Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204613
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7110204613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej, v právnej veci žalobkyne G. Z., narodenej XX.X.XXXX,
bývajúcejvN.H.,K.č.XXX,zastúpenejJUDr.MartinouGombosovou,advokátkousosídlomvKošiciach,
Moldavská cesta 6, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska
2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej
22, o zaplatenie 1.308,17 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo
dňa 31. októbra 2011, č.k. 37C 20/2010-280 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice
I zo dňa 10. februára 2012, č.k. 37C 20/2010-307, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. februára 2012, č.k. 37C
20/2010-307 vo vyhovujúcom výroku a výroku o trovách konania účastníkov.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 79,58 €, ktoré je povinná
zaplatiťprávnejzástupkynižalobkyneJUDr.MartineGombosovej,vlehotedotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 31.
októbra 2011, č.k. 37C 20/2010-280 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. februára 2012, č.k.

37C 20/2010-307 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.308,17 € spolu s 10,5% ročným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1. januára 2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov
konania vo výške 757,90 €, ktorú uložil žalovanej zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne V.. W.
Q. v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania po pripustenej zmene žaloby je nárok žalobkyne

proti žalovanej na zaplatenie poistnej sumy pre prípad dožitia vo výške 1.308,17 € spolu s
príslušenstvom. Súd ako predbežnú otázku skúmal platnosť predmetnej poistnej zmluvy (UDP-K č.
7067700025 zo dňa 8. januára 1999) a tiež tú skutočnosť, či došlo k platnému zániku poistenia ku
dňu 16. máju 2008. Z poistnej zmluvy UDP-K č. 7067700025 zo dňa 8. januára 1999 mal súd za
preukázané (a medzi účastníkmi konania nebola ani sporná táto skutočnosť), že žalobkyňa ako poistník
a poistenec uzavrela so žalovanou ako poistiteľom poistnú zmluvu typu UDP-K, predmetom ktorej bolo
životné poistenie. Začiatok poistenia bol stanovený na deň 31. decembra 1998 a koniec poistenia na

deň 31. decembra 2008. Poistná doba bola stanovená na dobu 10 rokov a doba platenia poistného na
dobu 5 rokov a mesačné poistné bolo dohodnuté vo výške 443,-Sk. Poistná suma pre prípad smrti bola
dohodnutá na sumu 30.000,-Sk, a poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá na sumu 39.410,-Sk
(1.308,17 €). Žalobkyňa riadne a včas zaplatila celé poistné.Daný zmluvný vzťah z predmetnej poistnej zmluvy posúdil súd ako spotrebiteľský vzťah podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové, či

adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú
dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred
v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi
často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu
zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto

druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

Žalovaná ako poistiteľka vypracovala predmetnú poistnú zmluvu, s ktorej obsahom žalobkyňa súhlasila,
čo potvrdila svojim podpisom na zmluve. Z oznámenia o „zániku poistenia“ zo dňa 10. júna 2008 mal súd
za preukázané, že k zániku predmetného plnenia malo dôjsť dňa 16. mája 2008, a to s výplatou odkupnej
hodnoty, resp. odbytného vo výške 29.243,-Sk podľa článku XI. odseku 2 Všeobecných poistných

podmienok, podľa ktorého je poistenie zrušené nasledujúcim dňom, keď poisťovňa žiadosť poistníka
o zrušenie poistenia s výplatou odbytného obdržala. V konaní ale nebolo preukázané, aby žalobkyňa
požiadala žalovanú o zrušenie poistenia, naopak žalobkyňa v žalobe uviedla, že nesúhlasila so zmenami
zmluvných dojednaní ponúkanými žalovanou.

Žalovaná v konaní nepreukázala, aby medzi účastníkmi konania došlo k dohode o zmene poistnej
zmluvy, pokiaľ ide o možnosť ukončenia poistenia, ani, že by bola naplnená niektorá zo skutočností
spôsobujúcich neplatnosť predmetnej poistnej zmluvy. V oznámení o zániku poistenia žalovaná
oznámila, že k zániku poistenia došlo v zmysle článku 11. odseku 2 Všeobecných poistných podmienok
pre životné poistenie žalovanej. Podľa uvedeného ustanovenia však mohol poistenie zrušiť len

poistník, nie poistiteľ. Uvedené oznámenie žalovanej nemohlo spôsobiť deklarované účinky zániku
poistenia vzniknutého na základe poistnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou. V danom prípade nemožno
konštatovať, aby poistná zmluva bola neplatná pre chyby v písaní a počítaní, lebo dojednaná výška
poistných súm bola bez pochýb jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobkyňu viedli k uzavretiu zmluvy
so žalovanou. Nebola to žalobkyňa, ktorá ponúkla produkt UDP-K, ale žalovaná. Ani skutočnosť, že

zmluva mohla byť uzavretá v dôsledku omylu nezakladá povinnosť zmluvných strán zmeniť zmluvu.
Omyl konajúcej strany totiž iba umožňuje uplatniť si tzv. námietku relatívnej neplatnosti. Nie každý omyl
je pritom dôvodom neplatnosti zmluvy. Zmluva by mohla byť „pomýlenou“ stranou úspešne napadnutá
iba v prípade, ak by druhá strana o tomto omyle musela vedieť alebo ho vyvolala. Okrem toho neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník

odstúpiť len, ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Predmetná poistná
zmluva neupravuje vôbec zrušenie alebo výpoveď poistnej zmluvy. Všeobecné poistné podmienky, ktoré
sú súčasťou poistnej zmluvy v článku 5 uvádzajú dôvod zániku poistenia v odseku 1, ak poisťovňa
v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti
pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia.

Podľa ods. 2 (čl. 5), ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedome nepravdivého a
neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela vráti
poistníkovi zaplatené poistné - znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. V článku
9 Všeobecných poistných podmienok sú uvedené dôsledky nezaplatenia poistného, a to pre prípad,
ak poistné nebolo zaplatené tak, ako je to uvedené v článku 9 - poistenie zanikne. Iné dôvody zániku

poistenia neboli dohodnuté. V Občianskom zákonníku je zánik poistenia upravený v § 800 - § 802 OZ.
Žalovaná sa domáhala zániku povinnosti plniť z dôvodu nemožnosti plnenia podľa § 575 OZ, poukazujúc
na okolnosti, ktoré nastali po vykonanom dohľade Národnou bankou Slovenska v roku 2007 až 2008;
a v dôsledku jej konštatovania, že inkasované poistné je matematicky nízke voči niektorým nárokom z
poistenia, čo odporuje § 35 zák. č. 8/2008 Z.z. (- predtým § 31a zákona č. 95/2002 Z.z.).

Okresný súd konštatoval, že žalovaná nepreukázala tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa
stalo nemožným, a teda, že „v tejto časti“ zaniklo. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno
uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase. Podľa §
31a zák. č. 186/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, poisťovňa

a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických
metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia. Národná banka Slovenska pri kontrole u
žalovanej (od apríla 2007 do februára 2008) zistila, že kalkulačné vzorce poisťovne (žalovanej) nie sú vsúlade s poistnými a matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv s poukazom
na § 31a zákona č. 186/2004 Z.z.

Okresný súd za podstatnú skutočnosť pre rozhodnutie považoval to, že zmluvný vzťah založený medzi
účastníkmi konania zmluvou o poistení vznikol dňa 31. decembra 1998, a v tom čase § 31a zákona
č. 186/2004 Z.z. nebol účinný. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka (princíp) právnej
istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tohto princípu je i zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. V zásade právne normy pôsobia a majú pôsobiť

do budúcnosti a nie do minulosti. Aj v danom prípade súd posúdil vec podľa všeobecne platných
pravidiel a zásad upravujúcich vzťah starého a nového predpisu, ktoré spočívajú v nutnosti ochrany
nadobudnutých práv a nepripúšťajú, aby sa právne vzťahy a nároky z nich, ktoré vznikli podľa starého
práva posudzovali podľa práva nového. S prihliadnutím na vyššie uvedený princíp dospel súd k záveru,
že napriek tomu, že po uzavretí zmluvy o poistení došlo k zmene právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu
výpočtu poistného poisťovateľom, nie je prípustné, aby táto skutočnosť ovplyvnila obsah predtým riadne

a platne uzavretej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou. Žalobkyňa žalovanou navrhnuté alternatívne
riešenia zmeny obsahu poistnej zmluvy neakceptovala, t.j. jej návrh na zmenu pôvodne uzavretej zmluvy
neprijala. Účastníci konania sú viazaní svojimi prejavmi vôle obsiahnutými v poistnej zmluve zo dňa 8.
januára 1999. Ak teda záväzkový vzťah nemožno zmeniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon
neustanovuje inak (§ 493 OZ), súd má za to, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi

konania uzavretím poistnej zmluvy UDP-K č. 7067700025 zo dňa 8. januára 1999 naďalej trvá. K zániku
poistenia v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie žalovanej
dňom 16. mája 2008 tak, ako to žalovaná uviedla vo svojom oznámení o zániku poistenia zo dňa 10.
júna 2008 nemohlo v žiadnom prípade dôjsť, a to z dôvodu, že k takémuto zrušeniu poistenia môže
v zmysle Všeobecných poistných podmienok dôjsť len na žiadosť poistníka, teda žalobkyne, čo sa

nestalo. Súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nezanikla žiadnym zo spôsobov uvedených
v Občianskom zákonníku, ani nezanikla z dôvodov podľa Všeobecných poistných podmienok, je to teda
riadna a platná zmluva, ktorá existovala v čase rozhodovania súdu, a jej obsahom boli účastníci viazaní.

Súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni poistnú sumu pre prípad dožitia vo výške 1.308,17

€. Priznal aj úrok z omeškania vo výške 10,5% ročne od 1. januára 2009 z prisúdenej sumy až do
zaplatenia, a vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Návrh na doplnenie dokazovania o výsluch svedka JUDr. Jaroslava Škapinca - generálneho riaditeľa
správy poistenia osôb zamietol, lebo zistený skutkový stav považoval za dostatočný pre rozhodnutie vo

veci samej. Ďalšie dokazovanie považoval za nehospodárne, neúčelné a bezpredmetné vo vzťahu k
prejednávanej veci. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 788 ods. 1, 3 a 4 OZ, § 790 písm.
b/ OZ, § 796 ods. 1 OZ, § 798 OZ, § 800 ods. 1 až 3 OZ, § 801 ods. 1, 2 OZ, § 802 ods. 1, 2 OZ, § 493
OZ, § 516 ods. 1 OZ, § 570 ods. 1, 2 OZ, § 575 ods. 1, 3 OZ, § 37 ods. 1 až 3 OZ, § 39 OZ, § 3 ods. 1 OZ,
ako aj § 48 ods. 2 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, § 67 ods. 1 citovaného zákona o poisťovníctve,

§ 6 zákona č. 24/1991 Z.z. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (ďalej
len „cit. zákona“), ako aj § 7 ods. 1, 4, § 8 ods. 1, 3, § 12 ods. 1 cit. zákona a § 17 citovaného zákona.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 3 O.s.p.

Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie
podala z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ O.s.p. Navrhla rozsudok
v napadnutých výrokoch zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou založený
poistnou zmluvou UDP-K č. 7067700025 zanikol v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej, právnej

a objektívnej nemožnosti plnenia) majúc svoj pôvod v zmene právneho predpisu zákona č. 95/2002
Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi žalobkyňou a žalovanou.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané (predloženými listinnými dôkazmi) vrátane znaleckého
posudku č. 4/2008 a protokolu Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade z 29. októbra 2007
č. ODO-12990/2007, že poistné v prípade poistného produktu UDP-K u žalovanej nebolo vypočítané v

súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia;
poistné bolo určené v nižšej výške ako správne poistno-matematicky malo byť. Vzhľadom na to, že
poistné v prípade poistného produktu UDP-K u žalovanej nebolo vypočítané s poistno-matematickýmimetódami, čo sa po 1. máji 2004 dostalo do priameho rozporu s § 31a zákona o poisťovníctve, zákona
č. 95/2002 Z.z. v znení zákona č. 186/2004 Z.z., postupujúc podľa § 70a ods. 1 Zákona o poisťovníctve
(ktorý žalovanej uložil povinnosť zosúladiť právne pomery s ustanoveniami tohto zákona) žalovaná sa

pokúsila „vykonať“ dohodu so žalobkyňou, ktorej ponúkla „dohodu“ o zmene obsahu zmluvy v časti
výšky poistného tak, aby táto bola určená v súlade so zákonom, resp. ponúkla jej zníženie poistného
plnenia pre prípad dožitia, čím by sa dohodnuté poistné dostalo do súladu so zákonom. Žalobkyni
bola ponúknutá aj možnosť poistenie ukončiť s výplatou odkupnej hodnoty. Žalobkyňa nepristúpila na
dohodu a zotrvala na pôvodne dohodnutých podmienkach. Opak k názoru žalobkyne, ktorá svoj názor

vyjadrila v žalobe, predložila žalovaná rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 169/96 z 20.
marca 1997, podľa ktorého zmena zákona môže mať za následok stav, že pôvodne dohodnuté plnenie
sa stane nemožným. Aj keď citované rozhodnutie nepopiera princíp zákazu retroaktivity, pripúšťa aj
možnosť pôsobenia neskoršej zmeny právneho predpisu na skôr vzniknutý právny vzťah. Po citácii
§ 67 Zákona o poisťovníctve odvolateľka konštatovala, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil. K pôvodnej žalobe žalovaná uviedla, že podanie určovacej žaloby nebolo dôvodné a bolo

predčasné. Žalovaná zastáva názor, že otázku nemožnosti plnenia je treba posúdiť už v tomto konaní,
lebo plnenie žalovanej nepredstavuje len výplatu poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti, ale
plnenie žalovanej predstavuje poskytnutie poistnej ochrany v určitom rozsahu od momentu uzavretia
poistnej zmluvy. V prípade poistných zmlúv žalobkyne je od ich uzavretia isté, že poistná udalosť
nastane (smrť alebo dožitie), a preto je nepochybné, že u žalovanej na základe poistnej zmluvy v

budúcnosti vznikne povinnosť na výplatu poistného plnenia, a preto už „dnes“ je možné posúdiť, či
dohodnuté plnenie žalovanej je možné alebo nie, v zmysle, či je právne dovolené alebo nie. Súd sa
nedostatočne vyporiadal s tvrdenou a preukázanou dodatočnou právnou a objektívnou nemožnosťou
plnenia na strane žalovanej, ktorá spočívala v nemožnosti pre žalovanú zotrvať v právnom vzťahu,
ktoréhoobsahjevpriamomrozporesozákonomopoisťovníctve.Okresnýsúdsadostatočnenezaoberal

ust. § 575 OZ, a tak vec nesprávne právne posúdil. Vyčítal súdu, že vec nesprávne posúdil aj
preto, že keď oznámenie o zániku poistenia, ktorým žalovaná oznámila žalobkyni „vznik objektívnej
právnej skutočnosti“, ktorá podľa odvolateľky mala za následok zánik poistenia (prakticky) považoval
za jednostranný právny úkon žalovanej, ktorým malo byť neplatné ukončené poistenie žalobkyne.
Toto oznámenie bolo iba oznámením právnej skutočnosti, nezávisle od vôle žalovanej, na základe

ktorej došlo k zániku poistenia žalobkyne. Nesprávnym rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej
republiky , ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo
vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bola žalovaná uvedená do omylu v tom,
že poistný produkt UDP-K schválený štátom určenom autoritou, nemá nedostatky a že ho môže
žalovaná ponúkať. Vytýkala súdu, že nevykonal navrhnutý dôkaz „správny spis“ od Ministerstva financií

Slovenskej republiky alebo od Národnej banky Slovenska, obsahujúci rozhodnutie Ministerstva financií
Slovenskej republiky, číslo jednania : 52/1024/1995 z 30. mája 1995. Odvolateľka poznamenala, že
okresný súd v odôvodnení rozsudku sa zaoberal aj posúdením autonómie vôle a princípu dôvery, i keď
podľa nej posudzovanie týchto otázok nemá s prejednávanou vecou súvislosť. Vyjadrenie Národnej
banky Slovenska, ktoré poskytla na základe dožiadania súdu nemal brať súd do úvahy, lebo existujú

objektívne odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti Národnej banky Slovenska, ktorá sa zásahom
aj do tohto konania môže pokúšať ovplyvniť svoje postavenie ako účastníka konania o náhradu
škody. Aj napriek tomu, že orgán dohľadu uložil žalovanej prijať opatrenia na nápravu zisteného
stavu, pričom nešpecifikoval, o aké opatrenia by malo ísť, z ďalších listinných dôkazov je možno
spoľahlivo dospieť k vlastnej interpretácii Národnou bankou Slovenska k vytýkaným nedostatkom, ktoré

zodpovednýzamestnanecNárodnejbankySlovenskašpecifikovalakoproblémnesprávnevypočítaného
(nakalkulovaného) poistného. Napraviť alebo odstrániť problém nesprávne vypočítaného poistného je
jednoznačnemožnélenjehosprávnymprepočítaním.Vprejednávanejvecisapoistnázmluvažalobkyne
dostala pod vplyv dvoch okolností (schválenie nesprávnych vzorcov Ministerstvom financií Slovenskej
republiky a zmenou zákona o poisťovníctve) do rozporu so zákonom, a to od 1. mája 2004. Konkrétne

v prejednávanej veci bude subjektom oprávneným žiadať náhradu škody žalobkyňa a nie žalovaná, a
subjektom zodpovedným za škodu bude štát (Ministerstvo financií Slovenskej republiky) a nie žalovaná.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky je orgánom , ktorý je zodpovedný za schválenie nesprávneho
vzorca na výpočet poistného pri produkte UDP-K. Zodpovedná sa túto situáciu nie je žalovaná, ale
štát. Žalovaná poukázala aj na výpoveď V.. Š. z ktorej vyplynulo, že po roku 2002 už vzorce pre

výpočet poistného štát neschvaľoval, ale určovala si ich každá poisťovňa samostatne s tým, že boli
predmetom jej obchodného tajomstva. V takomto prípade zodpovednosť za škodu je plne na „pleciach“
poisťovne. Žalovaná poznamenala, že využila možnosť domáhať sa náhrady škody voči Ministerstvu
financií Slovenskej republiky a Národnej banke Slovenska, resp. Slovenskej republike. Nesprávnymrozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené
poistné pri produkte UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bola
žalovanáuvedenádoomyluvtom,žepoistnýproduktUDP-K,schválenýštátomurčenouautoritou,nemá

nedostatky a že ho žalovaná môže ponúkať. Zároveň vyčítala súdu, že nevyhovel návrhu o vypočutie
V.. V. Š., generálneho riaditeľa Správy poistenia žalovanej, a rozhodnutie oprel o vyjadrenie Národnej
banky Slovenska, v ktorom boli uvedené možnosti riešenia vzniknutej situácie:
- 1/ dohodou s klientom (o ktorú sa žalovaná pokúsila ale neúspešne),
- 2/ prevodom časti kmeňa - zmlúv UDP-K (ide o čisto teoretickú možnosť, lebo ťažko si predstaviť,

že by ktorákoľvek poisťovňa prevzala poistný kmeň, ktorého zmluvy sú spochybnené) a sú predmetom
súdneho konania,
- 3/ doplnenie technických rezerv (pri tomto type poistenia sa technické rezervy nerobia, neúčtujú, tvoria
sa investičné záväzky z poistného).
Pri správnom právnom posúdení by súd dospel minimálne k záveru o čiastočnej nemožnosti plnenia,
zachovajúc si pritom aj svoj právny názor na trvanie právneho vzťahu, avšak nie s pôvodne dohodnutým

poistným plnením pre prípad dožitia, ale v súlade so správnym prepočtom, s nižším poistným
plnením. Vyslovila názor, že rozsudok súdu prvého stupňa uložil žalovanej, aby konala niečo čo zákon
zakazuje. Nevypočul ani svedka, zamestnanca žalovanej, a to aj napriek tomu, že tento sa výpovede
domáhal. Konštatovanie súdu o nepreukázaní tvrdení žalovanej smerujúcich k nemožnosti plnenia je len
nevyhnutným dôsledkom nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, a jej nesprávneho právneho

posúdenia súdom prvého stupňa. Zároveň postupom súdu sa odňala účastníkovi konania možnosť
konať pred súdom. V podaní označenom ako doplnenie odvolania žalovaná vyčítala súdu, že opomenul
vykonať svoju procesnú povinnosť predpísanú v § 118 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého mal účastníkom
konania uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia považuje za zhodné, a ktoré právne okolnosti
považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Uviedla, že okresný súd správne posúdil počas konania aj otázku existencie naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na podaní žaloby o určenie, že poistný vzťah trvá, ktorá neskôr bola zmenená
žalobou o plnenie. Tvrdila, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej v odvolaní, že právny vzťah medzi

žalobkyňou a žalovanou založený poistnou zmluvou UDP-K č. 7067700025 zanikol a v súvislosti so
zánikom tohto právneho vzťahu bola žalobkyni vyplatená odkupná hodnota jeho poistenia ako nároku
vzniknutého v dôsledku zániku poistenia, čím bol v súlade s poistnou zmluvou a Všeobecnými poistnými
podmienkami a zákonom v plnej miere nárok žalobkyne uspokojený. Žalobkyňa rozhodne poprela tieto
tvrdenia a uviedla, že nikdy nedošlo k vyplateniu odkupnej hodnoty žalobkyni zo strany žalovanej

ako nároku vzniknutého v dôsledku zániku poistného plnenia, z čoho jednoznačne vyplýva, že nárok
žalobkyne nebol v žiadnom prípade uspokojený. K argumentácii o právnej a objektívnej nemožnosti
plnenia na strane žalovanej, žalobkyňa poznamenala, že žalovaná v konaní ničím nepreukázala, že
správnym rozhodnutím jej bola uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už uzatvorené súkromnoprávne
zmluvy.AnizvyjadreniasamotnejNárodnejbankySlovenska,ktorébolovkonanípredložené,nevyplýva

rozhodnutie dohliadajúceho orgánu povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech žalobkyne.
Vzniknutú situáciu nie je možné považovať za objektívnu nemožnosť čiastočného plnenia v pôvodne
nakalkulovanej výške ani za situáciu nezávislú od vôle a činnosti poisťovne. Žalobkyňa poukázala aj na
svoju argumentáciu o potrebe rozlišovania verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu podporovanú
aj judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL ÚS 16/1995 z 24. mája 1995, ktorú uviedla

v podaní zo dňa 2. mája 2009. Opätovne upozornila na skutočnosť, že žalovaná oznámila žalobkyni
ukončeniepoisteniasúplneinýmodôvodnením,akésasnažítomutoukončeniuvsúčasnostiprikladať.V
oznámení o zániku žalovaná poukázala na článok 11. odsek 2 Všeobecných poistných podmienok, ktoré
znie, že „poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala“. Žalobkyňa
nikdy nepožiadala o ukončenie poistného vzťahu či už výpoveďou, prípadne dohodou. K nevykonaniu

dôkazov žalobkyňa poznamenala, že žiaden zamestnanec žalovanej sa v konaní nedomáhal výpovede,
takže akékoľvek tvrdenie o opaku v odvolaní považuje za nadnesené. Žiadala priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej proti rozsudku bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.Rozsudok okresného súdu je vo vyhovujúcom výroku, t.j. vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobkyni sumu 1.308,17 € spolu s 10,5%-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 1. januára
2009 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219

ods. 1 O.s.p. v týchto výrokoch potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.9.2013 o 10.00 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa

§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.

Žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa § 205 od. 2 písm. a/, písm. c/,
písm. d/, písm. f/ O.s.p., teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom

postupom súdu (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností . K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky

navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré
z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz,

spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy
účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci
bol navrhnutý, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len

o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135 O.s.p.

Odvolací súd k odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli ani

nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až
§ 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Pokiaľ žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov
odvolací súd konštatuje, že tieto námietky nie sú dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku
predvídateľnosti pre účastníkov konania. Účastníci v priebehu konania mali možnosť vyjadriť sa

ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci samej, a odôvodnenie rozsudku
má oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd pri vedení pojednávania postupoval v súlade s
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a oboznámil zákonným spôsobom aj obsah listinných
dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých pri rozhodnutí vo veci samej vychádzal. Súd prvého stupňa
vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa

§ 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Mimoriadne podrobné, presvedčivé, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého

rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaná v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, s
ktorými sa okresný súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci a tieto nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Treba poznamenať, že podstatou odvolacích námietok žalovanej je tvrdenie o zániku jej povinnosti plniť
v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá bola vyvolaná postupom kontrolného orgánu Národnej
banky Slovenska pri výkone kontroly nad žalovanou ako subjektom poisťovníctva v roku 2007 až február
2008; teda nezávisle od jej vôle tretím subjektom ako orgánom verejnej moci.

S touto obranou žalovanej sa okresný súd zaoberal pri rozhodovaní vo veci samej a s jeho záverom,
že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku § 575 OZ pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal
z dôvodov, ktoré sú podrobne, precízne a logicky uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Výsledok kontroly Národnou bankou Slovenska nespôsobuje nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, pretože
žalovaná prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými
spôsobmi ako len zmenou poistných zmlúv, ktorú síce navrhla žalobkyni, ale táto ju odmietla.

Pokiaľ je faktický a právny záväzok splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že možno plniť s
väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (viď § 575 ods. 2 OZ). Pretože plnenie zo zmluvy
nie je vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktoré odkazuje žalovaná (zákonom 95/2002
Z.z.), nejde o nemožné plnenie.

Žalovaná v priebehu celého konania poukazuje na to, že v dôsledku zmeny zákonov č. 95/2002 Z.z. a
zákona č. 747/2004 Z.z. bol v sídle žalovanej vykonaný dohľad Národnou bankou Slovenska Úradom
dohľadunadpoisťovníctvom,zozáverovktoréhovyplýva,žekalkulačnévzorcežalovanejniesúvsúlade
s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce
niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, ktoré sa žalovaná zaväzuje plniť v

prípade vzniku poistnej udalosti. Pritom skupina dohľadu považovala najfyzickejšie produkty UDP-K a
Kapitál. Zároveň bolo žalovanej uložené prijať a splniť opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov v
termínedo30.apríla2008.Ztýchtozáverovžalovanávyvodilasvojeprávojednostrannezmeniťzmluvný
vzťah. Argumentovala, že skutkové okolnosti prípadu spočívajúce v podstatnej zmene prostredia,v ktorom bolo poistenie poskytované, sú tak špecifické a nepredvídateľné, že je na nich potrebné
prihliadať ako na právnu nemožnosť plnenia. Potreba odstrániť rozpor medzi obsahom poistnej zmluvy a
všeobecne záväznými právnymi predpismi u žalovanej vyvolalo snahu o „zosúladenie“ obsahu poistnej

zmluvy s právnym predpisom z oblasti verejného práva, a preto bola žalovaná nútená (ne)pokračovať
v poistnom vzťahu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že záver okresného súdu o tom, že k ukončeniu poistnej zmluvy riadnym a
zákonným spôsobom nedošlo, a že poistný vzťah aj po oznámení zániku poistenia trval, je správny a

zákonný.

Vzťah z poistnej zmluvy je vzťahom súkromnoprávnym a je upravený predpismi súkromného
práva, predovšetkým Občianskym zákonníkom. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a osoba, ktorá s
poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (§ 788 ods. 1 OZ).

Vzťahy v poisťovníctve sú okrem toho upravené predpismi verejného práva, predovšetkým zákonom č.
8/2008 Z.z. o poisťovníctve, ktorý upravuje najmä vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením,
vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní, ako aj výkon dohľadu. Tento zákon je účinný od
15. februára 2008. Predtým upravoval verejnoprávne vzťahy v poisťovníctve zákon č. 95/2002 Z.z. o

poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Aj tento zákon upravoval predovšetkým vzťahy upravujúce
vznik, organizáciu, riadenie, vykonávanie činnosti a zánik poisťovní a zaisťovní, vzťahy súvisiace s
pôsobením poisťovní z iných členských štátov a zahraničných poisťovní a ich pobočiek na území
Slovenskej republiky a výkon dohľadu nad poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 uvedeného zákona).

Vzhľadom na rozdielny charakter právnych noriem rozlišuje teória práva v rámci kontinentálnych
právnych systémov rozdelený na dva podsystémy, a to právo verejné a právo súkromné. Pre právne
normy súkromného práva predovšetkým platí to, že právne subjekty tu majú rovné postavenie (platí tu
princíp ekvivalencie), naopak vo verejnom práve je jeden subjekt práva podriadený druhému, ktorý v
právnom vzťahu vystupuje ako silnejší (princíp subordinácie) [viď Knapp V. Teórie práva, I. vydání Praha,

C.H. Beck 1995 str. 68]. Obidva subsystémy práva sú založené na rozdielnych zásadách a princípoch.
Medzi základné zásady súkromného práva, patrí okrem iného zásada individuálnej autonómie, zásada,
že je dovolené všetko, čo nie je zákonom zakázané, zásada pacta sunt servanda a zásada dispozitívnej
právnej úpravy. Pre občianskoprávne vzťahy platí, že ich subjekty majú rovnaké postavenie (§ 2 ods. 2
OZ). To znamená, že jeden z účastníkov vzťahu nemôže jednostranným úkonom alebo „rozhodnutím“

založiť povinnosť druhého účastníka vo vzťahu a v rámci tohto vzťahu nemôže autoritatívne vynucovať
splnenie povinnosti druhého subjektu. Pokiaľ sa subjekty občianskoprávnych vzťahov nedohodnú na
svojich subjektívnych právach a právnych povinnostiach, môže byť splnenie takejto povinnosti vynútené
mocensky iba prostredníctvom orgánu štátu, ktorý je splnomocnený, poskytovať požadovanú právnu
ochranu.

Názoržalovanej,žeakjejbolarozhodnutímštátnehoorgánu,ktorývykonávalprávomocpodľaverejného
práva uložená povinnosť, môže to ovplyvniť existujúce občianskoprávne vzťahy, je nesprávny. Zmena
obsahu občianskoprávneho vzťahu môže byť vykonaná výlučne na základe predpisov súkromného
práva a spôsobom, ktorý si účastníci dohodli, alebo ktorý upravuje zákon.

Odvolací súd konštatuje, že ak štátny orgán v rámci výkonu oprávnení vyplývajúcich z verejnoprávnych
predpisov uložil žalovanej povinnosť zosúladiť kalkulačné vzorce tak, aby zohľadnili všetky záväzky voči
poisteným, nemá to bez ďalšieho vplyv na už uzavreté poistné zmluvy.

Odvolací súd zdôrazňuje, že nedošlo k vzniku takej právnej skutočnosti, ktorá by znamenala zánik
poistného vzťahu. Neprijatie návrhu na zmenu poistných podmienok nie je a nemôže byť okolnosťou,
ktorá by spôsobila právo jednostranného ukončenia poistného vzťahu. Za relevantnú nepovažuje
odvolací súd ani námietku žalovanej, že došlo k vzniku právnej nemožnosti plnenia a že zotrvanie
v právnom vzťahu, ktorý vychádza z nesprávnych matematicko-poistných modelov, je v rozpore so

zákonom, resp. s Ústavou Slovenskej republiky.

Neopodstatnená je aj námietka žalovanej o nevykonaní ňou navrhnutých dôkazov, a to výsluchom
svedka V.. Š. na preukázanie vzniku objektívnych nemožností plnenia. Odhliadnuc od skutočnosti, ževzhľadom na oddelenosť súkromnoprávnej a verejnoprávnej roviny právnej úpravy vzťahov účastníkov
konania sa tieto uvádzané dôkazy na predmet konania nevzťahujú, a z tohto dôvodu nebol dôvod ani
ich vykonať.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo169/96 zo dňa 20. marca 1997 (R
109/1998) na daný prípad nedopadá, lebo toto sa týka aplikácie § 22 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. v
znení platnom do 13. septembra 1995, a preto nebolo možné ho aplikovať v tejto veci.

Odvolací súd považuje za nepatričné aj úvahy žalovanej o zodpovednosti štátu (Ministerstva financií SR)
alebo Národnej banky Slovenska za „škodu“ vzniknutú žalobkyni, lebo táto otázka nebola predmetom
tohto konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku
o trovách prvostupňového konania, o ktorých súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

(lebo správne bola určená výška trov prislúchajúcich žalobkyni), a preto odvolací súd potvrdil rozsudok
v spojení s opravným uznesením z 10. februára 2012 aj vo výroku o trovách konania účastníkov podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p.

Výrokonáhradetrovodvolaciehokonaniasazakladánaustanovení§224ods.1O.s.p.vspojenís§142

ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania, ale je povinná nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni. Odvolací súd priznal
žalobkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny za jeden
úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu žalovanej zo dňa 15. marca 2012 v sume 58,69 €
podľa § 11 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o

odmene a náhrade advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „citovanej vyhlášky“ - 1/13
výpočtového základu, lebo žalobkyňa je spotrebiteľkou a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej
zmluvy) a z náhrady výdavkov za telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v sume 7,63 € (1/100-
tina výpočtového základu za prvý polrok 2011, ktorý bol v sume 763 €) podľa § 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky a dane z pridanej hodnoty v sume 13,26 € (20% zo sumy 66,32 €). Trovy odvolacieho konania

tak boli reprezentované sumou 79,58 €, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť právnej zástupkyni žalobkyne
V.. W. Q., do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd nepriznal ďalšie „vyčíslené“ trovy odvolacieho konania za vyjadrenie k návrhu na
prerušenie konania, lebo tieto neboli účelne vynaložené v súvislosti s týmto odvolacím konaním.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.