Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Deáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/668/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913218792
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913218792.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, v mene
ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, konateľka a advokátka, proti odporkyni L. Q., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. U. č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie spotrebiteľov

Slovenska, o.z., so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa č. 7, IČO: 42 309 166, právne zastúpeného
Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa č. 7, v konaní
o zaplatenie 2161,47€ s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 8C/512/2013-35 zo dňa 21.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia v sume 199,36 € na účet jeho právneho

zástupcu č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho
konania v sume 54,04 € na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,18

€ spolu s 8,75-ným % ročným úrokom z omeškania od 17.08.2012 do zaplatenia v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) tak,
že v nepatrnej časti neúspešnej odporkyni, ktorej by prináležala plná náhrada trov konania, náhradu
trov konania nepriznal, pretože si ju neuplatnila; navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne, ktorý si uplatnil náhradu trov konania, trovy právneho zastúpenia vo

výške 199,36 € na účet jeho právneho zástupcu.
Výrok o trovách konania medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporkyne odôvodnil
tým, že hoci mal vedľajší účastník vo veci len čiastočný úspech, jeho neúspech spočíval len v nepatrnej
časti, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastúpením,
a to za dva úkony právnej služby po 91,92 € (1.prevzatie a príprava právneho zastúpenia a 2.vyjadrenie
k návrhu), spolu s dvomi režijnými paušálmi po 8,39 €, v celkovej sume 199,36 €.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie. V konaní podľa neho došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., keď bola
účastníkovi konania postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s.
p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), a súčasne v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1 O. s. p., pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.). Namietal i to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti

trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Z rozsudku nevyplýva ani len to, podľa ktorého
zákonného ustanovenia súd rozhodol, ako právnu normu vyložil a aplikoval, či zohľadňoval postavenie
vedľajšieho účastníka ako „osobitného subjektu“, v prípade ktorého súdna prax priznáva náhradu trov
právneho zastúpenia výnimočne. Súčasťou práva na spravodlivý proces je pritom aj riadne odôvodnenie
rozhodnutia súdu podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ zdôraznil, že otázka účelnosti

vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka; ten
má svoj predmet činnosti vykonávať sám. Podanie vedľajšieho účastníka označil za šablónovité, ktoré
sa svojím obsahom opakuje v nespočetnom množstve prípadov. Poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/5/2013, ktoré sa priamo týka neúčelnosti vynaložených
trov právneho zastúpenia v prípadoch zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom a vznášania
formulárového podania v každom konaní, do ktorého vstúpi, bez oboznámenia sa s meritom veci.

Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach.
V opačnom prípade (kam patrí aj zastupovanie šablónovitým spôsobom a predkladanie formulárových
podaní) ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej
činnosti. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je preto
nedôvodné a nezákonné. Okresný súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto,

že tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01.01.2015
je pre každý takýto subjekt stanovená povinnosť (zákon č. 353/2014 Z. z.) predložiť súhlas toho, na
strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil,
tak ako v iných prípadoch vstúpil do konania spôsobom, kedy o odporkyni má informácie získané od
súdu, odporkyňa ani nevie, kto vedľajší účastník na jej strane vôbec je. Vzhľadom na nezákonnosť

napadnutého výroku ho navrhol zmeniť a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznať.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Do predmetného konania nevstúpil hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením
o vstupe s konkrétnym splnomocnením práve pre toto konanie. Vedľajší účastník sa k návrhu vyjadril
až po zhodnotení celého skutkového stavu a jeho vyjadrenie nebolo formulárové ani neobsahovalo

všeobecné ustanovenia o neprijateľných podmienkach. Odporkyňa bola v konaní úspešná v dôsledku
aktivity vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní vystupoval na jej podporu. Nesporne mu tým vznikli
trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nielen účelne vynaložené, ale viedli k úspechu odporkyne ako
spotrebiteľa v spore. V konaní neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by trovy právneho zastúpenia nemali
byť vedľajšiemu účastníkovi priznané. Námietku navrhovateľa o potrebe súhlasu odporkyne s jeho

vstupom do konania nepovažoval za dôvodnú, pretože oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania bolo doručené súdu pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa Občiansky súdny poriadok, kedy zákon podmienku súhlasu so vstupom do konania nevyžadoval.
Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v sume 54,04 €.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

V zmysle § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 16.10.2013
voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 2161,47 € s príslušenstvom titulom neuhradených splátok

úveru, poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.8200032438, uzavretej navrhovateľom
a odporkyňou dňa 09.12.2010. Dňa 06.10.2014 bolo okresnému súdu doručené podanie vedľajšieho
účastníka, ktorým oznámil svoj vstup do konania na strane odporkyne. Na návrh navrhovateľa zo dňa
15.01.2015 na vyslovenie neprípustnosti vstupu občianskeho združenia do konania ako vedľajšiehoúčastníka okresný súd uznesením č. k. 8C/512/2013-32 dňa 21.01.2015 vstup vedľajšieho účastníka
do konania na stranu odporkyne pripustil. Vo vyjadrení zo dňa 16.01.2015 vedľajší účastník poukázal
najmä na spotrebiteľský charakter vzťahu, založeného zmluvou o revolvingovom úvere; upozornil na

neprijateľnosť viacerých zmluvných dojednaní; zdôraznil, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. g), f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho je potrebné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov; zmluva obsahuje údaj o poskytnutí revolvingu vo výške 790,84 €, ktorú musí dlžník
uhradiť v neuvedenej dobe za zmluvnú odmenu, z ktorej nevyplýva, či sa jedná o ďalší úver, resp.

inú zmluvu alebo či boli dlžníkovi poskytnuté aj tieto prostriedky; uviedol tiež, že podľa vyjadrenia
navrhovateľa odporkyňa uhradila sumu 1214,07 €, avšak nie je zrejmé, koľko finančných prostriedkov
navrhovateľ odporkyni skutočne poskytol; vzniesol námietku premlčania pre prípad, žeby okresný súd
posúdil zmluvu o revolvingovom úvere ako absolútne neplatnú a návrh navrhovateľa ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia; žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a uplatnil si náhradu trov
konania spolu 199,36 € za dva úkony právnych služieb po 91,29 € (prevzatie a príprava zastúpenia;

písomné podanie) a dva režijné paušály po 8,39 €.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania bol nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre
správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník,

ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.
Pre účely posudzovanej veci je potrebné uviesť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania

podľa§93ods.2O.s.p.(vzneníúčinnomdo31.12.2014)nastávajúužokamihomdoručeniaoznámenia
o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný
súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je
potrebný (zo znenia § 93 ods. 2 a 3 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 nevyplývala zákonná
podmienka výslovného súhlasu účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania); prípustnosť

vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia
vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý
tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas
podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho
účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013); vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba, založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa.
Nauvedenomzávereničnemeníaniskutočnosť,žeodúčinnostinovelyObčianskehosúdnehoporiadku,
vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z., účinným od 01.01.2015, je v § 93 ods. 3 O. s.
p. za prvú vetu vložená nová druhá veta („Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného

podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,
súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní,
inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada“); predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne
prechodné ustanovenia; v zmysle ustálených procesných zásad sa preto zákon č. 353/2014 Z. z. v
plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené súdne konania; súčasne podľa zásady zákazu priamej

retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov, ktoré nastali podľa právneho stavu, účinného
do 31.12.2014, zostávajú v týchto konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať
splnenie podmienok, zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014
nevyžadovala.
Z § 93 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi

zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Toto ustanovenie do Občianskeho súdneho poriadku bolo zavedené s účinnosťou od
15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší
účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,

za ktorý sa podľa poznámky č. 10a k § 93 ods. 2 O. s. p. považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z
dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže § 93 ods. 2 O. s. p. je zhľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno
vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do
konania, vyplývajúcej z § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník má
oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusí preukazovať svoj právny
záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne
(spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava, uvedená v § 93 ods. 2 O.
s. p.. Z § 93 ods. 4 prvá veta O. s. p. možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má

(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam
podľa ustanovenia § 137 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov

právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

Okresný súd rozhodol o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 142 ods. 3
O. s. p.. Konštatoval, že hoci mal vedľajší účastník vo veci len čiastočný úspech rovnako ako odporkyňa,

na strane ktorej v konaní vystupoval, jeho neúspech spočíval len v nepatrnej časti, a preto mu priznal
plnú náhradu trov konania.
Okresný súd postupoval správne.
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosť za zavinenie, prípadne za náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok

(tzv. zásada úspechu alebo tzv. princíp úspešnosti) je zakotvená v ustanovení § 142 ods. 1 O. s. p., v
dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal; uplatnenie tejto
zásady prichádza do úvahy pri rozhodovaní o trovách sporového konania (len v sporovom konaní sa dá
hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania). Základom pre priznanie nároku na náhradu trov

konania je teda miera úspechu vo veci, ktorú súd zisťuje u navrhovateľa aj u odporcu. Miera úspechu
vo veci sa zisťuje porovnaním uplatneného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo
veci samej; výsledkom konania z tohto hľadiska preto môže byť (1) plný úspech jedného z účastníkov
vo veci, (2) čiastočný úspech obidvoch účastníkov vo veci alebo (3) neúspech niektorého z účastníkov
len v pomerne nepatrnej časti predmetu konania (vždy platí, že úspech navrhovateľa vo vzťahu k

predmetu konania je súčasne v rovnakom rozsahu neúspechom odporcu vo vzťahu k tomuto predmetu
konania). Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo
na rozhodnutie, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O. s. p.) a
to v prípade keď pomer úspechu a neúspechu sporových strán je približne rovnaký (je zrejmé, že zákon
nevyžaduje absolútnu rovnosť úspechu a neúspechu). Rozhodovanie o náhrade trov konania podľa

čiastočného úspechu predpokladá, že sa predmet konania dá vyčísliť v peniazoch. V prípade neúspechu
účastníka v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu, môže súd priznať účastníkovi plnú náhradu trov konania aj keď mal vo
veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 3 O. s. p.). Súčasne platí, že na záver o plnom úspechu vo veci sa
vyžaduje plný úspech aj v otázke príslušenstva uplatneného nároku, inak možno uvažovať len o aplikácii

ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. alebo § 142 ods. 3 O. s. p. v závislosti od miery neúspechu dotknutého
účastníka konania v tejto časti predmetu konania, t.j. v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky. Z
týchto všeobecných záverov vychádzal odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vychádzal okresný
súd správne z toho, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2161,47 €; navrhovateľ bol úspešný

vo výške 70,18 € a zamietnutá časť jeho návrhu predstavovala sumu 2091,29 €. Z hľadiska náhrady trov
konania bola odporkyňa (a zároveň aj vedľajší účastník, vystupujúci na jej strane) na základe uvedeného
neúspešná len v časti o zaplatenie sumy 70,18 €, t.j. 3,25 %, v časti o zaplatenie sumy 2091,29 €,
t.j. 96,75 % bola úspešná (neúspech navrhovateľa je úspechom odporkyne). Ako vyplýva z rozsudku
vo veci úspešnejšia bola odporkyňa; jej neúspech spočíval len v nepatrnej časti, a preto okresný súd

správne usúdil, že má v zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. voči navrhovateľovi právo na plnú náhradu trov
konania. Náhradu trov konania si však neuplatnila, preto jej ju okresný súd nepriznal.
Keďže vedľajší účastník na strane odporkyne bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov
advokátov a náhradu trov konania si uplatnil, okresný súd mu s poukazom na § 142 ods. 3 O. s. p.priznal právo na plnú náhradu jeho účelne vynaložených trov, tak ako si ich uplatnil vo vyjadrení zo dňa
16.01.2015. Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka
dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania

súd posudzuje len účelnosť ich vynaloženia. Zohľadňujúc skutočnosť, že návrh navrhovateľa bol v
konečnom dôsledku v prevažnej miere zamietnutý aj na základe námietok proti nároku navrhovateľa,
vznesených vedľajším účastníkom v jeho právne kvalifikovanom vyjadrení zo dňa 16.01.2015 (uvedené
je zrejmé aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa), považoval odvolací súd, rovnako ako súd
prvého stupňa, náklady vedľajšieho účastníka na strane odporcu, vynaložené na právnu pomoc, za

vynaložené účelne. Uplatnené účelne vynaložené trovy vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb - 1.prevzatie a príprava
zastúpenia vo výške 91,29 € spolu s režijným paušálom 8,39 € a 2.podanie vyjadrenia na súd v sume
91,29 € spolu s režijným paušálom vo výške 8,39 €, celkom 199,36€, ktoré je navrhovateľ v zmysle §
149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne s odkazom na § 219 ods. 1 O. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.

1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vedľajší
účastník na strane odporkyne bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči
neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 13.08.2015 vo výške 45,65 € podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č.

655/2004 Z. z. vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny a režijný paušál 8,39 € podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., čo predstavuje celkom trovy odvolacieho konania vo výške 54,04
€, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.