Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Antónia Kandravá
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/138/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205756
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613205756.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu Urbárska spoločnosť
ŠČOB, pozemkové spoločenstvo Vyšný Orlík 14, sídlo 090 11 Vyšný Orlík, IČO: 31300499, zastúpená
predsedom R.. J. E., bytom L. N. 4, XXX XX L. N., právne zastúpený JUDr. Vladimír Cahajla, advokát,
Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, p r o t i žalovaným 1. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. N. XX, XXX XX
L. N., štátny občan SR, 2. Bc. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. N. XX, XXX XX L. N., štátny občan
SR, 3. T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. N. XX, XXX XX L. N., štátny občan SR, žalovaní v 1 až 3.
rade právne zastúpení JUDr. Marek Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, 4. R. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. N. XX, XXX XX L. N., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie sumy 2.399,50
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 3C/335/2013-62
zo dňa 09.10.2014 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
I. O d m i e t a sa odvolanie žalobcu proti výroku o zastavení konania voči žalovanému v 4.rade.
II. P o t v r d z u j e sa rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania.
III. Náhrada trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 4.rade sa n e p r i z n á v a.
IV. Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania
každému z nich vo výške 70,82 na účet ich právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša, advokáta v
lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Konanie voči žalovanému v 4. rade zastavuje.
Žalobu zamieta.
Trovy konania žalovanému v 4. rade zo strany žalobcu nepriznáva.
Žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaným v 1. rade vo výške 187,26 Eur, v 2. rade vo
výške 187,26 Eur, v 3. rade vo výške 187,26 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to
na účet právneho zástupcu žalovaných v 1., 2., 3. rade JUDr. Mareka Bujdoša, advokáta a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku“.Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané z rozsudku
Okresného súdu Svidník zo dňa 16. 05. 2012 č.k. 5C/111/2011 - 108 v spojení s opravným uznesením,
že v tomto konaní bola určená Zmluva o združení súkromných vlastníkov lesov „Orlík“ za neplatnú. V
predmetnom konaní rozhodol súd o trovách konania tak, že nepriznal žalobcovi náhradu trov konania,
pretože si ich žalobca, ktorý mal vo veci plný úspech neuplatnil a žalovaní ako neúspešní účastníci
nemali právo na ich náhradu. Žalobca v tomto konaní bol označený ako R.. J. E. predseda Urbárskej
spoločnosti „SČOB“ pozemkové spoločenstvo L. N., IČO: 31 300 499 a žalovanými boli aj žalovaní v
1. a 3. rade v predmetnom konaní.
Na zistený skutkový stav prijal právny názor, že žalobcovi nemohli vzniknúť náklady, ktoré si uplatňuje
v predmetnom konaní, a ktoré mu vznikli v konaní 5C/111/2011, pretože žalobca nebol účastníkom
konania vedeného pod sp.zn.5C/111/2011. Podľa jeho názoru žalobca nie je aktívne legitimovaný.
Rovnako tak na strane žalovaných nie je pasívna legitimácia, pretože nebolo preukázané, aby existoval
medzi účastníkmi hmotnoprávny vzťah založený zodpovednosťou za škodu a mal za to, že nebolo
preukázané, aby žalovaní zodpovedali za škodu.
Poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešným účastníkom, teda žalovaným
v 1., 2. a 3. rade plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia a každému z
nich priznal náhradu týchto trov vo výške 187,26 Eur. Žalovanému v 4. rade, voči ktorému bolo konanie
zastavené zo strany žalobcu náhradu trov konania nepriznal.
V priebehu konania zobral žalobca voči žalovanému v 4. rade žalobu späť a navrhol konanie zastaviť.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alebo rozhodol
v zmysle podanej žaloby. V podanom odvolaní namietal neúplne zistenie skutkového stavu, pretože
súd nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní ďalej uviedol, že súd sa zaoberal obsahom
žaloby v konaní 5C/111/2011 z ktorej ale jednoznačne vyplýva, že žalobu nepodala súkromná osoba
ale predseda urbárskej spoločnosti pozemkového spoločenstva. Navrhol, aby mu boli priznané trovy
konania.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1.,2. a 3. rade. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázali na to, že neboli splnené podmienky pre priznanie
nároku na náhradu škody, teda zákonné podmienky. Navrhli, aby odvolací súd v prípade, ak potvrdí
napadnutý rozsudok priznal im náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a potom ako
bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že v prejednávanej veci
boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku s výnimkou výroku o zastavení konania
voči žalovanému v 4.rade (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Žalobca v podanom odvolaní namieta neúplnosť zistenia skutkového veci, pretože prvostupňový
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a nesprávne právne
posúdenie veci.
Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ je, pokiaľ zistený skutkový stav
prvostupňovým súdom neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené; nové skutočnosti a nové dôkazy sú však dôvodom odvolania len v prípadoch taxatívne
vymenovaných v § 205a ods. 1 O.s.p.
V súdnom konaní majú účastníci povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a
súčasne majú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojichtvrdení o tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú, rozhodne súd (§ 120 ods. 1,
2 O.s.p.). Iba v prípade, ak súd nevykoná niektoré z dôkazných prostriedkov, ktoré boli navrhnuté a v
dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového stavu, je to dôvod podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
ŽalobcapredložilsúčasnesožaloboulistinnédôkazyrozsudokOkresnéhosúduSvidníkč.k5C/111/2011
a Zmluvu o združení súkromných vlastníkov lesov z 10.01.2011, výzvu z 02.11.2012 označenú ako
predžalobnú výzvu. V priebehu konania nenavrhoval vykonanie Žiadneho dôkazu. Výslovne na
pojednávaní jeho právny zástupca 09.10.2013 (č.l. 46 súdneho spisu ) uviedol, že nemá návrhy na
doplnenia dokazovania.
Ani v podanom odvolaní nenavrhuje iné dôkazy ktoré doteraz neboli uplatnené. Tento odvolací dôvod
tak nie je v preskúmavanej veci daný.
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad. Prvostupňový súd aplikoval správnu právnu normu na prejednávanú vec.
Námietka odvolateľa spočíva tiež v nesprávnosti posúdenia záverov prvostupňového súdu vo vzťahu k
aktívnej a pasívnej vecnej legitimácii účastníkov konania.
VkonanívedenomnaOkresnomsúdeSvidníkpodsp.zn.5C/111/2011žalobcombolpredsedaUrbárskej
spoločnosti „ŠČOB“ pozemkové spoločenstvo Vyšný Orlík IČO: 31 300 499. Predmetom konania
bolo určenie neplatnosti Zmluvy o združení súkromných vlastníkov lesov „Orlík“. Rozsudkom zo dňa
16.05.2012 bola zmluva určená za neplatnú. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 05.09.2012.
Vecnoulegitimáciousarozumiestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,vrámciktoréhojejedenzúčastníkov
nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je
pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (či už aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k
zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Aktívnou legitimáciou sa rozumie stav
vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom oprávnenia, ktoré je predmetom
konania.
Podľa § 20 zákona č. 181/1995 Z.z o pozemkových spoločenstvách platného a účinného k 18.11.2011
Výbor je výkonným orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých
záležitostiach, ktoré tento zákon a zmluva o založení alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.
Výbor je štatutárnym orgánom spoločenstva. Výbor zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak
zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne
členom výboru. Ak je však na právny úkon, ktorý robí výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný
podpis aspoň dvoch členov výboru. Rokovanie výboru organizuje a riadi predseda spoločenstva.
Predseda spoločenstva organizuje a riadi bežnú činnosť spoločenstva, ak to určujú stanovy. Predsedu
spoločenstva v prípade jeho neprítomnosti môže zastupovať ďalší člen výboru, ktorý je zapísaný v
registri pozemkových spoločenstiev. Člen výboru môže dostávať za výkon svojej funkcie odmenu, ktorej
výšku určí zhromaždenie.
Je nesporné, že za subjekt, ktorý podal 18.11.2011 na Okresný súd Svidník návrh na začatie konania
bol označený Mgr.. J. E. - predseda Urbárskej spoločnosti „ŠČOB“ pozemkové spoločenstvo Vyšný
Orlík IČO: 31 300 499. Návrh nepodal vo vlastnom mene, tvrdil že ho podáva ako štatutárny orgán
spoločenstva, v mene ktorého ju aj podpísal, pričom právny záujem na jeho podaní vyvodzoval z neistoty
právnych vzťahov medzi združeniami „SČOB“ a „Orlík“. Na predmetný úkon bol oprávnený titulom
funkcie predsedu spoločenstva (č.l. 1 až 4 súdneho spisu 5C/111/2011). Plná moc právnemu zástupcovi
bola udelená Urbárskou spoločnosťou „SČOB“ (č.l.20).
V konaní sp.zn. 5C/111/2011 žalobca vystupoval ako predseda pozemkového spoločenstva ŠČOB
založeného zmluvou o založení spoločenstva vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Z výpisu
z registra pozemkových spoločenstiev (č.l.43 spisu) vyplýva, že osobou oprávnenou konať zaspoločenstvo je aj predseda spoločenstva R.. J. E.. Žalobca vystupoval ako štatutárny orgán, ktorý
zastupuje pozemkové spoločenstvo navonok. Z uvedeného je zrejmé, že predseda koná za členov
spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Z podanej žaloby na určenie neplatnosti zmluvy je
zrejmé, že žaloba bola podaná prostredníctvom predsedu spoločenstva.
Podľa názoru prvostupňového súdu žalobca v pôvodnej veci o určenie neplatnosti zmluvy vystupoval
ako fyzická osoba. Náklady uplatnené v konaní pôvodnom vznikli spoločenstvu. Záver prvostupňového
súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie tak nie je správny, nespôsobuje však vecnú nesprávnosť
napadnutého rozsudku z nasledovných dôvodov.
Prvostupňový súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných a z
dôvodu nepreukázania existencie hmotnoprávnych predpokladov vzniku škody.
Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v náhrade trov konania, ktoré
vznikli žalobcovi v súvislosti s právnym zastúpením v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Svidník
pod sp.zn. 5C/111/2011. V tomto konaní si žalobca náhradu trov konania neuplatnil. V novom konaní si
trovy konania uplatňuje už ako nárok na náhradu škody.
Žalovaní v 1. a 3. rade boli účastníkmi konania v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn.
5C/111/2011. Výslovne si žalobca náhradu konania voči nim v tomto konaní neuplatnil.
O trovách konania súd právoplatne rozhodol a to tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal.
Vzhľadom na závažnú skutočnosť, že žalobca si voči týmto žalovaným neuplatnil náhradu trov konania,
neprichádza do úvahy uplatnenie tohto nároku ako náhrady škody v takto prezentovanej forme, pretože
je to možné považovať za prípadné zneužitie samotného inštitútu náhrady škody. Je potrebné brať na
zreteľ aj možnosť aplikácie samotného ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Aj v prípade, ak by za sa pripustila možnosť uplatnenia náhrady škody vo vzťahu k trovám konania, je
potrebné poukázať na to, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti za
škodu podľa ust. § 420, ods. 2 OZ, ktorými sú: protiprávny úkon, ujma (škoda), príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.
Žalobca nárok odôvodňoval iba tvrdeniami o tom, že žalovaní v 1., 2. a 3. rade boli členmi výboru
Združenia Orlík a ich konaním došlo k vzniku škody.
V súdnom konaní majú účastníci povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a
súčasne majú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich
tvrdení. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú rozhodne súd (§ 120 ods. 1,
2 O.s.p.). Iba v prípade, ak súd nevykoná niektoré z dôkazných prostriedkov, ktoré boli navrhnuté a v
dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového stavu je to dôvod podľa § 205 ods. 1 O.s.p.
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v
konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 17/2010).
Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu o existencii škody, ktorú mu mali spôsobiť žalovaní, je potrebné
konštatovať, že ním táto tvrdená skutočnosť nebola nijako preukázaná. Účastník, ktorý napriek poučeniusúdu neoznačil dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená
skutočnosť nebola inak preukázaná nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Z obsahu spisu
vyplýva (č.l. 34, 35 spisu), že žalovaný bol poučený prvostupňovým súdom o tom, že je povinný predložiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
(§ 120, ods. 4 O.s.p).
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je napadnutý rozsudok vecne správny vo vzťahu k zamietnutiu
žaloby. Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku. Správny je aj výrok o trovách konania. Odvolací súd potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1
O.s.p napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania.
Žalobca podal odvolanie proti celému rozsudku, a teda aj proti výroku o zastavení konania voči
žalovanémuv4.rade.Vzhľadomktomu,žekzastaveniukonaniadošlonazákladedispozitívnehoúkonu
žalobcu pred prvostupňovým súdom, súd postupoval v zmysle § 96, ods. 1,2 O.s.p.
Vzhľadom k tejto skutočnosti tak vo vzťahu k zastaveniu konania je možné konštatovať, že žaloba nie
je dotknutý výrokom o zastavení konania na svojich právach. Odvolací súd tak postupom podľa § 218,
ods. 1, písm. b/ O.s.p. odvolanie žalobcu proti tomuto výroku odmietol.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1 O.s.p.
Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní vo vzťahu k výroku I. a preto mu nevzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný v 4. rade si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
a preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.
Náhradu trov odvolacieho konania si však uplatnili žalovaní v 1., 2. a 3. rade, ktorí mali odvolacom konaní
vo vzťahu k výroku II. plný úspech a to každý z nich osobitne vo výške 70,82 Eur . Uplatnili si odmenu
za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej vo výške 50,63 Eur, ďalej režijný
paušál 8,39 Eur a 20% DPH, celkovo 70,82 Eur.
Odvolací súd preto viazaný ich návrhom priznal úspešným žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov
odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vychádzajúc z hodnoty sporu 2.399.50
Eur . Žalovanému v 1. rade patrí náhrada vo výške 70,82 Eur za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu vo veci samej zo dňa 02.03.2015 vo výške 50,63 Eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 13 ods.
2 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), režijný paušál za rok 2015 vo výške 8,39 Eur
podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky, spolu 59,02 Eur + 20 % DPH 11,80 Eur podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky.
Priznané trovy odvolacieho konania žalovanému v 2. rade vo výške 70,82 Eur pozostávajú z odmeny
za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej zo dňa 02.03.2015 vo výške 50,63
Eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, režijný paušál za rok 2015
vo výške 8,39 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky, spolu 59,02 Eur + 20 % DPH 11,80 Eur podľa
ust. § 18 ods. 3 vyhlášky. Priznané trovy odvolacieho konania žalovanému v 3. rade vo výške 70,82 Eur
pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej zo dňa
02.03.2015 vo výške 50,63 Eur podľa ust. § 10 ods. 1, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky,
režijný paušál za rok 2015 vo výške 8,39 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky, spolu 59,02 Eur + 20 %
DPH 11,80 Eur podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky.
Náhradu trov odvolacieho konania je žalobca povinný uhradiť žalovaným v 1., 2. a 3. rade každému z
nich vo výške 70,82 Eur na účet ich právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša, advokáta so sídlom v
Stropkove, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.