Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/559/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233537
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233537.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi - Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 18C/248/2012-92 zo dňa 12.9.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 27.9.2012 domáhal
od odporcu náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume
605 eur titulom nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. súdneho
exekútora Ex 306/2009 (povinná M. V.). Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že okresný súd nerozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti, súd bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 6 mesiacov. Navrhovateľ tvrdil, že on utrpel
majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Vynaložil v
dotknutom období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40
eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na ďalšie
administratívne úkony sumu 15 eur. Pri uplatnení si aj náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ skutkovo
argumentoval tým, že márnym uplynutím času došlo u neho aj k vyvolaniu viacerých rizík - neskorým
ukončením procedúry k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k
insolvencii povinného; neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojení
s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery
v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných a už vytvorených podnikateľských aktivít,
hospodársku stratu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Základ nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy videl navrhovateľ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, na dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Prioritne okresný súd konštatoval existenciu aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Pasívne vecne
legitimovaným subjektom je Slovenská republika (v pozícii odporcu) a navrhovateľ správne vychádzajúc
z ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 označil Ministerstvo
spravodlivosti SR ako štátny orgán konajúci v mene štátu. Predbežné prerokovanie žiadosti (nároku) na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nebolo medzi účastníkmi sporné. Podanie
takejto žiadosti odporca nerozporoval. Žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody bola odporcovi doručená, odporca ju nevybavil v zákonnej lehote, je teda nepochybné, že
nárok navrhovateľa na náhradu škody (ani jeho časť) nebol uspokojený do 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Navrhovateľ v aktuálnom súdnom konaní sa domáha nároku z totožného titulu (a v nižšom
rozsahu) než u odporcu. Podmienka pre súdne konanie o uplatňovanej žalobe podľa názoru okresného
súdu bola splnená.

Okresný súd za nedôvodnú vyhodnotil odporcom vznesenú námietku premlčania voči uplatnenému
nároku. O tvrdenej škode sa navrhovateľ dozvedel/mohol dozvedieť vydaným poverením dňa 17.6.2009,
právo mohol uplatniť prvý krát 18.6.2009, trojročná premlčacia lehota by uplynula dňa 18.6.2012, táto
lehota sa predlžuje v zmysle § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. najviac o 6 mesiacov z dôvodu
predbežného prerokovania nároku u odporcu. Návrh o vec samú bol podaný dňa 27.9.2012, teda
zákonnej lehote.

Z obsahu spisu Okresného súdu Žilina č.k. 18Er/484/2009 mal súd zistené, že exekučnému súdu
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci Ex/309/09 bola
doručená 16.3.2009. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 11248/08
zo dňa 11.11.2008 (právoplatný 1.12.2008, vykonateľný 4.12.2008). Poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi vydal exekučný súd 17.6.2009.

Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 15.10.2008 do
14.12.2009 bolo podľa názoru okresného súdu povinnosťou vydať poverenie do 15 dní, teda do
31.3.2009 (žiadosť bola doručená 16.3.2009). Súd poverenie vydal až 17.6.2009, pričom z exekučného
spisu bolo zrejmé, že exekučný súd vykonával úkony za účelom zabezpečovania podkladov pre
rozhodnutie o žiadosti, o tom svedčí i obsah a rozsah spisu.

Zodpovednostný vzťah okresný súd posúdil z pohľadu ustanovenia § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012. Z tohto
dôvodu vylúčil súd aplikáciu § 9 označeného právneho predpisu v novelizovanom znení s účinnosťou
od 1.1.2013.
Následne pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 3 ods. 2, § 3 od. 1 písm. a/, b/, § 5 ods. 1, § 6,
§ 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012. Súd
prvého stupňa osobitne zvýraznil závery Ústavného súdu SR v nálezoch I ÚS/16/02, I ÚS/63/00, v zmysle
ktorých „nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Musí ísť o významné
prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup. Podporne
aplikoval ( nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie vyhodnotil
za tzv. osobitnú zodpovednosť za škodu ) všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z týchto
dôvodov z úradnej moci sa zaoberal spoluúčasťou poškodeného navrhovateľa a jeho právneho zástupcu
na vzniku škody z pohľadu ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka.

Súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy). Jeho tvrdenie o
vynaložení nákladov vo výške 125 eur nie je postačujúce, dokonca uplatňovanie náhrady za náklady
administratívnej činnosti smerujúcej k vymáhaniu pohľadávky v exekučnom konaní je v rozpore s
dobrými mravmi. Navrhovateľ nepreukázal náklady ani ich výšku, z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej škody žalobný návrh zamietol aj keď nebola súdom
dodržaná lehota na vydanie poverenia.

Okresný súd konštatuje nedôvodnosť nároku aj v prípade uplatňovanej nemajetkovej ujmy. Súd síce v
exekučnej veci 18Er/4118/2009 vydal poverenie cca 2 mesiace po zákonnom stanovenej lehote, avšak
vzhľadom na exekučný titul - rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskej veci, súd bol oprávnený skúmať
rozpor exekučného titulu zo zákonom. Oprávnenosť takého prieskumu exekučným súdom konštatuje v
rozhodnutí Súdny dvor Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia nebola postačujúca len
žiadosť ale boli žiaduce i ďalšie podklady. Súdne rozhodnutie musí vychádzať z objektívneho zistenia
a posúdenia a keďže súd k rozhodovaniu o žiadosti súdneho exekútora nemal k dispozícii všetky
potrebné podklady, a jednalo sa o spotrebiteľskú vec (vyznačilo sa závažnosťou a obťažnosťou), v
ktorej je povinnosťou súdu dodržiavať zvýšenú ochranu spotrebiteľov, súd objektívne nemohol dodržať
zákonom stanovenú 15 dňovú lehotu pre udelenie poverenia. V posudzovanej veci okresný súd

konštatuje porušenie práva, ale vzhľadom na všetky okolnosti ako je dĺžka porušenia, vykonávanie
úkonov súdu počas tej doby na zabezpečovanie podkladov pre rozhodnutie s poukazom na zvýšenú
ochranu spotrebiteľov mal za to, že konštatovanie „takého porušenia“ je dostatočným zadosťučinením,
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Napokon navrhovateľ hodnoverným
spôsobom nepreukázal ani výšku nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a jej
výškou.

Okresný súd zamietol dôkazný návrh navrhovateľa, žiadal doplniť dokazovanie dodatočným
predložením znaleckého posudku, ktorý si objednal. Pri zamietnutí tohto dôkazného návrhu súd
konštatoval jeho irelevanciu, vzhľadom na skutkový a právny stav, navyše znalecký posudok by mal
preukázať správnosť skutkových tvrdení navrhovateľa, nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia, či právne
posúdenie.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p., odporca by mal nárok
na náhradu trov, tie si síce uplatnil, ale ich nevyčíslil v zákonnej lehote, pritom vznik trov na strane tohto
účastníka súd ani nezistil.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Argumentoval, že ako strana
konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe. Toto
mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto procesný postup nepredstavuje
len porušenie jeho základného práva na kontradiktórny súdny proces, ale je aj priamym porušením
ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p. Osobitne to platí za situácie keď súd vo veci neuskutočnil ústne
pojednávanie s prítomnými účastníkmi konania. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s
vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal
možnosť sa vyjadriť. Nebol teda oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, tým nemal možnosť
sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť, navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci
nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Za situácie kedy bolo potrebné vo veci vykonať
dokazovanie dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec
nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým
ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a
výškou spôsobenej škody a ak tak neurobil a vo veci s konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil
jeho právo na kontradiktórny súdny proces. Odvolateľ upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého
obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Vykonal dokazovanie listinami, ktorých
pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé či išlo o listiny založené v exekučnom
spise. Za dôkaz môžu slúžiť v danom konaní len listiny založené v exekučnom spise s ohľadom na fakt,
že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu.

Odvolateľ zvýraznil obsahové znenie ustanovení § 15, § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 O.s.p. v tejto súvislosti
aj skutočnosť, že on uskutočnil podanie (obsiahnuté v návrhu na začatie konania) v ktorom upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie,
rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Tento jeho právny názor potvrdzujú i rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne, Nitre, Prešove v skutkovo a právne zhodných veciach v ktorých boli vylúčení všetci
sudcovia okresného súdu. Odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie (vo vzťahu k princípu
zachovania práva na nestranný súd, rozhodovanie veci zákonným sudcom) poukazoval na rozhodovaciu
prax Ústavného súdu SR v rozhodnutiach IV.ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000.

Vytýkal ďalej, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním (odvolateľom) namietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, v odôvodnení prezentované časové úseky tomu
nenasvedčujú. Je nepochybné, že ním tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne
preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu
v zákonnej lehote. Nesprávny úradný postup exekučného súdu pritom spočíva hneď v niekoľkých
skutočnostiach nielen v jednej z nich, preto sa konajúci súd musí vysporiadať so všetkými vytýkanými
zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolateľ v písomnom odvolaní prioritne namieta otázku nestrannosti súdu a porušenie jeho práva na
nestranného sudcu. Na tomto základe odvolateľ namietal meritórne prejednanie veci súdom prvého
stupňa aplikáciou postupu podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

V rámci odvolacieho prieskumu je povinnosťou odvolacieho súdu zaoberať sa i procesnými postupmi
súdu prvého stupňa, ktorých nesprávne vykonanie má za následok odňatie možnosti účastníkovi konať.

Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že otázku vylúčenia/nevylúčenia sudcov/sudcu riešil
krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, v uznesení 10NcC/186/2013-25 zo dňa 19.2.2013. Uvedeným
rozhodnutím JUDr. Gabriela Panáková nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v aktuálnej
veci. Bolo povinnosťou okresného súdu dotknuté uznesenie krajského súdu doručiť procesným stranám.
Z obsahu spisu vyplynulo, že uznesenie Krajského súdu v Žiline 10NcC/186/2013-125 zo dňa 19.2.2013
okresný súd nedoručil ani navrhovateľovi ani odporcovi. Navrhovateľ ku dňu rozhodnutia súdu prvého
stupňa (ale ani ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu) nedisponuje s rozhodnutím nadriadeného
súdu o nevylúčení JUDr. Gabriely Panákovej z prejednania a rozhodovania veci. Nemožno teda ku
dňu rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovať, že existuje právoplatné rozhodnutie nadriadeného
súdu o nevylúčení JUDr. Gabriely Panákovej (vrátane posudzovania otázky zaujatosti/nezaujatosti
sudcov okresného súdu), keďže označené uznesenie procesným stranám doručené nebolo. Uvedená
nedôslednosť v postupe súdu prvého stupňa svojim charakterom má za následok odňatie možnosti
účastníkom konať pred súdom a ide o taký procesný postup, na ktorý musí odvolací súd prihliadať
aj z úradnej povinnosti. Za takejto procesnej situácie nemohol okresný súd vec prejednať a meritórne
rozhodnúť aplikáciou postupu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Z týchto dôvodov krajský súd musel
rozsudok okresného súdu zrušiť a nemohol sa vyjadriť k ďalším odvolacím dôvodom procesného a
hmotnoprávneho charakteru.

V ďalšom štádiu konania okresný súd prioritne doručí uznesenie Krajského súdu v Žiline
10NcC/186/2013-25 z 19.2.2013 procesným stranám, vec opätovne prejedná a rozhodne. V novom
rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.