Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Potocký

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/431/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202949
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614202949.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E.
XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvy
o revolvingovom úvere a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/116/2014-20 zo dňa 02.05.2014, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu mení tak, že návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 5C/116/2014-20 zo dňa 02.05.2014 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi žalobkyne Roľnícke družstvo Liptovská Kokava, so sídlom

v Liptovskej Kokave 441, povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200054539
zo dňa 06.03.2013, do skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy a uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere.
Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobným návrhom vo veci samej domáha
určenia neplatnosti ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy a ustanovenia bodu 5 zmluvy o

revolvingovom úvere č. 8200054539 zo dňa 06.03.2013, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným,
s odôvodnením, že daného dňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, na základe
ktorej jej bol poskytnutý úver 390,- €. Nakoľko sa dostala do omeškania so splácaním úveru, žalovaný
vyzval jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy, kde žalovaný vyčíslil zostatok dlžnej sumy k
03.03.2014 na sumu 377,41 €. V prípade predmetnej zmluvy ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, a to dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy o revolvingovom úvere a ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere čo do ročnej percentuálnej
miery nákladov. Súčasne sa žalobkyňa domáhala návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, aby
sa jej zamestnávateľovi uložila povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy v prospech žalovaného na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, a to až
do skončenia konania vo veci samej. Uviedla, že uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť
žalovanémunajejmajetok,bezmožnostizamedziťvýkonuzrážokzomzdyzamestnávateľovivprospech

žalovaného. Stav, ktorý vznikol hlavne vykonávanými zrážkami má pre ňu devastačné následky, na jej
životnú a finančnú situáciu. Okrem žalovaného má ďalších 23 veriteľov a snaží sa splácať aj tieto svoje
dlhy, zároveň musí hradiť všetky mesačné výdavky na život celej rodiny, nakoľko jej manžel je dlhodobo
na úrade práce a má dcéru, ktorá študuje.

Okresný súd citujúc ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f), ods. 2, 3 a § 102 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O. s. p.“) návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, majúc za to,
že žalobkyňa osvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Súd mal preukázané,že dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj zmluva o revolvingovom úvere, majú formulárovú podobu,
žalobkyňa vystupuje v predmetnom zmluvnom vzťahu v slabšom postavení ako spotrebiteľ. Dohoda o
zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi účastníkmi, umožňuje žalovanému, ktorý je v silnejšom zmluvnom

postavení, aby okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka uhrádzaná bez toho, aby jej výška a
oprávnenosť bola preskúmaná súdom. Žalobkyňa osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, keďže žalovaný ako veriteľ požiadal písomne zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo
mzdy. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v tom, že môže dôjsť k postihu majetku
žalobkyne na podklade uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa spochybňuje. V

prípade nenariadenia predbežného opatrenia by zrážkami zo mzdy mohla byť žalobkyni spôsobená
ujma, ktorá by vzhľadom na príjem žalobkyne, jej sociálnu situáciu a počet veriteľov, mohla mať
podstatne väčší dopad do jej práv, v porovnaní s postavením žalovaného v prípade pozastavenia zrážok
z mzdy.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý navrhol,

aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Odvolanie odôvodnil v podstate tým, že nariadenie predbežného opatrenia nebolo dôvodné.
Žalobkyňa síce poskytla k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako prílohy preukázanie
príjmu a zoznam veriteľov, uvedené však považuje za spôsob vyslovene „citového“ ovplyvňovania
ohľadom rozhodnutia. Žalovaný nemá žiadny podiel viny na nepriaznivej sociálnej situácii žalobkyne.

Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. úhrady
splátok úveru. Nejedná sa v tomto smere o neprijateľnú podmienku, pretože dohoda o zrážkach zo
mzdy bola individuálne dojednaná a samotná nemá ako vytvárať nerovnosť v právach a povinnostiach.
Dôsledky predbežného opatrenia v súčasnosti zakladajú stav, kedy nedochádza k splácaniu splatných
splátok dlhu, čím je poškodzovaný veriteľ - žalovaný a súčasne, keďže nedochádza k splácaniu, sa

dlžník - žalobkyňa dostáva do väčšieho omeškania. V konečnom dôsledku sa predbežným opatrením
dosiahla úprava takých vzťahov medzi účastníkmi konania, kedy jeho účinky sú v neprospech oboch
strán. Uznesenie súdu o nariadení predbežného opatrenia je preto nedôvodné, neupravuje dočasne
pomery účastníkov, oboch svojimi dôsledkami poškodzuje a neodôvodnene narúša ich zmluvný vzťah.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdiť, majúc zato, že rozhodnutie okresného súdu je spravodlivé, v súlade so zákonom. Okresný súd
sa podľa nej vysporiadal so skutkovým stavom dostatočne a spravodlivo, na podklade čoho aj vydal
predmetné rozhodnutie, s ktorého odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), podľa § 212 ods. 1 O. s. p., preskúmal uznesenie
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), podľa § 220 za použitia § 221 ods. 3 O. s.

p. zmenil, majúc zato, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O. s. p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než

účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Účelom
predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je

osvedčenie, že bez okamžitej, hoci len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka
ohrozené, pričom nariadením predbežného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude
rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka
rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tieskutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. O návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale
osvedčením nároku, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom predložených

dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že
je tu bez okamžitého zásahu súdu nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Rozhodné
skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba predbežnej úpravy alebo zabezpečenie vykonateľnosti

práva je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť žalobca.

Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila, že bez
okamžitého zásahu súdu by jej hrozilo nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

Žalobkyňa, ktorá sa návrhom vo veci samej domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

a ustanovenia bodu 5. Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200054539 zo dňa 06.03.2013, predmetnou
zmluvou osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným. Predložením Žiadosti o
vykonávanie zrážok zo mzdy, doručenej zamestnávateľovi žalobkyne, taktiež osvedčila, že žalovaný
na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným pri uzavretí zmluvy
o revolvingovom úvere, vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.

Žalobkyňa však neosvedčila, že by jej vykonávaním zrážok hrozilo nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy v súvislosti s jej finančnou a sociálnou situáciou, a teda naliehavosť a nevyhnutnosť
nariadenia predbežného opatrenia.

Žalobkyňa síce k návrhu pripojila zoznam svojich veriteľov, avšak ničím neosvedčila výšku dlhu voči

jednotlivým veriteľom, dôvod a dátum vzniku záväzkového vzťahu, ale ani to, v akej výške a či
vôbec uhrádza svoje záväzky voči predmetným veriteľom. Rovnako z výplatných pások predložených
žalobkyňou nevyplýva, že by žalovanej boli vykonávané iné zrážky v prospech veriteľov uvedených v
zozname predloženom žalobkyňou. Z potvrdenia o príjme žalobkyne vyplýva, že jej priemerný mesačný
príjem za obdobie roka 2013 bol 638,24 €, za obdobie január - február 2014 vo výške 604,51 €, pričom

na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha, majú byť
vykonávané zrážky vo výške 26,97 € mesačne. Žalobkyňa síce namieta platnosť uzavretej dohody
o zrážkach zo mzdy, avšak nepopiera poskytnutie úveru žalovaným, ani netvrdí, že by vymáhanú
čiastku už uhradila alebo že by existovala možnosť, že kým príslušný súd rozhodne vo veci samej
žalovaný prostredníctvom spornej dohody o zrážkach zo mzdy od nej, ako spotrebiteľa, vymôže aj

tie časti pohľadávky, ktoré sa zakladajú na (podľa žalobkyne) neprijateľných zmluvných podmienkach.
Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zároveň nevyplýva ani to, že by sa zrážky zo mzdy
realizovali spôsobom, ktorý by bol v zjavnom rozpore s právnymi predpismi. Samotná skutočnosť, že
žalobkyňa nemá možnosť priamo zastaviť výkon zrážok, vykonávaných na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, a neexistuje (žiadne) súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť, je tvrdením

smerujúcim k posúdeniu uplatneného nároku vo veci samej, ale nijakým spôsobom neosvedčuje
hrozbu bezprostrednej ujmy a „devastačný“ vplyv vykonávaných zrážok na finančnú a životnú situáciu
žalobkyne.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd postupom podľa § 220 O. s. p. napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Pokiaľ ide o trovy konania, o týchto odvolací súd nerozhodoval nakoľko v prípade odvolaním
napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci. Vo veci bude ďalej konať okresný súd,
ktorý v súvislosti s konečným rozhodnutím rozhodne aj o trovách konania spojených s konaním o

predbežnom opatrení.

Toto rozhodnutie senátu nadriadeného súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.