Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/222/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211202362
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211202362.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance
AG, so sídlom Alpenstrasse 2, 6300 Zug, Švajčiarsko, zapísaná v miestnom obchodnom registri pod
číslom: CH-020.3.020.910-7, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava,
protižalovanému:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomM.K.,H..K.XXX/XX,preodvolaciekonaniezastúpený
opatrovníčkou JUDr. P. U., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 4.310,56
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
9C/39/2011-175 zo dňa 23. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov
prvostupňového konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 356,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 656,59 eura od 19.12.2009
do 22.04.2010, zo sumy 356,- eur od 22.05.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania. Mal preukázané, že predmetom sporu je nárok žalobcu na plnenie od žalovaného v sume
4.310,56 eura s príslušenstvom. Medzi účastníkmi konania bola dňa 17.12.2007 uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere pod č. 9400000825, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 4.995,68
eura na kúpu motorového vozidla Audi A4 diesel 1,9 TDI, pričom žalovaný sa zaviazal uhrádzať svoj dlh
v 60 mesačných splátkach po 192,59 eura. Žalobca svoju pohľadávku zabezpečil i záložnou zmluvou na
predmet kúpy. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky zmluvy o úvere a zmluvy o revolvingovom
úvere. Žalovaný úver riadne nesplácal, takže dňa 03.12.2009 sa stal splatný celý dlh v sume 4611,15

euraasúčasnežalobcazaslalžalovanémuoznámenieozačatívýkonuzáložnéhopráva.Vrámcivýkonu
záložného práva bolo motorové vozidlo odpredané, výťažok z predaja bol započítaný na predmetný
úver, avšak realizáciou záložného práva vznikli náklady, za ktoré zodpovedá žalovaný. Súd uzavrel,
že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 4.995,68 eura, žalovaný vrátil žalobcovi 4.028,84 eura,
preto dlh na istine predstavuje 966,84 eura. K tomu je potrebné pripočítať sumu 1.549,41 eura ako
náklady spojené s odobratím a následným predajom motorového vozidla. Od tohto dlhu je potrebné
odpočítať výťažok z predaja motorového vozidla v sume 1.850,- eur a dlh žalovaného potom celkom

predstavuje 666,25 eura, od čoho bolo potrebné odpočítať sumu 310,25 eura, ktorá bola žalobcovi
prisúdená predchádzajúcim rozsudkom, takže k úhrade potom zostáva zvyšná suma 356,- eur spolu s
príslušnýmúrokomzomeškaniaavozvyškužalobužalobcuakonedôvodnúzamietol.Otrováchkonania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP s prihliadnutím na čiastočný úspech sporových strán v konaní. Právnesvoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka - OZ (zákon č. 40/1964 Zb.
- § 52 ods. 1, 3, 4, § 879 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4,), Zákona o spotrebiteľských úveroch ZoSÚ (zákon č.
258/2001 Z.z. - § 2 ods. 1 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2, písm. a) až i), § 4 ods. 3, 5). O trovách

konania rozhodol podľa Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. - § 142 ods. 2).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to proti výroku v zamietajúcej časti.
Nesúhlasil s tým, že jeho nárok bol nad sumu 356,- eur s príslušenstvom zamietnutý a tiež nesúhlasil
s náhradou trov konania, preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe

žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na to, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 17.12.2007 a
spĺňala náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. platného
a účinného v čase podpisu úverovej zmluvy. Zákon sankcionoval bezúročnosťou jedine taký nárok na
vrátenie úveru, kde nebola uvedená výška RPMN. Súd prvého stupňa aplikoval ustanovenie § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z.z. a z tohto vyvodil nesprávny záver. Zmluva o úvere v danom prípade údaj o
úroku obsahuje a to vo forme výšky ročnej úrokovej sadzby, ktorá sa nachádza v hlavných ustanoveniam

úverovejzmluvy(23,13%).NavýšenieúveruoúrokyapoplatkymásvojzákladvRPMN,ktorájevzmluve
riadne uvedená (27,19%). Naviac je v zmluve uvedená aj celková výška úrokov a poplatkov vyčíslená
v sume 104.740,- Sk, čo predstavuje cenu úveru, teda jeho navýšenie o úroky a poplatky, neexistuje
žiaden dôvod pre označenie tohto úveru za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca žiadal priznať v
odvolacom konaní zvyšok jeho nároku v sume 3.595,83 eura s príslušenstvom. Uplatnil si náhradu trov

odvolacieho konania.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení

neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote
(§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP),
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods.
1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1

OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Senátodvolaciehosúdutotorozhodnutievydalpomeromhlasov3:0,t.j.jednohlasne(§3ods.9posledná

veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná

o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/39/2011 je

naposledy upravený nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky 4.310,56 eura s príslušnými úrokmi.

Súd prvého stupňa žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, napadnutým rozsudkom mu priznal sumu 356,-
eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 656,59 eura od 19.12.2009 do 22.04.2010 a zo

sumy 356,- eur od 22.05.2010 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Zohľadnil tiež tú skutočnosť,
že už predchádzajúcim rozsudkom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 310,25 eura s úrokom z
omeškania 9% ročne od 19.12.2009 a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že dňa 17.12.2007 žalovaný požiadal o poskytnutie

spotrebiteľského úveru č. 9400000825 od spoločnosti ESSOX, s.r.o. Bratislava za účelom zakúpenia
osobného motorového vozidla Audi A4 1,9 TDI, za ktoré on poskytol priamu platbu 64.500,- Sk a bol
mu poskytnutý úver 150.500,- Sk pri výške splátky 5.802,- Sk s počtom splátok 60 a so splatnosťou
jednotlivej splátky od 15.01.2008 do 15.01.2013. Cena úveru bola stanovená na 104.740,- Sk, RPMN27,19 Sk, ročná úroková sadzba 23,13 %. Na základe tohto návrhu na uzavretie zmluvy v zmysle §
43a OZ žalobca súhlasil s navrhovanou zmluvou a k jej uzavretiu preto došlo jeho podpísaním návrh
zmluvy dňa 17.12.2007.

Žalobca svoju pohľadávku zabezpečil záložnou zmluvou na predmet kúpy, s čím žalovaný súhlasil a
pre prípad neplnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvy udelil žalobcovi súhlas s realizovaním
záložného práva. Dňa 03.12.2009 bolo žalovanému oznámené začatie výkonu záložného práva a
následnemubolomotorovévozidloajodobraté,keďdošlokpredajuvozidlasnákladmivsume 1.549,41

eura za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom v sume 1.850 eura.

Žalovanému bola vyplatená suma úveru a podľa dohody účastníkov úver splácal. Žalovaný sa však
dostal do omeškania a so splátkami úveru prestal, takže ku dňu podania žaloby žalobca evidoval dlh
4.310,56 eura s príslušenstvom. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy
o postúpení zo dňa 25.01.2013 na terajšieho žalobcu.

Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalovaný pri uzavretí
zmluvy podpísal.

Žalobca v odvolacom konaní napadol rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a keďže

pôvodne si uplatnil istinu 4.310,56 eura a prvým rozsudkom mu bola priznaná suma 310,25 eura, druhým
rozsudkom suma 356,- eur, k úhrade zostáva 3.595,83 eura s tým, že nepožadoval zmluvnú pokutu
38,52 eura, ani poplatky za upomienky 9,96 eura. Žalobca tak žiadal v odvolacom konaní, aby bola
uložená žalovanému povinnosť zaplatiť mu 3.569,83 eura s príslušenstvom, t.j. 9% úrok z omeškania.
Od 19.12.2009 do 22.04.2010 zo sumy 2.761,15 eura od 23.04.2010 do 21.05.2010, úrok z omeškania

vo výške 9% zo sumy 3.954,56 eura od 22.05.2010 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, že v zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z
omeškania a preto sa žalobca môže domáhať v zmysle § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch
nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a teda

môže požadovať iba plnenie, ktoré žalovanému poskytol. Žalobca v odvolaní poukazuje na to, že zmluva
obsahuje údaj o úroku a to vo forme výšky ročnej úrokovej sadzby a ktorá sa nachádza v hlavných
ustanoveniach úverovej zmluvy (23,13%). Navýšenie úveru o úroky a poplatky má svoj základ v RPMN,
ktorá sa nachádza v zmluve a je uvedená vo výške 27,19%. Naviac v zmluve je uvedená aj celková
výška úrokov a poplatkov spojených s úverom vyčíslená v celkovej sume 104.740,- Sk. Poukázal na to,

že zmluvu by bolo možné považovať za bezúročnú jedine v prípade neuvedenie výšky RPMN (§ 4 ods.
2 písm. g) zákona), avšak výška RPMN je v zmluve riadne uvedená a preto mu patrí právo na úroky
a príslušné poplatky.

Spotrebiteľské úvery sú rovnako ako iné spotrebiteľské zmluvy súčasťou interdisciplinárneho právneho

odvetvia práva ochrany spotrebiteľa a niektoré právne normy ich upravujúce sú svojou povahou
súčasťou súkromného práva a niektoré súčasťou verejného práva. Za spotrebiteľský úver potrebné
považovať každé dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi, a to
za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu formu, s výnimkou zmlúv vymedzených v § 1 ods. 2 a ods.
3 ZOSPÚ.

V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase
uzavretia zmluvy účastníkov, zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov bolo možné považovať vtedy, ak
táto neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov.
Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j.

všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru)
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru.
Súčasťou zmluvy musí byť aj RPMN osobitne uvedená pri každej zmluve na viditeľnom mieste. O
problém pri rozhodovaní súdu by ide vtedy, ak uvedenie RPMN nebolo podľa § 4 ods. 2 písm. g) jednou
z náležitostí písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň s jej neuvedením v zmluve by neboli

spojené závažné právne následky - právna fikcia, že ak RPMN nie je v zmluve uvedená, považuje sa
poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.25) Problematická je najmä situácia, keď v
zmluve uvedená RPMN je nižšia (ale i vyššia)ako zodpovedá skutočnosti a túto situáciu je potrebné riešiťpoužitím výkladu tak, že ak uvedená RPMN je nesprávna, znamená to, že poskytnutý spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov.30)

V zmluve účastníkov je uvedená RPMN 27,19%. Odvolací súd vyzval žalobcu (§ 213 OSP), aby
zdokumentoval výpočet RPMN pre takto poskytnutý spotrebiteľský úver. Právny zástupca žalobcu
prevzal uvedenú výzvu dňa 23.01.2016, v stanovenej lehote, resp. doposiaľ na výzvu nereagoval,
správnosť výpočtu RPMN nepreukázal a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by svedčali o tom, že
jeho výpočet je správny, v súlade s výpočtom podľa zákona č. 258/2001 a teda je to relevantný údaj, z

ktorého je potrebné v rámci rozhodovacej činnosti aj vychádzať.

Odvolacísúddospelkzáveru,ževdanomprípadejedôležitévoveciposúdiťisprávnosťvýpočtuRPMN,
keďže zákon s neuvedením RPMN spája následok konštatovaný už súdom prvého stupňa, že úver sa
považuje za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských
úveroch) a bolo potrebné zistiť, či výpočet RPMN je správny, či je súladný s citovaným právnym

predpisom, v opačnom prípade treba mať za to, že ak by výpočet RPMN nebol správny, nastal by stav,
kedy by sa tento výpočet nemohol reálne uplatniť, na ktorý prípad sa hľadí, ako keby RPMN v zmluve
uvedené nebolo. RPMN je jednou z náležitostí písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň jej
neuvedením v zmluve, prípadne uvedením v rozpore so zákonom by sa považoval spotrebiteľský úver
za bezúročný a bez poplatkov.

Keďže žalobca v zákonom stanovenej lehote na výzvu odvolacieho súdu nereagoval, svoje právo
preukázať správnosť výpočtu RPMN nevyužil, odvolací súd uskutočnil s prihliadnutím k obsahu spisu
výpočet RPMN v súlade s citovanou právnou úpravou, resp. za pomoci interaktívnej kalkulačky na
výpočet RPMN obsiahnutej na stránke MF SR. Pritom zohľadnil, že čerpanie úveru bolo 17.12.2007,

úver bol poskytnutý v sume 4.995,68 eura, výška mesačných splátok 192,59 eura s počtom 60 splátok,
bola RPMN vypočítaná 46,56% oproti výpočtu v zmluve 27,19% a pri vypočítaní správnej ceny úveru
104.740,- Sk, t.j. 11.555,40 eura.

Uvedenie nesprávnej výšky RPMN (či už kladnej alebo zápornej nesprávnej veličiny) v súdnej praxi

znamená stav, ako keby RPMN uvedená nebola, čo má za následok, že sa úver považuje za úver bez
úrokov a poplatkov. Súd prvého stupňa predmetný úver považoval síce za úver bez úrokov a poplatkov
s prihliadnutím na to, že v zmluve nebol úrok dohodnutý, avšak vo svojom rozhodnutí poukázal i na to,
ktoré náležitosti musí zmluva o úvere obsahovať (citácia zákonných ustanovení o spotrebiteľskom úvere
- § 4 ods. 2 písm. g) zákona) a odvolací súd aplikujúc uvedené ustanovenie stotožnil sa v plnom rozsahu

so záverom súdu prvého stupňa, že uvedený úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov.

Potom niet čo zmeniť na závere súdu prvého stupňa, ktorý zohľadnil tú skutočnosť, že žalovanému bol
poskytnutý úver v sume 4.995,68 eura, žalovaný vrátil žalobcovi sumu 4.028,84 eura, dlh na istine potom
predstavuje 966,84 eura a po zohľadnení nákladov za predaj motorového vozidla v sume 1.549,41 eura

a ponížení o hodnotu výťažku z jeho predaja v sume 1.850 eura dlh predstavuje celkom 666,25 eura.
Pritom úhrada sumy 310,25 eura spolu s príslušenstvom bola žalobcovi priznaná predchádzajúcim
rozsudkom č.k. 9C/39/2011-91 zo dňa 20.10.2011, k úhrade zostáva suma 356,- eur, ku ktorej súd
prvého stupňa spolu s príslušným úrokom riadne špecifikovaným žalovaného i zaviazal a preto pokiaľ
vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol, rozhodol vecne správne. Z týchto dôvodov odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 OSP a
to vrátane výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešne brániacim sa účastníkom žalovaný, náhradu trov odvolacieho konania
si návrhom podľa § 151 ods. 1 OSP neuplatnil, v odvolacom konaní mu žiadne trovy ani nevnikli,

resp. žiadne z obsahu spisu nevyplýva, preto odvolací súd vyslovil, že sa mu náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.