvodiť záver, že uplatnené trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka v súvislosti
s týmto jeho úkonom (vyjadrením vo veci) neboli vykonané v prospech žalovaného a v súvislosti s takto
poskytnutou právnou službou, nemali vplyv na rozhodnutie súdu.

Rovnakosaodvolacísúdnestotožňujestvrdenímodvolateľa,ževedľajšíúčastníknemáprávonaprávne
zastúpenie, resp. že má konať v konaní sám bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko
tento názoru žalobcu nemá oporu v procesnom práve.

Účastníci majú v Občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.). Účastník sa môže dať v
konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť
advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.).

Z týchto ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník (v danom prípade združenie),
rovnako ako účastník konania má právo na zastúpenie v konaní advokátom. Toto právo mu patrí bez

ohľadu na to, či niekto z jeho členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva
aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade vedľajší
účastník, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z trov právneho
zastúpenia a to za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu podľa § 10

ods. 1, § 13a ods.2 písm.b/ a § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v sume 8,30 eur + 1x režijný paušál v sume 8,04 eur ( za rok 2014),
teda spolu 16,34 eur, na náhradu ktorých súd zaviazal neúspešného žalobcu v súlade s ust.§ 149 ods.
1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.