Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/976/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213326
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114213326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa Z., IČO: XXXXXXXX,
zastúpenéhoJUDr.B.Q.,advokátkousosídlomR.,Q.XXprotiodporkyniG.E.,H.,bytomF.,G.F.XXXX/
XX, o zaplatenie 764,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 30.apríla 2015 č.k. 21C/94/2015 - 53 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 30.apríla 2015 č.k. 21C/94/2015 - 53 súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa

navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu 764,94 Eur s príslušenstvom na to
skutkovom základe, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dňa 09.10.2008
uzavretá zmluva o kreditnej karte, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver až do výšky
úverového rámca 20 000,- Sk (663,88 Eur). V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ
s odporkyňou uzavreli zmluvu o úvere, ktorú svojou povahou a charakterom zmluvných strán možno
považovať za spotrebiteľskú. Zároveň mal súd za preukázané, že odporkyňa ako dlžník si neplnila
svoje povinnosti splácať poskytnutý úver tak, ako bolo dohodnuté. Z pohľadu vyššie uvedeného bol

nárok navrhovateľa uplatnený dôvodne, súd však mal povinnosť aj bez vznesenej námietky premlčania
prihliadať na to, či uplatnený nárok premlčaný je, či nie je. Mimoriadna splatnosť úveru nastala dňom 15.
03. 2011, návrh bol podaný 12. 06. 2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Prvý krát mohol
navrhovateľ uplatniť svoj nárok na súde dňom 16. 3. 2011. Nemožno teda konštatovať, že navrhovateľ
si uplatnil svoj nárok včas, teda v trojročnej premlčacej lehote, ktorú bolo v tomto prípade potrebné
aplikovať.Pretobolnávrhzamietnutý.Súčasťourozsudkujeivýrokotrováchkonania.Otrováchkonania
bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci plný úspech, súd mu

prizná náhradu trov konania. Odporkyňa bola úspešnou účastníčkou, pretože jej žiadne trovy nevznikli,
súd jej ich nepriznal. Vec právne posúdil podľa 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa§ 1
ods. 1, § 2, § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods. 9, §
100 ods. 1, 101 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
tak, že podanému návrhu vyhovie v celom rozsahu. Uviedol, že právo navrhovateľa premlčané nebolo.

Vzhľadom na to, že právny vzťah bol do účinnosti novely č. 102/2014 Z.z., ktorou sa zmenil § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka, posudzovaný podľa noriem obchodného práva, premlčacia doba platila v
zmysle Obchodného zákonníka a teda bola 4 roky. Novela nadobudla účinnosť 13. júna 2014. Vzhľadom
na to, že návrh bol na súd doručený dňa 12.06.2014 ( pred účinnosťou novely) bol podaný včas.Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila

Krajský súd,akosúdodvolací,vecpreskúmalvrozsahuazdôvodovodvolaniapodľa §212ods.1O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Predmetom posudzovania odvolacieho súdu v prejednávanej veci vzhľadom na obsah odvolania

navrhovateľa bolo, či je správne na námietku premlčania aplikovať ustanovenia Občianskeho alebo
Obchodného zákonníka vzhľadom na rôzne upravenú dĺžku premlčania.

Odvolací súd považuje na tomto mieste za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody odvolateľ prezentoval už počas konania pred okresným súdom.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. Občianskeho zákonníka o
premlčaní. Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril

aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver
ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
SObchodnýmzákonníkomjetotižspojenádlhšiapremlčaciadobaštvorročná(ktorámápráveprestranu
v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh -povinnosť na majetkové

plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v Občianskom
zákonníku (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.01.2011 sp.zn. 5M Cdo
20/2009.).

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis

vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové problémy v otázke
použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy

a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy
vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa bude vždy preferovať priorita
Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj
kebysanaprávnyrežimmohlapoužiťprávnaúpravaObchodnéhozákonníka.Občianskyzákonníkbude

použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania
záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné
ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľ
platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Navrhovateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku okresného súdu potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Súd prvého stupňa rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1

a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že odporkyňa bola v odvolacom
konaní úspešná, a preto jej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto
odvolacieho konania. Toto právo si však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, ani jej žiadne trovy zo
spisu nevyplynuli, preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .