Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Vašková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/128/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200611
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013200611.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu IMAO electric, s.r.o., so sídlom
Ďurďové 54, IČO: 44 007 841, zastúpeného JUDr. Mariánom Karáskom, advokátom so sídlom Janka
Kráľa 601, Ladce, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská
Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXX/XXXX-r, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r, obe zo dňa 21.05.2013 jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd žaloby z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa včas podanými žalobami domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označených rozhodnutí žalovaného.
Napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 21.05.2013, žalovaný podľa
§ 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2013, ktorým
podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil
žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 71.355,09 € (19 % zo
sumy 375.553 euro), keď správca dane ustálil, že sporná faktúra (č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2009 od
dodávateľa DSF consult, s.r.o., so sídlom Mýtna Nová Ves 9, IČO: 44 622 261) nie je odrazom reálneho
uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným na faktúre, z ktorého dôvodu správca dane
neuznal žalobcovi nárok na uplatnené odpočítanie DPH z tejto faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2009
od dodávateľa DSF consult, s.r.o., so sídlom Mýtna Nová Ves 9, IČO: 44 622 261, za dodávku tovaru
(káblov CYKY) podľa objednávky č. Z základ dane 375.553 €, 19 % DPH 71.355,09 €.
Napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 21.05.2013, žalovaný podľa
§ 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2013, ktorým
podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil
žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 53.779,28 € (19 % zo
sumy 283.048,86 euro), keď správca dane ustálil, že sporná faktúra (č. XXXXXXX
zo dňa 15.09.2009 od dodávateľa Tuscan, s.r.o.) nie je odrazom reálneho uskutočnenia zdaniteľného
obchodu dodávateľom uvedeným na faktúre, z ktorého dôvodu správca dane neuznal žalobcovi nárok
na uplatnené odpočítanie DPH z tejto faktúry č. XXXXXXX zo dňa 15.09.2009 od dodávateľa Tuscan,s.r.o., so sídlom Ratnovce 125, IČO: 44 607 440, za dodávku tovaru (káblov CYKY) podľa
objednávky č. Z základ dane 283.048,86 €, 19 % DPH 53.779,28 €.
Žalobca v žalobách tvrdí, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, nakoľko disponuje existenciou
materiálneho plnenia a má k tomu zodpovedajúce faktúry s podrobným položkovitým opisom druhu
a ceny dodaných služieb a tovarov od konkrétnych dodávateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011.
Žalobca zdôraznil, že správca dane bez ďalšieho uznal de facto i de jure existenciu materiálneho plnenia
a predmetného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou ROSS Slovakia, s.r.o. (žalobca
materiál nadobudnutý od dodávateľov Tuscan, s.r.o. a DSF consult, s.r.o. predal svojmu
odberateľovi ROSS Slovakia, s.r.o.), pričom dodal, že žalobca ako daňový subjekt nemá vplyv, rovnako
ako nemá žiadne právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov jeho dodávateľov, z čoho
žalobca dôvodí, že pokiaľ u správcu dane vznikli pochybnosti o reálnom dodaní tovaru zo strany
sporných dodávateľov výlučne z dôvodu nemožnosti preverenia účtovnej evidencie týchto žalobcových
dodávateľov, uvedená skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu. Na základe uvedeného je
žalobca toho právneho názoru, že správca dane vyslovením záveru, že žalobca nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť, nesprávne vyložil ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku o rozložení dôkazného
bremena.
Žalobca v žalobách ďalej namieta, že správca dane vyhodnotil na ťarchu žalobcu skutočnosť, že vo
vzťahu žalobcu k svojim dodávateľom (IMAO electric, s.r.o. a DSF consult, s.r.o.) na jednej strane a vo
vzťahu žalobcu k svojmu odberateľovi ROSS Slovakia, s.r.o. na druhej strane, nie je na faktúrach deň
dodania tovaru identický, a to bez toho, aby správca dane poskytol žalobcovi možnosť sa k uvedenému
zisteniu vyjadriť, čím bol žalobca poškodený na svojich právach podľa § 45 ods. 1 písm. f) zákona č.
563/2009 Z.z.. V tejto súvislosti (k vysvetleniu, prečo deň dodania tovaru nie je na faktúrach identických)
žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. platí, že dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom tento
termín nemusí byť dňom jeho fyzického zloženia u konečného príjemcu, ale je závislý od
dohody oboch zmluvných strán, ich vnútorných pravidiel, či osobitostí každého jednotlivého prípadu,
čo správca dane vôbec nehodnotil a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. To, kedy účastníci
iného separátneho obchodu považovali medzi sebou reálne existujúcich tovar za dodaný, je vecou ich
vnútornej dohody, do ktorej nemá správca dane právo vstupovať. Skutočnosť, že tovar zložený v jednom
mieste je jednou osobou považovaný za dodaný, ešte neznamená, že ho považuje za riadne dodaný, s
právom nakladať s ním ako vlastník aj iný účastník iného obchodu, aj keď vzájomne prepojeného.
Žalobca v závere žalôb tvrdí, že je nesporné, že tovar bol spoločnosťou DSF consult, s.r.o. dodaný
žalobcovi ako odberateľovi na stavbu D. a tovar od spoločnosti Tuscan, s.r.o. bol dodaný žalobcovi
ako odberateľovi na stavbu Q. B.. Obe strany totiž zhodne potvrdili dodanie tovaru aj deň dodania.
DodanímtovaruvzniklaspoločnostiDSFconsult,s.r.o.,akoispoločnostiTuscan,s.r.o.daňovápovinnosť
a na druhej strane žalobcovi týmto dňom vzniklo právo na odpočítanie dane. Skutočnosť, že daňová
povinnosť spoločnosťami DSF consult, s.r.o., a Tuscan, s.r.o. nebola splnená, nemá vplyv na právo
žalobcu na odpočet dane.
Žiadostiam žalobcu o odklad vykonateľnosti krajský súd nevyhovel, o čom bol žalobca upovedomený
oznámeniami zo dňa 13.09.2013.
Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žaloby ako nedôvodné
zamietnuť. K dodávke tovaru od spoločnosti DSF consult, s.r.o. žalovaný uviedol, že pochybnosti o
dodaní tovaru vznikli u správcu dane zo zistenia, že tovar bol dodaný priamo na stavbu poslednému
odberateľovi ROSS Slovakia, s.r.o., Bratislava, pritom k faktúre z priloženého dodacieho listu č. C
zo dňa 30. novembra 2009 vyplýva, že tovar prevzal žalobca a to podľa pečiatky
na prevádzke v H.. Preto daňovou kontrolou správca dane preveroval spôsob prepravy tovaru od
dodávateľa ku konečnému odberateľovi. Predvolaný svedok W. U. za spoločnosť DSF
consult, s.r.o. potvrdil obchodovanie so žalobcom, ale doklady nevedel predložiť, pretože ich odovzdal
novému konateľovi P. T.. K preprave tovaru uviedol, že ju zabezpečoval ich dodávateľ z T., ale názov
si už nepamätá. P. T. pred správcom dane vypovedal, že spoločnosť DSF consult, s.r.o. nepozná,
účtovníctvo spoločnosti nemá, nevie kto za ňu koná, že pred polrokom podpísal známemu papiere, ale
nevie, čo tam bolo. K dodávke tovaru od spoločnosti Tuscan, s.r.o. žalovaný uviedol, žepochybnostiododanítovarovvznikliusprávcudanezozistenia,žetovarboldodanýpriamoodberateľovi
ROSS Slovakia, s.r.o., preto daňovou kontrolou správca dane preveroval aj spôsob prepravy tovaru od
dodávateľa ku konečnému odberateľovi. Predvolaní svedkovia si buď nepamätali rozsah poskytnutých
služieb a tovarov (E. R., bývalý konateľ spoločnosti Tuscan, s.r.o.), alebo sa výsluchu nezúčastnili (A.
P.). Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám skonštatoval, že v preskúmavanom sporovom
prípade výsledkom celého preverovania skutkového stavu bolo že u dodávateľov DSF consult, s.r.o. a
Tuscan, s.r.o. sa nepreukázala existencia predmetného tovaru a teda, že tovar bol dodaný žalobcovi
na stavbu objektov, ktorých výstavbu zabezpečovala spoločnosť ROSS Slovakia, s.r.o.. Žalovaný vo
svojich vyjadreniach zotrval na svojom závere, že žalobca nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno.
Žalovaný zdôraznil, že z administratívneho spisu je zrejmé, že na dokladoch vystavených spoločnosťou
DSF consult, s.r.o. (faktúra č. XXXXXXX zo dňa 30. novembra 2009) bol uvedený deň uskutočnenia
zdaniteľného plnenia 30. november 2009 (deň dodania) a ten istý tovar, ktorý mal byť priamo zložený
na stavbe spoločnosti ROSS Slovakia, s.r.o., fakturoval žalobca už dňa 25. novembra 2009 faktúrou
č. M (teda skôr o 5 dní). Rovnako na dokladoch vystavených spoločnosťou Tuscan, s.r.o. (faktúra č.
XXXXXXX zo dňa 15. septembra 2009) bol uvedený deň vzniku daňovej povinnosti 15. september 2009
(dňom dodania) a ten istý tovar, ktorý mal byť priamo zložený na stavbe spoločnosti ROSS Slovakia,
s.r.o., fakturoval žalobca až dňa 30. septembra 2009 faktúrou č. M V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil,
že vykonanou daňovou kontrolou u žalobcu a šetreniami v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania bolo zistené, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že fakturované prijaté plnenia
sa reálne aj uskutočnili. Žalobca ako daňový subjekt mal rozsiahle možnosti v čase prijatia zdaniteľných
obchodov žiadať od dodávateľov, aby faktúry a súvisiace doklady k nim riadne a bezpochyby vystavili,
pričom žalobca má tieto plnenia aj overiť a prevzatie tovaru príslušným spôsobom zaznamenať. Daňový
subjekt (žalobca) musí pristupovať k dokladom s odbornou starostlivosťou tak, aby prípadná daňová
kontrola nespôsobila daňovému subjektu problémy s preukazovaním hodnovernosti dokladov pre účely
odpočítania dane (DPH), teda aj dokladov súvisiacich s dodaním tovarov. Ak tak žalobca nepostupoval,
znáša prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti predložených daňových dokladov. V závere svojich
vyjadrení žalovaný skonštatoval, že zistený nesúlad dňa prijatia dodávky tovaru s dňom následného
dodania toho istého tovaru ďalšiemu odberateľovi nebol dôvodom na ďalšie preverovanie, pretože
správca dane v celom konaní dostatočne zdokumentoval zistený skutkový stav, na základe ktorého
vychádzal pri vyrubení zisteného rozdielu dane.
Je zrejmé, že obe žaloby skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Preto krajský súd
uznesením na pojednávaní dňa 30.04.2014 podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil z dôvodu hospodárnosti na
spoločné konanie a rozhodnutie veci vedené pod sp. zn. 13S/128/2013 a sp.
zn.13S/129/2013 s tým, že konanie bude vedené až do právoplatného skončenia
veci pod sp. zn. 13S/128/2012.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že
žalobám žalobcu nemožno priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie dvoch rozhodnutí žalovaného zo dňa 21. mája 2013,
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r. S. č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX/XXXX-r žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská
Bystrica č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na
§ 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie
november 2009 v sume 71.355,09 €, keď správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z
faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.11.2009 od dodávateľa DSF consult, s.r.o.. Rozhodnutím č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská
Bystrica č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 v
nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane na DPH
za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 53.779,28 €, keď správca dane nepriznal žalobcovi
právo na odpočítanie DPH z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 15.09.2009 od dodávateľa Tuscan, s.r.o..
Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:Vo veci vyrubenia rozdielu dane na DPH za mesiace september 2009 a november 2009 už správca
dane vydal dňa 28.02.2012 dodatočné platobné výmery č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX (na sumu 53.779,28 euro) a č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX (na sumu 71.355,09 euro),
oba dodatočné platobné výmery boli na odvolanie žalobcu zrušené rozhodnutiami žalovaného zo dňa
22.05.2012,č.XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r, č.XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXXaveci
boli správcovi dane vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že žalovaný uložil správcovi dane
doplniť dokazovanie o skutočnosti 1. ako žalobca dohodol a uskutočnil prepravu nakúpeného tovaru od
dodávateľov DSF consult, s.r.o. a Tuscan, s.r.o. a svoje tvrdenia žiadal, aby spoločnosť preukázala a
doložila príslušnými dokladmi o preprave, 2. následný predaj predmetného tovaru odberateľovi ROSS
Slovakia, s.r.o. žiadal preukázať príslušnými dokladmi, nielen faktúrou, ale aj dokladmi o preprave tovaru
odberateľovi, dokladmi o dodaní a odovzdaní tovaru k tomuto odberateľovi, kto bol pri nakladaní a
vykladaní tovaru, 3. overil číslo bankového účtu uvedenom na faktúre č. XXXXXXX (od
spoločnosti DSF consult, s.r.o.), a faktúre č. XXXXXXX (od spoločnosti Tuscan, s.r.o.).
Vo vzťahu k DPH za mesiac november 2009, Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica, po
doplnení dokazovania, rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane zo dňa 06.02.2013, č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil
žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie november 2009 v sume 71.355,09 €, keď správca
dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z faktúry č. XXXXXXX zo dňa
30.11.2009 od dodávateľa DSF consult, s.r.o. (DPH v sume 71.355,09 euro) za dodávku káblov CYKY.
Správca dane vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že šetrením spoločnosti DSF consult, s.r.o. správca
dane zistil, že pôvodným konateľom (a aj v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných
obchodov) bol W. U. (od 28.02.2009 do 24.11.2010), následne od 25. novembra 2010 je konateľom
spoločnosti 24.11.2010 P. T.. Správca dane zistil, že spoločnosť DSF consult, s.r.o. sa v mieste svojho
sídla (Bratislava, Gorkého 3) nenachádza, so správcom dane nespolupracuje, na jeho výzvy nereaguje,
zásielky nepreberá a telefonicky je nekontaktná, na výzvu správcu dane nepredložila účtovníctvo, ktoré
by deklarovalo, že daň z uskutočneného zdaniteľného plnenia bola odvedená do štátneho rozpočtu.
Konateľ žalobcu (O.. I. Z.) pred správcom dane dňa 21.12.2010 uviedol, že pri uzatváraní
predmetného obchodu so spoločnosťou DSF consult, s.r.o. nejednal priamo s konateľom
spoločnostiW.U.,vovýpovedizodňa14.01.2011všakužkonateľžalobcu(O..I.Z.),vpríkromrozporeso
svojou predchádzajúcou výpoveďou pred správcom dane uviedol, že pri uzatváraní predmetného
obchodu jednal priamo so W. U.. Nakúpený tovar (káble) podľa výpovede konateľa žalobcu (O.. I. Z.)
išiel priamo do firmy ROSS Slovakia, s.r.o., náklady na prepravu znášala spoločnosť DSF consult, s.r.o.,
pričom materiál bol dodaný priamo na stavbu Q.. K uskutočneniu prepravy žalobca uviedol, že ani
žalobca a ani spoločnosť ROSS Slovakia, s.r.o. nevynaložili pri predmetnom obchode osobitné náklady
na prepravu, nakoľko tovar bol dodaný na miesto určenia (D. H. T.) priamo zo strany spoločnosti DSF
consult, s.r.o., pričom žalobca dodal, že určenie miesta dodania tovaru je vecou obchodného
vzťahu medzi zmluvnými stranami. Žalobca teda tovarom fyzicky nikdy nedisponoval a preto nemôže
disponovať ani dokladmi o preprave, t.j. dokladmi potvrdzujúcimi osobitne práve prepravu. Ako dodal
žalobca, dokladmi preukazujúcimi prepravu tovaru by mala disponovať spoločnosť DSF consult, s.r.o..
Vo veci vypočutý bývalý konateľ spoločnosti DSF consult, s.r.o. W. U. pred správcom
dane potvrdil, že so žalobcom obchodoval v čase, keď bol konateľom spoločnosti DSF consult, s.r.o..
W. U. potvrdil, že faktúru č. XXXXXXX zo dňa 30. novembra 2009 vystavila spoločnosť DSF consult,
s.r.o., tovar v zmysle faktúry bol riadne dodaný žalobcovi, podpis na faktúre W. U. uznal za vlastný,
pečiatka na faktúre sa zhoduje s tou, ktorú spoločnosť DSF consult, s.r.o. používala v čase,
keď bol jej konateľom W. U. a uvedená faktúra bola zo strany žalobcu uhradená. W. U. ďalej uviedol,
že tovar podľa faktúry nebol dodaný priamo do sídla žalobcu, ale tento bol dodaný do T., pričom W. U.
nevedel presnejšie uviesť adresu. Prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť, od ktorej DSF consult,
s.r.o. tovar nakúpila, pričom W. U. nevedel uviesť názov tejto spoločnosti (tohto jeho dodávateľa). W. U.
nemal k dispozícii účtovné doklady o preverovanou obchode, nakoľko tieto odovzdal
novému konateľovi spoločnosti DSF consult, s.r.o. P. T.. Na ďalšie predvolanie už W. U.
nereagoval. Správca dane vo veci vypočul aj aktuálneho konateľa spoločnosti DSF consult, s.r.o. P. T.,
ktorý uviedol, že nepozná spoločnosť DSF consult, s.r.o., nevie o tom, že je štatutárnym zástupcom tejto
spoločnosti pričom priznal, že asi pred polrokom podpísal „nejaký papier“, ale už nevie, čo tam
konkrétne bolo. Účtovníctvo spoločnosti DSF consult, s.r.o. nemá, nevie, kde sa nachádza, nie je mu
známe, či spoločnosť DSF consult, s.r.o. v súčasnej dobe funguje a kto za ňu jedná. Z výpisu z
bežného účtu spoločnosti DSF consult, s.r.o. vedeného v Tatra banke, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX (účet
bol založený 02.06.2009 a bol zrušený 15.03.2011) bolo potvrdené, že všetky úhrady od žalobcuna účet spoločnosti DSF consult, s.r.o. (dňa 14.12.2009 žalobca uhradil DSF consult, s.r.o. sumu 79.200
€ a dňa 15.12.2009 sumu 148.500 €) boli následne obratom (16.12.2009) vybraté z účtu v hotovosti a
ďalší pohyb peňazí správca dane nedokázal zistiť. Vo veci vypočutý výkonný riaditeľ spoločnosti ROSS
Slovakia, s.r.o. Peter Jaroš potvrdil dodávku káblov CYKY, tieto na stavbe videl, krajinu pôvodu materiálu
nepozná, išlo o štandardizované výrobky, ktoré vyrábajú viacerí výrobcovia v Čechách aj
na Slovensku. Uvedený tovar išiel na zákazku D. H. a Q. B. v T., od koho nadobudol tovar žalobca, to
H. D. nevedel, rovnako ako nevedel, kto zabezpečoval prepravu tohto tovaru, kto v skutočnosti tovar na
stavenisko dopravil, kto ho prebral, a ani to, kto konkrétne realizoval montáž týchto káblov. Spoločnosť
ROSS Slovakia, s.r.o., ako dodal H. D., si objednala tovar od žalobcu. Výsluch konateľa
spoločnosti ROSS Slovakia, s.r.o. S. J. sa správcovi dane nepodarilo uskutočniť, nakoľko zásielka sa
vrátila správcovi dane s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
Vo vzťahu k DPH za mesiac september 2009, Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica,
po doplnení dokazovania, rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane zo dňa 06.02.2013, č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil
žalobcovirozdieldanenaDPHzazdaňovacieobdobieseptember2009vsume53.779,28€,keďsprávca
dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 15.09.2009
od dodávateľa Tuscan, s.r.o. (DPH v sume 53.779,28 euro), za dodávku káblov CYKY. Správca dane
vo svojich rozhodnutiach poukázal na to, že šetrením spoločnosti Tuscan, s.r.o., správca dane zistil,
žepôvodnýmkonateľomtejtospoločnostibolE.E.(od17.02.2009 do11.03.2009),následne
E. R. (od 12.03.2009 do 18.03.2010), ďalej A. P. (od 18.03.2010 do 26.04.2011) a nakoniec D. P. (od
26.04.2011). Spornú faktúru č. FP XXXXXXX (externé číslo faktúry XXXXXXX) zo dňa 15. septembra
2009 vystavil E. R.. Miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti Tuscan, s.r.o., Bratislava, Ružová
Dolina 6 správca dane zistil, že na uvedenej adrese sa nenachádza označenie spoločnosti, poverený
pracovník prenajímateľa budovy oznámil správcovi dane, že v minulosti,
ešte v čase konateľstva E. E., poskytovali spoločnosti virtuálne sídlo, ale v súčasnosti je toto virtuálne
sídlo zrušené. Ďalším šetrením správcu dane bolo zistené, že pri spoločnosti Tuscan, s.r.o. sa jedná o
nekomunikujúcu spoločnosť. Spoločnosť Tuscan, s.r.o. na výzvu správcu dane nepredložila účtovníctvo
spoločnosti, ktoré by deklarovalo, že daň z uskutočneného zdaniteľného plnenia bola odvedená do
štátneho rozpočtu. Výsluchom konateľa žalobcu (O.. I. Z.) zo dňa 21.12.2010 správca dane zistil, že pri
uzatváraní predmetného obchodu so spoločnosťou Tuscan, s.r.o. žalobca nejednal priamo s konateľom
spoločnosti E. R., pričom žalobca nevedel označiť osobu, s ktorou za spoločnosť Tuscan, s.r.o. viedol
obchodné rokovanie. K obchodnému prípadu so spoločnosťou Tuscan, s.r.o.
žalobca uviedol, že nakúpený tovar (káble) bol dodaný priamo do firmy ROSS Slovakia, s.r.o. Bratislava,
náklady na prepravu znášal dodávateľ (spoločnosť Tuscan, s.r.o.), pričom materiál bol dodaný priamo
na stavbu Q. B. T.. Až o tri mesiace neskôr (dňa 23. marca 2011) označil O.. I. Z. (konateľ žalobcu)
správcovi dane osobu, s ktorou konkrétny obchod za spoločnosť Tuscan, s.r.o. dojednával, a to pána
H. U., pričom žalobca uviedol, že sa s H. U. pokúšal telefonicky skontaktovať, avšak spojenie nebolo
úspešné. K uskutočneniu prepravy žalobca uviedol, že ani žalobca a ani spoločnosť ROSS Slovakia,
s.r.o. nevynaložili pri predmetnom obchode osobitné náklady na prepravu, nakoľko tovar bol dodaný
na miesto určenia (Q. B. T.) priamo zo strany spoločnosti Tuscan, s.r.o., pričom žalobca dodal, že
určenie miesta dodania tovaru je vecou obchodného vzťahu medzi zmluvnými stranami. Žalobca teda
tovarom fyzicky nikdy nedisponoval a preto nemôže disponovať ani dokladmi o preprave, t.j. dokladmi
potvrdzujúcimi osobitne práve prepravu. Ako dodal žalobca, dokladmi preukazujúcimi prepravu tovaru
by mala disponovať spoločnosť Tuscan, s.r.o.. Správca dane predvolal na výsluch konateľa spoločnosti
Tuscan, s.r.o. E. R., ktorý sa na výsluch nedostavil, správcovi dane zaslal list, v ktorom oznámil,
žeužniejekonateľomžiadnejspoločnosti,pričomvovzťahukspoluprácisožalobcomuviedol,žestouto
spoločnosťou spolupracovali, v akom rozsahu to si už nepamätá, všetko je zachytené v účtovníctve,
ktoré odovzdal novému konateľovi. Na opakované predvolanie už E. R. nereagoval, zásielky
sa správcovi dane vracali s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Správca dane predvolal
na výsluch ďalšieho konateľa spoločnosti Tuscan, s.r.o., a to A. P., ktorá sa ústneho pojednávania
nezúčastnila, pričom zásielka sa vrátila správcovi dane s označením „zásielka neprevzatá v odbernej
lehote“. Svedkyňu A. P. sa nepodarilo správcovi dane ani predviesť, nakoľko táto sa na adrese trvalého
bydliska R. č. XX, a ani na novej adrese S. č. XX zistenej prostredníctvom polície, nezdržiava. Správca
dane predvolal na výsluch aktuálneho konateľa spoločnosti Tuscan, s.r.o. D. P., ktorý sa na výsluch
nedostavil, zásielka sa vrátila správcovi dane s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Z
výpisu z bežného účtu spoločnosti Tuscan, s.r.o. vedeného v Q., a.s., č. ú. XXXXXXXXXX (účet bol
založený 27.05.2009 a bol zrušený 19.08.2010) bolo potvrdené, že všetky úhrady od žalobcu na účetspoločnosti Tuscan, s.r.o. (žalobca zaslal spoločnosti Tuscan, s.r.o. dňa 19.10.2009 sumu 128.700 €,
dňa 05.11.2009 sumu 89.100 €, dňa 06.11.2009 sumu 49.500 €, dňa 09.11.2009 sumu 69.528,14 €) boli
následneobratom(vdňoch22.10.2009,09.11.2009,12.11.2009)vybratézúčtuvhotovostiaďalšípohyb
peňazí správca dane nedokázal zistiť. Vo veci vypočutý výkonný riaditeľ spoločnosti ROSS Slovakia,
s.r.o. H. D. potvrdil dodávku káblov CYKY, tieto na stavbe videl, krajinu pôvodu materiálu nepozná, išlo
o štandardizované výrobky, ktoré vyrábajú viacerí výrobcovia v Čechách aj na Slovensku. Uvedený tovar
išiel na zákazku D. H. a Q. B. v T., od koho nadobudol tovar žalobca, to H. D. nevedel, rovnako ako
nevedel, kto zabezpečoval prepravu tohto tovaru, kto v skutočnosti tovar na stavenisko dopravil, kto ho
prebral, a ani to, kto konkrétne realizoval montáž týchto káblov. Spoločnosť ROSS Slovakia, s.r.o., ako
dodal H. D., si objednala tovar od žalobcu. Výsluch konateľa spoločnosti ROSS Slovakia, s.r.o.
S. J. sa správcovi dane nepodarilo uskutočniť, nakoľko zásielka sa vrátila správcovi dane s
označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
Voči obom vyššie uvedeným rozhodnutiam správcu dane (prvostupňovým rozhodnutiam) podal žalobca
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobami napadnutými rozhodnutiami tak, že prvostupňové
rozhodnutia potvrdil. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach zopakoval zistenia vyplývajúce z dôkazov
vykonaných správcom dane, zdôraznil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a pre
rozhodnutie v uvedenej veci dostatočne zistil skutkový stav, tento uviedol v protokole o výsledku zistenia
z daňovej kontroly, ako aj v odôvodnení rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, vyhodnotil všetky dôkazy,
uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov ako aj použitie právnych predpisov, na základe
ktorých sa rozhodlo. V napadnutom rozhodnutí č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/
XXXX-r (rozhodnutie týkajúce sa dodávateľa Tuscan s.r.o.) žalovaný doplnil, že šetrením spoločnosti
Tuscan, s.r.o. správca dane získal daňové priznanie tejto spoločnosti k Dani z príjmov právnickej osoby
za rok 2009, pričom z daňového priznania je zrejmé, že spoločnosť Tuscan, s.r.o. neuviedla žiadne tržby
z predaja tovaru účtované na účet XXX, z čoho je podľa žalovaného zrejmé, že vystavenú faktúru č.
XXXXXXX spoločnosť Tuscan, s.r.o. nezahrnula do svojich zdaniteľných príjmov za rok 2009. Žalovaný
taktiež v tomto svojom rozhodnutí uviedol, že miestnym zisťovaním na novej adrese sídla spoločnosti
Tuscan, s.r.o., Ratnovce č. 125 správca dane zistil, že na uvedenej adrese sa
nachádza schátralý rodinný dom, bez označenia spoločnosti, bez poštovej schránky a
zvončeka, pričom po zabúchaní na dvere nikto neotváral. Starosta Z. S. uviedol, že nemá vedomosť,
že by v obci sídlila spoločnosť Tuscan, s.r.o., na adrese S. č. XXX má trvalý pobyt D. P., ktorý sa
však už viac ako 2 roky v obci nezdržuje. V závere tohto napadnutého rozhodnutia č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r žalovaný zdôraznil, že žalovaný jednoznačne nevyčerpal vlastné dôkazné
bremeno,keďnevedelzdôvodniťzisteniesprávcu,žemedzidňomdodaniatovaruspoločnosťouTuscan,
s.r.o. (spoločnosť Tuscan, s.r.o. podľa faktúry dodala tovar 15.09.2009) priamo príjemcovi ROSS
Slovakia, s.r.o. (spoločnosť ROSS Slovakia, s.r.o. podľa faktúry však prevzala tovar až dňa 30.09.2009)
je niekoľkodňový rozdiel, i keď tovar mal byť dodaný a zložený priamo konečnému príjemcovi. V
napadnutom rozhodnutí č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r (rozhodnutie týkajúce sa dodávateľa
DSF consult, s.r.o.) žalovaný doplnil, že na spornej faktúre č. XXXXXXX je uvedený ako konečný
príjemca žalobca, čo je však v rozpore s tvrdením žalobcu, podľa ktorého bol tovar dodaný priamo na
stavbu spoločnosti ROSS Slovakia, s.r.o.. Dokonca i z dodacieho listu č. C vystaveného
30.11.2009 vyplýva, že tovar prevzal žalobca, a to podľa odtlačku pečiatky na prevádzke W. B. XXX/X,
H. T.. Žalovaný ďalej dodal, že spoločnosť DSF consult, s.r.o. podala daňové priznanie na
DPH za 4. štvrťrok 2009, v ktorom uviedla základ dane 495.594,41 € a k tomu DPH v sume 94.162,39 €.
Od apríla 2010 podáva DSF consult, s.r.o. nulové daňové priznania, vždy z iného mesta na Slovensku. V
závere rozhodnutia žalovaný zdôraznil, že žalovaný jednoznačne nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno,
keď nevedel zdôvodniť zistenie správcu, že medzi dňom dodania tovaru spoločnosťou DSF consult,
s.r.o. (spoločnosť DSF consult, s.r.o. podľa faktúry disponovala tovarom až dňa 30.11.2009) priamo
príjemcovi ROSS Slovakia, s.r.o. (spoločnosť ROSS Slovakia, s.r.o. podľa faktúry však prevzala tovar
až dňa 25.11.2009, t.j. skôr, ako tovar nadobudol jeho dodávateľ) je niekoľkodňový rozdiel, i keď tovar
mal byť dodaný a zložený priamo konečnému príjemcovi.
Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil zo zisteným skutkovým stavom a vychádzajúc
z vyššie popísaného rozsiahleho dokazovania vykonaného v súdenej veci správcom dane je Krajský súd
v Trenčíne jednoznačne toho názoru, že skutočnosti zistené správcom dane a ustálené žalovaným (ako
správnym orgánom II. stupňa) bezpochyby potvrdzujú to, že spoločnosti Tuscan, s.r.o. a DSF consult,
s.r.o. (dodávatelia žalobcu) nie sú (a ani v minulosti neboli) reálne fungujúce spoločnosti a nemohli tedareálne uskutočniť dodávku materiálu (káblov) pre žalobcu tak ako je to uvedené na sporných faktúrach,
o čom musel mať vedomosť i sám žalobca.
Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že šetrením správcu dane bolo preukázané, že ani spoločnosť
Tuscan, s.r.o., a ani spoločnosť DSF consult, s.r.o. sa v mieste sídla nenachádzajú, nemajú teda
ako firmy žiadne technické vybavenie, žiadnych zamestnancov, žiadne kancelárske priestory, skladové
priestory, príp. výrobné priestory. V priebehu rokov 2009 až 2011 došlo opakovane k
zmene sídla ako i k zmene konateľov a spoločníkov týchto spoločností, nakoniec boli tieto spoločnosti
prepísané na osoby, ktorých pobyt je neznámy (. P. ako konateľ a spoločník spoločnosti Tuscan, s.r.o.),
alebo na osoby, ktoré nemajú vedomosť, že sú spoločníkmi a konateľmi spoločností (P. T. ako konateľ
a spoločník spoločnosti DSF consult, s.r.o.). Uvedené skutočnosti v úplnej zhode podľa názoru súdu
potvrdzujú, že u spoločností Tuscan, s.r.o., a DSF consult, s.r.o. ide len o virtuálne spoločnosti. Záveru,
že uvedené spoločnosti Tuscan, s.r.o., DSF consult, s.r.o. v skutočnosti nevyvíjali žiadnu podnikateľskú
činnosť nasvedčuje i tá skutočnosť, že konateľmi a spoločníkmi týchto spoločností
boli osoby problematické, ktoré sú v súčasnosti nezastihnuteľné, ktoré sa nezdržiavajú v mieste svojho
trvalého pobytu, alebo ktorých pobyt nie je možné vypátrať.
I keď reálne dodanie tovaru žalobcovi zo strany spoločností Tuscan, s.r.o. a DSF consult, s.r.o.
potvrdili E. R. (konateľ spoločnosti Tuscan, s.r.o.) a W. U. (konateľ spoločnosti DSF consult, s.r.o.), súd
tieto vyjadrenia bývalých konateľov uvedených spoločností nepovažuje za dôkazy potvrdzujúce reálne
dodanietovaru.AniE.R. aaniW.U.nevedeliuviesťpodrobnostiobchodnéhoprípadu,vyjadrovali
sa len všeobecne, neurčito a nekonkrétne, čo práve nasvedčuje tomu, že v skutočnosti k žiadnej reálnej
dodávke materiálu zo strany týchto spoločností pre žalobcu nedošlo. Žiaden z uvedených konateľov (na
rozdiel od žalobcu) pred správcom dane navyše neuviedol, žeby namiesto nich so žalobcom rokoval
niekto iný. Podporným dôkazom, že žalobcovi nedodali uvedený tovar spoločnosti Tuscan, s.r.o. a DSF
consult, s.r.o. je i samotná výpoveď konateľa žalobcu O.. I. Z., ktorý nielenže nevedel popísať konkrétne
okolnosti dodania tovaru pre žalobcu zo strany spoločností Tuscan, s.r.o. a DSF consult, s.r.o., ale
nevedel vo svojej výpovedi pred správcom dane uviesť ani mená osôb, s ktorými za dodávateľské
spoločnosti jednal (pričom išlo o zákazky úhrnom v hodnote 658.601,86 euro bez DPH), keď uviedol
len to, že nejednal priamo s konateľmi týchto spoločností (ani s E. R., a ani so W. U.). Na osobu H. U.,
s ktorým žalobca jednal za spoločnosť Tuscan, s.r.o. si žalobca spomenul až po troch mesiacoch od
výpovede učinenej pred správcom dane, na osobou, s ktorou žalobca jednal za spoločnosť DSF consult,
s.r.o. si žalobca nespomenul doposiaľ, resp. svoju výpoveď zo dňa 21.12.2010 (keď uviedol,
že nejednal so W. U.) vyvrátil bez zdôvodnenia, keď pred správcom dane dňa 14.01.2011 tvrdil, že za
spoločnosť DSF consult, s.r.o. jednal priamo so W. U.. Navyše, aj zo samotných daňových priznaní k
Dani z príjmov právnických osôb spoločností Tuscan, s.r.o. a DSF consult, s.r.o. za rok 2009 vyplýva, že
ani jedna z uvedených spoločností v uvedenom roku 2009 nenakúpila žiaden tovar (na účte XXX. nie je
žiaden záznam) a žiaden tovar ani nepredala (ani na účte XXX nie je žiaden záznam).
Skutočnosti, že v súdených veciach ide len o fiktívne faktúry v úplnej zhode s vyššie uvedenými
faktami nasvedčuje i nesúlad medzi dňom dodania tovaru spoločnosťami DSF consult, s.r.o. a Tuscan,
s.r.o. konečnému príjemcovi ROSS Slovakia, s.r.o.. Pokiaľ bol tovar dodaný priamo spoločnosti ROSS
Slovakia, s.r.o. (a teda žalobca týmto tovarom fyzicky nedisponoval), mal by sa zhodovať dátum na
faktúre, ktorú vystavil dodávateľ (DSF consult, s.r.o. a Tuscan, s.r.o.) pre žalobcu ako odberateľa
s dátumom na faktúre, ktorú vystavil žalobca ako dodávateľ pre ROSS Slovakia, s.r.o. ako svojho
odberateľa. Medzi týmito dátumami je však niekoľkodňový nesúlad. V prípade spoločnosti DSF consult,
s.r.o. bola dokonca vystavená faktúra zo strany žalobcu pre ROSS Slovakia, s.r.o. skôr, ako sám žalobca
nadobudol tovar od spoločnosti DSF consult, s.r.o.. Ďalším rozporom je i tá skutočnosť, že podľa
žalobcu bol tovar dodávaný priamo na stavbu spoločnosti ROSS Slovakia, s.r.o., pričom na spornej
faktúre č. XXXXXXX (od spoločnosti DSF consult, s.r.o.) je uvedený ako konečný príjemca
žalobca, čo je aj v úplnej zhode z dodacím listom č. C vystaveným 30.11.2009, z ktorého vyplýva, že
tovar prevzal žalobca, a to podľa odtlačku pečiatky na prevádzke W..
Samotná existencia faktúr, ani to, že žalobca uhradil tieto faktúry spoločnostiam Tuscan, s.r.o. a DSF
consult, s.r.o. nie je dôkazom reálneho uskutočnenia dodávky tovaru. Vyhotoviť faktúru je totiž možné
i bez toho, aby došlo k reálnemu uskutočneniu dodávky tovaru, rovnako ako je možné vykonať presun
finančných prostriedkov z jedného účtu na účet druhý bez toho, aby došlo k reálnemu uskutočneniu
zdaniteľného plnenia. Navyše, v prejednávanom prípade bolo preukázané, že finančnéprostriedky z účtov oboch spoločností (Tuscan, s.r.o. a DSF consult, s.r.o.) boli obratom, po vykonaní
úhrad (po zaplatení sporných faktúr) vybraté z týchto účtov v hotovosti a ďalší pohyb peňazí správca
dane nedokázal zistiť.
Pokiaľ ide o spoločnosť ROSS Slovakia, s.r.o., táto spoločnosť bola odberateľom žalobcu, pričom ako
uviedol výkonný riaditeľ tejto spoločnosti H. D., zmluvným partnerom (dodávateľom) pre spoločnosť
ROSS Slovakia, s.r.o. bol žalobca. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že to, že žalobca dodal spoločnosti
ROSS Slovakia, s.r.o. káble, ktoré žalobcovi boli fakturované spornými faktúrami, ešte nepotvrdzuje, že
tieto káble boli v skutočnosti dodané žalobcovi spoločnosťami uvedenými na sporných faktúrach (pokiaľ
teda správca dane neviedol šetrenie týmto smerom a neskúmal podrobnejšie dodávku káblov od
žalobcu smerom k spoločnosti ROSS Slovakia, s.r.o., učinil tak plne v súlade so zákonom).
Ako už bolo vyššie uvedené, z výpovede konateľa žalobcu O.. I. Z. je zrejmé, že o zákazke v
hodnote úhrnom 658.601,86 euro bez DPH nerokoval žalobca priamo s konateľmi spoločností, ktoré
mali žalobcovi vystaviť faktúry na uvedenú sumu, ale s tretími osobami, ktorých mená, ani vzťah k
dodávateľským spoločnostiam (či konali za dodávateľské spoločnosti na základe plnomocenstva, a
z akého dôvodu neprebehli rokovania medzi žalobcom a konateľmi dodávateľov priamo) na ústnom
pojednávaní pred správcom dane žalobca neuviedol (o H. U. - osobe, s ktorou konal žalobca za
spoločnosť Tuscan, s.r.o. sa žalobca zmienil až o tri mesiac po výsluchu s tým, že sa s touto osobou
nedá skontaktovať; tvrdenie zo dňa 21.12.2010, že nerokoval so W. U. na pojednávaní
dňa 14.01.2011 zmenil tak, že so W. U. rokoval priamo). Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených
okolností konkrétneho prípadu je súd toho názoru, že pri zachovaní bežnej miery obozretnosti, ktorú
možno spravodlivo požadovať od podnikateľa, si musel byť žalobca vedomý tej skutočnosti, že
sporné faktúry mu vystavujú spoločnosti, ktoré mu tovar (káble) uvedený na faktúrach reálne nedodajú.
S prihliadnutím na skutočnosť, že ani sám žalobca nevedel uviesť žiadne podrobnosti obchodného
prípadu(dodávkykáblov),keďmalvedomosťlenotom,žedodávkapriamosmerovalanastavbu do
T. pre spoločnosť ROSS Slovakia, s.r.o., t.j. žalobca nemal absolútne vedomosť o výrobcovi týchto
káblov, o preprave týchto káblov, o ich uskladnení (dokonca pred správcom dane nevedel ani uviesť, s
kým konkrétne rokoval na strane dodávateľov) sa súdu javí, že žalobca mal dokonca vedomosť o tom,
že sporné (fiktívne) faktúry mu boli vystavené spoločnosťami, ktoré káble (tovar) reálne nedodali.
Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že konkrétny prípad je nutné posudzovať v celkových súvislostiach.
V súdenej veci ide o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, že spoločnosti Tuscan, s.r.o. a
DSF consult, s.r.o. si nesplnili voči štátu svoju daňovú povinnosť odviesť DPH na výstupe zo sporných
faktúr (to, či tieto spoločnosti odviedli DPH zo sporných faktúr by sa dalo preukázať jedine predloženým
účtovníctvom týchto spoločností, ktoré však z dôvodov popísaných vyššie v tomto rozsudku správca
dane nemá možnosť získať). Za stavu, kedy by správca dane bez ďalšieho (len pri splnení formálnych
náležitostí) akceptoval tieto sporné faktúry u žalobcu ako DPH na vstupe, došlo by k daňovému úniku,
čo je stav absolútne neprijateľný. Práve preto (pre ľahkú zneužiteľnosti uplatnenia si DPH na vstupe)
musí i sám odberateľ (v súdenej veci žalobca) byť obozretný pri uzatváraní a realizovaní obchodov v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Po právnej stránke žalobca nesplnil podmienky, aby si zo sporných faktúr uplatnil odpočítanie DPH.
Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani zadobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uplatnenia si nároku
na odpočítanie DPH na vstupe, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie tohto práva (práva
na odpočet DPH) pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne
poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet,
t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda
zrejmé, že splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými
dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo
na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové
doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôže byť žalobcovi na základe
takýchto faktúr bez ďalšieho priznané právo na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne faktúry.
V súdenej veci bolo na základe rozsiahleho dokazovania jednoznačne preukázané, že sporné
faktúryodspoločnostíTuscan,s.r.o.aDSFconsult,s.r.o.súfiktívnymifaktúrami,ktoréneodrážajúreálne
plnenie. Preto nemohlo byť žalobcovi na základe týchto faktúr priznané právo na odpočet DPH v zmysle
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.
Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že je nesporné, že tovar bol spoločnosťou DSF consult, s.r.o.
dodaný žalobcovi ako odberateľovi na stavbu D. a tovar od spoločnosti Tuscan, s.r.o. bol
dodaný žalobcovi ako odberateľovi na stavbu Tatra City, súd sa s týmto tvrdením žalobcu z dôvodov
vyššie uvedených nestotožňuje.
Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani námietka žalobcu obsiahnutá v správnej žalobe, že žalobca
vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, nakoľko disponuje existenciou materiálneho plnenia a má k tomu
zodpovedajúce faktúry s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od
konkrétnych dodávateľov. Napriek uvedenému bolo totiž v prejednávanej veci rozsiahlym dokazovaním,
ktoré vykonal správca dane preukázané, že spoločnosti Tuscan, s.r.o. a DSF consult, s.r.o.
nedodali žalobcovi tovar uvedený na sporných faktúrach. Za danej situácie teda nemohlo
byť žalobcovi na základe týchto faktúr priznané právo na odpočet DPH. Uvedený záver nie je ani v
rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca
2011, na ktoré žalobca poukazuje, nakoľko skutočnosť, že žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno
ešte automaticky neznamená, že správca dane musí žalobcovi priznať právo na odpočet DPH zo
sporných faktúr.
Ani námietka žalobcu, že v danom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav veci nie je dôvodná.
Naopak, v súdenej veci správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a nemožno mu v tomto smere
nič vyčítať. Pokiaľ aj správca dane nedoplnil dokazovanie o výsluch konateľa odberateľskej spoločnosti
ROSS Slovakia, s.r.o. S. J., nie je to dôvodom na záver, že v prejednávanej veci nebol dostatočne zistený
skutkový stav. Pre rozhodnutie v danom prípade bolo potrebné preukazovať skutočnosti,
ktoré nastali chronologicky pred dodaním tovaru spoločnosti ROSS Slovakia, s.r.o. zo strany žalobcu,
nakoľko v súdenej veci neboli sporné faktúry, ktoré vystavil žalobca spoločnosti ROSS Slovakia, s.r.o.,
ale faktúry vystavené žalobcovi zo strany jeho dodávateľov Tuscan, s.r.o. a DSF consult, s.r.o..
K týmto otázkam sa však nemohol S. J. ako konateľ spoločnosti ROSS Slovakia, s.r.o. vyjadriť, nakoľko
on bol v zmluvnom vzťahu nie zo spoločnosťami Tuscan, s.r.o. a DSF consult, s.r.o., ale
len so žalobcom. Za nedôvodnú v tomto smere súd považuje i námietku žalobcu, že sa nemal možnosť
vyjadriť k nesúladu dátumov na jednotlivých faktúrach. Naopak súd je toho názoru, že žalobcovi táto
možnosť nebola zo strany správnych orgánov nijakým spôsobom odňatá.
Rovnako súd nemôže dať za pravdu žalobcovi, žeby správne orgány nesprávne rozložili dôkazné
bremeno, a že by v rozpore so zákonom dávali na ťarchu žalobcovi skutočnosti, na ktoré žalobca nemá
vplyv.Správcadaneakoižalovanýpriustálenízáveru, ževprejednávanejveciideofiktívnefaktúry
(a súd zastáva totožný názor) vychádzali okrem iných i z tých skutočností, že spoločnosti DSF consult,
s.r.o. a Tuscan, s.r.o. nemajú reálne sídlo spoločnosti, nemajú zamestnancov, personálne ani technickévybavenie, nekomunikujú so správcom dane, na vyžiadane nepredkladajú účtovníctvo, konateľmi a
spoločníkmi týchto subjektov sú problémové osoby, ktoré nie je možné zastihnúť, a pod.. Žiadnu z týchto
skutočností žalobca nemôže ovplyvniť, napriek tomu ide o skutočnosti, ktoré jednoznačne preukazujú
nefunkčnosť týchto subjektov, a to, že ide o virtuálne spoločnosti. Pokiaľ takéto subjekty vystavia faktúry,
je v súlade s elementárnou logikou jedine ten záver, že nejde o faktúru, ktorá odráža reálny obchod, ale
len o fiktívnu faktúru. Samozrejme, že v konečnom dôsledku takéto zistenie je v neprospech žalobcu,
ktorý si uplatňuje odpočet z DPH na základe faktúr vystavených takýmito subjektmi. V
žiadnom prípade však nejde o nesprávne rozloženie dôkazného bremena.
Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a
procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo
zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Krajský
súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako
sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na
to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých
v dôvodoch napadnutých rozhodnutí. S poukazom na uvedené je zrejmé, že krajský súd
považuje námietky žalobcu uvedené v žalobách za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne
v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutých správnych rozhodnutí (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že
napadnuté rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd
v Trenčíne teda nemohol inak ako žaloby zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
žaloby zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom.
Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je
právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach
rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, predmetom súdneho prieskumu na tunajšom súde (v konaní
vedenom pod sp. zn. 13S/32/2013) už boli sporné faktúry, keď sa posudzovalo, či
tieto môžu byť uznané ako daňové výdavky v zmysle ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 veta prvá zákona
č. 595/2003 Z.z. so záverom Krajského súdu v Trenčíne, že išlo len o fiktívne faktúry, a teda fiktívne
výdavky, ktoré nemožno ako daňové výdavky uznať. Nakoľko v súdenej veci sú predmetom tie isté
faktúry niet žiadneho dôvodu, aby sa súd v súdenej veci odchýlil od už skôr prijatého právneho názoru.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.