Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222167
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112222167.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: G..C. Z., X.. XX.X.XXXX,

L. Y. Š. G. Č..XXX, L.Á. L. zastúpeného: JUDr.Marián Vojčík, advokát, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska
3 proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690
904, zastúpenému: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát, so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, v konaní o
zaplatenie sumy 5.060,88 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.035,52 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 8.2.2012 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh z a m i e t a .

Konanie v časti o zaplatenie sumy 25,36 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
3.1.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .

P r i z n á v a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi spolu vo výške 1.208,50
EUR, pozostávajúcu zo sumy 905 EUR (trovy právneho zastúpenia), ako aj z iných trov vo výške

303,50 EUR (súdny poplatok) a ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho
zástupcu JUDr.Mariána Vojčíka, advokáta, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.8.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu
5.060,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 3.1.2012 až do zaplatenia, s
odôvodnením, že sa domáha zaplatenia poistného plnenia dojednaného v poistnej zmluve pre poistnú
udalosť dožitia, ktorá nastala dňa 18.12.2011. Zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania.

Odporca sa bránil tvrdením, že v priebehu trvania poistného vzťahu, vzhľadom na zistenie, že výška

dojednanéhopoistnéhonezodpovedávýškepoistnéhoplnenia,naktorésaodporcazaviazalvprípadoch
poistných produktov pre prípady dožitia, musel zosúladiť obsah poistných zmlúv s platnou právnou
úpravou, preto navrhol svojim klientom alternatívy riešenia tejto situácie. V prípade, že nedošlo k
dohode, čo sa stalo aj vo vzťahu s navrhovateľom, ktorý odporcom ponúknutú odkupnú hodnotu neprijal,
odporcovi neostávalo iné, než mu oznámiť ukončenie poistného vzťahu. Odporca mal za to, že nemôže
niesť zodpovednosť za nesprávne stanovenú výšku poistného v predmetnej poistnej zmluve, pretože
pri stanovení výšky poistného vychádzal zo štátom schválených kalkulačných vzorcov. Za správnosť

výpočtu poistného teda zodpovedá orgán dohľadu nad poisťovníctvom. Odporca vychádzal pri určení
poistného z prezumpcie správnosti úradného rozhodnutia, teda konal v dobrej viere, že pokiaľ používa
pre výpočet výšky poistného vzorce, schválené príslušným orgánom štátu, tieto sú správne. Odporca
zastával názor, že poistný vzťah v danom prípade skončil na základe objektívnej nemožnosti plneniapodľa ust. § 575 ods.1 Občianskeho zákonníka. Odporca mal za to, že spravodlivé usporiadanie daného
vzťahu je možné v súdnom spore dosiahnuť iba za pomoci rozhodovacej činnosti súdu. V prípade, ak by
sa súd s obranou odporcu nestotožnil, navrhoval, aby súd vyhovel žalobe len do výšky 3.514,31 EUR a

to vzhľadom na uplatnenie kompenzačnej námietky vo výške 1.546,57 EUR, predstavujúcej pohľadávku
odporcu voči navrhovateľovi titulom dlžného poistného, ktoré mal navrhovateľ správne zaplatiť vo výške
1.139 Sk namiesto dohodnutej výšky 751 Sk, s tým, že uvedenú výšku poistného odporca navrhoval
už vo svojom liste zo dňa 15.5.2008 ako jednu z alternatív ďalšieho riešenia poistného vzťahu. V
prevyšujúcej časti žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Pred začatím pojednávania vo veci samej navrhovateľ vzal späť návrh v časti o zaplatenie sumy 25,36
EUR s príslušenstvom, vzhľadom na chybu vo výpočte pri podávaní návrhu na začatie konania.

Predmetom konania po späťvzatí návrhu v uvedenej časti ostal nárok na zaplatenie sumy 5.035,52 EUR
s príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah
spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Z písomnej poistnej zmluvy č.5004500015, typ poistnej zmluvy ÚDP-K (č.l. 24 spisu) súd zistil, že

navrhovateľ ako poistník, resp. poistený a odporca ako poisťovateľ uzavreli dňa 17.12.1996 poistnú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osoby navrhovateľa pre prípad smrti a prípad dožitia (životné
poistenie). Začiatok poistenia bol dohodnutý na 18.12.1996 a koniec poistenia na 18.12.2011. Poistné
plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 100.000 Sk a pre prípad dožitia vo výške 151.700 Sk.
Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov, vo výške 751 Sk mesačne. Navrhovateľ prehlásil,

že sa oboznámil so Všeobecnými poistnými podmienkami a Osobitnými podmienkami odporcu pre daný
druh poistenia.

Z potvrdenia odporcu o uzavretí poistnej zmluvy (Poistka) zo dňa 10.1.1997 (č.l.25 spisu) súd zistil,
že odporca potvrdil, že účastníci konania uzavreli predmetnú poistnú zmluvu, s takými zmluvnými

podmienkami, ako boli v tejto zmluve dohodnuté.

Z listu odporcu označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu ÚDP-K zo
dňa 15.5.2008 súd zistil, že odporca navrhovateľovi oznámil, že v dôsledku pokynu Národnej banky
Slovenska je nútený prepočítať produkt ÚDP-K a zvýšiť poistné od počiatku tak, aby bolo možné

poistno-matematicky zachovať poistné plnenie. V tejto súvislosti odporca zároveň navrhol odporcovi
tri alternatívy ďalšieho riešenia poistného vzťahu a vyzval ho, aby sa k nim vyjadril v stanovenej
lehote do 15.6.2008 zaslaním návratky, ktorá bola označená ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k
poistnej zmluve a tvorila prílohu predmetného listu. Navrhovateľ mal na návratke vyznačiť jednu z troch
ponúknutých alternatív.

Podľa alternatívy a/ navrhovateľ ako poistený mohol žiadať o ďalšie trvanie poistenia bez faktického
navýšenia poistného, a teda, o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v
dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu, s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným a
prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou, metódou a

postupom určeným poisťovňou.

Podľa alternatívy b/ mohol navrhovateľ súhlasiť s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa
metodiky stanovenej Národnou bankou Slovenska s tým, že za týchto podmienok jeho poistenie naďalej
pokračuje.

Podľa alternatívy c/ poistený nesúhlasí s alternatívami a/ a b/ a po ukončení poistenia žiada o zaslanie
odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky
NBS.

Odporca v závere uvedeného listu uviedol, že pokiaľ neobdrží na priloženej návratke žiadnu reakciu zo
strany navrhovateľa, bude poistenie zo strany poisťovne jednostranne zrušené v zmysle alternatívy c/.
Zároveň bude vypočítaná odkupná hodnota, ktorá mu bude poukázaná a poistenie sa tým skončí.Z listu odporcu zo dňa 13.6.2008 označeného ako Oznámenie o zániku poistenia (č.l. 29 spisu) súd
zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi, že dňa 16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy na základe
toho, že poisťovňa nemôže pokračovať v poistení, ktoré bolo nesprávne kalkulované a preto poistné

udalosti, ktoré nastanú po zániku poistenia, už nie sú kryté poistením. Odporca ďalej v liste uvádza,
že navrhovateľovi vznikol nárok na výplatu odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/ Občianskeho
zákonníka vo výške 61.103 Sk.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že na list odporcu zo dňa 15.5.2008, ktorým mu boli ponúknuté

alternatívy riešenia poistného vzťahu, nereagoval, pretože nemienil prijať ani jednu alternatívu. Po celý
čas trvania poistného vzťahu si riadne plnil povinnosti, na ktoré sa v zmysle poistnej zmluvy zaviazal,
najmä riadne a včas platil poistné v dojednanej výške.

Z listu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 11.1.2012 (č.l.7 spisu) súd zistil, že navrhovateľ vyzval
odporcunavyplateniepoistnéhoplneniadojednanéhovzmyslevyššiecitovanejpoistnejzmluvy,vlehote

7 dní od doručenia výzvy.

Výzva navrhovateľa na zaplatenie poistného plnenia bola odporcovi doručená dňa 23.1.2012, čo vyplýva
z písomnej odpovede odporcu na predmetnú výzvu zo dňa 14.3.2012 (č.l.8 spisu). odporca odmietol
vyplatiť poistné plnenie, s poukazom na predčasný zánik poistenia z dôvodu nemožnosti plnenia, o

ktorom bol navrhovateľ informovaný listom zo dňa 13.6.2008.

Z článku 7 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie (ďalej len Všeobecné poistné
podmienky) platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 (č.l.26 a nasl.spisu) vyplýva, že
výška poistného sa určuje podľa sadzieb pre jednotlivé druhy poistení stanovených poisťovňou podľa

kalkulačných zásad a jeho výška je uvedená v poistnej zmluve.

Z článku 3 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že v prvých dvoch mesiacoch od
uzavretia zmluvy môže poisťovňa i poistník odstúpiť od poistnej zmluvy bez udania dôvodu.

Zčlánku4(Začiatokakoniecpoistenia)bodu2Všeobecnýchpoistnýchpodmienok vyplýva,žepoistenie
dojednané na dobu určitú končí najneskôr uplynutím stanoveného počtu rokov (mesiacov), v deň a
hodinu zhodnú so začiatkom poistenia, pokiaľ je tak dojednané v poistnej zmluve, inak o 00,00 hod. dňa
dojednaného ako koniec poistenia.

Z článku 5 (Zánik poistenia) bodu 1 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že ak poisťovňa
v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka odmietne plniť pre vedomé porušenie povinnosti
pravdivo a úplne odpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia plnenia.

Podľa článku 5 bodu 2 Všeobecných poistných podmienok, ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy

z dôvodu vedome nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom
zodpovedaníbyzmluvuneuzavrela,vrátipoistníkovizaplatenépoistnézníženéonáklady,ktoréjejvznikli
s uzavretím poistnej zmluvy.

Podľa článku 5 bodu 3 Všeobecných poistných podmienok, ak zanikne poistenie z iných dôvodov než

sú uvedené v odsekoch 1 a 2, nie však preto, že poistnou udalosťou odpadol dôvod ďalšieho poistenia,
je poisťovňa povinná vrátiť zostávajúcu časť poistného.

Podľa článku 15 Všeobecných poistných podmienok /Jednorazové plnenie z poistenia pre prípad
dožitia/, z poistenia pre prípad dožitia je poisťovňa povinný vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije

dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä:
a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy,
b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,c/ poistnú dobu,
d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné

podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok
odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na
prospech poisteného.

Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej
telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie
osôb).

Podľa ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná
písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné,
zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho

uplynutím.

Podľa ust. § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie
osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.

Podľa ust. § 801 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca
odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením
tejto výzvy.

Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vedomom porušení povinností uvedených v ust.
§ 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok
by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takúto
skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

Podľa ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že
jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri
dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z
poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.Podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán,
pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 497 Občianskeho zákonníka, každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť ani keď poskytne odstupné.

Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok

sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou,
musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo

jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa ust. § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne,
ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda musí byť uzavretá písomne.

Podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka

plniť zanikne.

Podľa ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť
aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľa na poistné plnenie, ktorý mu mal vzniknúť poistnou
udalosťou a to dožitím dňa dojednaného v poistnej zmluve (18.12.2011). Ako predbežnú otázku súd

skúmal, či účastníci konania platne uzavreli poistnú zmluvu, z ktorej by vyplýval uplatnený nárok a
vzhľadom na obranu odporcu, či poistný vzťah z tejto zmluvy zanikol už skôr, t.j. pred tým, ako nastala
poistná udalosť dožitia alebo nie.

V danom prípade bolo medzi účastníkmi konania nesporné a vykonaným dokazovaním bolo

nepochybne preukázané, že navrhovateľ ako poistník (poistenec) a odporca ako poisťovateľ dňa
17.12.1996 uzavreli v písomnej forme poistnú zmluvu typ UDP-K. Predmetom tejto poistnej zmluvy
bolo poistenie osoby navrhovateľa pre prípad poistných udalostí - smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol
dohodnutý na 18.12.1996 a koniec poistenia na 18.12.2011 (poistná doba 15 rokov). Dohodnutá bola aj
výška poistného, ako aj výška poistného plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí predpokladaných

zmluvou. Súd mal za to, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá platne, v súlade s ust. § 788
Občianskeho zákonníka. Obsahuje všeobecné, ako aj špeciálne náležitosti predpísané zákonom.
Neplatnosť poistnej zmluvy netvrdili ani účastníci konania. Jej neoddeliteľnú súčasť v zmysle ust. §
788 ods. 3 Občianskeho zákonníka tvorili Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, platné
od 1.6.1995. Účastníci konania sa v poistnej zmluve zároveň dohodli, že v zmysle ust. § 800 ods. 2

Občianskeho zákonníka poistenie môže vypovedať každá zo zmluvných strán do dvoch mesiacov po
uzavretí zmluvy s 8 dennou výpovednou lehotou; inak môže poistenie vypovedať iba poistený, najneskôr
6 týždňov pred koncom každého poistného obdobia.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že počas trvania predmetného poistno-právneho vzťahu

odporca zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa
zaviazal, pretože reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a
postupov malo byť; k tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom.
Uvedenú situáciu vo vzťahu k svojim klientom, vrátane navrhovateľa, riešil zaslaním listu zo dňa15.5.2008 označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, ktorým ho
vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom mu ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania
poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadrí a niektorú z alternatív si nezvolí,

odporca ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie podľa alternatívy c/, a navrhovateľovi poukáže
finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške určenej odporcom.

Súd mal ďalej nesporne za preukázané, že navrhovateľ na vyššie uvedený list odporcu nereagoval.
Uvedenú skutočnosť potvrdil aj odporca. Nesporne tiež bolo preukázané, že následne odporca listom

zo dňa 13.6.2008 navrhovateľovi oznámil, že poistenie zaniká ku dňu 16.5.2008.

Zákon rozoznáva osobitné a všeobecné dôvody zániku poistnej zmluvy. Osobitné dôvody zániku
poistenia upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 788 a nasl. upravujúcich poistnú zmluvu. Ako
to vyplýva z ust. § 800, § 801 a § 802 Občianskeho zákonníka (4. oddiel upravujúci zánik poistenia),
poistenie môže zaniknúť nasledovne:

1. výpoveďou ( § 800 ),
2. nezaplatením poistného ( § 801 ),
3. odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy ( § 802 ods.1 ) alebo
4. odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa ( § 802 ods.2 ).

Z ust. § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy
poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Tento prípad zániku poistenia
predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania. V danom prípade k zániku
poistnej zmluvy z dôvodu výpovede ( pre možnosť dania ktorej zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov
od uzavretia zmluvy) nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.

Výpoveď v zmysle ust. § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade poistenia s dojednaným
bežným poistným v danom prípade neprichádza do úvahy vôbec, pretože v danom prípade sa jedná o
poistenie osoby navrhovateľky (tzv.životné poistenie). Ako to vyplýva z ust. § 800 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, zákon totiž vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany poistiteľa pri poistení osôb

(s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento prípad). Zákaz výpovede poistenia zo
strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou tohto druhu poistenia, v ktorom platí podmienená
návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poisteným poistiteľovi po dobu trvania poistného
vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným úkonom poistiteľa nepríde o dohodnuté
plnenie. Ide o kogentné ustanovenie zákona.

V danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia
§ 801 Občianskeho zákonníka, čo napokon v konaní ani nebolo tvrdené.

Podľa ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistná zmluva môže zaniknúť aj v dôsledku odstúpenia

od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu poistiteľa. Toto právo poistiteľovi patrí len v prípade, ak
by zo strany navrhovateľky ako poistenej došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v ust. §
793Občianskehozákonníka(povinnosťpoistníkaodpovedaťpravdivoaúplnenavšetkypísomnéotázky
poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia). V danom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali záveru, že by k zániku poistného vzťahu došlo odstúpením z dôvodu vedomého

porušenia povinností navrhovateľa uvedených v ust. § 793 Občianskeho zákonníka. Uvedené netvrdil
ani sám odporca.

Podľa ust. § 802 ods.2 Občianskeho zákonníka poistenie zaniká aj odmietnutím poistného plnenia.
Takétoprávozákonpriznávapoisťovateľovivprípade,aksaažpopoistnejudalostidozvie,žejejpríčinou

je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná. Súd konštatoval, že v danej veci sa
nejedná ani o tento prípad zániku poistenia. Uvedené netvrdil ani sám odporca.

Keďže k zániku poistenia na základe vyššie uvedených osobitných skutočností nedošlo, súd sa zaoberal

aj všeobecnými dôvodmi zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené v ust. § 488 a nasl.
Občianskeho zákonníka v VIII.časti (Záväzkové právo), I.hlave (Všeobecné ustanovenia).Občiansky zákonník rozoznáva niekoľko spôsobov - dôvodov zániku záväzkovo-právneho vzťahu.
Vzhľadom na povahu úkonu odporcu - list označený ako Oznámenie o zániku poistenia zo dňa
13.6.2008, súd skúmal, či tento úkon predstavuje niektorý zo zákonom predpokladaných spôsobov

skončenia záväzkovo-právneho vzťahu, pričom sa zameral jednak na jednostranné, ale aj dvojstranné
právne úkony, smerujúce k zániku právnych vzťahov, ako aj na právnu skutočnosť, ktorou je nemožnosť
plnenia, ktorá taktiež spôsobuje zánik právnych vzťahov.

V ust. § 497 Občianskeho zákonníka je zakotvená možnosť zrušenia zmluvy odstúpením od nej, v

prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté. V danom prípade, z článku 3 bodu 8 Všeobecných
poistných podmienok vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti oboch zmluvných strán
odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, ale len v lehote prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy.
V danom prípade je zrejmé, že k odstúpeniu od zmluvy v dohodnutej lehote nedošlo.

V konaní taktiež nebolo preukázané ani tvrdené, že by účastníci konania v zmysle ust. § 570 ods. 1

Občianskeho zákonníka uzavreli dohodu o tom, že ich doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom
( tzv.privatívna novácia ). O takúto dohodu by sa mohlo jednať v prípade, že by navrhovateľ akceptoval
alternatívne riešenia ponúknuté odporcom pod písm. a/ a b/ jeho listu zo dňa 25.5.2008.

Súd ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na

základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to ustanovené v §
572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok sa
zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok (tzv. dissolúcia ).

Zrušenie záväzku v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa však môže uskutočniť len na

základe dohody zmluvných strán a teda, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán.
Druhá zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku. Dohoda o zrušení
zmluvy je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných
strán smerujúci k zániku zmluvy. Záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou
stranou, tzv. akceptáciou ( ust. § 43c v spojení s ust. § 44 ods.1 Občianskeho zákonníka ).

Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s ust. § 572 ods. 3
Občianskeho zákonníka musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme. Uvedený
záver je umocnený aj dikciou ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na platnosť
právnych úkonov týkajúcich sa poistenia je vždy potrebná písomná forma (pokiaľ zákon alebo poistné

podmienky neustanovujú inak).

V danom prípade je zrejmé, že odporca učinil prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy (ofertu) a to listom
označeným ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu ÚDP-K zo dňa 15.5.2008, ktorým
v rámci ponúknutých alternatív riešenia poistného vzťahu navrhovateľovi navrhol aj zrušenie poistnej

zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia (alternatíva c/).

Podľa ust. § 43c ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol
návrh doručený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde

navrhovateľovi.

Podľa ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ návrh odporcu
na zrušenie zmluvy neakceptoval, pretože na predmetný list odporcu nijakým spôsobom nereagoval,
čo nespochybňoval ani odporca. Už vôbec nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že nevyznačením
niektorej z ponúknutých alternatív, navrhovateľ vlastne konkludentne akceptoval návrh odporcu na
zrušenie poistenia. Okrem toho, že konkludentný prejav nemá v poistných vzťahoch žiadnu relevanciu,

pretože podľa ust. § 791 ods.1 Občianskeho zákonníka je pre platnosť právnych úkonov týkajúcich sa
poistenia (vrátane dohody o zrušení poistnej zmluvy resp.o zániku poistenia) potrebná písomná forma,
takýtopostupnemážiadnuoporuvzákoneavosvojejpodstatepredstavujeakýsisvojvoľnýnátlakjednej
zo zmluvných strán na druhú zmluvnú stranu a predstavuje aj postup v rozpore s dobrými mravmi.K zániku právneho vzťahu môže dôjsť aj v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle ust.
§ 575 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť

zanikne.

Za právny dôvod zániku dlžníkovej povinnosti plniť a tým aj k zániku celého záväzkového vzťahu
možno považovať iba dodatočnú nemožnosť plnenia, t.j. nemožnosť plnenia, ktorá nastala až po vzniku
záväzku. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho splnenie je všeobecne

nemožné. Ak je splnenie nemožné iba subjektívne, t.j. iba pre dôvody v osobe dlžníka (napríklad jeho
platobná neschopnosť), záväzok nezaniká a dlžník je povinný plniť; inak je postihnutý následkami
zavineného nesplnenia záväzku.

Pri objektívnej nemožnosti, t.j. ak je plnenie nemožné aj pre kohokoľvek iného, nielen pre osobu dlžníka,
záväzok zaniká vždy. Objektívna nemožnosť nezávisí na osobe dlžníka ani na jeho vôli. Sú ňou prekážky

právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne okolnosti, či pre fyzickú nemožnosť
predmetu plnenia (napríklad prírodné okolnosti).

Subjektívna nemožnosť (úplne z dôvodov na strane dlžníka) spôsobí zánik záväzku len vo výnimočných
situáciách (napríklad trvale zhoršený zdravotný stav dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej

povahy). So subjektívnou nemožnosťou úzko súvisí tzv. hospodárska nemožnosť plnenia. Pri tejto je
síce plnenie objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska natoľko obtiažne, že ho nemožno od
dlžníka rozumne vyžadovať. Ak je však záväzok fakticky i právne splniteľný, samotná hospodárska
nemožnosťnemázanásledokzánikzáväzku(porovnaj§575ods.2Obč.zák.).Okremfaktickej(fyzickej)
nemožnosti plnenia, ktorá spočíva v tom, že záväzok je objektívne neuskutočniteľný, môže nastať

prekážka právna, kedy plnenie, na ktoré je dlžník zaviazaný, je zakázané právnym predpisom vydaným
po vzniku záväzku. V podstate ide o nedovolenosť plnenia.

Posúdenie, či je plnenie nemožné, závisí najmä na obsahu záväzku, prípadne na predmete plnenia. Pre
nemožnosť plnenia sotva prichádza do úvahy zánik záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie

alebo iné plnenie vecí druhovo určených. Naproti tomu, záväzok vydať konkrétnu, individuálne určenú
vec, zaniká skazou veci.

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že vzťah zaniká pre nemožnosť plnenia iba pre nemožnosť
takého charakteru, ktorá je objektívna a trvalá. Vodítko pre rozlíšenie plnenia nemožného od plnenia

obtiažneho, je obsiahnuté v ust. § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne stanovuje, že
plnenie nie je nemožné, ak je ho možné uskutočniť za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo
až po dojednanom čase.

V danom prípade mal súd za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia. Je nepochybné, že v danom

prípade sa odporca poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie);
nejde teda o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy
poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.

Skutočnosť, že odporca až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výška poistného bola určená

nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, vrátane otázky, kto zapríčinil
uvedenú situáciu a teda, kto za ňu nesie zodpovednosť a tiež, že odporca bol nútený túto situáciu
riešiť so svojimi klientmi úpravou (zmenou) už uzavretých dotknutých poistných zmlúv, je pre posúdenie
predmetnej veci irelevantná.

Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený teda nemá reálnu možnosť
ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne čo sa týka zmluvných podmienok (vrátane
výšky poistného a poistného plnenia), ako aj všeobecných poistných podmienok v tom rozsahu, ako sú
mu zo strany poisťovne predložené. Situácia, ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom
UDP-K a na ktorú poistení nemali žiaden dosah a nijako sa na nej nepodieľali, preto nemôže byť na

ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia.

V danom prípade teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo
faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny. Objektívnu nemožnosť netvrdil ani odporca; naopak,tvrdil skôr existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jeho strane, ktoré možno
charakterizovať ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia, pretože sám odporca tvrdil, že síce plnenie
je objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska je natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho

spravodlivo vyžadovať, keďže výška dojednaného poistného nezodpovedá budúcemu poistnému
plneniu, na ktoré sa odporca zaviazal. Ako už súd uviedol vyššie, z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva,
že samotná hospodárska nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku, ktorého obsahom je
peňažné plnenie. Samotné skutočnosti uvedené odporcom svedčia pre záver, že v danom prípade
nejde o nemožné plnenie, ale len o obtiažne plnenie, pretože je zrejmé, že toto plnenie odporca môže

uskutočniť, hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku ust. § 575
Obč. zák. pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu

založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo
spôsobov predpokladaných zákonom, poistnou zmluvou alebo Všeobecnými poistnými podmienkami.
Jednostranný právny úkon odporcu označený ako Oznámenie o zániku poistenia, na základe ktorého
malo dôjsť k zrušeniu poistnej zmluvy, je teda v rozpore so zákonom. Jedná sa o nedovolený právny
úkon, ktorý zákon postihuje absolútnou neplatnosťou, tak ako to vyplýva z ust. § 39 Občianskeho

zákonníka. Súd preto konštatoval, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, založila
poistný vzťah, ktorý trval až do doby, dojednanej v zmluve (poistná doba), t.j. do 16.12.2011. Uvedeného
dňa nastala poistná udalosť, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku na poistné plnenie - dožitie,
tak ako to vyplýva z článku 15 Všeobecných poistných podmienok, ako aj z ust. § 816 a § 797 ods.2
Občianskeho zákonníka.

Odporcovi v súvislosti s touto poistnou udalosťou vznikla povinnosť uspokojiť nárok navrhovateľa ako
poisteného (a zároveň osoby oprávnenej v zmysle poistnej zmluvy) a to vo výške dojednanej v zmluve. Z
obsahu poistnej zmluvy nesporne vyplýva, že poistné plnenie pre prípad dožitia bolo dojednané vo výške
151.700 Sk, t.j. 5.035,52 EUR. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ od odporcu neprijal

žiadne plnenie. Keďže odporca nepreukázal a ani nepopieral, že by poistné plnenie v uvedenej výške
navrhovateľovi zaplatil, súd ho zaviazal na zaplatenie uplatnenej pohľadávky vo výške 5.035,52 EUR.

Súd sa zaoberal aj obranou odporcu, uplatnenou vo forme kompenzačnej námietky.

Podľaustanovenia§580Občianskehozákonníka,akveriteľadlžníkmajúvzájomnépohľadávky,ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi
a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k
započítaniu. Právne účinky započítania nastávajú kompenzačným prejavom, a to ex tunc, t.j. ku dňu
stretnutia pohľadávok. Právnym následkom započítania je potom zánik vzájomných pohľadávok.

Právne účinky započítania nastanú len vtedy, ak sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady.
Jedným z týchto predpokladov je existencia pohľadávky, uplatnenej na započítanie. Odporca
nepreukázal, že by vo vzťahu k navrhovateľovi „vlastnil“ akúkoľvek peňažnú pohľadávku. V zmysle
teórie práva, pohľadávka sa viaže k záväzku; záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ale aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v

zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka). Odporca nepreukázal a ani netvrdil žiadne skutočnosti, z
ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu jeho údajnej pohľadávky, vyplývajúcu či už z nejakej
zmluvy, jednostranného právneho úkonu, alebo z existencie zodpovednostného vzťahu z náhrady
škody, alebo vzťahu vyplývajúceho z bezdôvodného obohatenia. Ako sám uviedol, jeho pohľadávka
voči navrhovateľovi predstavuje len určité ním predpokladané poistné, ktoré by podľa jeho názoru mal

navrhovateľ správne platiť, pokiaľ by nedošlo k chybnej kalkulácii poistného pri uzatváraní poistnej
zmluvy. Ako to však vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľ počas trvania poistnoprávneho
vzťahu založeného poistnou zmluvou uzavretou s odporcom dňa 17.12.1996 riadne, včas a po
dohodnutú dobu 10 rokov platil poistné v dojednanej výške 751 Sk mesačne. Táto jeho povinnosťvyplývala zo záväzkovoprávneho vzťahu založeného poistnou zmluvou. Povinnosť platiť poistné vo
vyššom rozsahu sa neopiera o žiaden právny titul; ako už súd uviedol vyššie, k platnej dohode o zmene
poistnej zmluvy v tejto (ani inej otázke) nedošlo. Navrhovateľ neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by

zakladala jeho zodpovednosť za škodu a ani neprijal od odporcu žiadne plnenie bez právneho dôvodu,
z dôvodu, ktorý odpadol, alebo z neplatnej zmluvy, ktorá by predstavovala bezdôvodné obohatenie
na jeho strane. Plnenie, ktorého sa v tomto konaní od odporcu domáha, je plnením, garantovaným
platnou poistnou zmluvou. Z uvedeného dôvodu teda neexistuje ani pohľadávka odporcu, uplatnená na
započítanie, preto súd obranu odporcu vyhodnotil ako irelevantnú.

Navrhovateľ sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré v zmysle ust. § 121 ods.3
Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky.

Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku (§ 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu.
Pri určovaní splatnosti poistného plnenia v danom prípade bolo potrebné vychádzať z ust. § 797 ods.3
Občianskeho zákonníka. Odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi poistné plnenie v lehote do 15 dní

po skončení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie je pritom
potrebnévykonaťbezzbytočnéhoodkladu.Ktomu,abymoholzačaťsvyšetrenímpotrebnýmnazistenie
rozsahu svojej povinnosti plniť poistenému, musí predchádzať oznámenie poisteného o tom, že poistná
udalosť nastala. K uvedenej povinnosti totiž poisteného zaväzuje znenie článku 13 bodu 3 Všeobecných
poistných podmienok, podľa ktorého je ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie,

povinný poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne predložiť
doklady potrebné na výplatu plnenia. V danom prípade nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že
navrhovateľ v súlade s článkom 13 bod 3 Všeobecných poistných podmienok listom zo dňa 11.1.2012
oznámil odporcovi, že došlo k poistnej udalosti a vyzval ho na plnenie. Uvedený list bol odporcovi
doručený dňa 23.1.2012. Vzhľadom na dátum poistnej udalosti dožitia (16.12.2011) a jej charakter je

zrejmé, že k vyšetreniu poisťovne nebola potrebná osobitná súčinnosť poisteného alebo inej oprávnenej
osoby, tak ako je to obvyklé pri iných typoch poistných udalostí (smrť, úraz) napr. predloženie listín,
preukazujúcich vznik poistnej udalosti, ktorá by odôvodňovala čas potrebný na skončenie vyšetrovania
dlhší, ako 15 dní. Súd preto konštatoval, že splatnosť poistného plnenia nastala uplynutím 15 dní od
doručenia výzvy na plnenie, t.j. dňa 7.2.2012. Odporca sa dostal do omeškania nasledujúceho dňa, t.j.

8.2.2012. Súd preto navrhovateľovi priznal úroky z omeškania z celej istiny počnúc od 8.2.2012 až do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti, o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 3.1.2012 do 7.2.2012
návrh zamietol, pretože v tomto období odporca ešte v omeškaní nebol.

Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ust. § 3 ods.1 nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v

znení účinnom od 1.1.2009. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením
dlhu bola vo výške 1 % ročne; po zvýšení o osem perc.bodov je výška úrokov z omeškania 9 % ročne.

Podľa ust. § 142 ods.3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Posúdiac
výsledky tohto konania je zrejmé, že navrhovateľ mal v konaní v prevažnej miere úspech. Neúspech mal
len v nepatrnej časti návrhu o zaplatenie 25,36 EUR s prísl., v ktorej z dôvodu chyby pri výpočte vzalnávrh späť ( z hľadiska náhrady trov konania ide totiž o naplnenie vety prvej ust. § 146 ods.2 O.s.p., kedy
procesné zavinenie na zastavení konania nesie navrhovateľ). Navrhovateľovi teda patrí plná náhrada
trov, potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporcovi.

Trovy navrhovateľa predstavuje súdny poplatok, zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 303,50
EUR(podľapoložky1a/sadzobníka,tvoriacehoprílohuzák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch,vznení
účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania), ako aj trovy právneho zastúpenia,
pretože ho v tomto konaní zastupoval advokát. Tento si trovy právneho zastúpenia uplatnil vo výške

905 EUR.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl.MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom v čase vykonania úkonov právnych
služieb.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby sa odvíja z tarifnej hodnoty, ktorou je
výška peňažného plnenia, ktorého sa služba týka (v danom prípade suma 5.035,52 EUR) a predstavuje
sumu 180,93 EUR. Tarifná odmena v uvedenej výške patrí právnemu zástupcovi za tieto úkony:
1.príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 12.2.2012, 2. návrh na začatie konania zo dňa 20.8.2012,
3. písomné vyjadrenie vo veci samej (k odporu odporcu) zo dňa 5.11.2012 a 4. účasť na pojednávaní

konanom dňa 28.10.2013. Spolu tarifná odmena činí 723,72 EUR.

Právnemu zástupcovi ďalej patrí tzv.režijný paušál v zmysle ust. § 16 ods.3 cit.vyhlášky vo výške jednej
stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. vo výške 7,63 EUR za tri úkony, vykonané
v roku 2012 a vo výške 7,81 EUR za jeden úkon vykonaný v roku 2013, spolu vo výške 30,70 EUR.

Spolu tarifná odmena a režijný paušál činia 754,42 EUR. Právnemu zástupcovi ďalej patrí aj zvýšenie
tejto odmeny a výdavkov o daň z pridanej hodnoty, v súlade s ust. § 18 ods.3 cit.vyhlášky, keďže
preukázal,žejeplatiteľomtejtodane.20%-nézvýšeniepredstavujesumu150,88EUR.Potomtozvýšení
celková odmena činí 905,30 EUR. právny zástupca si uplatnil odmenu len vo výške 905 EUR, preto mu

súd priznal odmenu len v uplatnenom rozsahu.

Celková výška navrhovateľom účelne vynaložených trov predstavuje 1.208,50 EUR (súdny poplatok +
trovy právneho zastúpenia).

Podľa ust. § 149 ods.1 súd uložil odporcovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil navrhovateľovi k rukám
jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )