Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Fakanová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/305/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215216265
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215216265.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci
navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol. s r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi
C. R. F. C., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XXXX/X/, L., zastúpeného opatrovníčkou pre toto konanie V. H., V.
V. R., o zaplatenie istiny 238,60 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 238,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne od 28.02.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok 16,50 € a
trovy právneho zastúpenia v sume 71,93 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 06.07.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 238,60 € s príslušenstvom z titulu nezaplatenia úhrad
za poskytovanie telekomunikačných služieb. Svoj návrh odôvodnil tým, že Navrhovateľ uzavrel s
odporcom Zmluvu č. A7212843, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle
predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu ktorá umožňovala odporcovi využívať
telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne
číslo 0918213577. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za
obdobie 2013/10 - 2013/11 porušil zmluvné povinnosti. Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 13.02.2014
pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. Odporca na pokus o
pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Pohľadávka navrhovateľa voči
odporcovi z titulu neuhradených služieb predstavuje celkom sumu 238,60 €. Navrhovateľ si uplatnil úrok
z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami Článok 11, bod 11.14 a to
počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku,
t.j. od 28.02.2014. Súčasne žiadal zaviazať odporcu na náhradu trov konania.
Súd odporcovi návrh aj s prílohami doručoval dňa 17.07.2015. Odporca si zásielku neprevzal, táto sa
vrátila s poznámkou adresát neznámy. Súd podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovil
odporcovi pre toto konanie opatrovníčku. Opatrovníčka sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.
Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať v drobných sporoch. Ustanovenie § 115a je výnimkou zo zásady, že ak súd rozhoduje vo veci
samej, nariadi pojednávanie. Pojednávanie nemusí nariadiť len v prípade, ak zákon expressis verbis
ustanoví, že pojednávanie netreba nariaďovať a sú súčasne naplnené všetky predpoklady uvedené v
ustanoveniach § u 115a, a to:a) ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, a
b) ak možno vo veci rozhodnúť iba na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a
c) ak účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva
na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 však uvedené predpoklady nemusia byť naplnené v drobných sporoch. Za drobné
spory sa považujú spory uvedené v § 200ea.
Podľa § 200ea ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet
konania sumu 1.000,- €, od toho okamihu ide o drobný spor; ak je predmetom konania iba príslušenstvo
pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,
vyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.konaniaodedičstve,konaniaourčenie,zmenu
alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z
pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania na deň 31.03.2016
bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 25.02.2016.
Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov navrhovateľom a odporcom, ktoré boli
súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav
veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu.
Nárok navrhovateľa vyplýva z listinných dôkazov a to: Návrhu na začatie konania, zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, pokusu o pokonávku, faktúrou č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, všeobecných
podmienok.
Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania veci rozsudkom bez pojednávania v zmysle § 115a
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil
s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez
nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné
dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa
z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil
účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd
pri svojom rozhodovaní vychádzať. Na druhej strane súd si môže osvojiť aj zhodné skutkové tvrdenia
účastníkov (§ 120 ods. 3).
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.Podľa § 44 ods. 8 písm. b) Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže
odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastníka nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti.
Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v návrhu na začatie konania, odporca
si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A7212843,
preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky (od 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti uplatneného úroku
z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa 28.02.2014, od nasledujúceho dňa po uplynutí
splatnosti dodatočne poskytnutej lehoty odporcovi v pokuse o pokonávku.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
priznal proti neúspešnému odporcovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú navrhovateľom zaplatený
súdny poplatok za návrh v sume 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom
podľavyhl.MSSRč.655/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov.Súdpriznaltrovyprávnehozastúpenia
za dva úkony právnej pomoci, pričom cena jedného úkonu je v sume 21,50 € (príprava a prevzatie
zastúpenia, podanie návrhu na súd) a režijný paušál ku každému úkonu 2 x 8,39 €, právny zástupca je
plátca dane z pridanej hodnoty, preto súd priznal trovy právneho zastúpenia spolu s 20% DPH, platnou
v čase rozhodovania súdu, spolu v sume 71,93 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s.
p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.