Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. František Potocký

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234206
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234206.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava,
o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/288/2012-98 zo dňa 25. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil voči odporcovi podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č.
514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková
ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Podstata jeho rozsiahleho odôvodnenia spočívala v nasledovných záveroch:
Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu, ktorú skutočnosť
odporca nerozporoval. Nepochybnou bola i skutočnosť, že nárok navrhovateľa na náhradu škody
alebo jeho časti nebol v zákonnej lehote 6 mesiacov uspokojený. Z hľadiska skutkových okolností
podstatných pre prejednávanú vec mal zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Er/2993/2010
preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu dňa 16.7.2010, žiadosť

o udelenie poverenia bola zamietnutá uznesením exekučného súdu zo dňa 19.11.2010. I napriek
tomu, že rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané cca po 4 mesiacoch, okresný súd mal za to, že
rozhodnutie bolo vydané v primeranej lehote. V podrobnostiach uviedol, že pre rozhodnutie o žiadosti o
udelenie poverenia nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym
exekútorom nie sú zvyčajne zasielané súdu. Súd naviac nie je len štatista, ktorý automaticky udeľuje
poverenie na žiadosť súdneho exekútora. Ide o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho
zistenia a posúdenia, na čo potrebuje určité podklady. Exekučný súd pre také rozhodnutie nemal k

dispozícii všetky potrebné podklady, bol oprávnený posudzovať dané skutočnosti v rámci exekučného
konania. Naviac samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať
za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, ktorý postup
nebol neefektívny. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia preto nevyhodnotil akonesprávnyúradnýpostuppodľa§9ods.1zák.514/2003Z.z.Navrhovateľvkonanínepreukázalanivznik
škody ako majetkovej ujmy. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, navrhovateľ uviedol, že považuje to
za satisfakciu za porušenie jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť kráteného času, čo vyvolalo

u navrhovateľa neistotu, nedôveru v právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie, zánik
ďalších podnikateľských aktivít, spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Okresný súd s touto argumentáciou nesúhlasil, považoval ju za účelovú a špekulatívnu. Navrhovateľ
ničím nepreukázal údajne následky, ako sú pocit úzkosti, frustrácie, ... Okresný súd zároveň poukázal
na skutočnosť, že z exekučného spisu vyplýva, že súd si zabezpečoval všetky potrebné nevyhnutné

podklady pre rozhodnutie o žiadosti, pričom išlo o zložitejšiu vec po právnej stránke vzhľadom na
zvýšenú ochranu spotrebiteľov a rozhodcovské rozhodnutie. Všetky potrebné listiny neboli predložené
spolu so žiadosťou o udelenie poverenia, preto exekučný súd musel vykonať potrebné procesné úkony,
čo spôsobilo dlhšiu lehotu pre vydanie rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobný návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko si ich nevyčíslil.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením
odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto procesný

postup nepredstavuje len porušenie jeho základného práva na kontradiktórny proces, ale aj priame
porušenieust.§114ods.2O.s.p.Predvynesenímrozsudkuneboloboznámenýsvykonanýmilistinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.
Navrhovateľ ďalej tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím bolo
porušené jeho právo na kontradiktórny súdny proces. V odvolaní poukázal i na skutočnosť, že napriek

tomu, že v texte žaloby uviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená,
je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca vec prejednal a o nej rozhodol. Okresný súd sa dopustil
i viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané,
avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods.
1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Jeho námietka, že pred vynesením napadnutého rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením
odporcu bola vyhodnotená ako účelová, nakoľko zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že
vyjadrenie odporcu bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 25.9.2013. Ako nedôvodnú
vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení

a nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. splnené
všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ
okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať
pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že
okresný súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 25.10.2013, na ktoré boli navrhovateľ

i jeho právny zástupca riadne a včas predvolaní, o čom svedčí doručenka na č.l. 57pv spisu. Na
základe vyššie uvedeného zistenia potom neobstojí ani námietka navrhovateľa, že vo veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie bolo potrebné z konania vylúčiť, odvolací súd poukazujena uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 7.3.2013, č. k. 9NcC/183/2013-24, ktorým konajúca
sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Námietka navrhovateľa,
že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť

sa, bola vyhodnotená ako účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd
svoje rozhodnutie nezaložil na tvrdeniach uvádzaných odporcom, ale na skutočnostiach zistených z
exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku navrhovateľa na
náhradu škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Námietka navrhovateľa, že okresný súd sa dopustil viacerých
omylov keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná,

nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku takéto konštatovanie prvostupňového súdu nevyplýva.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.
s. p. ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto
smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.