Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. január 2011

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4C/93/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3703899672
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2011:3703899672.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci

navrhovateľa I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom R. U., Z. XXXX/X, t.č. u S. D., N. Č.. X, Š., právne
zastúpeného Mgr. Jánom Polákom, advokátom, Miletičova 64, Bratislava proti odporcovi K.. S. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. P. XXXX/X, D. - W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Slovenskej
kancelárie poistiteľov, zastúpenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4,
v konaní o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného 2.653,56 Eur a titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia 17.894,84 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 8.842,54 Eur k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Jána Poláka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť na účet Okresného súdu v Považskej Bystrici trovy konania
preddavkované štátom vo výške 691,40 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom voči odporcovi domáhal sa pôvodne zaplatenia 5.862.600,-Sk titulom
náhrady škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa
1.9.2000 o 15.20 hod. v katastri obci H. I. na diaľničnom úseku v km 101.500 od Bratislavy na Žilinu
v obojstrannej prevádzke diaľnice došlo k dopravnej nehode medzi osobným motorovým vozidlom
značky Opel Astra ev.č. N. XXXAG, ktoré riadil odporca a osobným motorovým vozidlom značky Seat
Toledo ev.č. R. XXXAG, ktoré riadil navrhovateľ. Dopravnú nehodu zavinil odporca nevenovaním sa
vedeniu vozidla a nesledovaním situácie v cestnej premávke, čím následne čelne narazil do vozidla

navrhovateľa, ktorý pri dopravnej nehode utrpel ťažké zranenie, a to devastujúce poranenie ľavej
hornej končatiny, ťažký šok, vnútornú zlomeninu kĺba, pomliaždenie obličky, vyvrtnutie palca LDK,
pomliaždenie driekovej chrbtice, pomliaždenie nosa, rana tváre, pretrhnutie šliach a svalov, ktoré si
vyžiadalo liečbu operačným zákrokom, rehabilitáciou, užívaním utišujúcich a protizápalových liekov.
Poukázal na to, že hoci absolvoval bolestivú operáciu a dlhodobé bolestivé liečenie, zranenie, ktoré
utrpel pri dopravnej nehode, zanechalo na jeho zdraví trvalé viditeľné následky ťažkého a stredne
ťažkého stupňa. t.j. predovšetkým pakĺb ramennej kosti vľavo, chronický zápal kostnej drene, kompletná

porucha vretenného nervu vľavo, čiastočná porucha lakťového nervu vľavo, obmedzenie hybnosti
lakťovéhokĺbu,ramennéhokĺbuvľavo,poruchahmatupalca,ukazovákaIII.-V.prstavľavo.Devastujúce
poranenie ľavej hornej končatiny a ďalšie následky zranení mali za následok priznanie dňom 1.12.2001
plného invalidného dôchodku. Liečba a následky úrazu ho vyradili z plnohodnotného života, odobrali muzdravotnúpohoduavyžiadalisiúplnévyradeniezpracovnejčinnosti.Snásledkomsúspojenépsychické
útrapy menej cennosti, v spoločenskom, pracovnom a rodinnom živote, strach pri cestovaní autom,
odkázanosť na starostlivosť na iných, finančné problémy, nervozita, podráždenosť, neustáleho ho bolí

ruka, nosením ortézy dochádza k strhnutiu lopatky a svalstva, má problémy v bežnom živote - kúpanie,
obliekanie. Pred úrazom pravidelne rekreačne športoval, hral futbal, pravidelne pracoval v záhrade -
pestovalkarfiol,vykonávaldomácepráce.Úrazhopostiholvmladomvekuavšetkynáslednéskutočnosti
veľmi zle vplývajú a sťažujú jeho rodinný, pracovný, spoločenský, športový život, máva pocity, ktoré
pred úrazom vôbec nepoznal. V pôvodnom návrhu sa navrhovateľ domáhal odškodnenia bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzajúc z lekárskeho posudku lekára Nemocnice s poliklinikou
Nitra MUDr. Vladimíra Popelku, ktorý ohodnotil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom
bodov 1628,5, ktoré žiadal zvýšiť v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. 32/1965 Zb. na 60-násobok.

V priebehu konania navrhovateľ z tých istých dôvodov ako bolo uvedené zhora, vzhľadom na
vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. Jozefa Molitora č.

3/06 zo dňa 4.12.2007 domáhal sa náhrady škody titulom bolestného vo výške 2.357.437,05 Sk, čo
predstavuje pri bolestnom, ktoré bolo obodované 873,125 bodmi pri hodnote 60,-Sk za jeden bod
mimoriadne zvýšenie základného počtu bodov na 45-násobok a titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 3 110 400,- Sk, čo predstavuje pri základnom počte bodov 1152 a pri hodnote bodu
60,-Sk mimoriadne zvýšenie základného počtu bodov na 45-násobok. Spolu teda sa domáhal náhrady

škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia po odpočítaní plnenia vedľajšieho účastníka vo
výške 60.000,-Sk a 62.060,-Sk vo výške 5.345.777,05 Sk.

Vzhľadom na zhora uvedené navrhovateľ priebehu konania svoj návrh v časti o zaplatenie 516.822,50
Sk zobral späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Uznesením zo dňa 24.1.2008 súd konanie v časti

o zaplatenie 516.822,50 Sk zastavil.

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici 29.1.2008 sp. zn. 4C 93/2003 - 278 súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom bolestného sumu 461.815,- Sk a titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 936.800,- Sk. Zároveň zaviazal odporcu k povinnosti nahradiť

navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Jána Poláka
vo výške 169.909,- Sk, zaplatiť na účet Okresného súdu v Považskej Bystrici súdny poplatok z návrhu vo
výške 69.930,- Sk a nahradiť na účet Okresného súdu v Považskej Bystrici trovy konania preddavkované
štátom vo výške 13.064,-Sk. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Proti zhora uvedenému
rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník a navrhovateľ.

Proti zhora uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ a to proti výroku o zamietnutí návrhu
vo zvyšku, ktorý priznaný nebol a vedľajší účastník s výslovným súhlasom odporcu v časti týkajúcej sa
priznanej sumy titulom bolestného prevyšujúcu sumu 256.840,- Sk ( súdom priznaná suma 461.815,-
Sk ) a priznanej sumy titulom sťaženia spoločenského uplatnenia prevyšujúcej sumu 321.000,- Sk

( súdom priznaná suma 936.800,- Sk ).

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. O.s.p. a uznesením zo
dňa 28.5.2009 sp. zn. 19Co 86/2008 - 297 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - prevyšujúcej
sumu 8.525,52 Eur (256.840,- Sk) titulom bolestného a prevyšujúcej sumu 10.655,25 Eur (321.000,-

Sk) titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, zamietajúcom výroku, výroku o poplatkovej povinnosti,
výroku o trovách konania a trovách konania štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajskýsúdvosvojomzrušujúcomrozhodnutízhorauviedol,že okresnýsúdzvykonanéhodokazovania
mal za preukázané, že navrhovateľ dňa 1.9.2000 utrpel pri dopravnej nehode, ktorú zapríčinil odporca,

poškodenie zdravia, za ktoré v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka zodpovedá odporca. Zo záverov
znaleckého posudku MUDr. Jozefa Molitora zistil, že bolestné navrhovateľa v súvislosti s úrazom
predstavuje základný počet bodov 873,125, pričom znalec zvýšil základný počet bodov niektorých
položiek na 2-násobok v zmysle zásad pre hodnotenie vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia platnej v čase vzniku škody. Sťaženie spoločenského

uplatnenia v súvislosti s úrazom navrhovateľa predstavuje základný počet bodov 1152. Konštatoval,
že v predmetnom znaleckom posudku došlo zrejme k chybe v písaní, keď znalec ohodnotil položku
č. 377c počtom bodov 50, znížených na polovicu, pričom táto položka je vo vyhláške č. 32/1965
Zb. ohodnotená počtom bodov 35, z ktorej bodovej hodnoty súd vychádzal. K námietke vedľajšiehoúčastníka, týkajúcej sa položky 252 vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem
poranenia hlavy ( bez nutnosti overenia príslušným psychiatrickým pracoviskom ), uviedol, že tieto síce v
predchádzajúcich posudkoch bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia neboli uvádzané, pričom

zo znaleckého posudku vykonaného v priebehu konania vyplýva, že závažné psychické následky po
komplexe poranení, ktoré navrhovateľ utrpel, zanechali na ňom ako pomerne mladom človeku, otcovi s
nezaopatrenými deťmi traumu na tele aj „duši“. K psychickým následkom úrazu sa vyjadril aj navrhovateľ
tak, že trpí nespavosťou, v noci sa zobúdza, premýšľa nad budúcnosťou, bojí sa šoférovať auto, hanbí
sa nosiť krátke rukávy. Z týchto dôvodov nepovažoval námietku vedľajšieho účastníka za dôvodnú.

Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí 10-násobok
základného počtu bodov na bolestnom, nakoľko liečba bola nadmierne bolestivá v dôsledku súbehu
infekcie rany, opakovaných infúzií a transfúzií, operačných zákrokoch, bolestivejšieho spôsobu liečby
pri preväzoch, dlhodobú imobilizáciu a následnú rehabilitáciu s tým, že navrhovateľ trpel bolesťami od
najvyššieho 5. stupňa - neznesiteľnej, ktoré neskoršie prešli do menšej intenzity až po súčasný stav,
kedy sa jedná o bolesti 3. stupňa - stresujúce, silné, cez bolesti stredné až slabé. V peňažnom vyjadrení

10-násobok bolestného predstavuje sumu 523.875,- Sk ( 873,125 bodu x 60,- Sk - hodnota jedného
bodu x 10-násobok ), po odpočítaní peňažného plnenia poskytnutého vedľajším účastníkom vo výške
62.060,- Sk, predstavuje potom konečnú sumu 461.815,- Sk. Ďalej dospel k záveru, že navrhovateľovi
patrí 15-násobok základného počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia, t.j. 1152 bodu x 60,-
Sk - hodnota bodu x 15, spolu suma 1.036.800,- Sk, po odpočítaní peňažného plnenia poskytnutého

vedľajším účastníkom je konečná suma 936.800,- Sk. Zohľadnil, že navrhovateľa úraz postihol vo
veku 42 rokov na vrchole jeho psychických a fyzických síl, keď bol zdravý. Momentálne je prognóza
vývoja jeho zdravotného stavu stabilizovaná, hýbe ľavou hornou končatinou v ramennom, lakťovom,
zápästnom kĺbe, aj prstami, ale všetko s ťažkým poškodením a obmedzením. Nie je odkázaný na
zdravotné pomôcky, je však obmedzená jeho rekreačná a športová činnosť, má psychickú bariéru pri

prípadnom odhalení ľavej hornej končatiny pre jej deformitu a množstvo jaziev. Navrhovateľ vykonáva
podnikateľskú činnosť, je spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach. Odškodnenie za bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia po odpočítaní plnenia poskytnutého zo strany vedľajšieho účastníka
predstavuje spolu sumu 1.398.615,- Sk, ktorú súd navrhovateľovi priznal. V prevyšujúcej časti návrh
ako nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie provstupňový súd odôvodnil ust. § 420 ods. l, § 444

Občianskeho zákonníka a § 7 ods. 1-3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. O trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 2, veta prvá O.s.p. za použitia § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ktorý mal vo veci úspech
len čiastočný, plnú náhradu trov konania vo výške 169.909,- Sk. O trovách konania štátu rozhodol podľa
§ 148 ods. l O.s.p a poplatkovej povinnosti odporcu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb..

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že v preskúmavanej veci nie je medzi
účastníkmi sporné, že dňa 1.9.2000 došlo k dopravnej nehode zavinenej odporcom, pri ktorej došlo
k vážnemu poškodeniu zdravia navrhovateľa, za ktoré nepochybne odporca zodpovedá. Odporca ani
vedľajší účastník nespochybňujú ani nárok navrhovateľa na náhradu škody na zdraví spočívajúcu v
odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa v zmysle § 444 Občianskeho

zákonníka a vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
účinnej v čase vzniku škody. Spornou otázkou zostalo ustálenie základného počtu bodov, ktorým bolo
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa ohodnotené nad oboma účastníkmi uznaný
počet, t.j. nad 664,375 bodu bolestného a nad 702 bodu sťaženia spoločenského uplatnenia a výška
primeraného zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa v

zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. nad oboma účastníkmi uznané zvýšenie - 8-násobok pri
bolestnom a 10-násobok pri sťažení spoločenského uplatnenia. Znalecký posudok č. 3/2006 súdneho
znalca MUDr. Jozefa Molitora, chirurga-traumatológa trpí nepresvedčivosťou, ktorú nemohol odstrániť
súd sám vo svojom hodnotení posudku bez výsluchu znalca. Pokiaľ znalec ustálil bodové hodnotenie
bolestného na 873,125 bodu a sťaženie spoločenského uplatnenia na 1167 bodu, nebol súd spôsobilý

bez ďalšieho, t.j. výsluchu znalca prehodnotiť tento jeho odborný záver a ustáliť iné bodové hodnotenie
vyplývajúce z jeho úvah o zrejmých chybách v písaní znaleckého posudku. Za dôvodnú považuje
odvolací súd aj námietku vedľajšieho účastníka vznesenú už pred prvostupňovým súdom týkajúcu sa
položky 252 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy, ktorú
znalec ohodnotil na 450 bodov bez bližšieho odôvodnenia, pričom táto položka nefigurovala v žiadnom z

predchádzajúcich položiek. Naviac znalec je chirurg - traumatológ a javilo by sa vhodné pri posudzovaní
tejto položky minimálne pribrať ako konzultanta znalca - psychiatra.Odvolaví súd konštatoval, že bez vykonania ďalšieho dokazovania, a to predovšetkým podrobným
výsluchom znalca MUDr. Molitora k znaleckému posudku č. 3/2006 s tým, že bude umožnené
účastníkom klásť mu na sporné závery otázky, prípadne výsluchom ďalších účastníkmi navrhnutých

svedkov, prípadne vykonania ďalších dôkazov vyplynuvších z konania, napr. kontrolného znaleckého
posudku a pod. nie je dostatočne zistený skutkový stav veci. Keďže za daného zisteného skutkového
stavu nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v napadnutej časti, odvolací súd
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd uložil okresnému súdu po doplnení dokazovania v naznačenom smere opätovne
vyhodnotiť vykonané dokazovanie v zmysle § 132 O.s.p. a vo veci opätovne rozhodnúť, s poukazom na
to, že okresný súd nemôže pri svojom rozhodovaní opomenúť, že odškodnenie za bolesť a odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví a
nie sú vzájomne podmienené. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené
najvyššie výmery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je prípustné len v celkom

výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného ( navrhovateľa )
do spoločenského života ( kultúrneho, športového, politického, pracovného ) je v dôsledku poškodenia
jeho zdravia výrazne obmedzené alebo úplne vylúčené ( stratené ) v porovnaní s jeho významnými
aktivitami pred vznikom škody.

V zmysle zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne okresný súd doplnil dokazovanie
opätovným výslucho navrhoavteľa a jeho právneho zástupcu, výcluchom vedľajšieho účastníka, znalca
MUDr. Jozefa Molitora, svedkyne A. D. a znaleckým posudkom znalca z odboru psychiatrie MUDr.
Stanislava Hastíka.

Z výsluchu znalca MUDr. Jozefa Molitora mal súd za preukázané, že pri bodovom hodnotení
navrhovateľa vychádzal z nálezov, ktoré mu boli poskytnuté v rámci žiadosti o vykonanie znaleckého
posudku, potom z objektívneho vyšetrenia navrhovateľa pri jeho dostavení sa na vyšetrenie ako aj
prihliadajúc na neho v čase úrazu v jeho sociálno -ekonomickom spoločenstve a rodinnom zázemí.
Znalec ďalej uviedol, že u všetkých štyroch pohyblivých zložiek ľavej hornej končatiny došlo k

obmedzeniu ťažkého stupňa, kde súčet rovná sa strate funkcie končatín. U človeka v strednom veku
plnom sociálno ekonomickom a spoločenskom živote je to ťažký hendikep a aj jeho verbálny prejav
na dotazy plus kontroly hovoria o ťažkom znášaní tohto stavu z jeho strany. Preto v zmysle možností
vyhlášky 32/1965 Zb. a jej neskorších novelizácií, kde nová vyhláška začala platiť pre poškodeného až
v roku 2004 a v zmysle položky odškodňovanie trvalých následkov je položka 252 v rámci variácie

poranení pacienta, veku, závislosti od povolania 100 - 600 bodov, využil možnosť 3/4-iny rozsahu
plnenia a to bez nutnosti dokazovania psychologickým pracoviskom, čo sa vzťahuje až na bod 253,
kde je vyššia bodová sadzba od 253 do 1000 bodov. Pokiaľ sa týka položky 377c Porucha úchopnej
funkcie 3. - 5. prsta ľavej ruky, pričom do zovretia do dlane chýba na IV. prste 4 cm a V. prste 4 cm,
znalec trval na tom, že táto položka je plne hodnotená počtom bodov 50, pričom polovica predtavuje

25 bodov a to z toho dôvodu, že z funkčnosti toho ktorého prsta je hranica 4 cm nedovretia do dlane
hodnotená ako ťažké zranenie.

Vzhľadom na námietky vedľajšieho účastníka voči časti znaleckého posudku MUDr. Jozefa Molitora
týkajúce sa položky 252 - Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem hlavy, súd

ustanovil v konaní znalca z odboru psychiatrie, a to uznesením Okresného súdu v Považskej Bysstrici
zo dňa 15.3.2010 sp. zn. 4C 93/2003 - 376 MUDr. Stanislava Hastíka, ktorému súd uložil vyjadriť sa,
či navrhovateľ trpí psychickými následkami, ktoré boli spojené s dopravnou nehodou zo dňa 1.9.2000
a ak áno, či sa jedná o následky trvalé alebo ich liečením odstraniteľné, či sa navrhovateľ podrobil
psychiatrickej liečbe, ak áno, túto nech znalec popíše, či zdravotný stav navrhovateľa odôvodňuje

priznanie bodov za psychické následky v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. alebo ide len o prirodzenú reakciu
na jeho zdravotný stav, ak zdravotný stav navrhovateľa odôvodňuje priznanie bodov za psychické
následky, tieto nech vyčísli s podrobným odôvodnením použitia tej ktorej položky sadzobníka vyhl.
32/1965 Zb. a či a kedy možno považovať zdravotný stav navrhovateľa ohľadom psychických následkov
za ustálený (za predpokladu, že tieto existujú).

ZnalecMUDr.StanislavHastíkpodalznaleckýposudokč.149/2010zodňa23.12.2010naOkresnýsúdv
Považskej Bystrici dňa 29.12.2010. Zo záveru znaleckého posudku MUDr. Stanislava Hastíka zhora mal
súd za preukázané, že navrhovateľ trpí poruchou prispôsobenia s úzkostne depresívnou symptomatikous chronickým priebehom ako psychickými následkami, ktoré sú spojené s dopravnou nehodou zo
dňa 1.9.2000. Vyššie uvedená duševná porucha, ktorou navrhovateľ trpí od roku 2000 má chronický
priebeh a jej prognóza je v prípade menovaného neistá. Od špecifickej psychoterapie zameranej na

vyrovnanie sa so svojim trvalým telesným postihnutím a získanie nových životných perspektív spolu s
užívanímpsychofarmákbybolomožnéočakávaťredukciuintenzitysubjektívnychťažkostímenovaného.
O úspešnosti tohto postupu ale nie je možné hovoriť s istotou. V roku 2008 bolo navrhovateľ pre
psychické ťažkosti súvisiace s jeho vyššie uvedenou duševnou poruchou ambulantne psychicky liečený
(3 návštevy ambulantné u psychiatra ) a od tejto doby užíva psychofarmakum Coaxil. Príznaky vyššie

uvednej duševnej poruchy sa u menovaného doteraz nepodarilo psychofarmakoterapiou výraznejšie
zmierniť, ale dosiaľ nebola využitá možnosť psychoterapeutickej liečby, čo nie je chybou navrhovateľa
ale bolo v kompetencii psychiatra, ktorý mu mohol v roku 2008 takúto liečbu odporučiť. Znalec
ďalej uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa odôvodňuje priznanie bodov za psychické následky v
zmysle vyhl. 32/1965 Zb. V prípade menovaného ide o duševnú poruchu ako reakciu na neprizanivý
telesný stav spôsobený autonehodou z roku 2000, a bez nej by tento duševný stav u navrhovateľa

nenastal. Na základe vyššie uvedeného s prihliadnutím na intenzitu, s akou sa ťažkosti súvisiace
so zistenou duševnou poruchou u menovaného prejavujú a v prognóze poruchy znalec hodnotil
položku 252 vo výške 350 bodov (z rozpätia 100 - 600 bodov). Svoj záver o hodnotení položky
252 vo výške 350 bodov znalec odôvodnil tým, že duševná porucha, ktorou navrhovateľ trpí, a to
porucha prispôsobenia s úzkostne depresívnou symptomatikou s chronickým priebehom, je definovaná

stavmi subjektívnych ťažkostí a poruchami emotivity, ktoré sú na prekážku v spoločenkom styku
a výkone a ktoré sa vyvíjajú v období adaptácie na významnú životnú zmenu ako stresovú životnú
udalosť ( v prípade menovaného trvalá deformita ľavej hornej končatiny s obmedzením jej hybnosti
sprevádzaná bolesťou). Typickými príznakmi tejto poruchy je začiatok ťažkostí v priebehu jedného
mesiaca od životnej zmeny, zreteľné zhoršenie výkonu v oblastti sociálnej a pracovnej, prejavy stavov

úzkostí a depresie (smutnej) a dysforickej (rozmrzelej) nálady, porucha spánku , podráždenosť, obavy ,
anticipácia (predpovedanie horšieho), beznádej ( pesimiznus do budúcnosti), nízke sebahodnotenie
a pocity menej cennosti. Priebeh poruchy prispôsobenia je akútny, t.j. trvania príznakov do šiestich
mesiacov, či chronický, ak trvá porucha dlhší čas ako je šesť mesiacov. Liečba tejto poruchy spočíva
v kombinácii užívania psychofarmák spolu s psychoterapiou. Podľa Vyhlášky č. 32/65 a jej neskorších

novelizácií je sťaženie spoločenského uplatnenia definované ako stav v súvislosti s poškodením zdravia,
ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada pritom musí byť
primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnostipoškodenéhouplatniťsavživoteaspoločnosti.Sťaženiespoločenskéhouplatneniasahodnotí

spravidla až po uplynutí jedného roku od poškodenia na zdraví, kedy je stav možno považovať za
ustálený. Menovaný v dôsledku devastačného poranenia ľavej hornej končatiny s trvalými následkami
deformity, obmedzenej hybnosti a bolestivosti, ktoré utrpel pri autonehoda zhruba pred desiatimi
rokmi, doteraz trpí Poruchou prispôsobenia s úzkostne depresívnou symptomatikou, s chronickým
priebehom, spadajúcou pod položku č. 252 - Vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach

okrem poranenia hlavy. Nakoľko niektoré nepriaznivé následky pre životné úkony menovaného a na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh v
súvislosti s jeho poranením ľavej hornej končatiny bolo už ohodnotené znalcom odvetvia traumatológie,
v jeho znaleckom posudku hodnotil iba následky jednoznačne vzniknuté vyššie uvedenou duševnou
poruchou. Pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku duševnej poruchy je nutné

problematiku posudzovať z viacerých hľadísk a to vo vzťahu subjektu k sebe, k práci, k rodine a ku
spoločnosti. Vo vzťahu k vlastnej osobe v oblasti psychických ťažkostí trpí menovaný v súvislosti s
úrazom ľavej hornej končatiny a jeho následkami nervozitou, potením, problémami so zaspávaním
a prerušovaným spánkom, nechutenstvom. Stratil určité životné istoty, má smutnú náladu, stal sa
viac samotárskym, menej rozpráva, nie je vyrovnaný s trvalými následkami na svojej ľavej ruke,

má pesimistické myšlienky a tendenciu všetko odkladať na neskoršie. V oblasti sebavzdelávania a
sebezdokonaľovania nie je obmedzený a jeho spoločenské uplatnenia nie je sťažené. V oblasti využitia
voľného času a realizácie záujmov menovaný pred úrazom hral rekreačný futbal a plával, rád chodieval
s deťmi do kina a asi trikrát do roka s manželkou do divadla. Po úraze prestal rekreačne športovať,
pretože ho bolí ruka najmä pri behu a má obavy, že by na ňu mohol padnúť. Pritom chuť zahrať

si futbal na bohovskú, ale ruka mu to nedovolí. Plávať prestal chodiť, pretože sa hanbí ukazovať
svoju skrátenú, deformovanú a zjazvenú ruku na verejnosti. Z týchto dôvodov prestal navštevovať
aj divadlo. Jeho jedinou záľubou tak zostalo pasívne sledovanie športových prenosov v televízii, čo
ho baví a má z toho potešenie. Obmedzenie v tejto oblasti, ktoré je skôr dôsledkom samotnéhozranenia tuky ako duševnou poruchou (chuť zahrať si futbal je bohovská, ale nemôže pre bolesť), bolo
ohodnotené v znaleckom posudku znalca z odvetvia traumatológie. Vo vzťahu menovaného k práci tento
v deväťdesiatych rokoch začal spolu s dvomi spoločníkmi podnikať s predajom poľnohospodárskeho

náradia. Popritom pestoval a predával zeleninu. Po úraze ruky v roku 2000 sa štyri až päť rokov „dával
dokopy“ a podrobil sa opakovaným operáciám ruky. V tom čase už poberal plný invalidný dôchodok
vo výške 370,-Eur, ktorý poberú doteraz. Potom sa skúsil vrátiť do firmy, kde vykonával skôr také
pomocné práce, ako vybavovanie cez telefón a podobne. V roku 2006 firma zanikla. Pre problémy s
rukou nemohol pestovať a predávať zeleninu a tak sa zamestnal ako recepčný na nočné zmeny. Takto

si privyrába k invalidnému dôchodku 80,-Eur za mesiac. Pracovné perspektívy nemá, či si neplánuje.
Rovnako obmedzenie v tejto oblasti, ktoré je skôr dôsledkom zranenej ruky ako duševnej poruchy, bolo
ohodnotené v znaleckom posudku znalca odvetvia traumatológie. Z psychiatrického hľadiska je možné
brať do úvahy iba určité vyhýbavé správanie pri šoférovaní. Keď menovaný šoféruje svoje auto, tak
väčšinou iba v meste, pričom šoférovať na dlhé trasy, či v zime, nemá odvahu. To radšej ide vlakom,
tam sa cíti bezpečnejšie. Pokiaľ cestuje ako spolujazdec, sadne si radšej na zadné sedadlo. Keď ide

autom, obáva sa možnosti, že znova havaruje. Vo vzťahu menovaného došlo po úraze v roku 2000 k
rozpadu jeho manželstva, pretože sa povahovo zmenil, zostal všelijaký, nervózny a aj si vypil. Manželka
potom podala žiadosť o rozvod, ich manželstvo bolo rozvedené a deti boli zverené do starostlivosti
matky. On mal voči nim vyživovaciu povinnosť, ktorú si plnil a plní. Materiálnu funkciu voči svojim deťom
bol a je teda schopný plniť (platiť výživné) a je schopný plniť si aj svoju psychologickú funkciu voči

deťom.Vsexuálnejoblastimávdôsledkuúrazuľavej hornejkončatinyurčitéproblémy,pretožesexuálny
styk v dôsledku svojich problémov s rukou môže realizovať iba v polohe, keď leží na chrbte a pred
potenciálnou partnerkou by sa hanbil pre deformitu svojej ruky. Vo vzťahu menovaného ku spoločnosti
a právnej problematike je schopný bez problémov vykonávať právne úkony, ale vo vzťahu k spoločnosti
sa stal menej aktívnym a samotárskym. Ambície v politickej angažovanosti nikdy nemal, takže v tejto

oblasti obmedzený nie je. Porucha prispôsobenia s úzkostne depresívnou symptomatikou s chronickým
priebehom, ktorou menovaný trpí, je dôsledok jeho úrazu ľavej hornej končatiny pri autohavárii zo dňa
1.9.2000. Túto duševnú poruchu v prípade menovaného možno hodnotiť ako vážnu a a ako následok
ťažkého poranenia okrem poranenia hlavy, ktorá v prípade menovaného nie je iba prechodného
charakteru a trvá u neho už desať rokov. Príznaky vyššie uvedenej duševnej poruchy sa u menovaného

doteraz nepodarilo zmierniť psychofarmakoterapiou (užívaním psychofarmák), ale dosiaľ nebola využitá
možnosť psychoterapeutickej liečby (čo nie je chybou navrhovateľa, ale bolo v kompetencii psychiatra,
ktorý mu mohol v roku 2008 takúto liečbu odporučiť). Prognóza vyššie uvedenej duševnej poruchy
menovaného je neistá. Od špecifickej psychoterapie zameranej na vyrovnanie sa so svojím trvalým
telesným postihnutím a získanie nových životných perspektív, spolu s užívaním psychofarmák by bolo

možné očakávať redukciu intenzity subjektívnych ťažkostí menovaného. O úspešnosti tohto postupu ale
nie je možné hovoriť s istotou.

Na otázku súdu, či a kedy možno považovať zdravotný stav navhrovateľa ohľadom psychických
následkov za ustálený, znalec uviedol, že vyššie uvedená duševná porucha, ktorou navrhovateľ trpí od

roku 2000, má chronický priebeh a jej prognoza je v prípade menovaného neistá.

V priebehu konania súd opätovne vypočul ako svedkyňu bývalú manželku navrhovateľa A. D., z ktorej
výpovede súd zistil, že navrhovateľ sa nevedel vysporiadať s tým, čo sa mu stalo pri dopravnej nehode
zo dňa 1.9.2000, takmer prišiel o ruku, v tom čase sa dozvedela, že má známosť s inou ženou, začal

častejšie chodiť von, nevenoval sa rodine, nakoniec rodinu opustil a mal ďalšie dieťa. Navrhovateľ mal
zdravotné problémy s rukou, chodil s ňou na operácie, od roku 2003 nie je svedkyňa s navrhovateľom
v kontakte.

Po vykonaom znaleckom dokazovaní znalcom z odboru psychiatrie a po doručení znaleckého posudku

MUDr. Stanislava Hastíka vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania nároku navhrovateľa na
náhradu škody na zdraví a to konkrétne na pololožku 252 vyhl. 32/1965 Zb. s odôvodnením, že je
zrejmé, že premlčacia lehota pri jednotlivých položkách, ktorými je bodové ohodnotenie poškodenie
zdravia, začína plynúť už od ustálenia zdravotného stavu. Keďže k ustáleniu zdravotného stavu,
pokiaľ ide o psychické následky, došlo u navrhovateľa už v roku 2000 a o osobe, ktorá zodpovedá

za škodu, spôsobenú na jeho zdraví, sa navrhovateľ dozvedel bezprostredne po nehode, premlčacia
lehota v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( dvojročná subjektívna lehota), pri tejto položke
navrhovateľovi márne uplynula najneskôr dňa 31.12.2002.Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa
keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá.

Pokiaľ sa týka námietky premlčania nároku navrhovateľa na položku 252 vyhl. 32/1965 Zb. v znaleckom
posudku MUDr. Stanislava Hastíka, súd sa nestotožnil s odôvodnením námietky premlčania vedľajšieho
účastníka, teda že nárok navrhovateľa na sťaženie spoločenského uplatnenia - konkrétne položky
252, je premlčaný najneskôr dňom 31.12.2002, poukazujúc na tú skutočnosť, že pokiaľ ide o posúdenie
začiatku plynutia premlčacej doby pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,

rozhodujúci je okamžik, kedy sa po úraze a liečení ustálil zdravotný stav poškodeného, nakoľko nebolo
zrejmé, či a v akom rozsahu došlo ku sťaženiu spoločenského uplatnenia. O škode spočívajúcej v
sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy je možné objektívne previesť
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, lebo až vtedy má poškodený k dispozícii skutkové
okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Súd pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vychádzal
zo znaleckého posudku MUDr. Stanislava Hastíka, ktorý v závere uviedol, že duševná porucha, ktorou

navrhovateľ trpí, má chronický priebeh a jej prognóza je v prípade menovaného neistá. Znalec nevedel
ustáliť moment, ktorým by bolo možné považovať psychický stav navrhovateľa súvisiaci s úrazom za
ustálený. Pretože ako znalec uvádza, v prípade navrhovateľa ide o duševnú poruchu ako reakciu na
nepriaznivý telesný stav spôsobený autonehodou v roku 2000 a bez nej by tento duševný stav nenastal.
Vzhľadom k tomu, že zdravotný stav navrhovateľa sa vyvíjal a mal progredujúci charakter, nie je možné

dospieť k záveru, že aj psychický stav bol alebo mohol byť ustálený ešte pred ustálením somatického
zdravotného stavu. V danom prípade je zrejmé, že zdravotný stav navrhovateľa nemôže byť ohľadom
položky 252 ustálený, lebo zdravotný stav navrhovateľa nie je naviazaný na úraz, nevznikol zo zážitkov
z dopravnej nehody ale ako reakcia na následné telesné postihnutie, ktoré pretrváva. Niekto by sa s
takýmto telesným postihnutím dokázal vyrovnať, navrhovateľ však nie. Zdravotný stav navrhovateľa sa

nezhoršuje sa, ale stále je na úrovni vážnej duševnej poruchy, a spadá pod odškodnenie. Súd sa v tomto
smere stotožnil s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľa v tom smere, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že proces liečby navrhovateľa prebiehal kontinuálne minimálne do roku 2004, žaloba bola
podaná11.6.2003apretosubjektívnapremlčacialehotauplatnenéhonárokunasťaženiespoločenského
uplatnenia - položky 252 vyhl. 32/1965 Zb. nemohla uplynúť najneskor dňom 31.12.2002, ale až v koku

2004.

Aj po doplnení dokazovania v naznačenom smere Krajským súdom v Trenčíne v zmysle rozsudku
zo dňa 28.5.2009 sp. zn. 19Co 86/2008 - 297, okresný súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh
navrhovateľa je dôvodný len sčasti. Ako už bolo uvedené v zhora v danej veci nie je medzi účastníkmi

sporné, že dňa 1.9.2000 došlo k dopravnej nehode zavinenej odporocm, pri ktorej došlo k vážnemu
poškodeniu zdravia navrhovateľa, za ktoré nepochybne odporca zodpovedá. Odporca ani vedľajší
účastník nespochybnil nárok navrhovateľa na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v odškodnení
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka a
vyhlášky č. 32/65 Zb. o oškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinnej v čase vzniku

škody. Spornou v danom prípade zostalo ustálenie základného počtu bodov, ktorým bolo bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa ohodnotené nad oboma účastníkmi uznaný počet t.j.
u bolestného 664,375 bodu a u sťažení spoločenského uplatnenia nad 702 bodu a výška primeraného
odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. nad oboma účastníkmi uznané zvýšenie pri bolestnom 8 -násobok a pri sťažení

spoločenského uplatnenia l0-násobok. Pri svojom rozhodovaní o základnom počte bodov bolestného
súd vychádzal zo znaleckého posudku č.3/06 zo dňa 4.12.2007 MUDr. Jozefa Molitora, kde znalec
ohodnotil bolestné navrhovateľa počtom bodov 873,125.

Zo znaleckého posudku č. 3/06 zo dňa 4.12.2007 znalca MUDr. Jozefa Molitora mal súd za preukázané,

že znalec ohodnotil bolestné navrhovateľa základným počtom bodov 873,125. Znalec hodnotil bolestné
navrhovateľa 9-timi položkami a to 1.zlomenina ľavej ramennej kosti vo vzdialenejšej časti a v oblasti
lakťového kĺbu, trieštivú intraartikulárnu, otvorenú III.st., stratovú, 2. devastáciu mäkkých tkanív v
oblasti trojhlavého svalu, rozsiahlu, 3. rozmliaždenie vretenného nervu s vytrhnutím jeho proxim.pahýľa,
4. rozmliaždenie lakťového nervu so zachovaním jeho kontinuity, 5. pomliaždenie ľavej obličky

sprevádzané prítomnosťou krvi v moči, 6. pomliaždenie ľavej lumbálnej oblasti , 7. oderky nosa a
tváre, 8. pomliaždenie palca pravej nohy a 9. šok traumaticko-haemorrhagický stredného stupňa. Vo
svojom znaleckom posudku znalec ďalej uvádza, že položky 1,2,3 je možné posudzovať spolu v rámci
liečby a procesu hojenia, došlo pri nich podľa zásah pre hodnotenie AI. ods. 5 bod a/ ku infekcii rany,bod b/ liečenie si vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, opakované transfúzie, infúzie a podobne a
bod c/ povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon. Poukázal na to, že nakoľko došlo ku súbehu
týchto bodov, je možné zvýšiť bodové hodnotenie položiek, na ktoré sa to vzťahuje, na 2-násobok, teda

spolu položky 1,2,3 / zlomenina ľavej ramennej kosti vo vzdialenejšej časti a v oblasti lakťového kĺbu,
trieštivú intraartikulárnu, otvorenú III.st., stratovú, devastáciu mäkkých tkanív v oblasti trojhlavého svalu,
rozsiahlu, rozmliaždenie vretenného nervu s vytrhnutím jeho proxim. pahýľa/, bez zvýšenia predstavujú
počet bodov 208,75 , po zvýšení na 2-násobok je to 417,50 bodu, s pripočítaním ostatných položiek 4.
- 9. ktoré tvoria súčet 123,75 bodu, spolu teda bodové hodnotenie bolestného u zranení vzniknutých

úrazom pri dopravnej nehode zo dňa 1.9.2000 je 541,25 bodov. Znalec ďalej poukázal na to, že k tomuto
bodovaniu je nutné pripočítať aj bodovanie za operačné zákroky, ktoré znalec ohodnotil 3 položkami a
to rozsiahla incízia /= operačná rana/, položka č. 239 celkovo 3-krát pri operácii na Oddelení chirurgie
ruky fakultnej nemocnice v Ružinove - transpozícii šliach z troch prístupov na predlaktí ľavej ruky. V
tomto bode pripočítal aj podstatu operačného zákroku, ktorou bolo prerušenie dvoch šliach ohýbačov
prstov na ruke a ich našitie na niektoré vystierače a položkou č. 238 - menšia incízia /= operačná rana/,

pri evakuácii abscesu v celkovej anestéze a vybratie Kirschnerových drôtov pri operácii na Oddelení
chirurgie ruky vo FN Ružinov. Hodnotenie položky č. 239 znalec zvýšil pre bolestivejší spôsob liečby
pri preväzoch, tiež dlhodobú imobilizáciu a následne aj rehabilitáciu podľa zásad hodnotenia o 50%.
Výsledné bodové hodnotenie bolestného predstavuje teda súčet bodovania za úrazové bolestné počtom
bodov 541,25 a bodové hodnotenie za neskoršie operácie počtom bodov 331,875.

Vychádzajúc zo zhora uvedeného hodnotenia bolestného súd pri svojom rozhodovaní ustálil základný
počet bolestného na 664,375 (208.75 bodov za položky 1,2,3 - bez zvýšenia znalcom, s pripočítaním
123,75 bodov za položky 4 - 9 a s pripočítaním 331,875 bodov za neskoršie operácie tj. 208,75 + 123,75
+ 331,875 = 664,375).

Znalec v závere znaleckého posudku ohľadom ohodnotenia bolestného uviedol, že operačné zákroky,
ktorým sa navrhovateľ podrobil a to dňa 1.9.2000, 28.3.2003 a 5.1.2004, boli vykonávané v celkovej
anestézii, takže bolestivosť týchto zákrokov nebola momentálna, ale následná po odznení účinkovej
celkovej anestézie. Bolestivé mohli byť jednotlivé preväzy anestézy a to aj lokálnej, ktorá sa v zápalovom

teréne ani nesmie aplikovať. Preväzy boli vykonávané jednak počas hospitalizácie ale aj ambulantne.
Bolestivosť vo zvýšenej miere musela byť aj pri reparačných procesoch po poranení periférnych nervov ,
tiež pri rehabilitácii. Navrhovateľ utrpel komplex veľmi závažných poranení na ľavej hornej končatine,
menších poranení na iných častiach tela, z ktorých ale každé samostatne môže byť sprevádzané
veľkým počtom bolestivosti, v prípade združeného poranenia ako tomu bolo v tomto prípade, je veľmi

problematické jednotlivé vnímania a prežívania týchto bolestí oddeliť a naviac v komplexe poranení sa
tieto bolesti v subjektívnom prežívaní a cítení nielen sumujú, ale aj znásobujú. Každopádne však pri
akútnej fáze boli u navrhovateľa určite veľké bolesti, ktoré v hodnotiacej 5- stupňovej stupnici podľa
R.Melzacka z McGillovej univerzity /kde 0 - žiadna bolesť, 1-mierna, slabá, 2- dyskomfor, stredná, 3-
stresujúca, silná, 4-hrozná, veľmi silná, 5-neznesiteľná, zničujúca/, hodnotil stupňom 5 - neznesiteľná,

pre ktorú bol navrhovateľ pooperačne spočiatku v umelom spánku a ktorá bola neskôr tlmená veľmi
silnými prostriedkami proti bolesti z radov opiátov, následne veľmi silných analgetík. Neskôr prechádzal
bolesť cez 4. do 3. stupňa, s podávanými liekmi. Počas rehabilitácie sú občasné ataky bolestí okolo 3.
a 4. stupňa, ale potom v pokoji prechádzajú na menšie stupne a oscilujú okolo 1., maximálne 2. stupňa.
V súčasnej dobe navrhovateľ udáva bolesti naďalej , aj keď väčšinou menšej intenzity, než tomu bolo

tesne po úraze. Na základe opisu navrhovateľa je možné zaradiť tieto bolesti do kategórie stupňa od 1.
do maximálne 3. Bolesti sa zvýrazňujú najmä pri zmene počasia, po záťaži ľavej hornej končatiny. Od
začiatku však navrhovateľovi boli aplikované lieky proti bolesti. Vo forme podávania tabliet proti bolesti
navrhovateľ pretrváva až do dnešnej doby, aj keď častosť a intenzita podávania sú zriedkavejšie než v
akútnej fáze poranení. Teraz lieky ich berie nepravidelnejšie.

Znalec MUDr. Jozef Molitor ohodnotil v znaleckom posudku zhora aj sťaženie spoločenského uplatnenia
navrhovateľa a to 11 položkami - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem
poranenia hlavy /bez nutnosti overenia príslušným psychiatrickým pracoviskom/, pakĺb ramennej kosti
vľavo, obmedzenie hybnosti ramenného kĺbu vľavo ťažkého stupňa, obmedzenie pohyblivosti lakťového

kĺbu vľavo ťažkého stupňa, obmedzenie pohyblivosti zápästia vľavo ťažkého stupňa, porucha úchopovej
funkcie III. až V. prsta ľavej ruky, pričom do zovretia dlane chýba na III. prste 2 cm, na IV. prste 4 cm, na
V. prste 4 cm , porucha úchopu II. prsta /ukazováka/, pričom do úplného zovretia do dlane chýbajú 2 cm,
obmedzenie extenzie palca ľavej ruky ľahšieho stupňa, obrna vretenného nervu so zachovaním funkcietrojhlavého svalu, obrna lakťového nervu čiastočná, porucha úchopovej funkcie palca stredne ťažkého
stupňa vľavo. Celkovo znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa základným
počtom bodov 1167.

Vprvostupňovomrozhodnutísúdzobraldoúvahynámietkyvedľajšiehoúčastníka,pokiaľsatýkapoložky
č. 377c - porucha úchopnej funkcie III. až V. prsta ľavej ruky, pričom do zovretia do dlane chýba na IV.
prste 4 cm a na V. prste 4 cm v tom smere, že v zmysle vyhl. 32/1965 Zb. táto položka je ohodnotená
počtom bodov 35, pokiaľ ide o ľavú ruku praváka, pričom znalec zrejme omylom ohodnotil túto položku

počtom bodov 50. Po výsluchu znalca súd však s námietkou vedľajšieho účastníka sa nestotožnil a
vychádzal z bodového hodnotenia položky 377c tak ako je uvedené v znaleckom posudku MUDr. Jozefa
Molitora, kde znalec ohodnotil v položke 377 - porucha úchopnej funkcie IV. a V. prsta ľavej ruky pričom
do zovretia dlane chýba na 4. prste 4 cm a na 5. prste 4 cm, počtom bodov 50.

Ako už bolo zhora uvedené, vedľajší účastník namietal bodové hodnotenie položky 252 vážne duševné

poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy (bez nutnosti overenia príslušným
psychiatrickým pracoviskom, ktorú položku znalec MUDr. Molitor ohodnotil počtom bodov 450. Keďže
v priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok znalca z odboru psychiatrie MUDr. Stanislava
Hastíka, kde znalec obodoval sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa a to konkrétne pol. 252
počtom bodov 350, súd pri svojom rozhodovaní o základnom počte sťaženia spoločenského uplatnenia

navrhovateľa vychádzal zo základného počtu bodov sťaženia spoločenského uplatnenia 1067 ( a to tak
že zobral do úvahy bodové hodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia položiek č. 324, 323, 333,
377c, 370, 360, 380b, 382b, 362b, uvedených v znaleckom posudku MUDr. Molitora, a položku 252
uvedenú v ZP MUDr. Hastíka).

V závere znaleckého posudku znalec MUDr. Molitor uvádza, že u navrhovateľa trvajú následky v
dôsledku úrazov, ktoré utrpel pri dopravnej nehode a prinášajú viaceré obmedzenia bežného života.
Osobná hygiena zvlášť výrazne netrpí, je schopný teraz plne dodržať stav osobnej hygieny na stupni
súčasnej sociálnej úrovne. V odievaní je samostatný. Práce vykonávané v práci v zmysle prenášania
tovaru a podobne sú nemožné. Jednoduchšie práce v súvislosti s údržbou a opravami okolo rodinného

domu sú možné , ale vzhľadom na zníženú výkonnosť a zvýšenú únavnosť mierne obmedzené hlavne
pri činnostiach s nutnosťou súčinnosti oboch horných končatín , ale aj pri elevácii horných končatín, t.j.
pri prácach s rukami nad hlavou pre ťažké obmedzenie pohyblivosti ľavého ramena. Do značnej miery je
obmedzená aj rekreačná, športová činnosť z dôvodov , že jednak nemôže vykonávať športy s nutnosťou
použitia oboch horných končatín a jednak každá športová aktivita nesie so sebou zvýšené riziko

možnosti vzniku nového úrazu na tejto končatine. Zdvíhanie predmetov je vzhľadom na stav po operácii
výrazne obmedzené váhou bremien , ale ľahšie bremená s určitosťou zvláda, ich presná definícia je
však objektívne nemožná, je vysoko subjektívny činiteľ v závislosti od pociťovania novonadobudnutej
manuálnej zručnosti na postihnutej končatine u poškodeného. V kultúrnej oblasti je schopný absolvovať
všetky podujatia s obmedzením návštev týchto pri vzniku zvýšenej infekčnosti prostredia najmä v období

možnosti výskytu chrípkovej epidémie, čo navrhovateľa určitým spôsobom limituje. Psychická bariéra
nastupujeprinávštevnostipodujatí,kdepriodhalenítelavzhľadomnavýskytmnožstvajazievadeformity
ľavej hornej končatiny, môže jeho vzhľad vzbudiť u prítomných súcit alebo pocit ošklivosti. V oblasti
rodinného života a partnerského života je intímny život možno len minimálne obmedzený, odvíja sa to
nielenodfyzickejstránkyjedinca,aleajodjehopsychickejstránky. Vovšetkýchoblastiachčinnostínieje

navrhovateľ nútený používať a byť odkázaný na zdravotné pomôcky. Vzhľadom na dlhodobú aplikáciu
antibiotickej liečby bola zvýšeným spôsobom namáhaná pečeň, čo sa prejavilo čiastočným poškodením
jej predchádzajúceho stavu , vývinom morfologického p škodenia /ztukovateniu/. Toto by malo nútiť
navrhovateľa ku diétnemu stravovaniu, čo môže byť problematické pri cestovaní a podobne. Prognóza
vývoja zdravotného stavu navrhovateľa je v podstate stabilizovaná, nakoľko ku zhoršeniu inervácie by už

nemalo dôjsť, totálna endoprotéza lakťa je funkčná, ale časom sa môže vyskytnúť zvýšené usadzovanie
vápenatých solí v okolí lakťovej endoprotézy, čo by malo za následok ešte výraznejšie obmedzenie
už aj tak ťažkej poruchy pohyblivosti. Ohľadom poškodenia pečene - táto ako orgán u človeka môže
dosiahnuť pomerne výraznú reparáciu funkčnosti, pri dlhodobejšom držaní diéty a eventuálnom užívaní
liekov zameraných na zlepšenie jej funkcie. Ak však je už prítomnosti patomorfologických zmien /v

tomto prípade steatózy/, je absolútna reparácia prakticky vylúčená. Znalec poukázal na to, že trvalé
následky poranení v zmysle udávaných poškodení navrhovateľa spočívajú hlavne v dvoch rovinách. 1.
aktuálnej - t.j. pri momentálnych obtiažach, ktoré sa každodenne pri bežných činnostiach vyskytujú ,
napr. pri práci doma alebo pri akomkoľvek pohybe s ľavou hornou končatinou. K tomu sa pridružujúaktuálne bolesti ponámahové vznikajúce v čase noci a pokoja. 2. perspektívnej - t.j. čo sa môže ako
následok týchto poranení vyskytnúť, napr. po veľmi dlhej dobe užívania veľmi silných antibiotík so
vznikom degeneratívnych procesov, v tomto prípade steatózy pečene aj s jej čiastočným poškodením

funkcie ale aj oslabením imunity organizmu dlhodobým hnisavým procesom je možné zvýšené riziko
infekcie aj pri bežných vírusových infekciách. Poukázal ďalej na to, že doteraz nikto nemyslel a tiež
neohodnotilzávažnépsychickénásledkypotakomtoťažkomkomplexeporanení,ktorépoškodenýutrpel
s následnou rozsiahlou liečbou, opakovanými operáciami, ťažkou rehabilitáciou, ktoré zanechali na
pomerne mladom človeku, otcovi s nezaopatrenými malými deťmi traumu na tele aj „duši“. Momentálne

sa navrhovateľ má lepšie než tesne po úrazovom deji, nakoľko úplná náhrada lakťového kĺbu je funkčná,
aktívne hýbe ľavou hornou končatinou v ramennom, lakťovom, zápästnom kĺbe, aj prstami, ale všetko
s ťažkým poškodením a obmedzením.

Navrhovateľ sa domáhal výšky odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. 32/65 Zb. v znení účinnom
rozhodnom období s tým, aby bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo zvýšené na 45-

násobok.

Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov pokiaľ sa týka náhrad škody v súvislosti s úrazom
súd priznal navrhovateľovi na bolestnom základ bodov 664,735 so zvýšením na l0-násobok, pretože
jednoznačne bolo jednoznačne preukázané, že liečba navrhovateľa bola nadmieru bolestivá, čo v

konečnom dôsledku zohľadnil aj znalec MUDr. Molitor v posudku o bolestnom a sťaženie spoločenského
uplatnenia č. 3/06 zo dňa 4.12.2007 keď zvýšil niektoré položky bolestného na 2-násobo k alebo o 50%
základnej sadzby v dôsledku súbehu infekcie rany bolestivejšieho spôsobu liečby, opakovaných infúzií
a transfúzií, operačných zákrokov, bolestivejšieho spôsobu liečby pri prevezoch, dlhodobú imobilizáciu
a následnú rehabilitáciu, poukázal na to, že navrhovateľ trpel bolesťami od najvyššieho stupňa 5

- neznesiteľnej akútnej fáze ktoré neskoršie prechádzali do menšej intenzity. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného znaleckého posudku ako i s ohľadom na vek navrhovateľa, súd síce prihliadol na tú
skutočnosť, že navrhovateľ bol pri poúrazovej liečbe tlmený liekmi, bolesti však u neho pretrvávajú, a v
danom prípade preto existujú dôvody pre mimoriadne zvýšenie základného počtu bodového hodnotenia
na 10- násobok, čo v peňažnom vyčíslení predstavuje sumu 398.841 Sk (664,735 x 60 x 10). Po

odpočítaní peňažného plnenia vedľajšieho účastníka 62.060 Sk a následného plnenia na základe
právoplatného rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 4C 93/2003 - 278 bolestného
vo výške 256.840 Sk, spolu výška priznanej náhrady za bolesť týmto rozhodnutím predstavuje sumu
79.941 Sk t.j. 2.653,56 Eur.

V súvislosti s úrazom navrhovateľa mu súd mu priznal za sťaženie spoločenského uplatnenia základ
bodov 1067 po 60,- Sk na l bod so zvýšením na 15-násobok a to vzhľadom na charakter poškodenia
zdravia navrhovateľa, jeho obmedzení v živote, keď úraz utrpel v čase keď mal 42 rokov, bol zdravý bez
akýchkoľvek predchádzajúcich zranení či ohrození, mal možnosť uplatniť sa v tých oblastiach v ktorých
pôsobil pred úrazom a všetky následné skutočnosti zle vplývali a vplývajú na jeho rodinný, pracovný

a spoločenský život. V súčasnej dobe je navrhovateľ na invalidnom dôchodku, jeho mesačný príjem
predstavuje 370,- Eur a ďalších 80,- Eur dosahuje na základe dohody o vykonaní práce, nakoľko pracuje
ako recepčný v hoteli H. v Nových Zámkoch. Trvalými následkami v dôsledku úrazu je obmedzený
v bežnom živote, spoločenskom styku, práci, rodine tak ako tieto obmedzenia konštatujú vo svojich
znaleckých posudkoch znalci MUDr. Hastík a MUDr. Molitor ako aj vyplývajú z výpovední svedkov

K. I., Ľ. C. a A. D., ktorí boli v priebehu konania vypočutí. Okrem toho v súvislosti s úrazom v
dôsledku telesného postihnutia začal trpieť duševnou poruchou ako reakciou na telesné postihnutie,
ktorá porucha pretrváva. Psychické následky ktoré utrpel, s týmito sa nemôže vyrovnať, a zlepšenie
jeho zdravotného stavu v tomto smere je neisté.

V peňažnom vyčíslení predstavuje sťaženie spoločenského uplatnenia priznaného navrhovateľovi sumu
17.894,84 Eur (1067 x 60 x 15 násobok = 960.300,- Sk ), po odpočítaní peňažného plnenia vedľajšieho
účastníka l00.000 Sk a následného plnenia na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v
Považskej Bystrici 4C 93/2003 - 278, vo výške 321.200,- Sk, spolu výška priznanej náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia týmto rozhodnutím predstavuje sumu17.894,84 Eur (539.100 Sk) . Celkom

teda odškodnenie po započítaní plnenia zo strany vedľajšieho účastníka z titulu úrazu navrhovateľa zo
dňa 1.9.2000 predstavuje sumu 20.548,39 Eur.Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti za použitia citovaných ustanovení zákona súd návrhu
navrhovateľa vyhovel len v časti, o zaplatenia náhrady škody titulom bolestného a sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 20.548,39 Eur a vo zvyšku jeho návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá za použitia § 142 ods. 3 O.s.p..
Navrhovateľ mal v konaní úspech len čiastočný, súd mu však priznal plnú náhradu trov konania z
priznanej sumy 39.729,17 Eur, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku
a úvahy súdu a to za 4 úkony právnej služby á 15.043,76 Sk (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane

prvej porady s klientom v roku 2003, podanie návrhu na súd , účasť na pojednávaní dňa 19.3.2009
a písomné podanie na súd zo dňa 19.12.2003), 4 x režijný paušál á 128,-Sk , spolu 60.687,04 Sk,
náhrada za stratu času 1 x cesta z miesta sídla advokáta (Bratislava ) do miesta vykonávania úkonov
(Považská Bystrica) a späť dňa 18.9.2003, 10 polhodín x 534,-Sk t.j. 5.340,-Sk, náhrada cestovných
výdavkov - 1 x cesta z Bratislavy do Považskej Bystrice a späť (370 km x 6,2 Sk) , spolu 2.294,-Sk,
spotreba pohonných látok použitého osobného motorového vozidla Š. V. EVČ R. XXXBE (5,2 litra /100

km x 36,-Sk : 100 = 1,872 l/1 km x 370) , spolu 692,64 Sk, 4 úkony právnej služby á 15.050,-Sk
(účasť na pojednávaní dňa 8.9.2005, 24.1.2008, účasť na výsluchu svedka pred dožiadaným súdom dňa
10.11.2005 a 18.11.2005), spolu 76.080,-Sk, 3 x režijný paušál á 150,-Sk , 2 x režijný paušál á 190,-Sk,
náhrada za stratu času 1 x cesta z Bratislavy do Považskej Bystrice a späť (10 polhodín x 250,-Sk), spolu
2.500,-Sk, 2x cesta z Bratislavy do Nových Zámkov a späť (12 polhodín x 250,-Sk), spolu 3.000,-Sk,

1x cesta z Bratislavy do Považskej Bystrice a späť (10 polhodín x 317,-Sk) , spolu 8.670,-Sk, náhrada
cestovných výdavkov (4x cesta z Bratislavy do miesta vykonávania úkonov a späť - 1660 km x 6,2/1
km), spolu 7.192,-Sk, spotreba pohonných látok osobného motorového vozidla Š. V. EVČ: R. XXXBE
použitého v roku 2005 5,2 litra/100 km x 40,-Sk = 208:100=2,08/1km x 790), spolu 1.643,-Sk, spotreba
pohonných látok osobného motorového vozidla D. EVČ D. XXXOF 7,2 l /100 km x 41,2 = 296:64 =

2,9664 x 370 km), spolu 1.097,50 Sk, 2 úkony právnej služby á 499,57 Eur (účasť na pojednávaní dňa
21.10.2010 a 27.2.2011) , 2x režijný paušál á 7,21 Eur, t.j. 1.013,76 Eur, náhrada za stratu času 1x cesta
z miesta sídla advokáta v Bratislave do miesta vykonávania úkonu v Považskej Bystrici a späť v roku
2010 (12 polhodín x 12,02 Eur tj.144,24 Eur ), náhrada za stratu času 1x cesta z miesta sídla advokáta
Bratislava do miesta vykonávania úkonu v Považskej Bystrici a späť v roku 2011 (11 polhodín x 12,32

Eur, t.j. 135,85 Eur), náhrada cestovných výdavkov 2x cesta z Bratislavy do Považskej Bystrice a späť
(680 km x 0,183 Eur /1km t.j. 0,183 x 680 = 124,44 Eur), spotreba použitých pohonných látok osobného
motorového vozidla 1,02 nafty /100 km, cena za 1 liter v čase použitia motorového vozidla 1,15 Eur (8,2
x 1,15 = 9,43 : 100 = 0,943), 0,943 x 860 = 641,21 Eur. 20% DPH zo sumy 1.473,76 Eur. Spolu trovy
právneho zastúpenia predstavujú sumu 8.842,54 Eur.

O náhrade trov konania preddavkovaných štátom súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.