Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213208569
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8213208569.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, P.O. BOX 41, proti žalovanému W.. B. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX S., A. XXX/XX, zastúpený opatrovníkom Jozefom Chrenkom, zamestnancom Krajského
súdu v Prešove, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana

spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpeného JUDr.
Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 3.125,13 € s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 4 C 30/2014-72 zo dňa 8.12.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka.

II. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 43,93 Eur
na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Moniky Marjanovič, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom konanie v časti zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25
% ročne za deň 16.6.2011 zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.033,84

€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 17.6.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka trovy konania vo
výške 87,86 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že vedľajší účastník na strane žalovaného namietal rozpor
zmluvného ustanovenia o dohodnutej úrokovej sadzbe vo vzťahu k dobrým mravom. V zmluve o
revolvingovom úvere, ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným, je totiž úrok vo výške 70,01 % ročne a
takýto úrok je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v čase poskytnutia úveru banky poskytovali
spotrebiteľské úvery pri úrokovej sadzbe 14,83 % ročne pri obdobných úveroch. O trovách konania
prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalovaný síce bola vo veci úspešný,

avšak žiadne trovy mu nevznikli. Vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane žalovaného má v súlade s
§ 142 ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi,
vzhľadom na účelnosť a dôvodnosť úkonov jeho právnej pomoci, a keďže ich žiadal, prvostupňový súd
mu ich priznal a zaviazal k ich úhrade žalobcu.
Proti výroku rozsudku v časti náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi sa v zákonnej lehote odvolal žalobca.
Nespochybnil právo vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať advokátom. Poukázal na

viaceré rozhodnutia súdov a poukázal na skutočnosť, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka neboli účelné. Navrhol odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť a to tak, že odvolací súd zmenírozsudok v napadnutej časti a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania
neprizná.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý uviedol, že účelnosť úkonov právnej služby je v
danom prípade zrejmá a je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom a má právo vždy
si zvoliť na zastupovanie advokáta. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 43,93 eur, ktorú aj špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 142 os. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú

náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník vstúpil do konania podľa
§ 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má rovnaké práva a povinností ako účastník,
pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník v písomnom

podaní z 24.7.2014 vstúpil do konania a v písomnom podaní z 6.8.2014 namietal neprimeraný úrok vo
výške 91,56% (č. l. 50 spisu).

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,

cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento
sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu

a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

Vedľajší účastník vstúpil do konania a úspešne namietal neprimeraný úrok (91,56%).Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej

správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv

Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok
vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie

a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že vedľajší účastník na strane žalovaného nijako neprispel k
výsledku konania odvolací súd poznamenáva, že tento vedľajší účastník inicioval a podporoval ochranu
proti uplatnenému nároku - dohodnutý úrok - a bol argumentačne úspešný. Výsledkom v prevyšujúcej
časti zastavenie konania.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si správne vyčíslil trovy prvostupňového konania, odvolateľ však
ani nenapádal výšku vyčíslenia týchto trov in concreto iba ich účelnosť. Súd prvého stupňa o týchto
trovách súd rozhodol podľa § 10 ods. 1 a 2, § 13a, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka

by v prípade plného úspechu žalovaného patrila odmena za 2 úkony právnej služby po 121,17 €, t.j.
za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie k žalobnému návrhu. Právny zástupca má nárok aj na
režijný paušál vo výške 16,08 € (2 x 8,04 €). Celková výška trov právneho zastúpenia tak činí 258,42 €.
Vzhľadom však na mieru úspechu žalovaného súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania vo výške 87,86 € (34 % zo sumy 258,42 €). Preto odvolací súd výrok rozsudku vzhľadom na

vyššie uvedené právne ustanovenia a argumentáciu v jeho napadnutej časti potvrdil.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého v danom prípade žalobca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, žalovaný
si náhradu trov neuplatnil, avšak naproti tomu vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný,
preto mu odvolací súd priznal vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 43,93 eur (1/2 z
prvostupňovým súdom priznaných 87,86 eur, podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky za 1 úkon právnej

pomoci - vyjadrenie k odvolaniu) a k jej úhrade zaviazal žalobcu.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.